Kapitola 9

Ďalej sa držme Ježišovho mena

PERGAMON

 1. Ktorý zbor dostal ďalšie Ježišovo posolstvo a ako to vyzeralo v meste, v ktorom títo kresťania žili?

AK BUDEME cestovať pobrežnou hradskou asi 80 kilometrov na sever od Smyrny a potom asi 24 kilometrov do vnútrozemia údolím rieky Kaikus, dostaneme sa do Pergamu, ktorý sa dnes volá Bergama. Mesto bolo vychýrené svojím chrámom boha Dia čiže Jupitera. V 19. storočí archeológovia preniesli oltár tohto chrámu do Nemecka, kde ho môžeme aj teraz vidieť v Pergamonskom múzeu v Berlíne, spolu s mnohými sochami a reliéfmi pohanských bohov. Aké posolstvo dá Pán Ježiš Kristus zboru, ktorý žije uprostred takého modlárstva?

 2. Ako Ježiš ukázal svoju totožnosť a aký význam má to, že má „dvojsečný meč“?

² Ježiš najprv oznamuje svoju totožnosť: „Anjelovi zboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ostrý, dlhý dvojsečný meč.“ ​(Zjavenie 2:12) Ježiš tu opakuje opis, ktorý je uvedený v Zjavení 1:16. Ako sudca a vykonávateľ rozsudku porazí tých, ktorí prenasledujú jeho učeníkov. Toto uistenie naozaj prináša útechu. No pokiaľ ide o súd, majú byť i ľudia vnútri zboru varovaní, že Jehova, ktorý koná prostredníctvom svojho ‚posla zmluvy‘ Ježiša Krista, ‚sa stane rýchlym svedkom‘ proti všetkým, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale pritom pestujú modlárstvo, nemravnosť, lož a nepoctivosť a nestarajú sa o to, čo je potrebné. (Malachiáš 3:1, 5; Hebrejom 13:1–3) Na rady a pokarhania, ktoré z Božieho podnetu udeľuje Ježiš, je nutné dbať.

 3. Aké falošné uctievanie pestovali v Pergame a prečo možno povedať, že tam bol „Satanov trón“?

³ Ježiš teraz hovorí zboru: „Viem, kde bývaš, tam, kde je Satanov trón.“ ​(Zjavenie 2:13a) Áno, títo kresťania boli obklopení satanským uctievaním. Okrem chrámu boha Dia bola tam aj svätyňa Asklépia, boha lekárstva. Pergamon bol známy tiež ako stredisko kultu cisára. Hebrejské slovo prekladané ako Satan znamená „odporca“ a jeho „trón“ znázorňuje jeho svetové panstvo, ktoré Boh na čas pripustil. (Jób 1:6, Preklad nového sveta — Biblia s odkazmi, pozn. pod čiarou.) Rozsah modlárstva v Pergame bol dôkazom toho, že Satanov „trón“ stál v tomto meste pevne. Satan musel iste pociťovať veľký hnev, keď sa pred ním tamojší kresťania neskláňali pri nacionalistickom uctievaní.

 4. a) Akú pochvalu dáva Ježiš kresťanom v Pergame? b) Čo napísal rímsky legát Plínius cisárovi Trajánovi o zaobchádzaní s kresťanmi? c) Ako sa správali kresťania v Pergame i napriek nebezpečiu?

⁴ Áno, práve tu v Pergame je „Satanov trón“. „A predsa,“ pokračuje Ježiš, „sa ďalej držíš môjho mena a nezaprel si svoju vieru vo mňa ani v dňoch Antipa, môjho verného svedka, ktorý bol zabitý tam u vás, kde býva Satan.“ ​(Zjavenie 2:13b) To je pochvala, ktorá hlboko dojíma. Antipas bol asi umlčaný, lebo odmietal podriadiť sa démonickým zvykom a uctievaniu rímskeho cisára. Onedlho potom, čo Ján dostal toto proroctvo, napísal Plínius mladší, osobný vyslanec cisára Trajána, list Trajánovi, v ktorom vysvetlil svoj postup pri jednaní s ľuďmi, ktorí boli obvinení, že sú kresťania — cisár tento postup schválil. Tí, ktorí popreli, že sú kresťania, boli prepustení, keď, podľa Plíniových slov, „opakovali po mne vzývanie bohov, obetovali kadidlo a víno tvojmu [Trajánovmu] obrazu... a keď navyše prekliali Krista“. Všetci, o ktorých sa zistilo, že sú kresťania, boli popravení. Ani zoči-voči takémuto nebezpečenstvu nezapreli kresťania v Pergame svoju vieru. ‚Ďalej sa držali Ježišovho mena‘, a naďalej ctili jeho vysoké postavenie Jehovovho ospravedlniteľa a menovaného sudcu. Verne a oddane kráčali v Ježišových šľapajach ako svedkovia Kráľovstva.

 5. a) Aký novodobý náprotivok kultu cisára viedol k tomu, že kresťania v 20. storočí museli podstúpiť veľké skúšky? b) Akú pomoc priniesla kresťanom Strážna veža?

⁵ Ježiš pri rôznych príležitostiach ukázal, že Satan panuje nad terajším zlým svetom, no nad Ježišom nemal moc, pretože Ježiš zachovával rýdzosť. (Matúš 4:8–11; Ján 14:30) Dnes, v 20. storočí, bojujú o panstvo nad svetom mocné národy, najmä „kráľ severu“ a „kráľ juhu“. (Daniel 11:40) Bol vybičovaný vlastenecký zápal, a kult uctievania cisára má svoj novodobý náprotivok vo vlne nacionalizmu, ktorá sa valí zemou. Články o neutralite, ktoré vyšli v Strážnej veži z 1. novembra 1939, a potom ešte z 1. novembra 1979 a z 1. septembra 1985 (angl.) (8, 1980 a 2, 1987, slov. vydanie), jasne vyjadrili biblické učenie o tejto otázke a poskytli vodidlo kresťanom, ktorí chcú chodiť v Jehovovom mene a zvíťaziť nad svetom, ako nad ním statočne zvíťazil Ježiš. — Micheáš 4:1, 3, 5; Ján 16:33; 17:4, 6, 26; 18:36, 37; Skutky 5:29.

 6. Aký pevný postoj podobný Antipovmu zaujali Jehovovi svedkovia v novej dobe?

⁶ Takáto rada bola naliehavo potrebná. Zoči-voči slepej nacionalistickej vášni museli Jehovovi svedkovia, pomazaní aj ich druhovia, stáť pevne vo viere. V Spojených štátoch amerických boli stovky detí a učiteľov vylúčené zo škôl, lebo nezdravili národnú vlajku, v Nemecku boli svedkovia kruto prenasledovaní za to, že nechceli zdraviť hákový kríž. Ako už bolo uvedené, Hitlerovi nacisti pobili tisíce verných a oddaných Jehovových služobníkov, pretože títo ľudia sa nechceli zúčastňovať na nacionalistickom modlárstve. V 30. rokoch, v čase, keď v Japonsku prekvitalo šintoistické uctievanie cisára, dvaja priekopníci zasiali mnoho semien Kráľovstva na Japoncami okupovanom Tchaj-wane. Vojenskí vládcovia ich uvrhli do väzenia, kde jeden z nich na následky surového zaobchádzania zomrel. Druhý bol neskôr prepustený, ale zastrelený odzadu — to bol novodobý Antipas. Až dodnes sú krajiny, ktoré vyžadujú uctievanie nacionalistických symbolov a výlučnú oddanosť štátu. Mnoho mladých svedkov je väznených a nemálo ich bolo popravených, pretože sa odvážne zastávali kresťanskej neutrality. Ak si mladý a stojíš pred takými problémami, študuj denne Božie slovo, aby si ‚mal vieru na zachovanie duše nažive‘ s vyhliadkou na večný život. — Hebrejom 10:39–11:1; Matúš 10:28–31.

 7. Ako čelili spornej otázke súvisiacej s vlasteneckým uctievaním mladí kresťania v Indii a k čomu to viedlo?

⁷ Podobným problémom čelí i mládež v škole. V roku 1985 tri deti Jehovových svedkov v štáte Kérala, v Indii, odmietli urobiť kompromis vo svojej viere založenej na Biblii a spievať národnú hymnu. Úctivo stáli, kým ostatní spievali, ale i napriek tomu ich vylúčili zo školy. Ich otec sa v tejto veci odvolal priamo na Najvyšší súd Indie, kde dvaja sudcovia rozhodli v prospech detí. Odvážne vyhlásili: „Naša tradícia učí znášanlivosti; naša filozofia učí znášanlivosti; naša ústava uvádza znášanlivosť do praxe; preto ju nerieďme.“ V novinových správach a priaznivých úvodníkoch, zaoberajúcich sa týmto prípadom, bol celý národ, ktorý tvorí skoro pätinu obyvateľstva zemegule, informovaný o tom, že sú v jeho krajine kresťania, ktorí uctievajú pravého Boha Jehovu, a že sa verne a oddane zastávajú biblických zásad.

Zhubné vplyvy

 8. Aké pokarhanie musí dať Ježiš kresťanom v Pergame?

⁸ Áno, kresťania v Pergame zachovávali rýdzosť. „Ale,“ hovorí Ježiš, „mám niekoľko vecí proti tebe.“ Čoho sa dopustili, že si zaslúžia výčitku? Ježiš hovorí: „Že tam máš takých, ktorí sa držia učenia Balaama, ktorý šiel a učil Balaka klásť dôvod na potkýnanie pred synov Izraela, aby jedli veci obetované modlám a aby smilnili.“ — Zjavenie 2:14.

 9. Kto bol Balaam a ako bol jeho radou položený dôvod na potkýnanie pred synov Izraela?

⁹ V dobe Mojžiša si moábsky kráľ Balak najal Balaama, neizraelského proroka, ktorý čosi vedel o Jehovových cestách, aby zlorečil Izraelu. Jehova Balaamovi odporoval a donútil ho, aby predniesol požehnanie pre Izraelčanov a prekliatie pre ich nepriateľov. To vyvolalo v Balakovi nevôľu, ktorú Balaam upokojoval tým, že navrhol oveľa rafinovanejší útok: Nech moábske ženy zvedú izraelských mužov k hrubej sexuálnej nemravnosti a k modlárskemu uctievaniu pohanského boha Baala z Peoru! Táto taktika zapôsobila. Vzplanul Jehovov spravodlivý hnev a Jehova zoslal pohromu, ktorá pobila 24 000 izraelských smilníkov — pohromu, ktorá bola zastavená iba vtedy, keď kňaz Pinchas podnikol rozhodné kroky, aby odstránil zlo z Izraela. — 4. Mojžišova 24:10, 11; 25:1–3, 6–9; 31:16.

10. Aké dôvody na potkýnanie prenikli do zboru v Pergame a prečo si títo kresťania možno mysleli, že bude Boh prehliadať ich priestupky?

¹⁰ Sú snáď v časoch Jána podobné dôvody na potkýnanie v Pergame? Áno. Do zboru v Pergame prenikla nemravnosť a modlárstvo. Tamojší kresťania nedbali na Božie varovanie, ktoré Boh dal prostredníctvom apoštola Pavla. (1. Korinťanom 10:6–11) Vytrpeli prenasledovanie, a preto si možno myslia, že Jehova bude prehliadať ich sexuálne priestupky. Preto im Ježiš jasne ukazuje, že sa takého zla musia vyvarovať.

11. a) Pred čím by sa kresťania mali mať na pozore a akého zmýšľania sa musia vyvarovať? b) Koľko osôb bolo vylúčených z kresťanského zboru v priebehu rokov, a väčšinou z akých dôvodov?

¹¹ Podobne i dnes musia kresťania dávať pozor, aby neobracali „nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania“. (Júda 4) Musíme nenávidieť to, čo je zlé a ‚biť svoje telo‘, aby sme kráčali cestou kresťanskej cnosti. (1. Korinťanom 9:27; Žalm 97:10; Rimanom 8:6) Nikdy by sme si nemali myslieť, že nám horlivosť v službe Bohu a rýdzosť v prenasledovaní dáva oprávnenie dopúšťať sa nesprávneho sexuálneho správania. Tých, ktorí sa dopustili priestupku a boli vylúčení z celosvetového kresťanského zboru, väčšinou z dôvodov sexuálnej nemravnosti, bolo v priebehu rokov desaťtisíce. V niektorých rokoch ich bolo dokonca viac, než koľko ich padlo v starovekom Izraeli pre Baala z Peoru. Dávajme preto pozor, aby sme sa nikdy nedostali do takejto spoločnosti! — Rimanom 11:20; 1. Korinťanom 10:12.

12. Aké zásady platia pre dnešných kresťanov tak isto ako pre Božích služobníkov v predchádzajúcich dobách?

¹² Ježiš karhá pergamských kresťanov i za to, že ‚jedli jedlo obetované modlám‘. Čo by to mohlo znamenať? Vo svetle toho, čo písal Pavol Korinťanom, sa zdá, že niektorí asi zneužívali svoju kresťanskú slobodu a svojvoľne urážali svedomie iných. Pravdepodobnejšie však je, že sa nejakým spôsobom zúčastnili skutočných modlárskych obradov. (1. Korinťanom 8:4–13; 10:25–30) Dnešní verní kresťania musia pri uplatňovaní kresťanskej slobody prejavovať nesebeckú lásku a dávať pozor, aby neprivádzali k potknutiu iných. Je samozrejmé, že sa dnes musia vyhýbať novodobým formám modlárstva, ako je uctievanie televíznych, filmových a športových hviezd alebo zbožňovanie peňazí, alebo i vlastného brucha. — Matúš 6:24; Filipanom 1:9, 10; 3:17–19.

Vystríhaj sa sektárstva!

13. Ako Ježiš ďalej karhá kresťanov v Pergame a prečo to tento zbor potreboval?

¹³ Ježiš ďalej karhá kresťanov v Pergame: „Tak aj ty máš takých, ktorí sa podobne pridržiavajú učenia Mikulášovej sekty.“ ​(Zjavenie 2:15) Ježiš predtým chválil Efezanov, že nenávidia skutky tejto sekty. No kresťania v Pergame potrebujú radu, aby chránili zbor pred sektárstvom. Na dodržiavanie kresťanských meradiel treba viac pevnosti, aby bola zachovaná jednota, o ktorú sa modlil Ježiš v Jánovi 17:20–23. Je nutné „tak nabádať zdravým učením, ako aj karhať tých, ktorí odporujú“. — Títovi 1:9.

14. a) S kým musel zápasiť kresťanský zbor už od raných čias a ako opísal týchto ľudí apoštol Pavol? b) Na ktoré Ježišove slová by mali dbať všetci, ktorí mávajú sklon ísť za nejakou odštiepenou skupinou?

¹⁴ Už od raných čias musel kresťanský zbor zápasiť s pyšnými odpadlíkmi, ktorí hladkou, podvodníckou rečou „spôsobujú rozdelenie a príležitosti na potkýnanie v rozpore s učením“, ktoré poskytuje Jehovov oznamovací prostriedok. (Rimanom 16:17, 18) Apoštol Pavol varoval pred týmto nebezpečím vo všetkých svojich listoch.a V dnešných časoch, keď Ježiš obnovil kresťanskú čistotu a jednotu pravého zboru, nebezpečenstvo sektárstva ďalej trvá. Preto by každý, kto by snáď mal sklon ísť za nejakou odpadnutou skupinou a vytvárať takto nejakú sektu, mal dbať na ďalšie Ježišove slová: „Preto rob pokánie. Ak nie, prídem rýchlo k tebe a budem s nimi bojovať dlhým mečom svojich úst.“ — Zjavenie 2:16.

15. Ako sa začína sektárstvo?

¹⁵ Ako sa začína sektárstvo? Nejaký samozvaný učiteľ začne zasievať pochybnosti, vytvárať spory o niektorých biblických pravdách (napríklad o tom, či žijeme v posledných dňoch) — takto sa oddelí nejaká odštiepenecká skupina a ide za ním. (2. Timotejovi 3:1; 2. Petra 3:3, 4) Alebo niekto kritizuje spôsob, akým Jehova necháva vykonávať svoje dielo. Taký človek sa dovoláva, aby sa ľudia šetrili, a tvrdí, že nie je biblické ani potrebné chodiť do svedeckej služby s posolstvom o Kráľovstve. Keby sa podobní ľudia podieľali na tej kritizovanej službe, podľa príkladu Ježiša a jeho apoštolov, zostali by pokorní; no oni sa radšej odtrhnú a idú ľahkou cestou, pri ktorej si možno ako súkromná skupina príležitostne čítajú Bibliu. (Matúš 10:7, 11–13; Skutky 5:42; 20:20, 21) Takí ľudia si vymýšľajú vlastné názory o slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti, o biblickom príkaze zdržiavať sa krvi, o slávení sviatkov a užívaní tabaku. Znevažujú i Jehovovo meno; veľmi skoro sa vracajú späť k nezdravo povoľným cestám Veľkého Babylonu. A čo je ešte horšie, niektorí sa nechajú Satanom podnietiť k tomu, že sa obrátia proti svojim bývalým bratom a začnú ‚biť svojich spoluotrokov‘. — Matúš 24:49; Skutky 15:29; Zjavenie 17:5.

16. a) Prečo by mali tí, ktorí kolíšu, lebo sú pod vplyvom odpadlíkov, rýchle robiť pokánie? b) Čo sa stane tým, ktorí nebudú robiť pokánie?

¹⁶ Každý, kto kolíše pod podobným odpadlíckym vplyvom, mal by veľmi rýchlo poslúchnuť Ježišovu výzvu k pokániu. Odpadlícku propagandu je potrebné odmietnuť ako jed, ktorým skutočne je. Na rozdiel od spravodlivých, cudných a milovaniahodných právd, ktorými Ježiš sýti svoj zbor, zakladá sa na závisti a nenávisti. (Lukáš 12:42; Filipanom 1:15, 16; 4:8, 9) Pokiaľ ide o tých, ktorí nechcú robiť pokánie, Pán Ježiš s nimi naozaj ‚bojuje dlhým mečom svojich úst‘. Preosieva svoj ľud, aby zachoval jednotu, za ktorú sa modlil v posledný večer, ktorý strávil so svojimi učeníkmi. (Ján 17:20–23, 26) Odpadlíci odmietajú láskyplnú radu a pomoc, ktorú im ponúkajú hviezdy v Kristovej pravici, a preto ich Ježiš súdi a trestá „čo najprísnejšie“ a odstráni ich „von do tmy“. Sú vylúčení, aby už nepôsobili ako kvas medzi Božím ľudom. — Matúš 24:48–51; 25:30; 1. Korinťanom 5:6, 9, 13; Zjavenie 1:16.

‚Skrytá manna a biely kamienok‘

17. Aká odmena čaká pomazaných kresťanov, ktorí ‚zvíťazia‘, a čo museli prekonávať kresťania v Pergame?

¹⁷ Všetkých, ktorí dbajú na Ježišovu radu vedenú Jehovovým svätým duchom, očakáva nádherná odmena. Počúvajme! „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nikto, iba ten, kto ho prijíma.“ ​(Zjavenie 2:17) Kresťania v Pergame sú teda podobne ako kresťania v Smyrne povzbudzovaní, aby ‚zvíťazili‘. Ak majú kresťania v Pergame, kde je Satanov trón, dosiahnuť úspech, musia sa vyvarovať modlárstva. Musia prekonávať nemravnosť, sektárstvo a odpadlíctvo súvisiace s Balakom, Balaamom a Mikulášovou sektou. Ak pomazaní kresťania budú takto konať, budú pozvaní, aby jedli zo skrytej manny. Čo to znamená?

18, 19. a) Aká bola manna, ktorú poskytol Jehova Izraelčanom? b) Ktorá manna bola skrytá? c) Čo je symbolizované jedením zo skrytej manny?

¹⁸ Za čias Mojžiša Jehova zaobstaral Izraelčanom mannu, aby ňou boli živení počas putovania pustatinou. Táto manna nebola skrytá. Zázračným spôsobom sa objavovala každé ráno — okrem sabatu —, ako vločkovitá inovať pokrývajúca zem. Bolo to božské opatrenie na zachovanie života Izraelčanov. Na jeho pamiatku prikázal Jehova Mojžišovi, aby zachoval niečo z tohto ‚chleba‘ v zlatom džbáne vnútri svätej truhly zmluvy „po vaše pokolenia [Izraela]“. — 2. Mojžišova 16:14, 15, 23, 26, 33; Hebrejom 9:3, 4.

¹⁹ Bol to naozaj výstižný symbol. Táto manna bola skrytá v Najsvätejšej, v oddelení svätostánku, kde sa nad vekom truhly vznášalo zázračné svetlo symbolizujúce prítomnosť samotného Jehovu. (2. Mojžišova 26:34) Nikomu nebolo dovolené preniknúť do tohto svätého miesta a zjesť túto skrytú mannu. Ale Ježiš povedal, že jeho pomazaní nasledovníci, ktorí zvíťazia, budú jesť „skrytú mannu“. Vstúpia, ako kedysi Kristus, nie „do svätého miesta urobeného rukami, ktoré je napodobnením skutočnosti, ale do samého neba“. (Hebrejom 9:12, 24) Pri vzkriesení si oblečú neporušiteľnosť a nesmrteľnosť — čo je obdivuhodné opatrenie od Jehovu, symbolizované tým, že im je daná nepominuteľná „skrytá manna“. Táto malá skupina víťazov má skutočne mimoriadnu prednosť. — 1. Korinťanom 15:53–57.

20, 21. a) Čo je symbolizované tým, že pomazaní kresťania dostávajú biely kamienok? b) Akú nádej má veľký zástup, keď bielych kamienkov je iba 144 000?

²⁰ Dostávajú aj „biely kamienok“. Kamienky používali v starom Ríme sudcovia pri vynášaní rozsudku.b Biely kamienok znamenal oslobodzujúci rozsudok, čierny odsúdenie, často na smrť. Ježiš dáva kresťanom v Pergame „biely kamienok“, čím naznačuje, že ich posudzuje ako nevinných a čistých. Ježišove slová môžu mať i ďalší význam. V rímskych dobách sa kamienky používali tiež ako vstupenky na nejakú dôležitú udalosť. Biely kamienok môže teda značiť, že víťazný pomazaný kresťan dostáva čosi mimoriadne — je vpustený a uvedený na čestné miesto v nebesiach počas svadby Baránkovej. Takýchto kamienkov je pripravených iba 144 000. — Zjavenie 14:1; 19:7–9.

²¹ Znamená to, že ak patríš k veľkému zástupu spoluctiteľov, si ponechaný bez povšimnutia? To rozhodne nie. Nedostávaš síce biely kamienok, umožňujúci prístup do neba, ale ak vytrváš, môžeš vyjsť z veľkého súženia a zúčastniť sa radostnej práce pri obnove raja na zemi. Na tom sa budú s tebou podieľať i vzkriesení verní ľudia z predkresťanských dôb, a ešte z iných oviec tí, ktorí nedávno zomreli. A naostatok všetci ostatní mŕtvi, ktorí boli vykúpení, zakúsia prednosť vzkriesenia, a to vzkriesenia pre život na rajskej zemi. — Žalm 45:16; 45:17, RP; Ján 10:16; Zjavenie 7:9, 14.

22, 23. Aký význam má meno napísané na kamienku, ktorý dostávajú pomazaní kresťania, a aké povzbudenie by to malo poskytnúť?

²² Akéže je to nové meno, napísané na kamienku? Meno je prostriedok na označenie totožnosti osoby a na jej odlíšenie od iných. Pomazaní kresťania dostanú kamienok, keď ukončia, ako víťazi, svoj pozemský beh. Z toho vidno, že meno na kamienku má čosi spoločné s prednosťou byť spojení v nebi s Ježišom — s týmto najdôvernejším postavením v kráľovskej službe, ktoré si dokážu plne vážiť a z ktorého sa vedia tešiť iba tí, ktorí zdedia nebeské kráľovstvo. Je to teda meno alebo označenie úradu, „ktoré nepozná nikto, iba ten, kto ho prijíma“. — Porovnaj so Zjavením 3:12.

²³ To je pre Jánovu triedu naozaj podnet, aby počúvala a uplatňovala, „čo hovorí duch zborom“. A je to veľkým povzbudením i pre jej druhov z veľkého zástupu, aby s ňou verne slúžili, dokým sa môžu tešiť z jej spoločnosti tu na zemi a podieľať sa s ňou na oznamovaní Jehovovho kráľovstva.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 43]

Tieto dôkazy bezuzdného pohanského uctievania možno vidieť v Pergamonskom múzeu v Berlíne

[Obrázok na strane 45]

Niečo z manny bolo skryté v truhle zmluvy. Víťazným pomazaným je daná skrytá manna, čo znamená, že dostávajú nesmrteľnosť

[Obrázok na strane 45]

Biely kamienok je pre tých, ktorí sú vpustení na svadbu Baránkovu