Kapitola 38

Chváľte Jah za jeho súdy!

 1. Čo, znejúce „ako silný hlas veľkého zástupu v nebi“, počuje Ján?

VEĽKÝ Babylon už nie je! To je radostná správa. Nie div, že Ján počuje znieť v nebi radostnú chválu. „Potom som počul niečo, čo bolo ako silný hlas veľkého zástupu v nebi. Povedali: ‚Hallelujah!a Záchrana a sláva a moc patrí nášmu Bohu, lebo jeho súdy sú pravé a spravodlivé. Vykonal... súd nad veľkou smilnicou, ktorá porušila zem svojím smilstvom, a pomstil krv svojich otrokov, ktorá bola na jej ruke.‘ A hneď povedali po druhý raz: ‚Hallelujah!‘b A dym z nej vystupuje naďalej po celú večnosť.“ — Zjavenie 19:1–3.

 2. a) Čo znamená slovo „Hallelujah“ a na čo poukazuje okolnosť, že ho tu Ján počuje dvakrát? b) Komu patrí sláva za zničenie Veľkého Babylonu? Vysvetli to.

² Áno, skutočne „Hallelujah!“ Toto slovo znamená „chváľte Jah“, pričom „Jah“ je skrátený tvar Božieho mena Jehova. Tieto slová nám pripomínajú výzvu žalmistu: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“ ​(Žalm 150:6) Okolnosť, že Ján počuje rozjasaný nebeský zbor v tejto časti Zjavenia spievať „Hallelujah!“ dvakrát, poukazuje na súvislé zjavovanie božských právd. Boh Kresťanských gréckych písiem je ten istý ako Boh prvších Hebrejských písiem a jeho meno je Jehova. Boh, ktorý spôsobil pád starovekého Babylonu, teraz odsúdil a zničil Veľký Babylon. Vzdajme mu všetku slávu za tento veľký čin! Moc, ktorá viedla k pádu Veľkého Babylonu, patrí jemu, a nie národom, ktoré použil ako nástroje na jeho spustošenie. Jedine Jehovovi musíme pripísať záchranu. — Izaiáš 12:2; Zjavenie 4:11; 7:10, 12.

 3. Prečo si veľká pobehlica zaslúžila odsúdenie?

³ Prečo si veľká pobehlica zaslúži tento súd? Podľa zákona, ktorý dal Jehova Noachovi — a cez neho celému ľudstvu — je za svojvoľné prelievanie krvi rozsudok smrti. To bolo znova vyjadrené v Božom zákone, ktorý dostal Izrael. (1. Mojžišova 9:6; 4. Mojžišova 35:20, 21) A okrem toho, pod mojžišovským Zákonom sa trestalo smrťou telesné i duchovné cudzoložstvo. (3. Mojžišova 20:10; 5. Mojžišova 13:1–5) Tisíce rokov sa Veľký Babylon previňoval prelievaním krvi a vo veľkom meradle podnecoval smilstvo. Napríklad rímskokatolícka cirkev zakazuje kňazom vstupovať do manželstva, čo vedie mnohých k neospravedlniteľnej nemravnosti a nemalý počet z nich má dnes AIDS. (1. Korinťanom 6:9, 10; 1. Timotejovi 4:1–3) Ale najzávažnejšími hriechmi Veľkého Babylonu, ktoré sa „nahromadili až do neba“, sú jeho skutky duchovného smilstva — v podobe lživých náuk a úzkeho spojenia so skazenými politikmi. (Zjavenie 18:5) Nakoniec naň prišiel trest, a preto teraz nebeský zástup necháva zaznieť druhé Hallelujah.

 4. Čo je vyjadrené symbolom, že dym z Veľkého Babylonu „vystupuje naďalej po celú večnosť“?

⁴ Veľký Babylon bol zapálený ako dobyté mesto a dym z neho „vystupuje naďalej po celú večnosť“. Keď vojská dobyvateľov vypália doslovné mesto, dym vystupuje tak dlho, dokiaľ je popol horúci. Ktokoľvek by sa pokúšal znova vystavať takéto mesto, pokým z neho ešte vychádza dym, môže sa len popáliť v tlejúcich zrúcaninách. Dym z Veľkého Babylonu bude ‚vystupovať po celú večnosť‘ na znamenie konečného rozsudku nad ním, a preto nikto nebude môcť obnoviť toto mesto neresti. Falošné náboženstvo navždy pominie. Skutočne — Hallelujah! — Porovnaj s Izaiášom 34:5, 9, 10.

 5. a) Čo robia a hovoria dvadsiati štyria starší a čo robia a hovoria štyria živí tvorovia? b) Prečo je refrén „Hallelujah“ ľúbozvučnejší než chorály „aleluja“ spievané v kostoloch kresťanských cirkví?

⁵ V jednom z predošlých videní Ján videl okolo trónu štyroch živých tvorov s dvadsiatimi štyrmi staršími, ktorí znázorňujú dedičov Kráľovstva v ich slávnom nebeskom postavení. (Zjavenie 4:8–11) Teraz ich vidí znova, ako nahlas volajú tretie Hallelujah nad zničením Veľkého Babylonu: „A tí dvadsiati štyria starší a štyria živí tvorovia padli a uctievali Boha sediaceho na tróne a povedali: ‚Amen! Hallelujah!‘“c (Zjavenie 19:4) Tento veľkolepý chorál Hallelujah pripájajú k ‚novej piesni‘ na chválu Baránka. (Zjavenie 5:8, 9) Teraz spievajú nádherný víťazný refrén, v ktorom všetku česť za rozhodujúce víťazstvo nad veľkou pobehlicou, Veľkým Babylonom, pripisujú Zvrchovanému Pánu Jehovovi. Tieto „Hallelujah“ znejú oveľa ľúbozvučnejšie než všetky „aleluja“, ktoré sa spievajú v kostoloch kresťanstva, kde Jehovu (čiže Jah) zneuctievajú a opovrhujú ním. Teraz sú tieto pokrytecké spevy, ktoré znevažujú Jehovovo meno, navždy umlčané.

 6. Čí „hlas“ počuť, na čo nabáda a kto sa zúčastňuje na jeho ohlase?

⁶ V roku 1918 Jehova začal odmieňať ‚tých, ktorí sa boja jeho mena, malých i veľkých‘; prví boli pomazaní kresťania, ktorí vo vernosti zomreli a ktorých vzkriesil a dal im miesto v nebeských radoch dvadsiatich štyroch starších. (Zjavenie 11:18) K tým sa v speve „Hallelujah“ pripájajú ďalší, lebo Ján hovorí: „A z trónu vyšiel hlas a povedal: ‚Chváľte nášho Boha, všetci jeho otroci, ktorí sa ho bojíte, malí a veľkí.‘“ ​(Zjavenie 19:5) Tento hlas je „hlas“ Jehovovho tlmočníka, jeho Syna Ježiša Krista, ktorý stojí „uprostred trónu“. (Zjavenie 5:6) Nielen v nebi, ale i na zemi sa zúčastňujú spevu „všetci jeho otroci“, a vedenia sa tu ujíma pomazaná Jánova trieda. Všetci radostne poslúchajú výzvu „Chváľte nášho Boha!“

 7. Kto bude chváliť Jehovu, keď bude zničený Veľký Babylon?

⁷ Áno, členovia veľkého zástupu patria tiež k týmto otrokom. Od roku 1935 vychádzajú z Veľkého Babylonu a zakúšajú tiež spĺňanie Božieho sľubu: „Požehná tých, ktorí sa boja Jehovu, malých aj veľkých.“ ​(Žalm 115:13) Keď bude zničený Babylon podobný pobehlici, pripoja sa ich milióny k Jánovej triede a k všetkým nebeským zástupom a budú spoločne ‚chváliť nášho Boha‘. A tí, ktorí budú vzkriesení na zemi — či predtým patrili k významnejším, alebo nie — budú určite spievať ďalšie „Hallelujah“, keď sa dozvedia, že Veľký Babylon navždy zmizol. (Zjavenie 20:12, 15) Všetci budú chváliť Jehovu za jeho slávne víťazstvo nad odvekou pobehlicou.

 8. Do čoho by nás teraz, pred zničením Veľkého Babylonu, mali pobádať nebeské chorály chvály, ktorých svedkom bol Ján?

⁸ To všetko nás mocne pobáda, aby sme sa dnes plne zúčastňovali na Božom diele. Kiež sa všetci služobníci Jah telom i dušou venujú oznamovaniu Božích súdov a neobyčajnej nádeje na Kráľovstvo, a to teraz, prv než bude Veľký Babylon zosadený a zničený. — Izaiáš 61:1–3; 1. Korinťanom 15:58.

‚Hallelujah — Jehova je kráľ!‘

 9. Prečo posledné „Hallelujah“ znie tak plne a bohato?

⁹ Je ešte ďalší dôvod na jasanie. Ján o ňom hovorí: „A počul som niečo, čo bolo ako hlas veľkého zástupu a ako zvuk mnohých vôd a ako zvuk silných hromov. Vraveli: ‚Hallelujah,d lebo Jehova, náš Boh, Všemohúci, panuje ako kráľ.‘“ ​(Zjavenie 19:6) Týmto posledným „Hallelujah“ sa toto vyhlásenie stáva štvornásobným čiže súmerným. Je to mocný nebeský zvuk, oveľa dokonalejší než akýkoľvek ľudský spevácky zbor, oveľa majestátnejší než akýkoľvek pozemský vodopád a vzbudzujúci oveľa väčšiu bázeň než akákoľvek pozemská búrka. Myriady nebeských hlasov oslavujú skutočnosť, že ‚Jehova, náš Boh, panuje ako kráľ‘ („ujal sa kráľovstva“, EvP; „prevzal kráľovstvo“, RP).

10. V akom zmysle možno povedať, že Jehova začína panovať ako kráľ po spustošení Veľkého Babylonu?

¹⁰ No ako chápať to, že sa Jehova ujíma kraľovania? Už pred tisícročiami povedal žalmista: „Boh je mojím Kráľom oddávna.“ ​(Žalm 74:12) Podľa toho Jehovovo kraľovanie malo už vtedy dávne trvanie. Prečo teda vesmírny chór spieva, že Jehova „prevzal kráľovstvo“ ​(RP)? Jehova začína panovať v tom zmysle, že keď bude zničený Veľký Babylon, táto jeho opovážlivá súperka, nebude už viac nikoho, kto by odvádzal iných od poslušnosti voči nemu, univerzálnemu Zvrchovanému panovníkovi. Falošné náboženstvo už nebude podnecovať pozemských panovníkov, aby odporovali Bohu. Keď staroveký Babylon stratil svoju moc nad svetom, Sion počul víťazné oznámenie: „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ ​(Izaiáš 52:7) Po zrodení Kráľovstva v roku 1914 zvolali dvadsiati štyria starší: „Ďakujeme ti, Bože Jehova... lebo si sa ujal svojej veľkej moci a začal si vládnuť ako kráľ.“ ​(Zjavenie 11:17) Teraz, po spustošení Veľkého Babylonu, opäť znie volanie: „Jehova... panuje ako kráľ.“ Už tu nie je žiaden ľuďmi vytvorený boh, ktorý by súperil so zvrchovanosťou pravého Boha Jehovu.

Priblížila sa svadba Baránka

11, 12. a) Aké slová vyriekol staroveký Jeruzalem o starovekom Babylone a aká podobnosť vznikla, pokiaľ ide o Nový Jeruzalem a Veľký Babylon? b) Čo spievajú a oznamujú nebeské zástupy po víťazstve nad Veľkým Babylonom?

¹¹ „Moja nepriateľka“! Týmito slovami oslovil Jeruzalem, v ktorom bol Jehovov chrám uctievania, modlársky Babylon. (Micheáš 7:8) Podobne i „sväté mesto, Nový Jeruzalem“, skladajúce sa zo 144 000 členov nevesty, malo všetky dôvody osloviť Veľký Babylon ako svoju nepriateľku. (Zjavenie 21:2) Ale nakoniec sa veľká pobehlica dostala do tiesne, nešťastia a skazy. Nemohli ju zachrániť jej špiritistické zvyky ani jej astrológovia. (Porovnaj s Izaiášom 47:1, 11–13.) To je naozaj veľké víťazstvo pravého uctievania!

¹² Ohavná pobehlica, Veľký Babylon, je už navždy preč, a tak sa pozornosť teraz môže sústrediť na panensky čistú nevestu Baránka. Nebeské zástupy jasajú a spevom chvália Jehovu: „Radujme sa, prekypujme radosťou a vzdajme mu slávu, lebo prišla svadba Baránka a jeho manželka sa pripravila. Áno, bolo jej dané, aby sa odiala do svetlého, čistého, jemného plátna, lebo jemné plátno predstavuje spravodlivé skutky svätých.“ — Zjavenie 19:7, 8.

13. Ako sa po celé stáročia pripravovala svadba Baránka?

¹³ Ježiš celé storočia s láskou pripravoval túto nebeskú svadbu. (Matúš 28:20; 2. Korinťanom 11:2) Očisťoval 144 000 členov duchovného Izraela, „aby zbor sám sebe predstavil v jeho nádhere, tak aby nemal škvrnu ani vrásku ani čokoľvek také, ale aby bol svätý a bez poškvrny“. (Efezanom 5:25–27) S vyhliadkou na „cenu Božieho povolania hore“ si každý pomazaný kresťan musel vyzliecť starú osobnosť s jej zvykmi, obliecť si novú kresťanskú osobnosť a konať spravodlivé skutky „celou dušou ako pre Jehovu“. — Filipanom 3:8, 13, 14; Kolosanom 3:9, 10, 23.

14. Ako sa Satan usiloval poškvrniť budúcich členov manželky Baránka?

¹⁴ Od Letníc roku 33 n. l. Satan používal Veľký Babylon v snahe poškvrniť budúcich členov manželky Baránka. Do konca prvého storočia sa mu už podarilo zasiať do zboru semeno babylonského náboženstva. (1. Korinťanom 15:12; 2. Timotejovi 2:18; Zjavenie 2:6, 14, 20) Apoštol Pavol opísal takých, ktorí podvracali vieru, týmito slovami: „Lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov. A niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla.“ ​(2. Korinťanom 11:13, 14) V ďalších storočiach sa odpadlícke kresťanstvo, tak ako aj ostatné časti Veľkého Babylonu, zaodievalo bohatstvom a výsadami, „purpurom a šarlátom... zlatom a drahokamami a perlami“. (Zjavenie 17:4) Jeho duchovenstvo a jeho pápeži sa priatelili s krvilačnými cisármi, ako boli Konštantín a Karol Veľký. Veľký Babylon nikdy nebol odiaty ‚spravodlivými skutkami svätých‘. Ako imitácia nevesty bol skutočne majstrovským kúskom Satanovho podvodu. Konečne je navždy odstránený!

Manželka Baránka sa pripravila

15. Ako sa deje pečatenie a čo sa očakáva od pomazaného kresťana?

¹⁵ Teraz, po takmer 2 000 rokoch, sa teda pripravila celá trieda nevesty, všetkých 144 000. Ale odkedy dokedy trvalo obdobie, počas ktorého sa ‚manželka Baránka pripravila‘? Veriaci pomazaní boli od Letníc roku 33 n. l. postupne „zapečatení sľúbeným svätým duchom“ s výhľadom na blížiaci sa „deň vyslobodenia výkupným“. To vyjadruje apoštol Pavol nasledovne: „[Boh] vložil na nás tiež svoju pečať a dal nám do srdca závdavok toho, čo má prísť, totiž ducha“. (Efezanom 1:13; 4:30; 2. Korinťanom 1:22) Každý pomazaný kresťan je ‚povolaný a vyvolený‘ a preukázal sa ako „verný“. — Zjavenie 17:14.

16. a) Kedy bolo dokončené zapečatenie apoštola Pavla a ako to vieme? b) Kedy bude manželka Baránka dokonale ‚pripravená‘?

¹⁶ Po desaťročiach skúšok Pavol mohol vyhlásiť: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval. Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán, ten spravodlivý sudca, ako odmenu v ten deň, nie však iba mne, ale aj všetkým, ktorí milovali jeho zjavenie.“ ​(2. Timotejovi 4:7, 8) Zdá sa, že apoštolovo zapečatenie bolo dokončené, i keď bol ešte na zemi a čakala ho ešte mučenícka smrť. Podobne príde čas pre každého zo 144 000, zotrvávajúcich ešte na zemi, keď budú, každý osobitne, zapečatení ako Jehovovo vlastníctvo. (2. Timotejovi 2:19) Vtedy bude manželka Baránka dokonale pripravená. Prevažná väčšina 144 000 už bude mať svoju nebeskú odmenu a tí, čo budú ešte na zemi, budú s konečnou platnosťou schválení a zapečatení ako verní.

17. Kedy sa môže konať svadba Baránka?

¹⁷ V tomto momente Jehovovho časového rozvrhu, keď bude dokončené pečatenie 144 000, anjeli uvoľnia štyri vetry veľkého súženia. (Zjavenie 7:1–3) Najprv bude vykonaný súd nad pobehlicou, Veľkým Babylonom. Potom víťaziaci Kristus prejde rýchlo k zničeniu zvyšku Satanovej pozemskej organizácie v Armagedone, a nakoniec vrhne Satana a jeho démonov do priepasti. (Zjavenie 19:11 až 20:3) Ak budú na zemi ešte niektorí pomazaní, nepochybne sa krátko po tom, čo Kristus dovŕši svoje víťazstvo, ujmú svojej nebeskej odmeny a pripoja sa k ostatným členom triedy nevesty. Potom, v čase, ktorý stanoví Boh, sa bude môcť konať svadba Baránka!

18. Ako potvrdzuje Žalm 45 poradie udalostí súvisiacich so svadbou Baránka?

¹⁸ Prorocká správa v Žalme 45 uvádza takéto poradie udalostí. Najprv kráľ, dosadený na trón, vychádza do víťaznej výpravy proti svojim nepriateľom. (verše 1–7) Koná sa svadba a nebeskej neveste slúžia na zemi jej panenské družky, veľký zástup. (verše 8–15) Potom sa manželstvo stáva plodným a vzkriesené ľudstvo je postupne povznášané k dokonalosti pod dohľadom ‚kniežat po celej zemi‘. (verše 16, 17) So svadbou Baránka sa spájajú nádherné požehnania!

Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní

19. Aké je štvrté zo siedmich vyhlásení o šťastí, ktoré sú v Zjavení, a koho možno na základe toho považovať za šťastného?

¹⁹ Teraz Ján zaznamenáva štvrté zo siedmich vyhlásení o šťastí, ktoré sú v Zjavení: „A [anjel, ktorý zjavuje tieto veci Jánovi] hovorí mi: ‚Píš: Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní na svadobnú večeru Baránka.‘ A hovorí mi: ‚To sú pravdivé Božie slová.‘“ (Zjavenie 19:9)e „Na svadobnú večeru Baránka“ sú pozvaní členovia triedy nevesty. (Porovnaj s Matúšom 22:1–14.) Všetci pomazaní členovia nevesty sa cítia byť šťastní, že dostali toto pozvanie. Väčšina pozvaných už odišla do neba, na miesto svadobnej večere. Šťastní sú i tí, ktorí sú ešte na zemi, lebo dostali pozvanie. Majú zaistené miesto na svadobnej večeri. (Ján 14:1–3; 1. Petra 1:3–9) Keď budú vzkriesení pre nebeský život, bude celá nevesta zjednotená s Baránkom v tomto vrcholne šťastnom manželstve.

20. a) Čo znamená vyhlásenie „to sú pravdivé Božie slová“? b) Ako zapôsobili anjelove slová na Jána a čo mu povedal anjel?

²⁰ Anjel dodáva, že „to sú pravdivé Božie slová“. Slovom „pravdivý“ sa tu prekladá grécke slovo aléthinos, ktoré znamená „pravdivý“ alebo „spoľahlivý“. Tieto výroky v skutočnosti pochádzajú od Jehovu, preto sú verné a spoľahlivé. (Porovnaj s 1. Jána 4:1–3; so Zjavením 21:5; 22:6.) Ján patril k tým, ktorí boli pozvaní na túto svadobnú hostinu, preto bol iste nesmierne rád, keď to počul a uvažoval o požehnaniach, ktoré očakávajú triedu nevesty. Bol tak hlboko pohnutý, až ho musel anjel napomenúť. Ján o tom hovorí: „Na to som padol pred jeho nohy, aby som ho uctieval. Ale on mi hovorí: ‚Daj pozor! Nerob to! Som len tvoj spoluotrok a tvojich bratov, ktorí konajú dielo svedectva o Ježišovi. Uctievaj Boha.‘“ — Zjavenie 19:10a.

21. a) Čo odhaľuje Zjavenie o anjeloch? b) Aký postoj by kresťania mali mať k anjelom?

²¹ Celé Zjavenie je pozoruhodným svedectvom o vernosti a usilovnosti anjelov. Zúčastňujú sa na oznamovaní zjavenej pravdy. (Zjavenie 1:1) Pracujú spolu s ľuďmi pri oznamovaní dobrého posolstva a vylievaní symbolických rán. (Zjavenie 14:6, 7; 16:1) Bojovali po boku Ježiša, aby bol zvrhnutý z neba Satan s jeho anjelmi, a budú opäť bojovať po jeho boku v Armagedone. (Zjavenie 12:7; 19:11–14) Majú prístup aj k osobe samotného Boha Jehovu. (Matúš 18:10; Zjavenie 15:6) Napriek tomu nie sú ničím viac než pokornými Božími otrokmi. V čistom uctievaní niet miesta pre uctievanie anjelov ani pre relatívne uctievanie, pri ktorom by bol Boh uctievaný prostredníctvom akéhosi „svätého“ alebo anjela. (Kolosanom 2:18) Kresťania uctievajú jedine Jehovu a vysielajú k nemu svoje prosebné žiadosti v mene Ježiša. — Ján 14:12, 13.

Ježišova úloha pri prorokovaní

22. Čo hovorí anjel Jánovi a čo znamenajú jeho slová?

²² Potom anjel hovorí: „Lebo vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu.“ ​(Zjavenie 19:10b) Ako tomu rozumieť? To znamená, že všetky inšpirované proroctvá boli vyslovené s cieľom poukázať na Ježiša a na úlohu, ktorú zohráva v Jehovových predsavzatiach. Prvým proroctvom Biblie bol sľub o príchode semena. (1. Mojžišova 3:15) Týmto semenom sa stal Ježiš. Ďalšie zjavenia vytvárali ohromnú stavbu prorockej pravdy stojacej na tomto základnom sľube. Apoštol Peter povedal veriacemu pohanovi Kornéliovi: „O ňom [Ježišovi] svedčia všetci proroci.“ ​(Skutky 10:43) Asi o 20 rokov neskôr povedal apoštol Pavol: „Lebo nech je Božích sľubov akokoľvek veľa, stali sa Áno jeho [Ježišovým] prostredníctvom.“ ​(2. Korinťanom 1:20) O ďalších 43 rokov pripomína sám Ján: „Pravda [prišla] prostredníctvom Ježiša Krista.“ — Ján 1:17.

23. Prečo Ježišovo vysoké postavenie a právomoc neodvádza od uctievania Jehovu?

²³ Mohlo by nás to nejako odviesť od uctievania Jehovu? Nie. Spomeňme si na dôležitú anjelovu radu: „Uctievaj Boha!“ Ježiš sa nikdy nepokúšal súperiť s Jehovom. (Filipanom 2:6) Je síce pravda, že všetci anjeli dostali poučenie, aby ‚vzdali Ježišovi poctu‘. Je pravda, že celé stvorenie musí uznať jeho vysoké postavenie, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno“. Ale nezabúdajme, že sa to má diať „na slávu Boha, Otca“, a na jeho príkaz. (Hebrejom 1:6; Filipanom 2:9–11) Jehova dal Ježišovi veľkú právomoc, a tým, že uznávame túto právomoc, vzdávame slávu Bohu. Ak by sme odmietli podriadiť sa Ježišovmu panovaniu, znamenalo by to to isté, ako keby sme zavrhli samotného Boha Jehovu. — Žalm 2:11, 12.

24. Ktoré dve úžasné udalosti očakávame a aké slová teda by sme mali nechať zaznieť?

²⁴ Spoločne nechajme zaznieť úvodné slová Žalmov 146 až 150: „Chváľte Jah!“ — „Hallelujah!“ Nech v očakávaní Jehovovho víťazstva nad babylonskou svetovou ríšou falošného náboženstva hrmí chorál „Hallelujah!“ A nech sa rozlieva radosť s približujúcou sa svadbou Baránka!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 273]

„Epištola Sodome a Gomore“

Pod týmto výrazným titulkom bola v londýnskom denníku Daily Telegraph z 12. novembra 1987 uverejnená správa o návrhu, ktorý bol predložený generálnej synode anglikánskej cirkvi. Žiadal vylúčenie homosexuálnych „kresťanov“ z cirkvi. Novinár Godfrey Barker napísal: „Arcibiskup z Canterbury včera pesimisticky poznamenal: ‚Keby sv. Pavol napísal epištolu anglikánskej cirkvi, právom by sme si mohli položiť otázku, aký asi by to bol list.‘“ G. Barker potom poznamenáva: „Odpoveď je, že by to bola epištola Sodome a Gomore,“ a dodáva: „Dr. Runcie [arcibiskup] sa domnieva, že by znela ako 1. kapitola Rimanom.“

Pisateľ ďalej cituje Pavlove slová z Rimanom 1:26–32: „Preto ich Boh vydal hanebným pohlavným chúťkam... vzplanuli... muži k mužom, a páchali oplzlosti... Hoci si plne uvedomujú Božie spravodlivé nariadenie, že tí, čo páchajú také veci, si zasluhujú smrť, nielenže ich robia ďalej, ale súhlasia aj s tými, ktorí ich robia.“ A končí slovami: „Sv. Pavol mal starosti len s mužmi v kostolných laviciach. Problém Dr. Runcieho sú muži na kazateľniciach.“

Prečo má arcibiskup taký problém? Tučné titulky hlásali v londýnskom denníku Daily Mail z 22. októbra 1987: „‚Každý tretí farár je homosexuál‘... Kampaň za vylúčenie homosexuálov ‚by viedla k zániku anglikánskej cirkvi‘.“ V správe boli citované slová „ctihodného“ generálneho tajomníka Kresťanského hnutia ženských a mužských homosexuálov: „Keby bol prijatý tento návrh, zničilo by to cirkev, a arcibiskup z Canterbury to vie. Sme presvedčení o tom, že približne 30 až 40 percent duchovných anglikánskej cirkvi je homosexuálnych. A sú to ľudia, ktorí sú v službe cirkvi najaktívnejší.“ Zmenšujúci sa počet návštevníkov kostolov je nepochybne prejavom znechutenia nad rozmáhajúcou sa homosexualitou medzi duchovenstvom.

A ako rozhodla cirkevná synoda? Prevažná väčšina 388 členov (95 percent duchovenstva) hlasovala za kompromisný návrh. The Economist zo 14. novembra 1987 informuje o tom takto: „Anglikánska cirkev je proti homosexuálnym praktikám, ale kategoricky ich nezakazuje. Generálna synoda, cirkevný parlament, tento týždeň rozhodla so zreteľom na homosexuálne duchovenstvo, že homosexuálne styky na rozdiel od smilstva a cudzoložstva nie sú hriechom. Ibaže ‚nespĺňajú ideál‘, že ‚sexuálny styk je aktom úplného odovzdania sa, ktoré má svoje oprávnené miesto v trvalom manželskom vzťahu‘.“ The Economist ďalej poukázal na rozpor medzi postojom arcibiskupa z Canterbury a jednoznačným výrokom apoštola Pavla z Rimanom 1:26, 27, ktorý bol citovaný pod titulkom „Sv. Pavol vedel, čo hovorí.“

Aj Ježiš Kristus vedel, čo hovorí, a vyjadril to celkom jednoznačne. Povedal, že „Sodomskej krajine bude v Súdnom dni znesiteľnejšie“ ako náboženským vodcom, ktorí zavrhli jeho posolstvo. (Matúš 11:23, 24) Ježiš tu použil hyperbolu, aby ukázal, že náboženskí vodcovia, ktorí zavrhli Božieho Syna a jeho učenie, si zaslúžia trest ešte väčšmi než obyvatelia Sodomy. Júda 7 hovorí, že obyvatelia Sodomy „podstúpili sudcovský trest večného ohňa“, čo znamená večné zničenie. (Matúš 25:41, 46) Aký prísny bude teda musieť byť súd nad vodcami takzvaného kresťanstva, ktorí slepo odvádzajú svoje oslepené stáda od vysokých mravných meradiel Božieho kráľovstva k nezdravo povoľným, zhýralým spôsobom tohto sveta! (Matúš 15:14) Hlas z neba teraz vysiela naliehavú výzvu vzhľadom na falošné náboženstvo, Veľký Babylon: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ — Zjavenie 18:2, 4.

[Obrázky na strane 275]

V nebesiach štyrikrát zaznieva Hallelujah, čím je vzdávaná chvála Jah za jeho konečné víťazstvo nad Veľkým Babylonom