Zvieratá — dar od Boha

BOLI ste niekedy v zoologickej záhrade alebo v cirkuse? Túžili ste objať alebo pohladkať niektoré z nádherných zvierat, ktoré ste tam videli — možno statného leva alebo veľkého sibírskeho tigra? Možno ste boli vzrušení, keď ste videli, že ich cvičiteľ alebo ošetrovateľ to môže urobiť. Jeden biblický pisateľ sa pred takmer 2000 rokmi vyjadril: „Každý druh divého zvieraťa aj vtáka a všetkého, čo sa plazí, a morského tvora sa krotí a bol skrotený ľudstvom.“ — Jakub 3:7.

Všetky druhy zvierat reagujú na láskavú starostlivosť a pozornosť. Je naozaj radosť pozorovať vzťah, aký existuje medzi zvieraťom a tým, kto ho skrotil a s láskou sa oň stará. Rímsky spisovateľ Plínius Starší, ktorý písal približne v rovnakom čase ako biblický pisateľ Jakub, spomína krotenie slonov, levov, tigrov, orlov, krokodílov, hadov a dokonca rýb.

Myšlienka krotiť divé zvieratá a chovať ich ako domácich miláčikov však pochádza z ešte oveľa starších čias. Už dávno pred Jakubom a Plíniom Egypťania krotili divé zvieratá, aby ich mohli chovať doma. A aj dnes mnohé zvieratá, ktoré vidíme v zoologickej záhrade, ľudia v niektorých krajinách chovajú ako domácich miláčikov.

Vzťah k ľuďom na počiatku

Biblia, najstarší záznam o ľudskej histórii, podáva správu, že prvý človek, Adam, vyberal zvieratám mená. „Každú živú dušu,“ uvádza Biblia, „akokoľvek ju človek nazval... také bolo jej meno. Tak človek dal mená všetkým domácim zvieratám a nebeským lietajúcim tvorom a každému divému poľnému zvieraťu.“ ​(1. Mojžišova 2:19, 20) Adam sa zjavne s jednotlivými zvieratami dôkladne oboznámil, aby ich mohol vhodne pomenovať. A nemusel sa pritom nijako chrániť — ani pred divými zvieratami. Medzi človekom a zvieratami vládol pokoj. Viete si predstaviť, ako sa Adam musel z ich spoločnosti tešiť?

Boh dal Adamovi a jeho manželke, Eve, za úlohu, aby sa o zvieratá starali. Podľa Božieho predsavzatia, o ktorom sa dozvedáme z Biblie, mali mať ľudia „v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi“. — 1. Mojžišova 1:26.

Pretrvávajúci blízky vzťah

Keď sú ľudia svojim zvieratám dobrými pánmi, môže to byť pre obe strany veľmi príjemné. Milované zviera môže byť cenným spoločníkom a môže byť dokonca považované za člena rodiny. Že to tak bolo už pred tisíckami rokov, vidno z biblickej správy o chudobnom mužovi, ktorý mal „jednu ovečku, malú“. Prorok Nátan kráľovi Dávidovi o tejto ovečke a jej chudobnom majiteľovi povedal: „Jedávala z jeho pokrmu a pila z jeho pohára a líhavala mu v náručí a bola mu ako dcéra.“ — 2. Samuelova 12:1–3.

Mnohí ľudia chápu, ako môže byť nejaké zviera milovaným spoločníkom a akoby členom rodiny. Zamyslite sa nad rodinou, ktorá žije blízko Harare, hlavnom meste Zimbabwe. Rodičia kúpili každému svojmu dieťaťu psa. Keď mal jeden z chlapcov asi osem rokov, bol raz so svojím psom vonku a nečakane priamo pred neho zliezol zo stromu veľký jedovatý had nazývaný mamba. Keď mamba zaútočila, pes rýchlosťou blesku zasiahol a zachránil dieťaťu život. Iste si viete predstaviť, ako si táto rodina cenila tohto psa!

Niektoré psy sú vycvičené, aby pomáhali ľuďom s rôznym postihnutím, napríklad nepočujúcim. Jedna žena rozpráva, ako veľmi si cení svojho psíka: „Twinkie počuje zvonček, pribehne ku mne, zľahka ma ťapne po nohe a vedie ma k dverám. Podobne keď Twinkie počuje zaznieť časový signál na rúre, pribehne ku mne a ja idem za ňou. Keď zaznie alarm registrujúci oheň alebo dym, Twinkie je vycvičená, aby upútala moju pozornosť, a potom si ľahne, aby naznačila hroziace nebezpečenstvo.“

Zvlášť pozoruhodný je vzťah medzi nevidiacimi a ich vodiacimi psami. Cvičiteľ vodiacich psov Michael Tucker, autor knihy The Eyes That Lead (Oči, ktoré vedú), hovorí, že vodiaci pes môže otvoriť nevidiacemu úplne nový svet, môže mu dať „slobodu, nezávislosť a voľnosť pohybu a byť mu spoločníkom“. Vzťah medzi takýmito psami a ich pánmi pozorovateľov často fascinuje.

Podobným pomocníkom môže byť pes aj pre telesne postihnutých ľudí. Jedna žena pripútaná na invalidný vozík má psa, ktorý je vycvičený zdvihnúť telefón a oblízať poštovú známku! Ďalší pes dokáže reagovať na 120 povelov a dokonca vziať plechovky či škatuľky z regálov v samoobsluhe. Jeho invalidný majiteľ pomocou laserového lúča ukáže na vec, ktorú potrebuje, a pes mu ju potom prinesie.

Domáce zvieratká bývajú užitočné aj starším ľuďom. Jeden veterinár sa vyjadril, že domáce zvieratá vrátane psov „poskytujú starším ľuďom zmysel života v čase, keď sa títo ľudia často cítia odcudzení spoločnosti“. Noviny The Toronto Star napísali: „Zvieratá ako spoločníci znamenajú pre ľudí menší stres, menej návštev u lekára a dokonca väčšie šance prežiť pri srdcovom infarkte.“

The New Encyclopædia Britannica uvádza takéto zaujímavé vyjadrenie: „Chov domácich miláčikov poskytuje deťom príležitosť naučiť sa, že výsady sú úzko spojené so zodpovednosťou, a dozvedieť sa niečo o pohlavnom živote. Čoskoro si deti všimnú párenie, po ktorom nasleduje obdobie gravidity a rozličné problémy spojené s narodením mláďat a so starostlivosťou o ne.“

Keď sú zvieratá zbožňované

Neobyčajná vernosť zvierat vedie niektorých ľudí k tomu, že svojim domácim miláčikom prejavujú väčšiu lásku než členom rodiny. Stáva sa, že manželia, ktorí sa rozvádzajú, bojujú na súde o to, kto z nich si bude môcť nechať domáceho miláčika. A niektorí ľudia uviedli svojich domácich miláčikov v závete alebo v testamente ako dedičov priam rozprávkového bohatstva.

Nie div, že obchod súvisiaci s domácimi miláčikmi je naozaj výnosný! Existujú knihy a časopisy poskytujúce chovateľom zvierat rady v každej otázke, ktorá môže pri starostlivosti o ich miláčikov vzniknúť. Obchodníci si tiež uvedomujú, že niektorí ľudia sú ochotní kúpiť svojim miláčikom drahé, luxusné veci, a tak ponúkajú všetko, čo si len majitelia zvierat zažiadajú.

Existujú vysoko špecializovaní veterinári, ktorí liečia všetky druhy ochorení domácich miláčikov, i veterinárni psychiatri, ktorí môžu smutnému zvieratku predpísať antidepresíva. V ponuke sú tiež služby právnikov a poisťovacích agentov špecializujúcich sa na domácich miláčikov, ako aj kadernícke služby a výcvik zvierat. Konajú sa aj pohreby domácich zvierat a objavujú sa tiež ponuky na ich klonovanie — stačí len mať dosť peňazí!

Je jasné, že ľudia majú radi svoje zvieratá. Dr. Jonica Newbyová vo svojej knihe The Animal Attraction vysvetľuje: „Keď nám pes pribehne v ústrety, vrtí chvostom a oblizuje nás, akoby náš príchod domov bol preň tým najpríjemnejším, čo v ten deň zažil, zdá sa rozumné nazvať to ‚láskou‘.“ Preto je pochopiteľné, že mnohí majitelia domácich miláčikov sú podnecovaní túto „lásku“ opätovať.

No keď niekto zaobchádza so zvieraťom tak, akoby to bol človek, má to aj svoju negatívnu stránku. Veď vzťah k zvieraťu nemôže nahradiť to, čo nám môže dať vzťah k blízkemu človeku. Navyše „urbanizácia“ zvierat — teda ich prispôsobovanie mestským podmienkam — prináša problémy tak samotným zvieratám, ako aj ich majiteľom. Týmto problémom sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Obrázok na strane 3]

Ľudia krotia aj také divé zvieratá, ako je toto

[Prameň ilustrácie]

Detail z The Great King of the Parthians Hunts With His Tame Panthers od Giovanniho Stradanna: © Stapleton Collection/​CORBIS

[Obrázok na strane 4]

Izraelskí pastieri zaobchádzali s ovečkami s nežnosťou

[Obrázky na strane 5]

Pre postihnutých a starších ľudí môžu byť domáce zvieratá naozaj užitočné