Rozdeľuje ich po dvoch, vytvára šesť zvestovateľských dvojíc a prikazuje im: „Nevchádzajte na cestu národov a nevstupujte do samaritánskeho mesta; ale namiesto toho stále choďte k strateným ovciam domu Izraela. Keď pôjdete, zvestujte a hovorte: ‚Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.‘“

Kráľovstvo, ktoré majú zvestovať, je to Kráľovstvo, o príchod ktorého sa mali modliť podľa vzorovej modlitby, čo ich naučil Ježiš. Kráľovstvo sa priblížilo v tom zmysle, že Kráľ Ježiš Kristus, ustanovený Bohom, je medzi nimi. Aby sa jeho učeníci mohli preukázať, že zastupujú túto nadľudskú vládu, Ježiš im dáva moc uzdravovať chorých, a dokonca aj kriesiť mŕtvych. Prikazuje im, že túto službu majú robiť zadarmo.

Hovorí ešte svojim učeníkom, aby sa hmotne nepripravovali na zvestovateľskú cestu. „Nezaobstarávajte si zlato ani striebro ani meď do svojich mešcov ani vak na jedlo na cestu ani dva spodné odevy ani sandále alebo palicu; lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.“ Tí, ktorí si vážia posolstvo, prejavia priazeň a dajú im jedlo aj ubytovanie. Ježiš hovorí: „Do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny vojdete, skúmajte, kto si to tam zaslúži, a zostaňte tam, až kým neodídete.“

Potom Ježiš vysvetľuje, ako majú pristupovať k ľuďom v ich domoch s dobrým posolstvom. Hovorí: „Keď vstúpite do domu, pozdravte členov domácnosti; a ak si to dom zasluhuje, nech naň príde pokoj, ktorý mu želáte; ak si to však nezasluhuje, nech sa váš pokoj vráti k vám. Kdekoľvek vás niekto neprijme ani nevypočuje vaše slová, keď budete vychádzať z toho domu alebo z toho mesta, straste prach zo svojich nôh.“

O meste, ktoré odmietne ich posolstvo, Ježiš hovorí, že rozsudok vynesený nad ním bude naozaj tvrdý. Vysvetľuje: „Krajine Sodomy a Gomory bude v Súdny deň znesiteľnejšie ako tomu mestu.“

Príprava na prenasledovanie

KEĎ Ježiš poučil svojich apoštolov, ako majú vykonávať zvestovateľské dielo, vystríha ich pred odporcami. Hovorí: „Hľa, vysielam vás ako ovce medzi vlkov... Chráňte sa pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať miestnym súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. Áno, budú vás vláčiť kvôli mne pred miestodržiteľov a kráľov.“

Hoci jeho nasledovníkov čaká tvrdé prenasledovanie, Ježiš ich potešuje sľubom: „Avšak keď vás vydajú, nebuďte úzkostliví, ako alebo čo máte hovoriť; lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte hovoriť; lebo to nie ste len vy, kto hovorí, ale je to duch vášho Otca, ktorý hovorí vaším prostredníctvom.“

„A brat vydá brata na smrť,“ pokračuje Ježiš, „a otec svoje dieťa, a deti sa postavia proti rodičom a dajú ich usmrtiť.“ Dodáva: „Budete predmetom nenávisti všetkých ľudí pre moje meno; ale ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“

Zvestovanie má prvoradú dôležitosť, preto Ježiš zdôrazňuje potrebu rozvahy, aby učeníci zostali na slobode a mohli konať dielo. „Ak vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do iného,“ hovorí, „lebo pravdivo vám hovorím: Určite neobídete všetky izraelské mestá, kým nepríde Syn človeka.“

Je pravda, že toto poučenie, výstrahu a povzbudenie dal Ježiš svojim dvanástim apoštolom, ale vzťahuje sa to aj na tých, ktorí po jeho smrti a vzkriesení budú zvestovať po celom svete. Vyplýva to z jeho slov, že jeho učeníci budú ‚nenávidení všetkými ľuďmi‘, nie len Izraelitmi, ku ktorým boli poslaní apoštoli. Okrem toho, keď Ježiš vyslal na krátku zvestovateľskú výpravu apoštolov, zrejme ich ešte nevláčili pred miestodržiteľov a kráľov. A vtedy ešte veriacich nevydávali členovia rodiny na smrť.

Keď teda povedal, že učeníci neobídu svoj zvestovateľský okruh, „kým nepríde Syn človeka“, prorocky nám oznámil, že jeho učeníci neobídu celú obývanú zem so zvestovaním o zriadenom Božom Kráľovstve, kým nepríde oslávený Kráľ Ježiš Kristus ako Jehovov vykonávateľ súdu v Armagedone.

Ježiš dáva ďalšie pokyny pre zvestovateľskú službu slovami: „Učeník nie je nad svojho učiteľa ani otrok nad svojho pána.“ Ježišovi učeníci teda musia pre zvestovanie Božieho Kráľovstva očakávať také isté zlé zaobchádzanie a prenasledovanie ako on. Preto ich nabáda: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu, ale radšej sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.“

Ježiš mal ísť v tejto veci príkladom. Radšej smelo podstúpi smrť, než aby urobil kompromis vo vernej oddanosti Tomu, ktorý má všetku moc, Bohu Jehovovi. Áno, je to Jehova, kto môže nielen zničiť „dušu“ ​(v tomto prípade vyhliadku, či niekto bude v budúcnosti živou dušou), alebo naopak, môže človeka vzkriesiť, aby sa tešil z večného života. Ako miluje a aký súcit má nebeský Otec Jehova!

Potom Ježiš povzbudzuje svojich učeníkov znázornením, ktoré vyzdvihuje Jehovovu láskyplnú starostlivosť o nich. „Či sa nepredávajú dva vrabce za mincu malej hodnoty?“ pýta sa. „A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. Ale vám sú sčítané i všetky vlasy na hlave. Preto sa nebojte: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“

Posolstvo o Kráľovstve, zvestovaním ktorého Ježiš poveruje svojich učeníkov, rozdelí domácnosti, pretože niektorí členovia rodiny ho prijmú a iní odmietnu. „Nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj,“ vysvetľuje. „Neprišiel som na to, aby som priniesol pokoj, ale meč.“ Aby člen rodiny prijal biblickú pravdu, musí mať odvahu. „Kto má väčšiu náklonnosť k otcovi alebo k matke ako ku mne, nie je ma hoden,“ hovorí Ježiš, „a kto má väčšiu náklonnosť k synovi alebo k dcére ako ku mne, nie je ma hoden.“

Na záver svojich pokynov Ježiš vysvetľuje, že tí, ktorí prijímajú jeho učeníkov, prijímajú aj jeho. „A kto dáva čo len pohár studenej vody napiť sa jednému z týchto maličkých, pretože je učeník, pravdivo vám hovorím, že v žiadnom prípade nestratí svoju odmenu.“