„Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“
1. Ako Biblia označuje svojho Autora a aké poznanie poskytujú Písma?
„CELÉ Písmo je inšpirované Bohom.“ Tieto slová v 2. Timotejovi 3:16 označujú Boha, ktorého meno je Jehova, ako Autora a Inšpirátora Svätých písiem. Akým nevyčerpateľným zdrojom potešenia sú inšpirované Písma! A akou úžasnou zásobárňou pravého poznania! Poskytujú skutočné „poznanie Boha“, ktoré sa ľudia milujúci spravodlivosť vo všetkých časoch snažili získať a uchovať si ako poklad. — Prísl. 2:5.
2. Ako si vážili Mojžiš, Dávid a Šalamún Božiu múdrosť?
2 Jedným z tých, čo hľadali toto poznanie, bol Mojžiš, viditeľný vodca a organizátor Božieho národa Izraela, ktorý napísal, že božské poučenie je osviežujúce „ako rosa, ako jemné dažde na trávu a ako výdatné lejaky na rastlinstvo“. Potom to bol Dávid, statočný bojovník a zástanca Jehovovho mena, ktorý sa modlil: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde.“ Bol to ďalej pokojný Šalamún, tvorca jednej z najnádhernejších stavieb na zemi, totiž Jehovovho domu v Jeruzaleme, ktorý ocenil biblickú múdrosť týmito slovami: „Mať ju ako zisk je lepšie, než mať ako zisk striebro, a mať ju ako výnos, než mať samotné zlato. Je drahocennejšia ako koraly a všetky ostatné potešenia sa jej nemôžu vyrovnať.“ — 5. Mojž. 32:2; Žalm 86:11; Prísl. 3:14, 15.
3. Akú hodnotu pripisuje Božiemu slovu Ježiš a sám Boh?
3 Ježiš, Boží Syn, pripísal Božiemu slovu tú najvyššiu hodnotu, keď vyhlásil: „Tvoje slovo je pravda.“ Svojim nasledovníkom povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 17:17; 8:31, 32) Toto slovo, ktoré Ježiš dostal od svojho Otca, je naozaj mocné. Je to Božie slovo. Po svojej smrti a vzkriesení a potom, keď vystúpil do neba, kde bol po Jehovovej pravici, zjavoval Ježiš ďalej slovo svojho Otca, vrátane potešujúceho opisu Božích požehnaní, ktoré sú pripravené pre ľudstvo na rajskej zemi. Nato Boh prikázal apoštolovi Jánovi: „Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.“ Všetky slová inšpirovaných Písiem sú teda „verné a pravdivé“ a prinášajú nesmierny úžitok tým, ktorí sa ich držia. — Zjav. 21:5.
4. Na čo sú inšpirované Písma užitočné?
4 V čom spočíva tento úžitok? Odpovie nám úplný výrok apoštola Pavla v 2. Timotejovi 3:16, 17: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ Inšpirované Písma sú teda užitočné, pretože vyučujú správnym náukám a vhodnému správaniu, naprávajú veci v našej mysli a v našom živote a karhajú nás a ukázňujú, takže môžeme pokorne chodiť v pravde a spravodlivosti. Ak sa podriadime učeniu Božieho slova, staneme sa „Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Dnes niet na zemi väčšej prednosti, ako byť činný v Božom diele ako ‚celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený Boží človek‘.
PEVNÝ ZÁKLAD PRE VIERU
5. Čo je viera a iba ako ju môžeme nadobudnúť?
5 Na to, aby sme mohli byť Božími spolupracovníkmi, potrebujeme vieru. Vieru nesmieme jednoducho zamieňať s ľahkovernosťou, ktorá je dnes taká bežná. Mnoho ľudí si myslí, že postačuje akákoľvek viera — sektárska, evolučná alebo filozofická. Avšak Boží človek sa musí ‚pridŕžať vzoru zdravých slov... s vierou a láskou, ktoré sú v Kristu Ježišovi‘. (2. Tim. 1:13) Jeho viera musí byť skutočná a živá, lebo „viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme“. Musí byť založená na pevnej dôvere v Boha a v jeho odmenu tým, ktorí sa mu páčia. (Hebr. 11:1, 6) Túto vieru môžeme získať len usilovným štúdiom Božieho slova, Biblie. Je založená na hlbokej láske k Biblii, k Bohu Biblie, Jehovovi, a k jeho Synovi, Ježišovi Kristovi. Je iba jedna takáto živá viera, takisto ako je jeden Pán, Ježiš Kristus, a jeden Boh a Otec všetkých, Jehova. — Ef. 4:5, 6.
6. V čom je hodnota pravej viery?
6 Teda potrebujeme vedieť, čo je Božie slovo a ako vzniklo, a poznať tiež jeho autoritu, jeho účel a jeho silu vedúcu k spravodlivosti. Keď získame ocenenie pre jeho slávne posolstvo, budeme mať vieru. Navyše sa naučíme tak vrúcne milovať Bibliu a jej Autora, že túto vieru a lásku nebude môcť nikdy nič udusiť. Sú to práve Písma obsahujúce výroky Ježiša Krista, ktoré vytvárajú pevný základ pre vieru. Pravá viera je tá, ktorá vytrváva v skúškach, v ťažkom utrpení a v prenasledovaní a odoláva hmotárskym lákadlám a filozofiám bezbožnej spoločnosti. To ona bude slávne triumfovať až do Božieho nového spravodlivého sveta. „To je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom: naša viera.“ — 1. Jána 5:4.
7. Aká odmena prichádza s nájdením biblickej múdrosti?
7 Aby sme získali vieru a udržali si ju, musíme neustále posilňovať svoju lásku a ocenenie pre Božie slovo, pre inšpirované Písma. Písma sú Boží neporovnateľný dar ľudstvu, zásobáreň duchovných pokladov s bezodnou hĺbkou múdrosti. Ich osvecujúca sila, ktorá povzbudzuje k spravodlivosti, prevyšuje silu všetkých iných kníh, ktoré boli kedy napísané. Pri svojom bádaní za poznaním Božieho slova iste zvoláme s apoštolom Pavlom: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania!“ Poznať inšpirované Písma a ich Autora znamená vstúpiť na cestu večnej radosti a spokojnosti. — Rim. 11:33; Žalm 16:11.
JEHOVA — KOMUNIKATÍVNY BOH
8. a) Prečo máme byť vďační za to, že Jehova je komunikatívny Boh? b) Ako sa odlišuje od démonských bohov?
8 Keď Dávid hovoril o sláve Jehovovho mena, zvolal: „Si veľký a robíš obdivuhodné veci; ty si Boh, iba ty.“ (Žalm 86:10) Jehova urobil pre ľudstvo na zemi mnoho „obdivuhodných vecí“ a medzi ne patrí i to, že im odovzdal svoje Slovo. Áno, Jehova je komunikatívny Boh, Boh, ktorý sa láskyplne vyjadruje na úžitok svojich tvorov. Akí vďační by sme mali byť, že náš Stvoriteľ nie je nejaký povznesený vladár, zahalený v tajomstvách a neprístupný k potrebám ľudí, ktorí milujú spravodlivosť! Jehova prebýva už teraz so všetkými, ktorí prejavujú vieru a lásku. Je ako láskavý Otec, ktorý oznamuje dobré veci svojim zvedavým deťom. A tak to bude i v prichádzajúcom novom svete. (Zjav. 21:3) Náš nebeský Otec nie je ako démonskí bohovia, ktorí musia byť znázorňovaní hroznými nemými modlami. Bohovia z kovu a kameňa nemajú žiaden otcovský vzťah k svojim neosvieteným ctiteľom. Nemôžu im oznámiť nič užitočné. Naozaj, „tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní“. — Žalm 135:15–19; 1. Kor. 8:4–6.
9. Aké oznámenia prichádzajú od Boha, ktorý je v oblastiach hore?
9 Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojž. 34:6) Z hojnosti svojej milujúcej láskavosti oznámil ľudstvu mnohé pravdy. Tie sú zdravou radou pre vedenie ľudstva a zahŕňajú proroctvá, ktoré osvetľujú chodníky k budúcim požehnaniam. „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ (Rim. 15:4) Toto spoľahlivé oznámenie na poučenie ľudstva, ktoré žije v oblastiach dolu, prišlo z oblastí hore, zo samotného neba. — Ján 8:23.
10. V ktorých jazykoch Jehova s ľuďmi komunikoval a prečo?
10 Jehova nikdy nehovoril neznámym jazykom, ale vždy ľudskou rečou, živým jazykom svojich verných svedkov. (Sk. 2:5–11) K Adamovi, Noachovi, Abrahámovi, Mojžišovi a hebrejským prorokom hovoril Jehova prvým ľudským jazykom známym teraz ako hebrejčina. Hebrejčina sa používala tak dlho, dokým jej bolo rozumieť, teda až do doby Saula z Tarzu, ku ktorému vzkriesený Ježiš hovoril týmto jazykom. (Sk. 26:14) Keď medzi Izraelitmi vo vyhnanstve prevládol aramejský jazyk Chaldejcov, prišli vtedy niektoré oznámenia od Boha v aramejčine, pretože ľud tomuto jazyku rozumel. (Ezd. 4:8–6:18; 7:12–26; Dan. 2:4b–7:28) Neskôr, keď sa stala medzinárodným jazykom a hlavným jazykom Božích svedkov gréčtina, boli Jehovove slová oznamované a zachovávané v tomto jazyku. Výroky uchované v Biblii sú Jehovovým oznámením, ktoré bolo vždy vyslovované živým jazykom, a to na úžitok pokorných ľudí na zemi, ktorí milujú pravdu.
11. Prečo môžeme povedať, že Jehova je Tvorcom všetkých jazykov?
11 Jehova je Stvoriteľom mysle a orgánov reči vrátane jazyka, úst a hrdla, ktoré vytvárajú všetky tie zložité zvuky každého z mnohých jazykových systémov. Preto môžeme povedať, že Jehova je Tvorcom všetkých jazykov. Dokázal svoju autoritu nad jazykom ľudí zázrakom, ktorý urobil pri veži v Bábeli. (2. Mojž. 4:11; 1. Mojž. 11:6–9; 10:5; 1. Kor. 13:1) Nijaký jazyk nie je Jehovovi cudzí. Nielenže dal človeku pôvodný hebrejský jazyk, ale tým, že stvoril myseľ a orgány reči, zaobstaral tiež základ pre aramejčinu a gréčtinu a pre všetkých asi 3 000 jazykov, ktorými teraz ľudstvo hovorí.
REČ PRAVDY
12, 13. a) Ako nám Jehova uľahčil porozumieť jeho oznamom? b) Uveď príklady.
12 Nech už Jehova použil akýkoľvek systém ľudského jazyka, vo všetkých prípadoch hovoril rečou pravdy, a nie rečou náboženského mysticizmu. Je to jednoduchý a ľahko zrozumiteľný jazyk. (Sof. 3:9) Pozemský človek môže ľahko porozumieť trojrozmerným veciam či predmetom, ktoré majú výšku, šírku a dĺžku a sú umiestnené v prúde času. Preto Jehova znázornil neviditeľné veci predobraznými znázorneniami, ktoré ľudská myseľ môže chápať. Bol to napríklad svätostánok, ktorý naprojektoval Boh, a Mojžiš ho potom postavil na púšti. Pavol pod inšpiráciou použil jeho trojrozmerné symboly, aby vysvetlil slávne skutočnosti v samom nebi. — Hebr. 8:5; 9:9.
13 Iný príklad: Jehova, ktorý je duch, nesedí v nebi doslovne v kresle podobnom trónu. Ale keď hovorí nám, obyčajným ľuďom, odkázaným na viditeľné skutočnosti, používa tento viditeľný symbol, aby nám umožnil porozumenie. Keď sa začína zasadanie nebeského dvora, je to tak, ako keď ho pozemský kráľ otvorí tým, že sa posadí na trón. — Dan. 7:9–14.
ĽAHKO SA PREKLADÁ
14, 15. Prečo sa Biblia ľahko prekladá do iných jazykov na rozdiel od ľudských filozofických spisov? Znázorni to.
14 Pretože Biblia bola napísaná v týchto pozemských, ľahko pochopiteľných výrazoch, je možné prekladať jej symboly a deje jasne a presne do väčšiny moderných jazykov. Pôvodná moc a sila pravdy sú zachované vo všetkých prekladoch. Jednoduché každodenné slová ako „kôň“, „vojna“, „koruna“, „trón“, „manžel“, „manželka“ a „deti“ jasne sprostredkujú presnú myšlienku v každom jazyku. To je v protiklade k ľudským filozofickým spisom, ktoré často nie sú vhodné na presný preklad. Ich zložité výrazy a abstraktná terminológia sa často nedajú presne preložiť do iného jazyka.
15 Sila biblického vyjadrovania je omnoho väčšia. Boh nepoužíval filozofickú reč ani pri oznamovaní súdnych posolstiev neveriacim, ale hovoril skôr v každodenných symboloch. Vidíme to z Daniela 4:10–12. Kráľovstvo povýšeneckého pohanského kráľa je tu podrobne opísané ako symbolický strom, a potom nasleduje presná predpoveď budúcich udalostí pomocou dejov, ktoré súvisia s týmto stromom. To všetko sa v prekladoch jasne prenesie do iných jazykov. Jehova takto láskyplne odovzdával svoje oznámenia, aby sa ‚rozhojnilo pravé poznanie‘. Ako obdivuhodne to pomohlo k porozumeniu proroctiev v tomto „čase konca“! — Dan. 12:4.
SPÔSOB KOMUNIKÁCIE
16. Ako môžeme znázorniť Jehovov spôsob komunikácie?
16 Niekto sa azda opýta: Aké komunikačné prostriedky tu boli použité? To si môžeme dobre znázorniť novodobým príkladom. Komunikačné prostriedky majú: 1. pôvodcu posolstva čiže toho, kto ich vyslovil; 2. vysielač; 3. prostriedok, ktorým posolstvo prechádza; 4. prijímač a 5. poslucháča. Pri telefonickom spojení je tu 1. užívateľ telefónu, ktorý začína spojenie, 2. telefónny prístroj, ktorý posolstvo premieňa na elektrické impulzy, 3. telefónne linky, ktoré nesú elektrické impulzy na miesto určenia, 4. slúchadlo, ktoré posolstvo premieňa z impulzov späť na zvuky a 5. poslucháč. Podobne v nebi: 1. Boh Jehova vyslovuje svoje výroky, 2. potom jeho oficiálne Slovo čiže Hovorca, známy teraz ako Ježiš Kristus, často odovzdáva posolstvo ďalej, 3. Boží svätý duch čiže činná sila je použitá na prenos správy na zem, 4. Boží prorok na zemi je príjemcom posolstva a 5. ten ho potom oznámi na úžitok Božieho ľudu. Ako dnes môže byť príležitostne vyslaný posol, aby doručil dôležité posolstvo, tak Jehova občas uznal za vhodné použiť duchovných poslov čiže anjelov, aby odovzdali niektoré oznámenia z nebies jeho služobníkom na zemi. — Gal. 3:19; Hebr. 2:2.
POSTUP INŠPIRÁCIE
17. Ktoré grécke slovo sa prekladá ako „inšpirované Bohom“ a ako nám jeho význam pomáha porozumieť postupu inšpirácie?
17 Výraz „inšpirované Bohom“ je preklad gréckeho slova theopneustos, čo znamená „Bohom vdýchnutý“. (Pozri 2. Timotejovi 3:16, Rbi8, prvá poznámka pod čiarou.) Boh ‚vdýchol‘ svojho ducha, svoju činnú silu, verným mužom a podnietil ich, aby zostavili a napísali Sväté písma. Tento proces je známy ako inšpirácia. Myseľ prorokov a iných verných Jehovových služobníkov, ktorí sa dostali pod vplyv inšpirácie, bola unášaná prostredníctvom tejto činnej sily. To znamená, že od Boha dostali posolstvo, vrátane vhodných zobrazení, a to sa im pevne vpísalo do mysle. „Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ — 2. Petra 1:21; Ján 20:21, 22.
18. Ako hlboko zapôsobili inšpirované posolstvá na svojich ľudských príjemcov?
18 Či už títo Boží muži boli v bdelom stave a pri plnom vedomí, alebo spali a mali sny, Boží duch im pevne vštepil posolstvo vychádzajúce z božského zdroja komunikácie. Keď prorok dostal posolstvo, bolo jeho zodpovednosťou, aby ho slovne odovzdal iným. Keď sa Mojžiš a iní verní proroci vrátia pri vzkriesení, budú nepochybne môcť potvrdiť presnosť zachovaných správ svojich spisov, pretože ich vnímavá obnovená myseľ bude mať ešte stále jasne v pamäti pôvodné oznámenia. Podobne zapôsobilo na apoštola Petra videnie premeny tak hlboko, že mohol o viac než 30 rokov živo písať o jeho veľkoleposti. — Mat. 17:1–9; 2. Petra 1:16–21.
AUTOR A JEHO PRST
19. Čo je Boží „prst“ a ktoré texty to dokazujú?
19 Ľudskí autori používajú pri písaní prsty. V dávnych dobách písali brkom alebo rydlom, a v modernej dobe píšu perom, na písacom stroji alebo na počítači. Hovorí sa, že to, čo tieto prsty vytvorili, je výplodom mysle toho, komu prsty patria. Vedeli ste, že Boh má prst? Je to tak, lebo Ježiš hovoril o Božom duchu ako o Božom „prste“. Keď Ježiš vyliečil muža posadnutého démonom, takže znovu získal svoju schopnosť reči a svoj zrak, náboženskí nepriatelia sa rúhali spôsobu, akým Ježiš muža vyliečil. Podľa Matúša im Ježiš povedal: „Ak vyháňam démonov pomocou Božieho ducha, tak vás skutočne zastihlo Božie kráľovstvo.“ (Mat. 12:22, 28) Lukáš rozširuje naše porozumenie, keď cituje Ježiša, ako pri podobnej príležitosti povedal: „Ak vyháňam démonov prostredníctvom Božieho prsta, naozaj vás zastihlo Božie kráľovstvo.“ (Luk. 11:20) Pri jednej skoršej príležitosti boli egyptskí kňazi vykonávajúci mágiu nútení pripustiť, že rany na Egypt boli ukážkou Jehovovej vyššej moci, a uznali: „Je to prst Boží!“ — 2. Mojž. 8:18, 19.
20. Ako pôsobil Boží „prst“ a s akým výsledkom?
20 V súlade s týmto použitím slova „prst“ môžeme porozumieť tomu, že „Boží prst“ má veľkú moc a že sa toto označenie dobre hodí na Božieho ducha, ako ho Boh použil pri písaní Biblie. Tak nás Písma informujú, že Boh napísal svojím „prstom“ Desať prikázaní na dve kamenné tabuľky. (2. Mojž. 31:18; 5. Mojž. 9:10) Keď Boh použil mužov na písanie rôznych kníh Svätej biblie, bola za perom týchto mužov takisto riadiaca sila jeho symbolického prsta čiže jeho ducha. Boží svätý duch je neviditeľný, ale bol obdivuhodne činný s viditeľným, hmatateľným výsledkom, lebo ľudstvo dostalo vzácny dar Božieho slova pravdy, Jeho Bibliu. Niet pochybností o tom, že Autorom Biblie je Boh Jehova, nebeský Oznamovateľ.
INŠPIROVANÁ ZBIERKA SA ZAČÍNA
21. a) Ako sa začalo písanie Písiem? b) Ako sa Jehova postaral o ich zachovanie?
21 Ako sme už zistili, Jehova „dal Mojžišovi dve tabuľky Svedectva, kamenné tabuľky popísané Božím prstom“. (2. Mojž. 31:18) Písomný záznam obsahoval Desať prikázaní, a je zaujímavé, že tento dokument osemkrát oficiálne uvádza Božie meno Jehova. V tom istom roku, 1513 pred n. l., Jehova prikázal Mojžišovi, aby začal robiť stále záznamy. Tak sa začalo písanie Svätých písiem. (2. Mojž. 17:14; 34:27) Boh tiež prikázal Mojžišovi, aby zhotovil „truhlu svedectva“ čiže „truhlu zmluvy“, dielo krásnej remeselníckej práce, v ktorom mali Izraeliti toto najvzácnejšie oznámenie uchovávať. (2. Mojž. 25:10–22; 1. Kráľ. 8:6, 9) Jehova stanovil podobu Truhly a svätostánku, kde mala byť uložená, a hlavný umelecký remeselník Becalel bol naplnený „Božím duchom v múdrosti, v porozumení a v poznaní a v každom druhu remeselnej zručnosti“, aby urobil svoju prácu podľa božského vzoru. — 2. Mojž. 35:30–35.
22. a) Kto je Autorom inšpirovaných Písiem a ako dlho písanie trvalo? b) Kto boli spolupisatelia Biblie a čo o nich vieme?
22 Keď Boh oznamoval svoje predsavzatia, hovoril „pri mnohých príležitostiach a mnohými spôsobmi“ po dlhé časové obdobie. (Hebr. 1:1) Pisatelia, ktorí zapisovali jeho slovo, konali túto prácu od roku 1513 pred n. l. až asi do roku 98 n. l., teda asi počas 1 610 rokov. Jeden Autor, Boh Jehova, použil asi štyridsať týchto pisárov čiže ľudských tajomníkov. Všetci títo spolupisatelia boli Hebreji, a teda členovia národa, ktorému „boli zverené Božie sväté vyhlásenia“. (Rim. 3:2) Ôsmi z nich boli kresťanskí Židia, ktorí poznali Ježiša osobne alebo prostredníctvom jeho apoštolov. Inšpirované Písma, napísané pred ich dobou, svedčili o príchode Mesiáša čiže Krista. (1. Petra 1:10, 11) Hoci boli povolaní z mnohých spoločenských postavení, všetci títo pozemskí pisatelia Biblie, od Mojžiša až po apoštola Jána, podporovali zvrchovanosť Boha Jehovu a ohlasovali jeho predsavzatie na zemi. Písali v Jehovovom mene a mocou jeho ducha. — Jer. 2:2, 4; Ezech. 6:3; 2. Sam. 23:2; Sk. 1:16; Zjav. 1:10.
23. Aké skoršie záznamy niektorí pisatelia Biblie použili a ako sa tieto záznamy stali inšpirovaným Písmom?
23 Niektorí z týchto pisateľov pojali do svojich záznamov časti spisov zhotovených predchádzajúcimi pisateľmi, ktorí boli očitými svedkami, ale neboli všetci inšpirovaní. Napríklad Mojžiš zrejme z takýchto vykreslení očitých svedkov zostavil časti 1. Mojžišovej a rovnako si asi počínal i Samuel pri písaní knihy Sudcovia. Jeremiáš takto väčšinou postupoval pri zostavovaní Prvej a Druhej Kráľov a podobne napísal Ezdráš Prvú a Druhú Paralipomenon. Svätý duch potom viedol týchto pisateľov pri rozhodovaní o tom, ktoré časti starších ľudských spisov majú použiť, a tak potvrdiť ich vierohodnosť a spoľahlivosť. Tieto výťahy zo starších dokladov sa od času svojho zaradenia stali časťou inšpirovaných Písiem. — 1. Mojž. 2:4; 5:1; 2. Kráľ. 1:18; 2. Par. 16:11.
24, 25. a) Aké historické obdobie Biblia opisuje? b) Uveď niekoľko zaujímavých skutočností z tabuľky na strane 12.
24 V akom poradí sme dostali 66 kníh Biblie? Akú časť nekonečného prúdu času zahrnujú? Po opise stvorenia nebies a zeme a prípravy zeme ako domova pre človeka zachycuje správa 1. Mojžišovej začiatky ľudských dejín od stvorenia prvého človeka v roku 4026 pred n. l. Sväté spisy ďalej hovoria o dôležitých udalostiach až do doby krátko po roku 443 pred n. l. Potom, po prestávke viac než 400 rokov, opäť nadväzujú správou o roku 3 pred n. l. a pokračujú v nej asi do roku 98 n. l. Z historického hľadiska tak Písmo zahrnuje obdobie 4 123 rokov.
25 Tabuľka na strane 12 nám pomôže porozumieť okolnostiam, v akých pisatelia Biblie žili, a poradiu, v ktorom sme dostávali biblické spisy.
ÚPLNÁ „KNIHA“ BOŽSKEJ PRAVDY
26. Prečo sú Písma jednou úplnou knihou?
26 Sväté písma, ako zbierka od 1. Mojžišovej po Zjavenie, tvoria jednu úplnú knihu, jednu úplnú knižnicu, ktorá bola celá inšpirovaná jediným najvyšším Autorom. Nemajú sa deliť na dve časti, aby sa tak jednej časti nepripisovala menšia hodnota. Hebrejské písma a Kresťanské grécke písma sú navzájom silne prepojené. Tie neskoršie doplňujú skoršie, a tak spoločne tvoria jednu úplnú knihu božskej pravdy. Všetkých 66 kníh Biblie tvorí spoločne jednu knižnicu Svätých písiem. — Rim. 15:4.
27. Prečo sú výrazy „Starý zákon“ a „Nový zákon“ nesprávnym označením?
27 Je tradičným omylom deliť Božie písané slovo na dve časti a nazývať prvú časť, od 1. Mojžišovej po Malachiáša, „Starý zákon“ a druhú časť, od Matúša po Zjavenie, „Nový zákon“. V 2. Korinťanom 3:14 hovorí preklad Štefana Porúbčana o „čítaní Starého zákona“, ale apoštol tu nehovorí o starovekých Hebrejských písmach ako o celku. Nemá na mysli ani to, že by inšpirované kresťanské spisy tvorili nejaký „nový zákon [zmluvu]“. Apoštol tu hovorí o zmluve Zákona, ktorú zaznamenal Mojžiš v Pentateuchu a ktorá tvorí len časť predkresťanských Písiem. Preto hovorí v nasledujúcom verši: „keď sa číta Mojžiš“. Grécke slovo preložené ako „zákon“, ktoré sa niekoľkokrát vyskytuje v preklade Štefana Porúbčana, väčšina moderných prekladov jednotne prekladá ako „zmluva“. — Mat. 26:28; 2. Kor. 3:6, 14, Preklad nového sveta Svätých písiem, Roháčkov preklad, Evanjelický preklad.
28. Aké uistenie dostávame o biblických proroctvách?
28 To, čo bolo zaznamenané a zachované ako Sväté písma, sa nemá falšovať. (5. Mojž. 4:1, 2; Zjav. 22:18, 19) Apoštol Pavol k tomu píše: „Aj keby sme vám však my alebo anjel z neba azda oznamovali ako dobré posolstvo niečo iné než to, čo sme vám oznamovali ako dobré posolstvo, nech je prekliaty.“ (Gal. 1:8; pozri aj Jána 10:35.) Všetko z Jehovovho prorockého slova sa musí v patričnom čase splniť. „Také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal. — Iz. 55:11.
SKÚMANIE PÍSIEM
29. Aké úvodné informácie poskytuje táto kniha, keď postupne skúma každú knihu Biblie?
29 Nasledujúce stránky ponúkajú postupné skúmanie 66 kníh Svätých písiem. Opisuje sa pozadie každej knihy, uvádzajú sa údaje o pisateľovi, čase písania a v niektorých prípadoch o období, ktoré kniha zahŕňa. Je tiež predložený dôkaz, že kniha je vierohodná a že je právom časťou inšpirovaných Písiem. Taký dôkaz môžeme nájsť v slovách Ježiša Krista alebo v inšpirovaných spisoch iných Božích služobníkov. Veľmi často je vierohodnosť Biblie preukázaná nepopierateľným splnením biblického proroctva alebo vnútorným dôkazom zo samotnej knihy, napríklad jej súladom, poctivosťou a otvorenosťou. Podporné dôkazy podávajú archeologické nálezy alebo spoľahlivá svetská história.
30. Ako je predložený obsah každej knihy Biblie?
30 Obsah každej knihy je uvedený preto, aby vyniklo mocné posolstvo pisateľa Biblie a vštepilo do srdca čitateľa hlbokú lásku k inšpirovaným Písmam a k ich Autorovi, Bohu Jehovovi. Zvýši sa tak ocenenie pre živé posolstvo Božieho slova v celej jeho praktickosti, súlade a kráse. Obsah knihy je uvedený v odsekoch s podtitulkami. Tým sa uľahčuje štúdium. Každá kniha je samostatným celkom a je cenným príspevkom k porozumeniu božských predsavzatí.
31. a) Aké informácie nám pomáhajú pochopiť, prečo je každá kniha užitočná? b) Aká nádherná téma je v popredí všetkých úvah o knihách Biblie?
31 V závere každej knihy je úvaha, ktorá zdôrazňuje, prečo je táto časť inšpirovaných Písiem „užitočná na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. (2. Tim. 3:16) Je tiež pripojená úvaha o splnených proroctvách, pokiaľ sa o nich zmieňuje inšpirované svedectvo neskorších pisateľov Biblie. Vo všetkých prípadoch sa poukazuje na to, ako kniha prispieva k rozvíjaniu celkovej témy Biblie. Biblia nie je mýtus. Obsahuje jediné živé posolstvo pre ľudstvo. Od svojej prvej knihy, 1. Mojžišovej, až po poslednú knihu, Zjavenie, svedčia inšpirované Písma o predsavzatí Stvoriteľa vesmíru, Boha Jehovu — posvätiť svoje meno skrze Kráľovstvo na čele so svojím Semenom. A v tom je nádherná nádej pre všetkých ľudí, ktorí milujú spravodlivosť. — Mat. 12:18, 21.
32. Aké informácie dostávame, aby sme si viac vážili Bibliu?
32 Po úvahe o 66 knihách Biblie venujeme trochu priestoru ďalším základným informáciám o Biblii. Tento oddiel obsahuje zemepisnú štúdiu o Zasľúbenej krajine, časový sled biblických udalostí, informácie o prekladoch Biblie, archeologické a iné podporné doklady o vierohodnosti Biblie a dôkazy o tom, že jednotlivé knihy právom patria do Biblie. V tejto časti nájdeme aj ďalšie cenné informácie a tabuľky. To všetko má zvýšiť ocenenie pre Bibliu ako pre najpraktickejšiu a najužitočnejšiu knihu, aká je dnes na zemi.
33. Ako môže byť Biblia opísaná a aký úžitok máme z jej štúdia?
33 Božský Autor hovoril k ľudstvu veľmi obšírne. V tom, čo urobil pre svoje pozemské deti, prejavil veľmi hlbokú lásku a otcovský záujem. Akú pozoruhodnú zbierku inšpirovaných dokladov nám zaobstaral vo Svätých písmach! Tieto Písma sú naozaj neporovnateľným pokladom, rozsiahlou knižnicou ‚Bohom vdýchnutého‘ poučenia, ktoré svojím bohatstvom a rozhľadom ďaleko predčí spisy obyčajných ľudí. Ak sa venujeme štúdiu Božieho slova, nebude to „únavné pre telo“, ale skôr nám to prinesie večný úžitok, lebo zistíme, že „Jehovov výrok trvá navždy“. — Kaz. 12:12; 1. Petra 1:24, 25.
[Tabuľka na strane 12]
INŠPIROVANÍ PISATELIA BIBLIE A ICH SPISY
(V časovom poradí)
Pora- Pisatelia Zamestnanie Spisy Spisy
die dokončené
1. Mojžiš učenec, 1473 pred n. l. Genezis; Exodus;
pastier, Levitikus; Jób;
prorok, Numeri; Deuteronomium;
vodca Žalm 90 (možno aj 91)
2. Jozua vojvodca asi 1450 pred n. l. Jozua
3. Samuel Lévita, asi pred Sudcovia; Rút; časť
prorok 1080 pred n. l. Prvej Samuelovej
4. Gád prorok asi 1040 pred n. l. časť Prvej Samuelovej;
Druhá Samuelova
(obe s Nátanom)
5. Nátan prorok asi 1040 pred n. l. pozri vyššie (s Gádom)
6. Dávid kráľ, pastier, 1037 pred n. l. mnoho žalmov
hudobník
7. Kórachovi niektoré žalmy
synovia
8. Azaf spevák niektoré žalmy
9. Héman múdry muž Žalm 88
10. Etán múdry muž Žalm 89
11. Šalamún kráľ, asi 1000 pred n. l. väčšina Prísloví;
staviteľ, Šalamúnova pieseň;
múdry muž Kazateľ; Žalm 127
12. Agúr Príslovia,
13. Lemuel kráľ Príslovia,
14. Jonáš prorok asi 844 pred n. l. Jonáš
15. Joel prorok asi 820 pred n. l.(?) Joel
16. Ámos pastier, prorok asi 804 pred n. l. Ámos
17. Hozeáš prorok po 745 pred n. l. Hozeáš
18. Izaiáš prorok po 732 pred n. l. Izaiáš
19. Micheáš prorok pred 717 pred n. l. Micheáš
20. Sofoniáš knieža, prorok pred 648 pred n. l. Sofoniáš
21. Náhum prorok pred 632 pred n. l. Náhum
22. Habakuk prorok asi 628 pred n. l.(?) Habakuk
23. Obadiáš prorok asi 607 pred n. l. Obadiáš
24. Ezechiel kňaz, prorok asi 591 pred n. l. Ezechiel
25. Jeremiáš kňaz, 580 pred n. l. Prvá a Druhá
prorok Kráľov; Jeremiáš;
Plač Jeremiáša
26. Daniel knieža, asi 536 pred n. l. Daniel
panovník,
prorok
27. Haggeus prorok 520 pred n. l. Haggeus
28. Zechariáš prorok 518 pred n. l. Zechariáš
29. Mardocheus ministerský asi 475 pred n. l. Ester
predseda
30. Ezdráš kňaz, asi 460 pred n. l. Prvá a Druhá
odpisovač, Paralipomenon;
správca Ezdráš
31. Nehemiáš dvorný úradník, po 443 pred n. l. Nehemiáš
miestodržiteľ
32. Malachiáš prorok po 443 pred n. l. Malachiáš
33. Matúš vyberač daní, asi 41 n. l. Matúš
apoštol
34. Lukáš lekár, asi 56–58 n. l. Lukáš; Skutky
misionár
35. Jakub dozorca pred 62 n. l. Jakub
(Ježišov brat)
36. Marek misionár asi 60–65 n. l. Marek
37. Peter rybár, apoštol asi 64 n. l. Prvý a Druhý Petra
38. Pavol misionár, asi 65 n. l. Prvý a Druhý
apoštol, Tesaloničanom;
výrobca Galaťanom;
stanov Prvý a Druhý
Korinťanom;
Rimanom; Efezanom;
Filipanom; Kolosanom;
Filémonovi; Hebrejom;
Prvý a Druhý
Timotejovi; Títovi
39. Júda učeník asi 65 n. l. Júda
(Ježišov brat)
40. Ján rybár, asi 98 n. l. Zjavenie; Ján;
apoštol Prvý, Druhý
a Tretí Jána