Čo o tom hovorí Biblia?
Zanikne zem v ohni?
SPÁLENÁ v nukleárnom holokauste, spopolnená rozpínajúcim sa slnkom alebo zapálená rozhnevaným bohom — hoci spôsoby zhorenia môžu byť rôzne, mnoho ľudí je presvedčených, že planéta Zem, domov ľudstva, skončí v inferne, ktoré všetko pohltí, že zanikne v akejsi kataklyzmickej apokalypse.
Niektorí citujú biblické texty, ktoré hovoria o božsky riadenom požiari, ktorý je odplatou za priestupky, spáchané ľudstvom proti zemi. Ďalší majú podobný názor ako Paul Davies, profesor na univerzite v Adelaide (Austrália), ktorý písal o svojej predstave, podľa ktorej sa zem nezvratne rúti do ohnivého zničenia. Vo svojej knihe The Last Three Minutes (Posledné tri minúty) teoretizuje: „Keď sa slnko bude stále viac rozpínať, pohltí... Zem do svojho ohnivého obalu. Z našej planéty zostane iba ohorok.“ Ale aká je skutočná budúcnosť zeme? Ako máme chápať biblické texty, ktoré zdanlivo predpovedajú ohnivé zničenie?
Má Boh o zem záujem?
Ako oznamuje Jeremiáš 10:10–12: „Jehova je vpravde Boh... On je Tvorca zeme svojou silou, On, ktorý svojou múdrosťou pevne založil úrodnú zem, a Ten, ktorý svojím porozumením roztiahol nebesia.“ Bol to Boh, ktorý stvoril zem a pevne ju založil. S múdrosťou, láskou a porozumením starostlivo pripravil zem tak, aby mohla byť natrvalo nádherným domovom ľudstva.
O tom, ako Boh tvoril ľudstvo, Biblia hovorí: „Stvoril ich mužského a ženského rodu. A Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju.‘“ (1. Mojžišova 1:27, 28) Keď dokončil svoje stvoriteľské diela, mohol bez váhania vyhlásiť, že ‚to bolo veľmi dobré‘. (1. Mojžišova 1:31) Želal si, aby to tak aj zostalo. Podobne ako nastávajúci rodičia pripravia pre očakávané dieťa detskú izbu, Boh vysadil nádhernú záhradu a umiestnil do nej Adama, aby ju ďalej rozširoval a aby sa o ňu staral. — 1. Mojžišova 2:15.
Adam sa zriekol svojej dokonalosti a povinnosti starať sa o zem. Ale zriekol sa aj Stvoriteľ svojho predsavzatia? Izaiáš 45:18 ukazuje, že sa ho nezriekol: „Veď toto povedal Jehova, Stvoriteľ nebies... Utvárateľ zeme... ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná.“ (Pozri aj Izaiáša 55:10, 11.) Hoci človek zanedbal svoju povinnosť správcu, Boh naďalej uskutočňoval svoje predsavzatie so zemou i s tými, ktorí na nej žijú. V zákone, ktorý bol daný starovekému izraelskému národu, bolo opatrenie, podľa ktorého mal byť každý siedmy rok „sabat úplného odpočinku pre krajinu“. Časťou tohto zákona boli aj humánne zákony, ktoré do určitej miery chránili zvieratá. (3. Mojžišova 25:4; 2. Mojžišova 23:4, 5; 5. Mojžišova 22:1, 2, 6, 7, 10; 25:4; Lukáš 14:5) To je iba niekoľko príkladov z Biblie, ktoré jasne ukazujú, že Boh sa veľmi zaujíma o ľudstvo a o všetko, čo zveril človeku do opatery.
„Predošlá zem“
Ako s tým však zosúladiť biblické texty, ktoré tomu zdanlivo odporujú? Jeden takýto text je v 2. Petra 3:7 a podľa Roháčkovho prekladu znie takto: „A terajšie nebesia a zem sú odložené tým istým slovom a opatrujú sa pre oheň v deň súdu a zatratenia bezbožných ľudí.“ Ďalší text je v Zjavení 21:1, kde sa uvádza: „A videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli.“
Ak by sa mali Petrove slová chápať doslovne a planétu Zem by mal stráviť skutočný oheň, potom by aj doslovné nebesia — hviezdy a ostatné nebeské telesá — museli byť zničené ohňom. No tento názor je v rozpore s uistením, ktoré nachádzame v textoch, ako je Matúš 6:10: „Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi“ a Žalm 37:29: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ Okrem toho, aký účinok by mal oheň na slnko, ktoré je samo mimoriadne horúce, a na hviezdy, v ktorých neustále prebiehajú jadrové výbuchy?
Na druhej strane Biblia často používa výraz „zem“ v obraznom zmysle. Napríklad v 1. Mojžišovej 11:1 sa píše: „Celá zem mala stále jeden jazyk.“ Tu sa slovo „zem“ vzťahuje na ľudstvo vo všeobecnosti alebo na ľudskú spoločnosť. (Pozri aj 1. Kráľov 2:1, 2; 1. Paralipomenon 16:31.) Z kontextu v 2. Petra 3:5, 6 vyplýva, že tu ide o rovnaké obrazné použitie slova „zem“. Spomínajú sa tu Noachove dni, keď bola skazená ľudská spoločnosť zničená v potope, ale Noach a jeho domácnosť, ako aj samotná zemeguľa, boli zachovaní. (1. Mojžišova 9:11) Podobne sa v 2. Petra 3:7 píše o tom, že zničení majú byť ‚bezbožní‘. Toto porozumenie je v súlade s ostatnými časťami Biblie. Skazená spoločnosť, ktorá je určená na spustošenie, je tiež „predošlou zemou“, o ktorej je zmienka v Zjavení 21:1, ktoré už bolo citované.
Práve tak ako starostlivý pozemský otec podnikne všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil bezpečnosť svojho domu, Jehova Boh sa živo zaujíma o svoje stvorenie. Už v minulosti vyhnal z úrodného údolia Jordána nemravných a skazených ľudí a uistil nových správcov tejto krajiny, ktorí s ním boli v zmluvnom vzťahu, že ak budú dodržiavať jeho ustanovenia, ‚tá krajina ich nevyvráti pre ich znečisťovanie, ako vyvrátila národy, ktoré boli pred nimi‘. — 3. Mojžišova 18:24–28.
„Nová zem“
Dnes je zem znečistená spoločnosťou, ktorá sa vyznačuje sexuálnou zvrátenosťou, hrubým násilím a politickou korupciou. Zachrániť zem dokáže jedine Boh. A presne to aj urobí. V Zjavení 11:18 sľubuje, že ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. Uzdravená a obnovená zem bude obývaná ľuďmi, ktorí sa boja Boha a úprimne milujú svojich blížnych. (Hebrejom 2:5; porovnaj Lukáša 10:25–28.) Zmeny, ku ktorým dôjde pod vládou Božieho nebeského Kráľovstva, budú také dôkladné, že Biblia hovorí o „novej zemi“ — o novej ľudskej spoločnosti.
Keď čítame také texty, ako je Žalm 37:29, a keď chápeme Kristov výrok z Matúša 6:10, sme presvedčení, že ani slepé prírodné sily, ani človek so všetkou svojou ničivou silou neukončia existenciu našej planéty. Nezmaria Božie predsavzatie. (Žalm 119:90; Izaiáš 40:15, 26) Verné ľudstvo bude žiť na zemi v podmienkach, ktoré sa budú vyznačovať nesmiernou krásou a nekončiacou radosťou. Taká je pravda o budúcnosti zeme, pretože to je a vždy aj bolo predsavzatím milujúceho Stvoriteľa ľudstva. — 1. Mojžišova 2:7–9, 15; Zjavenie 21:1–5.