„Zdokonaľovateľ našej viery“ zdokonalený

V 11. kapitole listu Hebrejom sa apoštol Pavol zmieňuje o veľkom oblaku verných mužov a žien predkresťanskej doby. Nakoniec poukazuje na najväčší a dokonalý príklad viery: ‚Hľadíme uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou... Uvažujte dôkladne o tom, ktorý zniesol toľko odporujúcich rečí od hriešnikov proti ich vlastným záujmom, aby ste sa neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach.‘ — Hebrejom 12:1 až 3.

Podľa väčšiny teológov tento verš nehovorí o „osobnej viere Ježiša“, ale skôr o Ježišovej úlohe „pôvodcu alebo zakladateľa viery“. Grécky výraz teleiótés, ktorý sa vyskytuje v tomto spojení, sa vzťahuje na niekoho, kto niečo zdokonaľuje, realizuje alebo dovršuje. Ježiš ako „Zdokonaľovateľ“ dovŕšil vieru v tom zmysle, že jeho príchodom na zem sa naplnili biblické proroctvá, a tak dal pre vieru pevnejší základ. Znamená to však, že Ježiš nemal vieru?

Časti z listu Hebrejom, ktoré môžete vidieť v rámčeku na strane 15, nás nenechávajú na pochybách. Ježiš bol zdokonalený utrpením a poslušnosťou. Hoci bol dokonalý, jeho skúsenosti ho zdokonalili a urobili úplným vo všetkom, aj vo viere, aby sa ako Veľkňaz stal úplne spôsobilým na záchranu pravých kresťanov. Pokorne prosil svojho Otca „so silnými výkrikmi a slzami“, bol „verný“ Bohu a mal „zbožnú bázeň“. (Hebrejom 3:1, 2; 5:7–9) Bol „skúšaný vo všetkom“ presne tak „ako my sami“, hovorí sa v Hebrejom 4:15, teda ako ktorýkoľvek verný kresťan, ktorého viera je podrobovaná ‚rôznym skúškam‘. (Jakub 1:2, 3) Je rozumné veriť, že by Ježiš mohol byť vyskúšaný tak „ako“ jeho nasledovníci bez toho, aby bol ako oni vyskúšaný vo viere?

Pokorné prosby, poslušnosť, utrpenie, skúšky, vernosť a zbožná bázeň svedčia o Ježišovej dovŕšenej viere. Ukazujú, že Ježiš sa stal „Zdokonaľovateľom našej viery“ až po tom, čo bol zdokonalený vo svojej vlastnej viere. Je zrejmé, že nebol Boh Syn, ako to tvrdí náuka o trojici. — 1. Jána 5:5.

[Rámček na strane 15]

Ježiš, „Zdokonaľovateľ“, zdokonalený

Hebrejom 2:10: „Bolo totiž vhodné, aby ten, kvôli ktorému je všetko a prostredníctvom ktorého je všetko, keď privádza mnohých synov k sláve, urobil Hlavného Sprostredkovateľa ich záchrany pomocou utrpenia dokonalým.“

Hebrejom 2:17, 18: „Preto sa musel stať v každom ohľade podobný svojim ‚bratom‘, aby sa stal vo veciach týkajúcich sa Boha milosrdným a verným veľkňazom a aby priniesol obeť na zmierenie za hriechy ľudu. Lebo v tom, v čom sám trpel, keď bol skúšaný, je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní.“

Hebrejom 3:2: „Bol verný Tomu, ktorý ho urobil takým, ako bol v celom Jeho dome aj Mojžiš.“

Hebrejom 4:15: „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu.“

Hebrejom 5:7–9: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý. Hoci bol Synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel; a keď sa stal dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu.“