Usiluješ sa?

„Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ — 1. TIMOTEJOVI 3:1.

 1. Spĺňanie akej úlohy je pre Jehovových svedkov najdôležitejšie?

JEHOVOVI svedkovia majú určité úlohy, ktoré uskutočňujú so zbožnosťou. To neprekvapuje, lebo ich Boh má vznešené úlohy a vždy svoje zámery uskutoční. (Izaiáš 55:8–11) Jehovovi služobníci by nemali byť ako ľudia, ktorým chýba výborná úloha, a ktorí žijú bezmyšlienkovite a pre nikoho okrem seba nerobia veľa dobrého. Pre Božích svedkov je prvoradé to, aby spĺňali vznešenú úlohu zvestovať posolstvo o kráľovstve a deliť sa s inými o životodarné poznanie Božieho slova. — Žalm 119:105; Marek 13:10; Ján 17:3.

 2. Akú úlohu kresťanského muža uviedol Pavol v 1. Timotejovi 3:1?

² V Jehovovej organizácii sú aj iné vznešené úlohy. Apoštol Pavol uviedol jednu, keď napísal: „Tá reč je pravdivá. Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ Takýto muž chce urobiť niečo pre dobro iných. Želá si „znamenitú prácu“, nie pohodlný život a slávu. Iný preklad hovorí: „Je celkom pravdivé, že muž, ktorý upína svoje srdce na vedenie, má chvályhodnú ctižiadosť.“ — 1. Timotejovi 3:1, Philips.

Nebezpečenstvo pre starších

 3, 4. Prečo by mal muž, ktorý sa usiluje, aby sa stal dozorcom, strážiť svoje srdce?

³ V akom zmysle má muž, ktorý upína srdce na to, aby bol kresťanským dozorcom, „chvályhodnú ctižiadosť“? Ctižiadosť je silná túžba dosiahnuť určitý cieľ. Avšak ctižiadosť je ušľachtilá aj neušľachtilá. Ak muž pokorne usiluje o úrad dozorcu, lebo chce slúžiť iným, jeho služba vyplýva z priamočiarych pohnútok a môže spôsobiť duchovné požehnanie. Musí ale strážiť svoje srdce. — Príslovia 4:23.

⁴ Niektorí ctižiadostiví ľudia sa usilujú o slávu. Iní chcú vládnuť nad druhými ľuďmi. Žiadostivosť po významnom postavení alebo moci je ako prehnitý koreň, ktorý môže spôsobiť pád na pohľad zdravého stromu. Aj kresťan by mohol podľahnúť takejto nesprávne motivovanej žiadosti. (Príslovia 16:18) Apoštol Ján povedal: „Písal som niečo zboru, ale Diotrefes, ktorý medzi nimi rád zaujíma prvé miesto [„ktorý chce byť hlavou všetkého“, Philips], neprijíma od nás nič s vážnosťou. Preto ak prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré stále robí, keď o nás tára zlými slovami. A nielenže sa s tým neuspokojuje, ale ani sám neprijíma bratov s vážnosťou, a tým, čo ich chcú prijať, sa v tom snaží zabrániť a vylúčiť ich zo zboru.“ (3. Jána 9, 10) Diotrefova ctižiadosť bola nekresťanská. Vyzývavosť a ctižiadostivá snaha o moc nad druhými nemá miesto medzi Ježišovými pravými nasledovníkmi. — Príslovia 21:4.

 5. S akým postojom by sa mali dozorcovia starať o svoje povinnosti?

⁵ Kresťanský dozorca, ktorý sa stará o svoje povinnosti so správnou pohnútkou, sa nebude usilovať o sebeckú ctižiadosť. Túto výbornú prácu bude považovať za prednosť od Boha a bude pásť Božie stádo „nie z donútenia, ale ochotne; a nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo“ a ‚nie akoby panoval nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale sa stane príkladom stádu‘. (1. Petra 5:2, 3) Áno, dozorcovia by sa mali strážiť, aby si nevypestovali pýchu a nesnažili sa zneužívať moc.

 6. Prečo nesmie starší vládnuť nad Božím ľudom?

⁶ Starší by nemal vládnuť nad inými kresťanmi, lebo je ich spolupracovník, nie ‚pán nad ich vierou‘. (2. Korinťanom 1:24) Keď sa istí apoštoli usilovali o popredné postavenie, Ježiš povedal: „Viete, že vládcovia národov sa nad nimi vypínajú a že veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to tak nie je, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším sluhom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom. Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Matúš 20:20–28) Starší nie je hlavný pastier, ale iba nižší pastier. Ak nad stádom vládne, prejavuje pyšného ducha. Bolo by to na škodu najmä vtedy, keby zlákal iných, aby mu pomohli presadzovať jeho pyšnú ctižiadosť. Príslovia hovoria: „Každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečim odporným. Ruka sa môže spojiť s rukou, a predsa človek neunikne trestu.“ — Príslovia 16:5.

 7, 8. a) Prečo je nutné, aby boli kresťanskí starší pokorní? b) Uveď príklad pokorného staršieho.

⁷ Kresťanskí starší by sa preto mali ‚pokoriť pod mocnú Božiu ruku‘. Pýcha stojí v ceste duchovnému úžitku, lebo len pokorní majú správny stav mysle i srdca, aby konali božskú vôľu. „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavoť.“ (1. Petra 5:5, 6) Áno, Jehova žehná pokorným. Práve z nich sú menovaní spôsobilí muži, aby slúžili ako kresťanskí starší.

⁸ Novodobé dejiny Jehovových svedkov sú plné správ o pokornej službe, ktorú prejavovali zbožní jednotlivci. Zamysli sa napríklad nad miernym W. J. Thornom, kedysi pútnikom čiže cestujúcim dozorcom, a dlhodobým pracovníkom bételu. Jeden kresťan o ňom povedal: „Nikdy nezabudnem na výrok brata Thorna, ktorý mi až dodnes pomáha. Povedal, citujem: ‚Kedykoľvek si o sebe začnem veľa myslieť, odvediem sa, takpovediac, do kúta, a poviem si: Ty jedno zrnko prachu, na čo si pyšný?‘“ Je to chvályhodný postoj, aký by mali prejavovať aj starší aj iní! Pamätaj si: „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ — Príslovia 22:4.

Túžba slúžiť je od Boha

 9. Prečo sa dá povedať, že túžbu slúžiť ako starší dáva Boh?

⁹ Dáva Boh túžbu slúžiť ako dozorca? Áno, veď Jehovov duch dáva pohnútku, odvahu a silu prejavovať mu posvätnú službu. Čo sa napríkad stalo, keď sa Ježišovi prenasledovaní učeníci modlili o smelosť zvestovať? „Zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení a všetci boli naplnení svätým duchom a smelo hovorili Božie slovo.“ (Skutky 4:27–31) Keď má svätý duch takéto účinky, môže v človeku podnietiť aj usilovnosť.

10. a) Čo je jedným dôvodom, prečo sa azda kresťanský muž neusiluje? b) Čím si môžeme byť istí, ak nám Boh dopraje služobnú prednosť?

¹⁰ Prečo by sa mohol zrelý kresťan prestať usilovať? Azda má duchovné zmýšľanie, ale cíti sa nedostatočný. (1. Korinťanom 2:14, 15) Mali by sme na seba samozrejme hľadieť so skromnosťou, uvedomovať si svoje obmedzenia. (Micheáš 6:8) Namiesto toho, aby sme si opovážlivo mysleli, že sme najspôsobilejší pre určitú zodpovednosť, je dobré si pamätať, že „múdrosť je u skromných“. (Príslovia 11:2) Ale mali by sme si uvedomovať aj to, že ak nám Boh dopraje prednosť služby, dá nám aj silu potrebnú na to, aby sme ju konali. Ako povedal Pavol: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:13.

11. Čo môže urobiť kresťan, ktorý sa neusiluje, lebo si myslí, že nemá dosť múdrosti na dávanie rád?

¹¹ Kresťan sa možno neusiluje, lebo sa domnieva, že nemá dosť múdrosti, aby dával rady. Azda môže získať múdrosť tak, že bude usilovnejšie študovať Božie slovo, a určite by sa mal o múdrosť modliť. Jakob napísal: „Ak teda dakomu z vás chýba múdrosť, nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek; a bude mu daná. Nech však stále žiada vo viere a vôbec nepochybuje, lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam. Nech sa taký človek nedomnieva, že dostane niečo od Jehovu; je nerozhodným mužom, nestálym na všetkých svojich cestách.“ (Jakob 1:5–8) V odpovedi na modlitbu dal Boh Šalamúnovi „múdre srdce a rozumné“, ktoré mu pomohlo rozlišovať medzi dobrým a zlým, keď súdil. (1. Kráľov 3:9–14, RP) Šalamúnov prípad bol zvláštny, ale usilovným štúdiom a s Božou pomocu môžu muži, ktorým je zverená zborová zodpovednosť, druhým spravodlivo radiť. „Lebo sám Jehova dáva múdrosť; z jeho úst je poznanie a rozlišovacia schopnosť.“ — Príslovia 2:6.

12. Čo môže pomôcť mužovi, ak sa neusiluje pre úzkostlivé starosti?

¹² Človeka môže od usilovnosti zdržiavať určitá úzkostlivá starosť. Azda si myslí, že by na seba nedokázal vziať vážnu zodpovednosť byť starším. Aj Pavol priznal: „Je to úzkostlivá starosť o všetky zbory, čo na mňa dolieha zo dňa na deň.“ (2. Korinťanom 11:28) Ale apoštol vedel, čo robiť, keď pocíti úzkostlivú starosť, lebo napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 4:6, 7) Áno, modlitba a dôvera v Boha môže uľahčiť úzkostlivé starosti.

13. Ako by sa mohol modliť muž, ktorý si nie je istý, či sa má usilovať?

¹³ Ak nejaká úzkostlivá starosť trvá, muž, ktorý sa neodvažuje usilovať, by sa mohol modliť ako Dávid: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a poznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a poznaj moje znepokojujúce myšlienky, a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ (Žalm 139:23, 24) Či už sú to „znepokojujúce“ alebo „úzkostlivé“ myšlienky akéhokoľvek druhu, Boh nám môže pomôcť, aby sme sa s nimi vyrovnali, a mohli robiť duchovné pokroky. (Pozri The New Iternational Version) Dobre hovorí iný žalm: „Keď som povedal: ‚Moja noha sa určite bude neisto pohybovať‘, tvoja milujúca láskavosť, ó, Jehova, ma podporovala. Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ — Žalm 94:18, 19.

Slúž s radosťou, ako si praje Jehova

14. Prečo by sa mal muž, ktorý sa neusiluje, modliť o svätého Božieho ducha?

¹⁴ Ak sa kresťanský muž neusiluje pre úzkostlivú starosť, pocit nedostatočnosti alebo pre nedostatok pohnútky, iste by bolo vhodné modliť sa o Božieho ducha. Ježiš povedal: „Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým, čo ho prosia!“ (Lukáš 11:13) Pretože k ovociu ducha patrí pokoj a sebaovládanie, tento duch nám môže pomôcť zvládnuť úzkostlivú starosť alebo pocit nedostatočnosti. — Galaťanom 5:22, 23.

15. Aký druh modlitieb môže pomôcť tým, ktorým chýba pohnútka, aby sa dali k dispozícii pre služobné prednosti?

¹⁵ A ako je to s nedostatkom pohnútky? Ako pokrstení kresťania sa potrebujeme modliť, aby nás Boh podnietil konať to, čo sa mu páči. Dávid prosil: „Daj mi poznať svoje cesty, Jehova... Daj, aby som chodil v tvojej pravde a vyučuj ma.“ (Žalm 25:4, 5) Takéto modlitby nám pomôžu, aby sme sa vyhli nesprávnej ceste, a podobne sa môžeme modliť, ak nám chýba pohnútka pre usilovnosť. Môžeme prosiť Jehovu, aby v nás vzbudil túžbu prijať prednosti služby. Áno, ak sa modlíme o Božieho ducha a poddávame sa jeho vedeniu, určite sa dáme k dispozícii, ak nám ponúkne služobné prednosti. Boží služobníci by predsa nijako nechceli vzdorovať jeho duchu. — Efezanom 4:30.

16. Aký postoj podnecuje silnú pohnútku usilovať sa o zborovú zodpovednosť?

¹⁶ Ak máme „Kristovu myseľ“, je pre nás potešením konať Božiu vôľu. (1. Korinťanom 2:16) Ježiš mal taký postoj ako žalmista, ktorý povedal: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ (Žalm 40:8; 40:9, RP) Kristus povedal: „Hľa, prišiel som, aby som konal tvoju vôľu,“ a to znamenalo dokonca smrť na mučeníckom kole. (Hebrejom 10:9, 10) Túžba robiť čo môžeme v Jehovovej službe, podnecuje silnú pohnútku usilovať sa o zborovú zodpovednosť.

Hľaď do budúcnosti

17. a) Prečo by muži, ktorí teraz neslúžia ako kedysi, nemali strácať odvahu? b) Ktorá je najväčšia zo všetkých predností?

¹⁷ Niektorí, ktorí sa kedysi starali o dôležité zborové povinnosti, v súčasnosti takéto prednosti nemajú pre zdravotné problémy alebo pre iné dôvody. Nemali by strácať odvahu. Vieme, že mnoho verných mužov už nie je schopných slúžiť tak naplno ako kedysi, a predsa stoja pevne a zachovávajú rýdzosť. (Žalm 25:21) Áno, pokorní dlhoroční starší môžu ďalej odovzdávať svoje skúsenosti tak, že zostanú v rade starších. Napriek tomu, že ich obmedzuje vek a choroby, nemusia odstupovať. Nech si každý Jehovov svedok stále oceňuje tú najväčšiu prednosť, teda ‚hovoriť o sláve Božieho kraľovania‘ ako zástanca Božieho svätého mena. — Žalm 145:10–13.

18. a) Čo môže byť potrebné, ak bol starší alebo služobný pomocník odvolaný? b) Aký výborný postoj prejavil jeden odvolaný starší?

¹⁸ Ak si bol niekedy starším alebo služobným pomocníkom, ale teraz v tomto postavení neslúžiš, buď si istý, že Boh má o teba stále záujem a možno ti v budúcnosti dopraje nejaké nečakané prednosti. (1. Petra 5:6, 7) Ak potrebuješ urobiť dajaké zmeny, buď ochotný priznať si chybu a pracuj na nej s Božou pomocou. Niektorí, ktorí prestali byť staršími, zaujali nekresťanský postoj a niekoľkí sa stali nečinnými alebo odpadli od pravdy. Aké múdre je však byť ako tí, ktorí prejavili výborného ducha! Napríklad, keď bol odvolaný starší, ktorý roky slúžil v Strednej Amerike, povedal: „Veľmi ma bolí, že som stratil prednosť, ktorú som tak dlho opatroval ako poklad. Ale budem tvrdo pracovať, aby som opäť získal svoje prednosti služby, nech ma bratia chcú použiť akýmkoľvek spôsobom.“ Časom dostal tento brat znovu prednosť slúžiť ako starší.

19. Aká vhodná rada sa dáva bratovi, ktorý bol odvolaný ako starší alebo služobný pomocník?

¹⁹ Ak si teda bol ako starší alebo služobný pomocník odvolaný, zachovaj si pokorného ducha. Vyhýbaj sa zatrpknutému postoju, ktorý by ťa urobil nespôsobilým pre budúce prednosti. Zbožný duch si získava vážnosť. Namiesto toho, aby si stratil odvahu, uvažuj o tom, ako Jehova žehná tvojej službe alebo tvojej domácnosti. Duchovne buduj svoju rodinu, navštevuj chorých a povzbudzuj slabých. Predovšetkým si ceň prednosť chváliť Boha a zvestovať dobré posolstvo ako Jehovov svedok. — Žalm 145:1, 2; Izaiáš 43:10–12.

20. Ako môže rada starších pomôcť bývalému dozorcovi alebo služobnému pomocníkovi?

²⁰ Rada starších by si mala uvedomiť, že odvolanie môže spôsobiť bývalému dozorcovi alebo služobnému pomocníkovi stres, aj keď sa vzdá svojej prednosti dobrovoľne. Ak mu nie je odňaté spoločenstvo, ale starší vidia, že brat je skľúčený, mali by mu poskytnúť láskyplnú duchovnú pomoc. (1. Tesaloničanom 5:14) Mali by mu pomôcť, aby si uvedomil, že je v zbore potrebný. Aj keď bola potrebná rada, nemusí to trvať dlho, kým pokorný a vďačný muž opäť dostane prednosti služby v zbore.

21. Kto čakal na služobné prednosti a čo sa navrhuje tým, ktorí na ne čakajú dnes?

²¹ Ak sa usiluješ, musíš možno chvíľu počkať, kým dostaneš ďalšie služobné prednosti. Nebuď netrpezlivý. Mojžiš čakal štyridsať rokov, kým ho Boh použil, aby oslobodil Izraelčanov z egyptského otroctva. (Skutky 7:23–36) Kým bol Jozua ustanovený za Mojžišovho nástupcu, dlho bol jeho služobníkom. (2. Mojžišova 33:11; 4. Mojžišova 27:15–23) Dávid čakal nejaký čas, kým bol dosadený na izraelský trón. (2. Samuelova 2:7; 5:3) Peter a Ján Marek zrejme prešli obdobiami prečisťovania. (Matúš 26:69–75; Ján 21:15–19; Skutky 13:13; 15:36–41; Kolosanom 4:10) Ak teraz nemáš zborové povinnosti, Jehova možno chce, aby si sa formoval získavaním ďalších skúseností. Keď sa usiluješ, v každom prípade hľadaj Božiu pomoc, a Boh ťa možno požehná ďalšími prednosťami služby. Medzitým usilovne pracuj, aby si bol spôsobilý pre zborové zodpovednosti a prejavoval Dávidovho ducha, ktorý povedal: „Moje ústa budú hovoriť Jehovovu chválu; a nech každé telo žehná jeho sväté meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — Žalm 145:21.

Ako by si odpovedal?

◻ Pred akým nebezpečenstvom by sa mali chrániť kresťanskí starší?

◻ Čo môže pomôcť tým, ktorí sa neusilujú pre úzkostlivú starosť alebo pocit nedostatočnosti?

◻ Čo môže niekoho podnietiť, aby sa dal k dispozícii pre zborovú zodpovednosť?

◻ S akým postojom by sa mali pozerať do budúcnosti bývalí starší a služobní pomocníci?

[Obrázok na strane 19]

W. J. Thorn dal výborný príklad ako pokorný starší

[Obrázok na strane 21]

Si ochotný ako Ježiš urobiť všetko, čo môžeš v Jehovovej službe?