Prečo je spokojnosť v živote taká prchavá?

PREČO sa mnohí ľudia v živote len trápia a nemajú žiaden zmysel života? „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom. Vypučal ako kvet a je odrezaný, a uteká ako tieň a netrvá v jestvovaní.“ (Jób 14:1, 2) Prvej ľudskej dvojici v Raji sa stalo niečo, čo zničilo žiarivé vyhliadky ľudstva.

² Aby mohli byť ľudia skutočne šťastní, musia mať dobrý vzťah s Bohom — vzťah, ktorý je dobrovoľný, nie vynútený. (5. Mojžišova 30:15–20; Jozua 24:15) Jehova chce od ľudí poslušnosť a uctievanie, ktoré vychádza zo srdca, z lásky. (5. Mojžišova 6:5) Preto v záhrade Eden Jehova stanovil jedno obmedzenie, ktoré prvému človeku dalo príležitosť dokázať svoju úprimnú oddanosť. „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti,“ povedal Boh Adamovi, „ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojžišova 2:16, 17) Bola to jednoduchá skúška. Jehova zakázal Adamovi jesť ovocie iba z jedného stromu zo všetkých stromov v záhrade. Ten strom symbolizoval právo všemúdreho Stvoriteľa rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Prvý človek povedal o tomto Božom zákaze aj svojej manželke, ktorú dal Jehova Adamovi „ako jeho doplnok“. (1. Mojžišova 2:18) Adam i Eva boli spokojní s týmto usporiadaním — so životom pod Božou vládou —, s ocenením sa podriaďovali Božej vôli, a tým vyjadrovali lásku k svojmu Stvoriteľovi a Životodarcovi.

³ Potom sa jedného dňa Eve prihovoril had a opýtal sa jej: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Eva odpovedala, že dostali príkaz nejesť ovocie iba z jedného „stromu, ktorý je uprostred záhrady“, zo stromu poznania dobrého a zlého, ‚aby nezomreli‘. — 1. Mojžišova 3:1–3.

⁴ Kto bol ten had? Biblická kniha Zjavenie odhaľuje, že „ten prahad... sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9) Stvoril Satana Diabla Boh? Nie, Jehovove diela sú dokonalé a dobré. (5. Mojžišova 32:4) Tento duchovný tvor sa sám urobil Diablom, čo znamená „Ohovárač“, a Satanom, čo znamená „Odporca“. Bol „priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou“, túžbou byť na mieste Boha, a tak sa vzbúril proti Stvoriteľovi. — Jakub 1:14.

⁵ Satan Diabol potom Eve povedal: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ (1. Mojžišova 3:4, 5) Satan vykreslil jedenie zo stromu poznania dobrého a zlého ako niečo lákavé. V podstate tvrdil: ‚Boh pred vami skrýva niečo dobré. Len jedzte z toho stromu a budete ako Boh a budete môcť sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé.‘ Aj dnes Satan rovnakými argumentmi ovplyvňuje ľudí, aby neslúžili Bohu. ‚Robte si svoje,‘ hovorí. ‚Nemusíte si všímať, čo ste dlžní Tomu, kto vám dal život.‘ — Zjavenie 4:11.

⁶ Zrazu sa ovocie stromu stalo niečím žiaducim, niečím neodolateľným! Eva si ovocie vzala, zjedla z neho a potom ho ponúkla aj svojmu manželovi. Hoci si Adam plne uvedomoval následky, počúval hlas svojej manželky a ovocie zjedol. Aký bol výsledok? Žene Jehova oznámil tento rozsudok: „Veľmi zväčším bolesti tvojej ťarchavosti; v pôrodných bolestiach budeš rodiť deti a budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi, a on bude nad tebou vládnuť.“ A čo muž? „Zem je pre teba prekliata. V bolestiach budeš jesť jej výnos po všetky dni svojho života. A bude ti rásť tŕnie a bodľačie a budeš jesť poľné rastlinstvo. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ Teraz boli Adam a Eva ponechaní, aby si sami hľadali vlastné šťastie a spokojnosť. Boli snahy ľudí žiť uspokojujúcim životom nezávisle od Božieho predsavzatia úspešné? Radostnú prácu na udržiavaní Raja podobného záhrade a na rozširovaní jeho hraníc až do najvzdialenejších končín zeme vystriedala drina; ľudia museli tvrdo pracovať, len aby sa uživili, a už nič nerobili na slávu svojho Stvoriteľa. — 1. Mojžišova 3:6–19.

⁷ V ten deň, keď prvá ľudská dvojica jedla zo stromu poznania dobrého a zlého, v Božích očiach zomrela a začala smerovať k fyzickej smrti. Čo sa s nimi stalo, keď nakoniec zomreli? Biblia o stave mŕtvych hovorí: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka.“ (Kazateľ 9:5; Žalm 146:4) Neexistuje žiadna „duša“, ktorá by žila po smrti ďalej. Trestom za hriech je smrť, nie večné muky v horiacom pekle. Smrť nevedie ani k večnej blaženosti v nebi.a

⁸ Tak ako z pekáča, ktorý má nejaké preliačiny, môže byť iba koláč s preliačinami, aj muž a žena, ktorí sa stali nedokonalými, mohli splodiť iba nedokonalé potomstvo. Biblia vysvetľuje tento proces: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12) Preto sme sa všetci narodili v hriechu a sme podrobení márnosti. Život Adamových potomkov sa stal ubíjajúcou lopotou. Existuje však nejaké východisko?