Boží rozsudok nad „človekom nezákonnosti“
„Každý strom, ktorý neprináša znamenité ovocie, sa vytína a hádže do ohňa.“ — MATÚŠ 7:19.
1, 2. Čo je človek nezákonnosti a ako sa vyvinul?
KEĎ apoštola Pavla inšpiroval Boh, aby predpovedal príchod „človeka nezákonnosti“, povedal, že sa dal pozorovať už za jeho dní. Ako vysvetlil predchádzajúci článok, Pavol hovoril o triede osôb, ktoré sa ujmú vedenia v odpadnutí od pravého kresťanstva. Ich odvrátenie od pravdy sa začalo koncom prvého storočia, najmä po smrti posledných apoštolov. Nezákonná trieda zaviedla náuky a zvyky, ktoré boli v rozpore s Božím slovom. — 2. Tesaloničanom 2:3, 7; Skutky 20:29, 30; 2. Timotejovi 3:16, 17; 4:3, 4.
2 Časom sa z tejto nezákonnej triedy vyvinulo duchovenstvo kresťanstva. Jej moc upevnil rímsky cisár Konštantín vo štvrtom storočí, keď odpadnuté cirkvi uzavreli sobáš s pohanským štátom. Aj keď sa kresťanstvo trieštilo do mnohých siekt, duchovenstvo sa stále vyvyšovalo nad laikov a často i nad svetských vládcov. — 2. Tesaloničanom 2:4.
3. Aká bude budúcnosť človeka nezákonnosti?
3 Aká mala byť budúcnosť človeka nezákonnosti? Pavol predpovedal: „Bude... zjavený ten nezákonný, ktorého Pán Ježiš odstráni... a zničí zjavením svojej prítomnosti.“ (2. Tesaloničanom 2:8) To znamená, že zničenie duchovenstva nastane, až Boh skoncuje s celým satanovým usporiadaním. Boh použije svojho nebeského kráľa, Ježiša Krista, aby viedol anjelské popravčie sily. (2. Tesaloničanom 1:6–9; Zjavenie 19:11–21) Takýto trest čaká duchovenstvo, lebo zneuctievalo Boha a Krista a odviedlo milióny ľudí od pravého uctievania.
4. Podľa akej zásady bude súdený človek nezákonnosti?
4 Ježiš stanovil zásadu, podľa ktorej bude súdený človek nezákonnosti. Povedal: „Majte sa na pozore pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci. Poznáte ich podľa ovocia. Nikdy sa predsa neoberá hrozno z tŕnia alebo figy z bodľačia. Takisto každý dobrý strom nesie znamenité ovocie. Každý strom, ktorý neprináša znamenité ovocie, sa vytína a hádže do ohňa... Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 7:15–21; Viď aj Títovi 1:16; 1. Jána 2:17.
Vynikajúce kresťanské ovocie
5. Aký je základ výborného kresťanského ovocia a čo je základným prikázaním?
5 Základ pre vynikajúce kresťanské ovocie je uvedený v 1. Jána 5:3, kde sa hovorí: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ Jedným zo základných prikázaní je: „Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.“ (Matúš 22:39) Boží praví služobníci teda musia mať lásku k svojim blížnym bez ohľadu na ich rasu alebo náboženstvo. — Matúš 5:43–48; Rimanom 12:17–21.
6. Predovšetkým komu treba prejavovať kresťanskú lásku?
6 Boží služobníci musia mať lásku predovšetkým k svojim duchovným bratom. „Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha, a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“ (1. Jána 4:20, 21) Takáto láska, ako povedal Ježiš, bude znakom určujúcim totožnosť pravých kresťanov: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35; viď aj Rimanom 14:19; Galaťanom 6:10; 1. Jána 3:10–12.
7. Ako sú na celom svete spojení praví kresťania?
7 Bratská láska je „tmel“, ktorý spája Božích služobníkov v jednote: „Oblečte [si] lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ (Kolosanom 3:14) Praví kresťania musia byť v jednote so svojimi bratmi na celom svete, lebo Božie slovo prikazuje, „aby ste všetci hovorili súhlasne, aby nebolo medzi vami rozdelenie, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Korinťanom 1:10) Ak si majú Boží služobníci udržať takúto lásku a jednotu v celosvetovom meradle, musia byť nestranní v politických záležitostiach tohto sveta. Ježiš povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ — Ján 17:16.
8. Ako znázornil Ježiš, čo musia robiť kresťania?
8 Ježiš znázornil, ako to myslí, keď Peter použil meč, aby odťal ucho jednému z mužov, ktorí prišli Ježiša zatknúť. Povzbudzoval Ježiš k takémuto použitiu sily, hoci išlo o obranu Božieho Syna proti odporcom? Nie, povedal Petrovi: „Daj svoj meč späť na miesto.“ (Matúš 26:52) Praví kresťania sa teda nepodieľajú na vojnách národov ani na žiadnom inom prelievaní ľudskej krvi, dokonca ani vtedy, keď odmietnutie spôsobí, že sú pre svoj nestranný postoj umučení, čo sa v priebehu stáročí stalo mnohým, a deje sa to aj v našom čase. Vedia, že vojnu a krviprelievanie navždy odstráni len Božie kráľovstvo. — Žalm 46:9; 46:10, RP; Matúš 6:9, 10; 2. Petra 3:11–13.
9. a) Čo hovoria dejiny o prvých kresťanoch? b) Ako sa to odlišuje od náboženstiev kresťanstva?
9 Dejiny potvrdzujú, že kresťania z prvého storočia neprelievali ľudskú krv. Bývalý anglický profesor teológie, Peter de Rosa, píše: „Prelievanie krvi bol ťažký hriech. Preto sa kresťania stavali proti gladiátorským zápasom... Vojna a použitie sily síce boli nutné na zachovanie Ríma, ale kresťania cítili, že sa do toho nemôžu zapojiť... Kresťania sa ako Ježiš pokladali za poslov mieru. Za žiadnych okolností nemohli byť činiteľmi smrti.“ Nejednotné náboženstvá kresťanstva naopak porušili prikázanie o láske a preliali obrovské množstvo krvi. Neboli poslami mieru, ale neraz boli činiteľmi smrti.
Veľký Babylon má vinu krvi
10. Čo je Veľký Babylon a prečo sa tak nazýva?
10 Satan je „panovník tohto sveta“, „boh tohto systému vecí“. (Ján 12:31; 2. Korinťanom 4:4) Časťou satanovho sveta je celosvetový systém falošného náboženstva, „Veľký Babylon, matka [duchovných] smilníc a ohavností zeme“. (Zjavenie 17:5) Korene dnešných falošných náboženstiev sa tiahnu do starovekého mesta Babylon, ktoré bolo presiaknuté falošným náboženstvom a náukami i zvykmi, ktoré zneuctievali Boha. Preto sa proťajšok starovekého Babylonu nazýva Veľký Babylon, svetová ríša falošného náboženstva.
11. Čo hovorí Biblia o Veľkom Babylone a prečo?
11 Božie slovo hovorí o náboženskom Babylone: „Bola v ňom nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“ (Zjavenie 18:24) Ako sú náboženstvá tohto sveta zodpovedné za krv všetkých pobitých? Tak, že všetky tieto náboženstvá — cirkvi kresťanstva takisto ako nekresťanské náboženstvá — podporovali, trpeli alebo dokonca viedli vojny národov; prenasledovali a zabíjali bohabojných ľudí, ktorí s nimi nesúhlasili.
Dejinný záznam, ktorý zneuctieva Boha
12. Prečo si zaslúži duchovenstvo kresťanstva väčšie odsúdenie ako iní náboženskí vodcovia?
12 Duchovenstvo kresťanstva si zaslúži väčšie odsúdenie za prelievanie krvi ako iní náboženskí vodcovia. Prečo? Lebo na seba vzali nielen Božie, ale aj Kristovo meno. Tým sa zaviazali riadiť sa Ježišovým učením. (Ján 15:10–14) Ale neriadili sa ním, a tak uvalili veľkú pohanu ako na Boha, tak aj na Krista. Zodpovednosť duchovenstva za krviprelievanie bola priama — križiacke výpravy a iné náboženské vojny, inkvizícia a prenasledovanie, a nepriama — schvaľovanie vojen, v ktorých členovia cirkvi zabíjali svojich blížnych v iných krajinách.
13. Za čo bolo zodpovedné duchovenstvo od 11. do 13. storočia?
13 Napríklad od 11. do 13. storočia podnikalo duchovenstvo kresťanstva križiacke výpravy, ktoré viedli k hroznému krviprelievaniu a drancovaniu v mene Boha a Krista. Boli zabité státisíce ľudí. Križiacke výpravy spôsobili aj pobitie nezmyselných tisícov detí, ktoré sa zúčastnili na detskej križiackej výprave v roku 1212.
14, 15. Ako komentuje jeden katolícky autor to, čo zaviedla katolícka cirkev v 13. storočí?
14 V 13. storočí rímskokatolícka cirkev oficiálne posvätila ďalšiu hrôzu zneuctievajúcu Boha: inkvizíciu. Začala v Európe a rozšírila sa na oba americké kontinenty. Trvala vyše šesť storočí a podporovalo ju pápežstvo. Bol to vražedný pokus vyhladiť všetkých, ktorí nesúhlasili s cirkvou. Predtým cirkev prenasledovala nekatolíkov, ale inkvizícia mala oveľa širší dosah.
15 Peter de Rosa, ktorý sa vyhlasuje za „vlasteneckého katolíka“, hovorí vo svojej nedávnej knihe Kristovi námestníci — temná strana pápežstva (angl.): „Cirkev bola zodpovedná za prenasledovanie Židov, za inkvizíciu, za zabíjanie tisícov kacírov, za opätovné zavedenie mučenia do súdnych procesov v Európe... Pápeži menovali a zosadzovali dokonca aj cisárov, vyžadovali, aby svojim poddaným vnútili kresťanstvo pod hrozbou mučenia a smrti... Bolo desivé, za akú cenu sa šírilo posolstvo evanjelia.“ Jediným „zločinom“ niektorých zavraždených bolo, že vlastnili Bibliu.
16, 17. Aké poznámky o inkvizícii tu nachádzame?
16 O pápežovi Inocentovi III. zo začiatku 13. storočia De Rosa povedal: „Spočítalo sa, že v poslednom a najdivokejšom prenasledovaní za [rímskeho] cisára Diokleciána [3. storočie] zahynulo na celom svete asi dvetisíc kresťanov. V prvom zúrivom stretnutí križiackej výpravy pápeža Inocenta [proti „kacírom“ vo Francúzsku] bol pobitý desaťnásobok ľudí... Je otrasné, že pápež jednou ranou pobil oveľa viac kresťanov ako Dioklecián... [Inocent] nemal zlé svedomie, že používal Kristovo meno, a pritom robil všetko, s čím Kristus nesúhlasil.“
17 De Rosa dodáva, že „v pápežovom mene boli [inkvizítori] zodpovední za najsurovejší a najvytrvalejší útok na ľudskú slušnosť v dejinách [ľudského] rodu.“ O dominikánskom inkvizítorovi Torquemadovi v Španielsku hovorí: “Od svojho nástupu v roku 1483 tyransky vládol pätnásť rokov. Jeho obetí bolo vyše 114 000; 10 220 bolo upálených.“
18. Ako charakterizuje jeden spisovateľ inkvizíciu a aký dôvod uvádza na jej vyše šesťstoročnú existenciu?
18 Tento spisovateľ končí: „Správa o inkvizícii by bola trápna pre akúkoľvek organizáciu; pre katolícku cirkev je zničujúca... Z dejín vyplýva, že vyše šesť storočí bolo pápežstvo nepretržite sprisahaneckým nepriateľom základnej spravodlivosti. Z osemdesiatich po sebe idúcich pápežov od trinásteho storočia ani jeden nevyjadril nesúhlas s teológiou a aparátom inkvizície. Naopak, jeden za druhým pridávali vlastné kruté vylepšenia tohto smrtiaceho nástroja. Je záhadné, ako mohli pápeži po dlhé generácie pokračovať v tomto kacírstve. Ako mohli v každom čase popierať Ježišovo evanjelium?“ Odpovedá: „Veľkňazi radšej odporovali evanjeliu ako ‚neomylnému‘ predchodcovi, lebo to by podkopalo pápežstvo.“
19. Akú inú nezákonnosť trpela väčšina duchovenstva?
19 Nezákonná bola aj úloha, ktorú hralo duchovenstvo v násilnom zavedení otroctva. Národy kresťanstva uniesli tisíce Afričanov, odviezli ich ďaleko od domova a po celé stáročia ich tyranizovali psychicky i duchovne a urobili z nich otrokov. Pomerne málo duchovných bolo proti. Niektorí dokonca tvrdili, že je to Božia vôľa. — Viď Matúša 7:12.
Vina krvi v 20. storočí
20. Ako dosiahla vina krvi človeka nezákonnosti vrchol v tomto storočí?
20 Vina krvi človeka nezákonnosti vyvrcholila v našom storočí. Duchovenstvo podporovalo vojny, ktoré zahubili desiatky miliónov životov. Boli to najhoršie vojny v dejinách. Duchovenstvo podporovalo obe strany vo dvoch svetových vojnách, v ktorých sa navzájom zabíjali ľudia rovnakého náboženstva, „bratia“. Napríklad v 2. svetovej vojne zabíjali francúzski a americkí katolíci nemeckých a talianskych katolíkov, britskí a americkí protestanti zabíjali nemeckých protestantov. Niekedy sa zabíjali ľudia, ktorí mali nielen spoločné náboženstvo, ale aj rovnaký národný pôvod. Obe svetové vojny vypukli v srdci kresťanstva. Nemohlo by sa to stať, keby duchovenstvo poslúchalo prikázanie lásky a učilo ho aj svojich nasledovníkov.
21. Čo hovoria svetské zdroje o účasti duchovenstva na vojne?
21 New York Times (čítaj njú jók tajmz) potvrdzuje: „Miestna katolícka hierarchia v minulosti takmer vždy podporovala vojny svojich národov, žehnala vojská a modlila sa za víťazstvo, zatiaľ čo sa iná skupina biskupov na druhej strane verejne modlila za opačný výsledok... Rozpor mezi kresťanským duchom a bojovým správaním... sa mnohým zdá tým jasnejší, čím surovejšie sú zbrane.“ A US News and World Report (čítaj ju es njús end uéld ripót) dodáva: „Prestíž kresťanstva vo svete vážne poškodilo to, že takzvané kresťanské národy často používali násilie.“
22. Ešte za čo je zodpovedné duchovenstvo v našej dobe?
22 Hoci dnes neexistuje oficiálna inkvizícia, duchovenstvo používa štát na prenasledovanie „prorokov“ a „svätých“, ktorí sa s ním rozchádzajú. Vyvíja nátlak na politických vodcov, aby ‚vymýšľali intrigy pod rúškom zákona‘. Tak spôsobuje alebo schvaľuje obmedzovanie, väznenie, bitie, mučenie, ba aj smrť bohabojných ľudí v našom storočí. — Zjavenie 17:6; Žalm 94:20; The New English Bible.
Výzva účtovať
23. Prečo vyzýva Boh človeka nezákonnosti účtovať?
23 Na falošnom náboženstve sa naozaj nachádza krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli pobití na zemi. (Zjavenie 18:24) Najhoršie krviprelievanie nastalo v kresťanstve, a preto najťažšia vina spočíva na jeho duchovenstve. Biblia ho vhodne označuje za „človeka nezákonnosti“! Ale Božie slovo takisto hovorí: „Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude tiež žať.“ (Galaťanom 6:7) Boh teda vyzýva nezákonné duchovenstvo účtovať.
24. Aké udalosti, ktoré otrasú svetom, čoskoro nastanú?
24 Ježiš povedal: „Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ (Matúš 7:23) A vyhlásil: „Každý strom, ktorý neprináša znamenité ovocie, sa vytína a hádže do ohňa.“ (Matúš 7:19) Čas rýchlo plynie k ohnivému koncu človeka nezákonnosti i celého falošného náboženstva. Politické prvky, s ktorými sa dopúšťali prostitúcie, sa obrátia proti nim. „Tí znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia ju a zjedia jej mäsité časti a celkom ju spália ohňom.“ (Zjavenie 17:16) Pretože tieto udalosti, ktoré otrasú svetom, majú nastať čoskoro, Boží služobníci s nimi musia oboznamovať druhých. Z nasledujúceho článku vyplynie, ako to už robia.
Otázky na opakovanie
◻ Čo je človek nezákonnosti a ako sa vyvinul?
◻ Aké výborné ovocie musia prinášať praví kresťania?
◻ Čo je Veľký Babylon a aká vina krvi na ňom spočíva?
◻ Aký záznam zneuctievajúci Boha po sebe nechal človek nezákonnosti?
◻ Ako vyzve Boh človeka nezákonnosti účtovať?
[Obrázok na strane 18]
Križiacke výpravy spôsobili hrozné krviprelievanie v mene Boha a Krista
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Britskej knižnice
[Obrázok na strane 19]
„Miestne katolícke hierarchie takmer vždy podporovali vojny svojich národov“
[Prameň ilustrácie]
U. S. Army