Závisí šťastie človeka od toho, či je v manželstve?

Učí Biblia, že človek musí byť v manželstve, aby mohol byť spokojný a šťastný? Na prvý pohľad sa to tak môže zdať. Prečo?

Podľa správy v 1. Mojžišovej Boh videl, že pre prvého človeka Adama „nie je dobre“, aby zostal sám. A tak pre Adama vytvoril Evu ako „doplnok“. (1. Mojžišova 2:18) Slovo „doplnok“ naznačuje myšlienku doplnenia do úplnosti. Na základe tejto správy by sme teda mohli prísť k záveru, že človek nemôže byť úplný, pokiaľ nemá manželského partnera. Navyše niektoré biblické pasáže vykresľujú manželský zväzok ako zdroj radosti a požehnania. Jedným takým príkladom je príbeh o Rút.

Boli však tieto príbehy napísané s cieľom odovzdať myšlienku, že ak dnes kresťan nevstúpi do manželstva a nemá deti, nemôže byť skutočne šťastný a žiť plnohodnotným životom? Určite nie. Hoci Ježiš Kristus zostal až do svojej smrti slobodný, žil tým najplnohodnotnejším životom zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili. Bol tiež dokonalým obrazom „šťastného Boha“, Jehovu. (1. Timotejovi 1:11; Ján 14:9) Ježiš, najmúdrejší človek, aký kedy žil, ukázal, od čoho v tomto svete závisí šťastie. (Matúš 5:1–12) O manželstve sa však nezmienil.

Znamená to teda, že si Biblia v tejto veci protirečí? Vôbec nie. Ak to chceme pochopiť, musíme o manželstve uvažovať z pohľadu Jehovovho predsavzatia. Aj keď je pravda, že Jehova ustanovil manželstvo ako usporiadanie, ktoré môže byť pre manželov zdrojom radosti a vzájomného pochopenia a ktoré vytvára prostredie na dôverný vzťah, toto usporiadanie zohrávalo v minulosti tiež kľúčovú úlohu v spĺňaní určitých stránok Jehovovej vôle. Napríklad Adamovi a Eve Boh povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.“ ​(1. Mojžišova 1:28) Ani jeden z nich nemohol tento Boží zámer splniť sám. Jeden druhého potrebovali a výnimočným spôsobom sa navzájom dopĺňali.

Rovnako aj v prípade izraelského národa Jehova sledoval konkrétne ciele, ktoré súviseli s manželstvom a rodinným životom. Chcel, aby bol jeho ľud početný, aby ho nepriatelia nepremohli. Jeho zámerom tiež bolo, aby Mesiáš, ktorý oslobodí verné ľudstvo od následkov hriechu a od smrti, prišiel z kmeňa Júdu. (1. Mojžišova 49:10) Preto zbožné ženy v Izraeli považovali za mimoriadnu výsadu vydať sa a mať deti. Ak žena zostala nevydatá alebo bezdetná, bola to pre ňu pohana a zdroj zármutku.

Ako je to však dnes? Zaväzuje staroveký Boží príkaz „naplňte zem“ aj kresťanov, ktorí žijú na tejto zaľudnenej planéte, aby vstupovali do manželstva a mali deti? Nie. (Matúš 19:10–12) A Boh už nepotrebuje ani zaisťovať a ochraňovať rodovú líniu Mesiáša, ani chrániť národ, z ktorého mal tento Záchranca vzísť. Ako by sa teda mali kresťania pozerať na manželstvo a slobodný stav?

Oba stavy možno vnímať ako dar od Boha. Určite viete, že dar, ktorý je vhodný pre jedného človeka, nemusí byť vhodný pre niekoho iného. Manželstvo je posvätné usporiadanie, ktoré poskytuje priestor na prejavovanie lásky a vytvára stabilné prostredie na výchovu detí. Biblia však zároveň realisticky poznamenáva, že tí, ktorí vstúpia do manželstva v tomto nedokonalom svete, „budú mať súženie v tele“, čiže budú sa stretávať s problémami. A na slobodný stav sa Jehova nepozerá ako na pohanu a zdroj zármutku. Naopak, Božie Slovo hovorí, že slobodný stav má oproti manželstvu určité výhody. (1. Korinťanom 7:28, 32–35)

Teda v Biblii je na manželstvo a slobodný stav predložený vyrovnaný pohľad. Jehova, Pôvodca manželstva a rodiny, si praje, aby boli všetci jeho služobníci šťastní a spokojní, či už sú slobodní, alebo v manželstve.