‚Boh nás tak miloval‘
„Ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní milovať sa navzájom.“ — 1. JÁNA 4:11.
1. Prečo sa 23. marca po západe slnka budú milióny ľudí zhromažďovať v sálach Kráľovstva a na ďalších miestach zhromaždení po celej zemi?
V NEDEĽU 23. marca 1997 po západe slnka sa na celom svete v sálach Kráľovstva a na ďalších miestach zhromaždení, ktoré používajú Jehovovi svedkovia, nepochybne zhromaždí vyše 13 000 000 ľudí. Prečo? Preto, že na ich srdce zapôsobil Boží najväčší prejav lásky k ľudstvu. Ježiš Kristus upriamil pozornosť na tento veľkolepý dôkaz Božej lásky, keď povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ — Ján 3:16.
2. Aké otázky o svojej reakcii na Božiu lásku by bolo pre každého z nás užitočné si položiť?
2 Keď uvažujeme o láske, ktorú nám Boh prejavil, je dobré položiť si otázky: ‚Naozaj si cením, čo Boh urobil? Svedčí spôsob, ako využívam svoj život, o tom, že si to cením?‘
„Boh je láska“
3. a) Prečo prejavovanie lásky nie je pre Boha niečím nezvyčajným? b) Ako sa v Božích stvoriteľských dielach prejavuje moc a múdrosť?
3 Prejavovanie lásky zo strany Boha nie je samo osebe niečím zvláštnym, pretože „Boh je láska“. (1. Jána 4:8) Láska je jeho dominantnou charakteristickou vlastnosťou. Keď Boh pripravoval zem, aby na nej mohli bývať ľudia, vydvihol vrchy a vodu zhromaždil do jazier a oceánov, bolo to úchvatným prejavom moci. (1. Mojžišova 1:9, 10) Keď uviedol do činnosti kolobeh vody a kolobeh kyslíka, keď naprojektoval nespočetné mikroorganizmy a rozmanité rastliny tak, aby premieňali chemické látky zeme do takej formy, v akej ich ľudia môžu stráviť, aby si udržiavali život, keď nastavoval naše biologické hodiny tak, aby zodpovedali dĺžke dní a mesiacov na planéte Zem, bolo to prejavom veľkej múdrosti. (Žalm 104:24; Jeremiáš 10:12) V hmotnom stvorení však ešte väčšmi vynikajú dôkazy Božej lásky.
4. Aké dôkazy Božej lásky by mal každý z nás vidieť a oceniť si v hmotnom stvorení?
4 O Božej láske nám hovoria naše chuťové poháriky, keď zahryzneme do šťavnatého, zrelého ovocia, ktoré očividne bolo vytvorené nielen na to, aby nám poskytovalo výživu, ale aby nám prinášalo aj potešenie. Naše oči vidia neklamné dôkazy Božej lásky v úchvatných západoch slnka, v oblohe zaplnenej hviezdami za jasnej noci, v rozmanitých tvaroch a sýtych farbách kvetov, v šantení mláďat a v hrejivých úsmevoch priateľov. Náš nos nám ju pripomína, keď cítime príjemnú vôňu jarných kvetov. Naše uši ju vnímajú, keď počúvame zvuk vodopádu, piesne vtákov a hlas našich drahých. Cítime ju, keď nás vrúcne objíme milovaný človek. Niektoré zvieratá sú obdarené schopnosťou vidieť, počuť alebo cítiť veci, ktoré ľudia nedokážu vidieť, počuť či cítiť. Ale ľudia sú vytvorení na Boží obraz a majú schopnosť cítiť Božiu lásku takým spôsobom, akým to nedokáže žiadne zviera. — 1. Mojžišova 1:27.
5. Ako Jehova prejavil veľkú lásku Adamovi a Eve?
5 Keď Jehova Boh vytvoril prvých ľudí, Adama a Evu, obklopil ich dôkazmi svojej lásky. Vysadil záhradu, raj, a spôsobil, aby v ňom rástli stromy každého druhu. Zabezpečil, aby ho zavlažovala rieka, a naplnil ho úchvatnými vtákmi a inými zvieratami. To všetko dal Adamovi a Eve ako ich domov. (1. Mojžišova 2:8–10, 19) Jehova sa k nim správal ako k svojim deťom, ktoré boli časťou jeho univerzálnej rodiny. (Lukáš 3:38) Keď nebeský Otec dal prvej ľudskej dvojici Eden ako vzor, poveril ich uspokojujúcou úlohou rozšíriť Raj, aby pokrýval celú zem. Celá zem mala byť zaľudnená ich potomstvom. — 1. Mojžišova 1:28.
6. a) Čo si myslíš o spurnom konaní Adama a Evy? b) Čo by mohlo ukazovať, že sme sa poučili z toho, čo sa stalo v Edene, a že máme z poznania tých vecí úžitok?
6 Zanedlho sa však Adam s Evou ocitli v skúške poslušnosti a lojálnosti. Najprv jeden a potom i druhý zlyhali, keď si neocenili lásku, ktorá im bola prejavená. To, čo urobili, bolo šokujúce. Bolo to neospravedlniteľné! V dôsledku toho stratili svoj vzťah k Bohu, boli vylúčení z jeho rodiny a vyhnaní z Edenu. My dnes ešte stále cítime účinky ich hriechu. (1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1–6, 16–19, 24; Rimanom 5:12) Ale poučili sme sa z toho, čo sa stalo? Ako my reagujeme na Božiu lásku? Dávame rozhodnutiami, ktoré každý deň robíme, najavo, že si Božiu lásku ceníme? — 1. Jána 5:3.
7. Ako Jehova prejavil lásku potomkom Adama a Evy napriek tomu, čo Adam s Evou urobili?
7 Ani veľký nedostatok ocenenia zo strany našich prvých ľudských rodičov za to všetko, čo Boh pre nich urobil, neudusil Božiu lásku. Zo súcitu k ľuďom, ktorí sa ešte nenarodili — vrátane nás, ktorí žijeme dnes — Boh Adamovi a Eve dovolil, aby skôr než zomrú, splodili a vychovali deti. (1. Mojžišova 5:1–5; Matúš 5:44, 45) Keby to nebol dovolil, nikto z nás by sa nebol narodil. Navyše, Jehova postupným zjavovaním svojej vôle poskytol základ pre nádej všetkým z Adamovho potomstva, ktorí budú prejavovať vieru. (1. Mojžišova 3:15; 22:18; Izaiáš 9:6, 7) Urobil opatrenie, ktorého súčasťou bol prostriedok, pomocou ktorého ľudia zo všetkých národov budú môcť znovu získať to, čo Adam stratil — dokonalý život — a budú môcť byť schválenými členmi Božej univerzálnej rodiny. Urobil to tak, že zaobstaral výkupné.
Prečo výkupné?
8. Prečo Boh nemohol jednoducho vyhlásiť, že hoci Adam a Eva musia zomrieť, nikto z ich poslušného potomstva nebude musieť zomrieť?
8 Bolo naozaj nutné zaplatiť výkupnú cenu vo forme ľudského života? Nemohol Boh jednoducho vyhlásiť, že hoci Adam s Evou musia za svoju vzburu zomrieť, všetci z ich potomstva, ktorí budú Boha poslúchať, budú môcť žiť navždy? Z krátkozrakého ľudského hľadiska by sa to mohlo zdať rozumné. Ale Jehova „miluje spravodlivosť a právo“. (Žalm 33:5) Adam a Eva splodili deti až po tom, čo sa stali hriešnikmi; preto žiadne z ich detí sa nenarodilo dokonalé. (Žalm 51:5) Všetky zdedili hriech a trestom za hriech je smrť. Keby to bol Jehova ignoroval, aký príklad by dal členom svojej univerzálnej rodiny? Nemohol ignorovať svoje vlastné spravodlivé normy. Rešpektoval požiadavky práva. Nikto nemôže oprávnene kritizovať spôsob, akým Boh riešil sporné otázky, ktoré s tým súviseli. — Rimanom 3:21–23.
9. Aký druh výkupného bol potrebný podľa božskej normy práva?
9 Ako teda mohol byť poskytnutý vhodný základ pre oslobodenie tých z Adamovho potomstva, ktorí budú prejavovať Jehovovi láskyplnú poslušnosť? Keby dokonalý človek zomrel obetnou smrťou, právo by mohlo pripustiť, aby boli hodnotou dokonalého života prikryté hriechy tých, ktorí vo viere prijmú výkupné. Keďže hriech jedného človeka, Adama, zapríčinil, že všetci z ľudskej rodiny sa stali hriešnikmi, preliata krv iného dokonalého človeka mohla vyrovnať váhy spravodlivosti, lebo mala zodpovedajúcu hodnotu. (1. Timotejovi 2:5, 6) Ale kde sa mohol nájsť taký človek?
Za akú veľkú cenu?
10. Prečo Adamovo potomstvo nemohlo poskytnúť potrebné výkupné?
10 Medzi potomstvom hriešnika Adama nebol nikto, kto by mohol poskytnúť to, čo bolo potrebné na vykúpenie životných vyhliadok, ktoré Adam stratil. „Žiaden z nich nemôže nijako vykúpiť ani brata, ani dať za neho Bohu výkupné (a výkupná cena ich duše je taká drahocenná, že prestala do neurčitého času), aby ďalej žil navždy a nevidel jamu.“ (Žalm 49:7–9) Jehova však nenechal ľudstvo bez východiska; sám urobil milosrdné opatrenie.
11. Ako Jehova poskytol dokonalý ľudský život, ktorý bol potrebný ako primerané výkupné?
11 Jehova neposlal na zem nejakého anjela, ktorý by predstieral, že zomrel — tak, že by obetoval svoje zhmotnené telo, zatiaľ čo by ďalej žil ako duch. Namiesto toho Jehova vykonal zázrak, aký mohol uskutočniť len Boh, Stvoriteľ — preniesol životnú silu a črty osobnosti jedného nebeského syna do maternice ženy, Márie, ktorá bola dcérou Héliho z kmeňa Júdu. Božia činná sila, Boží svätý duch, chránil vývoj tohto dieťaťa v maternici jeho matky, takže sa narodilo ako dokonalý človek. (Lukáš 1:35; 1. Petra 2:22) Tento človek mal k dispozícii hodnotu, ktorá bola potrebná na poskytnutie výkupného, ktoré by úplne vyhovovalo požiadavkám božského práva. — Hebrejom 10:5.
12. a) V akom zmysle je Ježiš Božím „jednosplodeným Synom“? b) Ako bola zvýraznená Božia láska k nám tým, že Boh poslal Ježiša, aby poskytol výkupné?
12 Ktorého z množstva svojich nebeských synov Jehova poveril touto úlohou? Toho, ktorý je v Písmach opísaný ako jeho „jednosplodený Syn“. (1. Jána 4:9) Tento výraz nie je použitý na opis toho, čím sa stal, keď sa narodil ako človek, ale toho, čím bol predtým v nebesiach. On je jediný, koho Jehova stvoril priamo, bez spolupráce s niekým iným. On je Prvorodený z celého stvorenia. On je ten, ktorého Boh používal, aby uviedol do existencie všetkých ostatných tvorov. Anjeli sú Boží synovia a takisto Adam bol Boží syn. Ježiš je však opísaný ako ten, ktorý má „slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca“. O ňom sa hovorí, že spočíva „v Otcovom náručí“. (Ján 1:14, 18) Jeho vzťah k Otcovi je blízky, dôverný a nežný. Tak ako jeho Otec, aj on má lásku k ľudstvu. Príslovia 8:30, 31 vyjadrujú, čo Otec cíti k tomuto Synovi a čo Syn cíti k ľudstvu: „Stala som sa tým, čo mal [Jehova] zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním radovala... a veci, ktoré som mala rada, [zosobnená múdrosť — Ježiš, Jehovov Majster v diele] boli u ľudských synov.“ A práve tohto najvzácnejšieho Syna poslal Boh na zem, aby poskytol výkupné. Aký významný je preto Ježišov výrok: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna“! — Ján 3:16.
13, 14. Ako by nám biblický záznam o Abrahámovom pokuse obetovať Izáka mal pomôcť oceniť si to, čo Jehova urobil? (1. Jána 4:10)
13 Aby nám Boh pomohol do istej miery pochopiť, čo to znamená, dávno predtým, ako Ježiš prišiel na zem, asi pred 3890 rokmi, prikázal Abrahámovi: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a vydaj sa na cestu do krajiny Mória a tam ho obetuj ako zápalnú obeť na jednom z vrchov, ktorý ti označím.“ (1. Mojžišova 22:1, 2) Abrahám vo viere poslúchol. Vži sa do Abrahámovej situácie. Čo keby to bol tvoj syn, tvoj jediný syn, ktorého veľmi miluješ? Aké by si mal pocity, keby si štiepal drevo na zápalnú obeť, keby si absolvoval niekoľkodňovú cestu do krajiny Mória a keby si kládol svojho syna na oltár?
14 Prečo má súcitný rodič také pocity? Prvá Mojžišova 1:27 hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Naše city lásky a súcitu odzrkadľujú vo veľmi obmedzenej miere lásku a súcit samotného Jehovu. V Abrahámovom prípade Boh zasiahol, a preto Izák nebol skutočne obetovaný. (1. Mojžišova 22:12, 13; Hebrejom 11:17–19) Ale vo svojom prípade Jehova neupustil v poslednej chvíli od poskytnutia výkupného, i keď to bolo urobené za veľkú cenu pre neho samého i pre jeho Syna. To, čo bolo urobené, nebolo zo strany Boha žiadnou povinnosťou; bolo to vyjadrením mimoriadnej nezaslúženej láskavosti. Oceňujeme si to v plnej miere? — Hebrejom 2:9.
Čo je tým umožnené?
15. Ako výkupné pôsobí na život ľudí už v terajšom systéme vecí?
15 Toto láskyplné opatrenie, ktoré Boh urobil, hlboko pôsobí na život tých, ktorí ho vo viere prijímajú. Predtým boli v dôsledku hriechu odcudzení Bohu. Ako hovorí Božie Slovo, boli ‚nepriateľmi, lebo ich myseľ bola zameraná na skutky, ktoré boli zlé‘. (Kolosanom 1:21–23) Ale „boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna“. (Rimanom 5:8–10) Keďže zmenili svoj spôsob života a prijali odpustenie, ktoré Boh umožňuje tým, ktorí prejavujú vieru v Kristovu obeť, sú poctení čistým svedomím. — Hebrejom 9:14; 1. Petra 3:21.
16. Aké požehnania sú poskytnuté malému stádu pre jeho vieru vo výkupné?
16 Ohraničenému počtu z nich — malému stádu — prejavil Jehova nezaslúženú priazeň v podobe spoločenstva s jeho Synom v nebeskom Kráľovstve so zreteľom na uskutočnenie Božieho pôvodného predsavzatia so zemou. (Lukáš 12:32) Títo boli vzatí „z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa“, ‚aby boli kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu, a budú vládnuť ako králi nad zemou‘. (Zjavenie 5:9, 10) Im apoštol Pavol napísal: „Dostali [ste] ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom.“ (Rimanom 8:15–17) Tým, že ich Boh prijal ako svojich synov, je im poskytnutý drahocenný vzťah, ktorý Adam stratil; ale týmto synom budú dané aj ďalšie výsady, výsady nebeskej služby — a to je niečo, čo Adam nikdy nemal. Nie div, že apoštol Ján povedal: „Pozrite, akú lásku nám prejavil Otec, aby sme sa volali Božími deťmi“! (1. Jána 3:1) Boh im prejavuje nielen zásadovú lásku (agapé), ale aj nežnú náklonnosť (filia), ktorá je charakteristická pre puto, aké existuje medzi pravými priateľmi. — Ján 16:27.
17. a) Aká príležitosť je daná všetkým, ktorí prejavujú vieru vo výkupné? b) Čo bude pre nich znamenať „slávna sloboda Božích detí“?
17 Jehova dáva príležitosť získať drahocenný vzťah, ktorý Adam stratil, aj ostatným — všetkým, ktorí prejavujú vieru v Božie štedré opatrenie pre život prostredníctvom Ježiša Krista. Apoštol Pavol vysvetlil: „Tvorstvo [ľudské tvorstvo pochádzajúce z Adama] vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov [to znamená, že očakáva čas, keď sa stane úplne zjavným, že Boží synovia, ktorí sú spolu s Kristom dedičmi nebeského Kráľovstva, podnikajú rozhodný krok v prospech ľudstva]. Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti [narodilo sa v hriechu s vyhliadkou, že zomrie, a neexistoval žiaden spôsob, ako by sa mohlo oslobodiť] z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje [ktorú dáva Boh], že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ (Rimanom 8:19–21) Čo bude táto sloboda znamenať? Oslobodenie z otroctva hriechu a smrti. Budú mať dokonalú myseľ a dokonalé telo, ich domovom bude Raj a budú mať večný život, v ktorom sa budú môcť tešiť zo svojej dokonalosti a vyjadrovať Jehovovi, jedinému pravému Bohu, svoje ocenenie. A ako je toto všetko umožnené? Prostredníctvom výkupnej obete Božieho jednosplodeného Syna.
18. Čo budeme robiť 23. marca po západe slnka a prečo?
18 Dňa 14. nisana roku 33 n. l. zaviedol Ježiš v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme Slávnosť na pamiatku svojej smrti. Každoročné pripomínanie si jeho smrti sa stalo dôležitou udalosťou v živote všetkých pravých kresťanov. Sám Ježiš prikázal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19) V roku 1997 sa Pamätná slávnosť bude konať 23. marca po západe slnka (čo zodpovedá začiatku 14. nisana). V ten deň by nemohlo byť nič dôležitejšie, než zúčastniť sa Pamätnej slávnosti.
Ako by si odpovedal?
◻ V akých ohľadoch prejavil Boh veľkú lásku ľudstvu?
◻ Prečo bol na vykúpenie Adamovho potomstva potrebný dokonalý ľudský život?
◻ Za akú veľkú cenu poskytol Jehova výkupné?
◻ Čo výkupné umožňuje?
[Obrázok na strane 10]
Boh dal svojho jednosplodeného Syna