Otázky čitateľov
Prvý Jána 4:18 nám hovorí: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“ Ale Peter napísal: „Milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom.“ (1. Petra 2:17) Ako môžeme dať do súladu tieto dva verše?
Peter i Ján boli apoštoli, ktorí sa učili priamo od Ježiša Krista. Preto môžeme dôverovať, že to, čo napísali, je vo vzájomnom súlade. Pokiaľ ide o vyššie citované verše, kľúčom k porozumeniu je skutočnosť, že títo dvaja apoštoli hovorili o odlišných druhoch strachu.
Uvažujme najprv o Petrovej rade. Ako ukazuje kontext, Peter dával spolukresťanom inšpirovanú radu o ich postoji k tým, ktorí mali autoritu. Inak povedané, hovoril o správnom názore na podriadenosť v určitých oblastiach. Teda radil kresťanom, aby sa podriaďovali ľuďom, ktorí mali v ľudských vládach postavenie spojené s autoritou, napríklad kráľom alebo miestodržiteľom. (1. Petra 2:13, 14) Peter ďalej napísal: „Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ — 1. Petra 2:17.
Keď berieme do úvahy kontext, je jasné, že keď Peter povedal, že kresťania by mali ‚mať bázeň pred Bohom‘, myslel tým, že by sme mali mať hlboký, úctivý rešpekt pred Bohom, strach, aby sme sa neznepáčili najvyššej autorite. — Porovnaj Hebrejom 11:7.
A ako je to s výrokom apoštola Jána? V 1. Jána 4. kapitole sa apoštol predtým zaoberal potrebou skúšať „inšpirované výroky“, ktoré pochádzajú od falošných prorokov. Také výroky určite nepochádzajú od Jehovu Boha; pochádzajú zo zlého sveta alebo tento zlý svet odzrkadľujú.
Naproti tomu pomazaní kresťania ‚pochádzajú z Boha‘. (1. Jána 4:1–6) Preto Ján nabádal: „Milovaní, naďalej sa vzájomne milujme, lebo láska je z Boha.“ Boh sa v prejavovaní lásky chopil iniciatívy — „poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy“. (1. Jána 4:7–10) Ako by sme mali na to reagovať?
Je jasné, že by sme mali zostať v spojení s naším milujúcim Bohom. Nemali by sme sa pred ním desiť, ani sa triasť pri pomyslení, že sa k nemu priblížime v modlitbe. Ján predtým radil: „Ak nás naše srdce neodsudzuje, máme voľnosť reči k Bohu; a o čokoľvek prosíme, dostávame od neho, lebo zachovávame jeho prikázania.“ (1. Jána 3:21, 22) Áno, dobré svedomie nám umožňuje približovať sa k Bohu s voľnosťou, bez strachu, ktorý ochromuje či vytvára zábranu. Láska spôsobuje, že cítime voľnosť obrátiť sa na Jehovu či priblížiť sa k nemu v modlitbe. V tomto ohľade „v láske niet strachu“.
Spojme teda tieto dve myšlienky. Kresťan musí mať stále úctivú bázeň pred Jehovom, ktorá vyplýva z hlbokej úcty k Jehovovmu postaveniu, moci a právu. No okrem toho Boha milujeme ako svojho Otca a cítime, že nám je blízky a že sa k nemu smieme s voľnosťou priblížiť. Nedesíme sa ho, a preto nemáme zábranu; dôverujeme, že sa k nemu môžeme priblížiť, tak ako cíti dieťa, že sa môže s voľnosťou priblížiť k milujúcemu rodičovi. — Jakub 4:8.