Vedel Boh vopred, že Adam a Eva zhrešia?

MNOHÍ ľudia kladú túto otázku vo všetkej úprimnosti. Keď vznikne otázka, prečo Boh pripúšťa zlo, okamžite vystúpi do popredia hriech, ktorého sa v záhrade Eden dopustila prvá ľudská dvojica. Tvrdenie, že „Boh vie všetko“, môže niektorých ľahko priviesť k záveru, že Boh musel vedieť vopred, že Adam a Eva ho neposlúchnu.

Čo by to naznačovalo, keby Boh skutočne vopred vedel, že táto dokonalá ľudská dvojica zhreší? Znamenalo by to, že má veľa negatívnych vlastností. Vyzeralo by to, že je neláskavý, nespravodlivý a neúprimný. Niektorí by mohli označiť za kruté vystaviť prvých ľudí niečomu, o čom by vopred vedel, že sa to zle skončí. Mohlo by sa zdať, že Boh je zodpovedný za všetko to zlo a utrpenie, ktoré nasledovalo v celých dejinách — alebo že prinajmenšom má na ňom spoluvinu. Niektorým by sa náš Stvoriteľ javil dokonca ako nerozumný.

Zodpovedá osobnosť Jehovu Boha, ako nám ju odhaľujú Písma, takémuto negatívnemu opisu? Preskúmajme, čo Biblia hovorí o Jehovových stvoriteľských dielach a jeho osobnosti, a nájdeme odpoveď.

„Bolo to veľmi dobré“

O Božích stvoriteľských dielach, vrátane prvých ľudí na zemi, sa v 1. Mojžišovej píše: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ ​(1. Mojžišova 1:31) Adam a Eva boli vytvorení dokonale, úplne ideálne pre život na zemi. Nič im nechýbalo. Keďže boli vytvorení ‚veľmi dobre‘, boli určite schopní konať správne, tak ako to Boh od nich očakával. Boli vytvorení „na Boží obraz“. (1. Mojžišova 1:27) A tak boli schopní do určitej miery prejavovať vlastnosti, ktoré má aj Boh, teda múdrosť, vernú lásku, spravodlivosť a dobrotu. Tieto vlastnosti im mali pomôcť robiť rozhodnutia, ktoré im mohli priniesť úžitok a ktorými mohli potešiť svojho nebeského Otca.

Jehova dal týmto dokonalým, inteligentným tvorom slobodnú vôľu. Preto rozhodne neboli vopred naprogramovaní konať tak, aby potešili Boha — ako nejaké roboty. Zamyslite sa. Z akého daru by ste mali väčšiu radosť — z takého, ktorý by vám niekto dal len tak mechanicky, alebo z takého, ktorý by vám dal zo srdca? Odpoveď je jasná. A podobne, keby sa Adam s Evou slobodne rozhodli poslúchať, Jehova by si ich poslušnosť cenil o to viac. Schopnosť rozhodnúť sa dávala prvej ľudskej dvojici možnosť poslúchať Boha z lásky. (5. Mojžišova 30:19, 20)

Spravodlivý a dobrý

Biblia nám odhaľuje, aké má Jehova vlastnosti. Sú to vlastnosti, ktoré mu znemožňujú mať niečo spoločné s hriechom. Jehova „miluje spravodlivosť,“ hovorí Žalm 33:5. Preto sa v Jakubovi 1:13 píše: „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ Boh ohľaduplne a čestne Adama varoval: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) Prví ľudia dostali možnosť vybrať si medzi večným životom a smrťou. Nebolo by to od Boha pokrytecké, keby ich varoval pred určitým hriechom, a pritom by vopred vedel, že zlyhajú? Jehova „miluje spravodlivosť“, a tak by určite neponúkal možnosť voľby, ak by v skutočnosti taká možnosť neexistovala.

Jehova tiež prekypuje dobrotou. (Žalm 31:19) Ježiš o Božej dobrote povedal: „Je medzi vami taký človek, ktorý by synovi, keď ho prosí o chlieb — podal kameň? Alebo keď ho poprosí o rybu — či mu vari podá hada? Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac váš Otec, ktorý je v nebesiach, dá dobré veci tým, ktorí ho prosia?“ ​(Matúš 7:9–11) Boh dáva svojim tvorom „dobré veci“. Spôsob, akým ľudí vytvoril, a rajský domov, ktorý pre nich pripravil, svedčia o jeho dobrote. Mohol by byť takýto dobrý Vládca taký krutý, aby dal prvým ľuďom krásny domov, a pritom by vedel, že im ho neskôr vezme? Nie, náš spravodlivý a dobrý Tvorca nenesie vinu na ľudskej vzbure.

„Jediný múdry“

Z Písiem sa tiež dozvedáme, že Jehova je „jediný múdry“. (Rimanom 16:27) Boží nebeskí anjeli boli svedkami mnohých prejavov jeho bezhraničnej múdrosti. Anjeli začali „volať na chválu“, keď Jehova tvoril zem a všetko na nej. (Jób 38:4–7) Niet pochýb, že títo inteligentní duchovní tvorovia sledovali udalosti v záhrade Eden s veľkým záujmom. Bolo by teda logické, keby múdry Boh, po tom, čo vytvoril úchvatný vesmír a množstvo úžasných diel na zemi, predstavil svojim anjelským synom dve jedinečné bytosti, o ktorých by vedel, že určite zlyhajú? Naplánovať takú katastrofu by bolo zjavne proti akejkoľvek logike.

Niekto však môže namietnuť: ‚Ako je možné, že to všemúdry Boh nevedel?‘ Je pravda, že jednou stránkou Jehovovej veľkej múdrosti je schopnosť vedieť „od začiatku... o konci“. (Izaiáš 46:9, 10) Túto schopnosť však nemusí vždy použiť, tak ako nemusí vždy naplno používať svoju nesmiernu moc. Jehova múdro zvažuje, kedy schopnosť vopred vedieť o budúcich udalostiach použiť. Používa ju, keď to má zmysel a vyžadujú si to okolnosti.

To, že nie vždy musí použiť túto schopnosť, by sa dalo znázorniť jednou vymoženosťou modernej techniky. Človek, ktorý si chce pozrieť nahratý záznam nejakého športového zápasu, má možnosť pozrieť si najprv záverečné minúty, aby sa dozvedel výsledok. Ale nemusí to tak urobiť. Kto by mu vyčítal, že sa rozhodol pozrieť si celý zápas od začiatku? Podobne sa náš Stvoriteľ zjavne rozhodol takpovediac nepozrieť si vopred „záverečné minúty“, ale počkať a sledovať, ako si jeho pozemské deti budú počínať.

Ako sme už spomenuli, Jehova vo svojej múdrosti nestvoril prvých ľudí ako roboty, ktoré by boli naprogramované, aby sa správali určitým spôsobom. Naopak, láskavo ich obdaril slobodnou vôľou. Keby sa boli rozhodli konať správne, mohli prejaviť lásku, vďačnosť a poslušnosť, a tak mať zo života ešte väčšiu radosť a potešiť aj Jehovu, svojho nebeského Otca. (Príslovia 27:11; Izaiáš 48:18)

Ako vidno z biblického záznamu, Boh mnohokrát nepoužil svoju schopnosť vopred vedieť, čo sa stane. Napríklad keď verný Abrahám už takmer obetoval svojho syna, Jehova mohol povedať: „Teraz naozaj viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“ ​(1. Mojžišova 22:12) Niektorí ľudia mu zas svojím zlým správaním „pôsobili bolesť“. Cítil by Boh takú bolesť, keby už dlho vopred vedel, čo urobia? (Žalm 78:40, 41; 1. Kráľov 11:9, 10)

Preto je len rozumné dospieť k záveru, že nadovšetko múdry Boh nepoužil svoju schopnosť dopredu vedieť, čo sa stane, ani v prípade našich prvých rodičov. Bolo by nerozumné a čudné, aby použil schopnosť poznať výsledok vopred a potom celý dej, ktorý už poznal, spustil znovu.

„Boh je láska“

Boží protivník, Satan, podnietil v Edene vzburu, ktorá mala také negatívne dôsledky ako hriech a smrť. Tak sa stal „vrahom“. Ukázalo sa tiež, že je „luhár a otec lži“. (Ján 8:44) Pretože je sám podnecovaný zlými pohnútkami, snaží sa pripisovať zlé pohnútky nášmu milujúcemu Stvoriteľovi. Rád by vinu za hriech, ktorého sa dopustili prví ľudia, zvalil na Jehovu.

Láska je tým najsilnejším dôvodom, prečo sa Jehova rozhodol nevedieť vopred, že Adam a Eva zhrešia. Láska je Božia najvýznačnejšia charakterová vlastnosť. V 1. Jána 4:8 čítame: „Boh je láska.“ Láska je pozitívna, nie negatívna. Hľadá na druhých to dobré. Teda Jehova Boh, podnecovaný láskou, chcel pre prvú ľudskú dvojicu to najlepšie.

Hoci Božie pozemské deti mali možnosť rozhodnúť sa nemúdro, náš milujúci Boh nebol voči svojim dokonalým tvorom pesimistický ani podozrievavý. Poskytol im všetko, čo v živote potrebovali, vrátane všetkých dôležitých informácií. Bolo teda úplne namieste, keď od nich očakával poslušnosť prejavovanú z lásky, a nie vzburu. Boh vedel, že Adam a Eva sú schopní konať verne, čo neskôr dokázali dokonca aj nedokonalí ľudia, napríklad Abrahám, Jób, Daniel a mnohí ďalší.

„U Boha je všetko možné,“ povedal Ježiš. (Matúš 19:26) To je povzbudzujúca myšlienka. Jehovova láska spolu s jeho ďalšími dominantnými vlastnosťami — spravodlivosťou, múdrosťou a mocou — je zárukou, že Jehova môže odstrániť všetky následky hriechu a smrti a že to aj v stanovenom čase urobí. (Zjavenie 21:3–5)

Je očividné, že Jehova nevedel dopredu, že prvá ľudská dvojica zhreší. Aj keď ho neposlušnosť človeka a z nej vyplývajúce utrpenie bolelo, vedel, že tento dočasný stav nezabráni splneniu jeho večného predsavzatia so zemou a ľuďmi na nej. Nechceli by ste sa o tomto predsavzatí a o tom, ako z jeho slávneho splnenia môžete mať úžitok, dozvedieť viac?a

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

Jehova nestvoril prvých ľudí ako roboty, ktoré by boli naprogramované, aby sa správali určitým spôsobom

[Zvýraznený text na strane 15]

Boh vedel, že Adam a Eva sú schopní konať verne