Kapitola 8

Dokázala veda, že Biblia nehovorí pravdu?

V roku 1613 taliansky vedec Galileo publikoval svoje listy o škvrnách na slnku. Predložil v nich doklady o tom, že zem obieha okolo slnka, a nie slnko okolo zeme. Tým uviedol do pohybu rad udalostí, ktoré ho nakoniec priviedli pred rímskokatolícku inkvizíciu pre „silné podozrenie z kacírstva“. Napokon bol donútený svoje výroky „odvolať“. Prečo bola predstava, že zem obieha okolo slnka, považovaná za kacírstvo? Lebo Galileovi žalobcovia tvrdili, že je to v rozpore s tým, čo hovorí Biblia.

 1. (Vrátane úvodu.) a) Čo sa stalo, keď Galileo vyslovil názor, že zem sa pohybuje okolo slnka? b) Hoci Biblia nie je vedeckou učebnicou, čo zisťujeme, keď ju porovnáme s modernou vedou?

BIBLIA sa dnes bežne považuje za nevedeckú a niektorí poukazujú na Galileove skúsenosti ako na dôkaz. Ale je to tak? Keď chceme dať odpoveď na túto otázku, musíme pamätať na to, že Biblia je knihou proroctiev, dejín, modlitieb, zákonov, rád a poznania o Bohu. Netvrdí, že je vedeckou učebnicou. No kedykoľvek sa Biblia dotýka vedeckých otázok, to, čo hovorí, je celkom presné.

Naša planéta zem

 2. Ako opisuje Biblia pozíciu zeme v priestore?

² Zamyslime sa napríklad nad tým, čo hovorí Biblia o našej planéte, o zemi. V knihe Jób čítame: „[Boh] rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom.“ ​(Jób 26:7) Porovnajme to s Izaiášovými slovami, keď hovorí: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme.“ ​(Izaiáš 40:22) Vykreslený obraz okrúhlej zeme ,visiacej na ničom‘ v ,prázdnote‘ nám silne pripomína fotografie, ktoré urobili kozmonauti a ktoré zobrazujú guľatú zem plávajúcu v prázdnom priestore.

3, 4. Aký kolobeh vody funguje na zemi a čo o tom hovorí Biblia?

³ Uvažujme aj o úžasnom kolobehu vody na zemi. Tento proces opisuje Compton’s Encyclopedia takto: „Voda... sa vyparuje z povrchu oceánov do atmosféry... Neustále sa pohybujúce vzdušné prúdy zemskej atmosféry nesú vlhký vzduch do vnútrozemia. Keď vzduch ochladne, para kondenzuje a vytvára kvapôčky vody. Tie možno najčastejšie vidieť ako oblaky. Kvapôčky sa často spoja a vytvoria dažďové kvapky. Ak je atmosféra dosť chladná, namiesto dažďových kvapiek sa vytvoria snehové vločky. V oboch prípadoch voda, ktorá pricestovala z oceánu vzdialeného stovky alebo aj tisíce kilometrov, padá na zemský povrch. Tam sa zhromažďuje do vodných tokov alebo vsiakne do pôdy a začína sa jej cesta späť do mora.“¹

⁴ Tento pozoruhodný proces, ktorý umožňuje život na súši, bol asi pred 3000 rokmi v Biblii výstižne opísaný jednoduchými, priamymi slovami: „Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracajú, aby zase tiekly.“ — Kazateľ 1:7, Roháčkov preklad.

 5. Akými pozoruhodne aktuálnymi slovami vyjadril žalmista históriu zemských vrchov?

⁵ Vari ešte zaujímavejší je pohľad Biblie na históriu vrchov. Jedna učebnica geológie hovorí: „Od predkambrijských dôb až po súčasnosť prebieha ustavičný proces vzniku a zániku vrchov... Vrchy nielenže pochádzajú z dna niekdajších morí, ale často sa dlho po svojom vzniku ponorili a potom sa znova vynorili.“² Porovnajme to s poetickými slovami žalmistu: „Prikryl si [zem] vodnou hlbinou ako odevom. Vody stáli až nad vrchmi. Vrchy vystupovali, údolné roviny klesali — na miesto, ktoré si založil pre ne.“ — Žalm 104:6, 8.

„Na začiatku“

 6. Aký biblický výrok je v súlade so súčasnými vedeckými teóriami o pôvode vesmíru?

⁶ Prvý verš Biblie hovorí: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ ​(1. Mojžišova 1:1) Pozorovania viedli vedcov k teoretizovaniu o tom, že hmotný vesmír predsa len mal začiatok. Neexistoval vždy. Astronóm Robert Jastrow, agnostik v otázkach náboženstva, napísal: „Detaily sa líšia, ale podstatné prvky v astronomickej a biblickej správe o genéze sú rovnaké: reťaz udalostí vedúcich k človeku sa začala náhle a presne v určitom časovom momente, v záblesku svetla a energie.“³

7, 8. Hoci mnohí vedci nepripúšťajú úlohu Boha pri počiatku vesmíru, čo sú v tejto veci nútení pripustiť?

⁷ Pravda, hoci mnohí vedci veria, že vesmír mal začiatok, neprijímajú vyjadrenie, že ho „Boh stvoril“. No niektorí teraz pripúšťajú, že je ťažké nebrať do úvahy doklady o tom, že za tým všetkým je nejaká inteligencia. Profesor fyziky Freeman Dyson hovorí: „Čím viac skúmam vesmír a študujem detaily jeho stavby, tým nachádzam viac dokladov o tom, že vesmír v určitom zmysle musel vedieť, že prídeme.“

⁸ Dyson ďalej pripúšťa: „Ako vedec vyškolený v obvyklom spôsobe myslenia a vyjadrovania dvadsiateho storočia, a nie osemnásteho, netvrdím, že stavba vesmíru dokazuje existenciu Boha. Tvrdím len to, že stavba vesmíru zodpovedá hypotéze, podľa ktorej má v činnosti vesmíru podstatnú úlohu myseľ.“⁴ Jeho vyjadrenie rozhodne prezrádza skeptický postoj našej doby. Ale keď odsunieme tento skepticizmus nabok, všimneme si pozoruhodný súlad medzi modernou vedou a biblickým vyjadrením, že „na začiatku Boh stvoril nebesia a zem“. — 1. Mojžišova 1:1.

Zdravie a hygiena

 9. Ako biblický zákon o infekčných kožných chorobách odzrkadľuje praktickú múdrosť? (Jób 12:9, 16a)

⁹ Zamyslime sa nad inou oblasťou, ktorou sa zaoberá Biblia: zdravie a hygiena. Ak mal nejaký Izraelita na pokožke škvrnu, ktorá mohla byť prejavom malomocenstva, bol tento človek izolovaný. „Bude nečistý po všetky dni, keď je na ňom rana. Je nečistý. Má bývať odlúčene. Jeho bydlisko je mimo tábora.“ ​(3. Mojžišova 13:46) Dokonca aj infikované oblečenie bolo spálené. (3. Mojžišova 13:52) V tých dňoch to bol účinný spôsob, ako zabrániť šíreniu infekcie.

10. Aký úžitok by mali mnohí ľudia v niektorých krajinách z dodržiavania biblických rád týkajúcich sa hygieny?

¹⁰ Ďalší dôležitý zákon súvisel s odstraňovaním ľudských výkalov, ktoré museli byť zahrabané mimo tábora. (5. Mojžišova 23:12, 13) Tento zákon nepochybne uchránil Izrael pred mnohými chorobami. Ešte aj dnes v niektorých krajinách spôsobuje nesprávne odstraňovanie ľudských výkalov vážne zdravotné problémy. Keby sa ľudia v týchto krajinách riadili už len zákonom zapísaným pred tisícmi rokov v Biblii, boli by oveľa zdravší.

11. Aká biblická rada o duševnom zdraví sa ukázala ako praktická?

¹¹ Vysoká biblická norma o hygiene sa týkala aj duševného zdravia. Jedno biblické príslovie hovorí: „Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ ​(Príslovia 14:30) V posledných rokoch lekársky výskum ukázal, že naše telesné zdravie je naozaj ovplyvňované naším duševným postojom. Napríklad Dr. C. B. Thomasová z Johns Hopkins University skúmala v priebehu 16 rokov viac než tisíc absolventov a porovnávala ich psychické črty s ich odolnosťou proti chorobám. Jedna vec, na ktorú prišla, bola: Najmenej odolní proti chorobám boli tí absolventi, ktorí sa viac hnevali a v strese skôr podliehali úzkosti.⁵

Čo hovorí Biblia?

12. Prečo katolícka cirkev trvala na tom, že Galileova teória o zemi je kacírstvom?

¹² Ak je Biblia taká presná vo vedeckých oblastiach, prečo katolícka cirkev vyhlásila, že Galileovo učenie o tom, že zem sa pohybuje okolo slnka, je nebiblické? Príčinou bolo to, ako cirkevné autority vysvetľovali určité biblické verše.⁶ Bolo ich vysvetlenie správne? Prečítajme si dve pasáže, ktoré citovali, a uvidíme.

13, 14. Ktoré biblické verše katolícka cirkev chybne vysvetľovala? Vysvetli to.

¹³ Jedna pasáž hovorí: „Slnko vychodí a slnko zasa zachodí, ženie sa späť na miesto, kde vzišlo.“ ​(Kazateľ 1:5, Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty) Podľa argumentov cirkvi vyjadrenia ako „slnko vychodí“ a „slnko zasa zachodí“ znamenajú, že sa pohybuje slnko, nie zem. Ale aj dnes hovoríme, že slnko vychádza a zapadá, a väčšina z nás vie, že sa pohybuje zem, nie slnko. Keď používame takéto výrazy, iba tým opisujeme zdanlivý pohyb slnka, ako sa javí ľudskému pozorovateľovi. Biblický pisateľ urobil presne to isté.

¹⁴ Ďalšia pasáž hovorí: „Zem založil si na jej základoch; na veky vekov nebude sa kolísať.“ ​(Žalm 104:5, NV) Vysvetľované to bolo tak, že od stvorenia sa zem už nikdy nemôže pohnúť. Tento verš však v skutočnosti zdôrazňuje trvalosť zeme, nie jej nehybnosť. Zem nikdy ,nezakolíše‘ tak, aby prestala existovať alebo bola zničená, ako to potvrdzujú aj iné biblické verše. (Žalm 37:29; Kazateľ 1:4) Ani tento verš nijako nesúvisí s relatívnymi pohybmi zeme a slnka. Tým, kto v Galileovej dobe bránil otvorenej vedeckej diskusii, bola cirkev, nie Biblia.

Evolúcia a stvorenie

15. Čo hovorí evolučná teória a v čom protirečí Biblii?

¹⁵ Existuje však oblasť, kde sa podľa mnohých ľudí moderná veda a Biblia beznádejne rozchádzajú. Väčšina vedcov verí v evolučnú teóriu, ktorá učí, že všetko živé sa vyvinulo z jednoduchej formy života, ktorá začala existovať pred miliónmi rokov. Biblia naproti tomu učí, že každá väčšia skupina živých organizmov bola osobitne stvorená a rozmnožuje sa len „podľa svojho druhu“. Človek bol podľa Biblie vytvorený „z prachu zeme“. (1. Mojžišova 1:21; 2:7) Je to krikľavý vedecký omyl Biblie? Skôr ako povieme rozhodujúce slovo, pozrime sa bližšie na to, čo veda vie, na rozdiel od toho, o čom teoretizuje.

16–18. a) Aké pozorovanie viedlo Charlesa Darwina k tomu, že začal veriť v evolúciu? b) Ako môžeme vysvetliť, že to, čo Darwin pozoroval na Galapágoch, nie je v rozpore s tým, čo hovorí Biblia?

¹⁶ Evolučnú teóriu popularizoval v minulom storočí Charles Darwin. Keď bol Darwin na tichomorských ostrovoch Galapágy, silne naňho zapôsobilo, keď videl na rôznych ostrovoch rozličné druhy piniek, a z toho vyvodil, že všetky museli pochádzať z jedného pôvodného druhu. Sčasti aj na základe tohto postrehu presadzoval teóriu, že všetko živé pochádza z jednej pôvodnej jednoduchej formy. Ako riadiacu silu pri evolúcii vyšších tvorov z nižších uznával prirodzený výber, prežitie najschopnejšieho. Tvrdil, že vďaka evolúcii sa suchozemské zvieratá vyvinuli z rýb, vtáky z plazov a tak ďalej.

¹⁷ To, čo Darwin pozoroval na týchto vzdialených ostrovoch, v skutočnosti nebolo v rozpore s Bibliou, ktorá pripúšťa rozmanitosť v rámci jedného väčšieho druhu živých tvorov. Všetky ľudské rasy napríklad pochádzajú z jediného pôvodného ľudského páru. (1. Mojžišova 2:7, 22–24) Nie je teda nič zvláštne na tom, že tieto rozličné druhy piniek pochádzajú z jedného spoločného pôvodného druhu. Sú to však stále len pinky. Nevyvinuli sa z nich sokoly ani orly.

¹⁸ Ani rozličné druhy piniek, ani nič iné, čo Darwin videl, nedokazovalo, že všetky živé tvory, či už sú to žraloky alebo čajky, slony alebo dážďovky, majú jedného spoločného predka. No mnohí vedci tvrdia, že evolúcia už nie je len teóriou, ale že je to fakt. Ďalší síce priznávajú úskalia tejto teórie, ale hovoria, že aj napriek tomu jej veria. Je to populárne. My však potrebujeme vedieť, či bola evolúcia dokázaná do tej miery, že Biblia sa určite mýli.

Je dokázaná?

19. Podporujú fosílie evolúciu, alebo stvorenie?

¹⁹ Ako možno overiť evolučnú teóriu? Najlogickejším spôsobom je preskúmať zachované fosílie a zistiť, či skutočne prebehla postupná zmena z jedného druhu na iný. Potvrdili zistenia túto domnienku? Ako čestne pripúšťa viacero vedcov, nie. Jeden z nich, Francis Hitching, píše: „Keď hľadáte spojovacie články medzi hlavnými živočíšnymi skupinami, jednoducho ich nenájdete.“⁷ Tento nedostatok dokladov z fosílií je taký očividný, že evolucionisti už vystúpili s alternatívami Darwinovej teórie o postupnej zmene. Pravdou však je, že náhly výskyt živočíšnych druhov vo fosílnych nálezoch oveľa viac podporuje osobitné stvorenie než evolúciu.

20. Prečo spôsob, akým sa rozmnožujú živé bunky, nepripúšťa evolučný proces?

²⁰ Hitching ďalej poukazuje na to, že živé tvory sú naprogramované tak, aby sa presne reprodukovali, a nie vyvíjali na niečo iné. Hovorí: „Živé bunky sa reprodukujú takmer s absolútnou vernosťou. Stupeň odchýlky je taký nepatrný, že nijaký stroj vyrobený ľuďmi sa tomu nemôže priblížiť. V bunkách sú zabudované aj obmedzujúce mechanizmy. Rastliny dosiahnu určitú veľkosť a odmietajú rásť ďalej. Octové mušky sa za žiadnych podmienok, aké boli dosiaľ vytvorené, nestali ničím iným ako octovými muškami.“⁸ Mutáciami, ktoré vedci celé desaťročia vyvolávali v octových muškách, sa nepodarilo tieto mušky donútiť, aby sa vyvinuli na niečo iné.

Pôvod života

21. Aký záver, ku ktorému dospel Louis Pasteur, predstavuje pre evolucionistov vážny problém?

²¹ Ďalšou chúlostivou otázkou, ktorú sa evolucionistom nepodarilo zodpovedať, je: Aký je pôvod života? Ako vznikla prvá jednoduchá forma života, z ktorej údajne všetci pochádzame? Pred stáročiami by sa táto otázka nezdala nijakým problémom. Väčšina ľudí si vtedy myslela, že z hnijúceho mäsa môžu vzniknúť muchy a že z hromady starých handier môžu samovoľne vzniknúť myši. Ale pred vyše sto rokmi francúzsky chemik Louis Pasteur jasne dokázal, že život môže vzniknúť len z už existujúceho života.

22, 23. Ako sa podľa evolucionistov začal život, ale čo ukazujú fakty?

²² Ako teda evolucionisti vysvetľujú zdroj života? Najpopulárnejšia teória hovorí, že život vznikol samovoľne pred miliónmi rokov vďaka náhodnej kombinácii chemických látok a vďaka energii. A čo princíp, ktorý dokázal Pasteur? The World Book Encyclopedia vysvetľuje: „Pasteur ukázal, že život nemôže vzniknúť samovoľne za chemických a fyzikálnych podmienok, aké sú dnes na zemi. Pred miliardami rokov však boli chemické a fyzikálne podmienky na zemi veľmi odlišné“!⁹

²³ No aj za veľmi odlišných podmienok je medzi neživou hmotou a tým najjednoduchším živým organizmom obrovská priepasť. Michael Denton v knihe Evolution: A Theory in Crisis (Evolúcia: teória v kríze) píše: „Medzi živou bunkou a tým najusporiadanejším nebiologickým systémom, napríklad kryštálom alebo snehovou vločkou, je taká obrovská a absolútna priepasť, akú si len možno predstaviť.“¹⁰ Predstava, že by neživá hmota mohla nejakou čírou náhodou ožiť, je taká vzdialená realite, že je to vlastne nemožné. Biblické vysvetlenie, že ,život pochádza zo života‘, čiže vytvoril ho Boh, sa presvedčivo zhoduje s faktami.

Prečo nie stvorenie

24. Prečo napriek problematickosti evolučnej teórie väčšina vedcov na nej stále lipne?

²⁴ Napriek tomu, že evolučná teória má veľa sporných miest, viera v stvorenie je dnes považovaná za nevedeckú, dokonca za excentrickú. Prečo? Prečo aj taká autorita ako Francis Hitching, ktorý čestne poukazuje na slabé stránky evolúcie, odmieta myšlienku stvorenia?¹¹ Michael Denton vysvetľuje, že evolúcia i so všetkými svojimi nedostatkami sa bude stále vyučovať, lebo teórie spojené so stvorením „sa otvorene dovolávajú nadprirodzených príčin“.¹² Inými slovami, skutočnosť, že stvorenie si vyžaduje Stvoriteľa, robí stvorenie neprijateľným. Áno, je to rovnaké ,dokazovanie kruhom‘, s akým sme sa stretli v prípade zázrakov: Zázraky sú nemožné, lebo sú zázračné!

25. Čo je z vedeckého hľadiska slabinou evolučnej teórie a ako to ukazuje, že nie je reálnou alternatívou stvorenia pri vysvetľovaní pôvodu života?

²⁵ Okrem toho, evolučná teória sama osebe je z vedeckého hľadiska veľmi sporná. Michael Denton ďalej hovorí: „Keďže [Darwinova evolučná teória] je v podstate teóriou historickej rekonštrukcie, je nemožné overiť ju experimentom alebo priamym pozorovaním, ako sa to bežne robí vo vede... Navyše, evolučná teória počíta s celým radom jedinečných udalostí, ako je vznik života, vznik inteligencie a tak ďalej. Jedinečné udalosti sú neopakovateľné a nemožno ich nijako experimentálne preskúmať.“¹³ Pravdou je, že evolučná teória má napriek svojej popularite veľa medzier a sporných bodov. Nedáva nijaký pádny dôvod na zavrhnutie biblickej správy o pôvode života. Prvá kapitola 1. Mojžišovej poskytuje celkom logickú správu o tom, ako sa tieto „neopakovateľné“ „jedinečné udalosti“ udiali počas stvoriteľských ,dní‘, ktoré trvali miléniá.a

Ako je to s potopou?

26, 27. a) Čo hovorí Biblia o potope? b) Odkiaľ museli okrem iného pochádzať vody potopy?

²⁶ Mnohí poukazujú na ďalší údajný rozpor medzi Bibliou a modernou vedou. V 1. Mojžišovej čítame, že pred tisícmi rokov bolo zlo ľudí také veľké, že Boh sa ich rozhodol zničiť. Nariadil však spravodlivému mužovi Noachovi, aby postavil veľké drevené plavidlo, koráb. Potom Boh priviedol na ľudstvo záplavu. Prežili len Noach a jeho rodina spolu so zástupcami všetkých zvieracích druhov. Potopa bola taká veľká, že „všetky vysoké vrchy, ktoré boli pod nebesami, boli pokryté“. — 1. Mojžišova 7:19.

²⁷ Kde sa vzali všetky tie vody, ktoré pokryli celú zem? Biblia sama dáva odpoveď. V začiatkoch procesu stvorenia, keď sa začal formovať priestor atmosféry, vznikli ,vody pod priestorom‘ a ,vody nad priestorom‘. (1. Mojžišova 1:7; 2. Petra 3:5) Keď prišla potopa, Biblia hovorí: „Otvorili sa nebeské stavidlá.“ ​(1. Mojžišova 7:11) ,Vody nad priestorom‘ zjavne spadli a poskytli veľkú časť vody na zaplavenie.

28. Ako sa starovekí Boží služobníci vrátane Ježiša pozerali na potopu?

²⁸ Moderné učebnice majú sklon odmietať celosvetovú potopu. Preto si musíme položiť otázku: Je potopa len mýtus, alebo k nej skutočne došlo? Skôr ako na to odpovieme, mali by sme si všimnúť, že Jehovovi ctitelia v neskorších časoch prijímali potopu ako skutočnú dejinnú udalosť; nepovažovali ju za mýtus. Izaiáš, Ježiš, Pavol a Peter patria k tým, ktorí o nej hovorili ako o niečom, čo sa skutočne stalo. (Izaiáš 54:9; Matúš 24:37–39; Hebrejom 11:7; 1. Petra 3:20, 21; 2. Petra 2:5; 3:5–7) Ale v súvislosti s touto celosvetovou záplavou vznikajú otázky, ktoré treba zodpovedať.

Vody potopy

29, 30. Aké skutočnosti o zásobách vôd na zemi ukazujú, že potopa je možná?

²⁹ Po prvé, nie je predstava zaplavenia celej zeme príliš nerealistická? V skutočnosti nie. Do určitej miery je zem vlastne ešte aj dnes zaplavená. Sedemdesiat percent zeme je pokrytých vodou a len 30 percent tvorí súš. Navyše, 75 percent sladkej vody na zemi je sústredených v ľadovcoch a polárnych ľadových čiapkach. Keby sa všetok tento ľad roztopil, úroveň mora by sa veľmi zdvihla. Mestá ako New York a Tokio by zanikli.

³⁰ The New Encyclopædia Britannica ďalej hovorí: „Priemerná hĺbka všetkých morí sa odhaduje na 3790 metrov, čo je hodnota značne vyššia než hodnota priemernej nadmorskej výšky pevniny, ktorá je 840 metrov. Ak sa priemerná hĺbka vynásobí príslušnou povrchovou plochou, objem svetového oceána je 11-násobok objemu pevniny nad úrovňou mora.“¹⁴ Takže keby sa povrch zeme vyrovnal — keby sa vrchy sploštili a hlboké morské panvy by sa vyplnili — more by pokrylo celú zem do hĺbky tisícok metrov.

31. a) Ako musela vyzerať zem v čase pred potopou, aby mohlo dôjsť k potope? b) Čo ukazuje, že pred potopou boli vrchy pravdepodobne nižšie a morské panvy plytšie?

³¹ Aby mohlo dôjsť k potope, predpotopné morské panvy museli byť plytšie a vrchy nižšie ako dnes. Je to možné? Jedna učebnica hovorí: „Tam, kde sa dnes do závratných výšok týčia vrchy sveta, sa kedysi pred miliónmi rokov rozprestierali jednotvárne plochy oceánov a planín... Pohyby kontinentálnych platní spôsobujú, že pevnina sa jednak dvíha do výšok, kde môžu prežiť len najodolnejšie zvieratá a rastliny, a jednak klesá a leží v skrytej pompéznosti hlboko pod hladinou mora.“¹⁵ Keďže vrchy a morské panvy sa dvíhajú a klesajú, je zrejmé, že vrchy kedysi neboli také vysoké ako dnes a že veľké morské panvy neboli také hlboké.

32. Čo sa muselo stať s vodami potopy? Vysvetli to.

³² Čo sa stalo s vodami po potope? Museli odtiecť do morských paniev. Ako? Vedci sú presvedčení, že kontinenty ležia na obrovských platniach. Pohyby týchto platní môžu spôsobovať zmeny úrovne zemského povrchu. Na niektorých miestach sú dnes na hraniciach týchto platní veľké podvodné priepasti, ktoré sú hlboké viac než 10 kilometrov.¹⁶ Je dosť pravdepodobné — a to mohla spôsobiť už sama potopa — že platne sa pohli, dno mora kleslo a otvorili sa veľké priekopy, ktoré umožnili odtiecť vode z pevniny.b

Stopy potopy?

33, 34. a) Ktoré doklady z tých, čo vedci už majú, môžu svedčiť o potope? b) Je rozumné povedať, že vedci si tieto doklady mohli vysvetliť nesprávne?

³³ Ak uznáme, že veľká potopa mohla nastať, prečo po nej vedci nenašli nijaké stopy? Možno našli, ale nájdené doklady vysvetľujú nejako inak. Napríklad ortodoxná veda učí, že povrch zeme bol na mnohých miestach tvarovaný silnými ľadovcami počas niekoľkých ľadových dôb. Ale zdanlivé doklady ľadovcovej aktivity môžu byť niekedy výsledkom činnosti vody. Je teda veľmi pravdepodobné, že niektoré doklady potopy sú mylne vysvetľované ako doklady doby ľadovej.

³⁴ Podobné omyly sa už vyskytli. O čase, keď vedci rozvíjali svoju teóriu o dobách ľadových, čítame: „V súlade s filozofiou uniformizmu nachádzali doby ľadové na každom stupni geologických dejín. Dôkladné opätovné preskúmanie dokladov v nedávnych rokoch však zamietlo mnohé z týchto ľadových dôb; útvary, ktoré boli kedysi označované za ľadovcové morény, boli teraz vysvetlené ako nánosy vytvorené prívalmi bahna, podmorskými zosuvmi a turbiditnými prúdmi: lavínami kalnej vody, ktorá unáša bahno, piesok a štrk po dne hlbokého oceánu.“¹⁸

35, 36. Aké doklady z fosílií a z geológie môžu súvisieť s potopou? Vysvetli to.

³⁵ Ďalší doklad o potope existuje, ako sa zdá, vo fosíliách. Podľa fosílnych nálezov kedysi v Európe striehli na korisť veľké šabľozubé levy, Severnou Amerikou sa potulovali kone väčšie než ktorékoľvek kone žijúce dnes a na Sibíri si hľadali potravu mamuty. Potom na celom svete niektoré druhy cicavcov vyhynuli. Zároveň sa náhle zmenilo podnebie. Na Sibíri uhynuli a náhle zamrzli desaťtisíce mamutov.c Alfred Wallace, známy súčasník Charlesa Darwina, sa domnieval, že také rozsiahle zničenie musela spôsobiť nejaká výnimočná celosvetová udalosť.¹⁹ Mnohí tvrdia, že touto udalosťou bola potopa.

³⁶ Jeden úvodník v časopise Biblical Archaeologist poznamenal: „Je dôležité pamätať na to, že príbeh o veľkej potope je jednou z najrozšírenejších tradícií v ľudskej kultúre... No za najstaršími tradíciami, ktoré sa našli v zdrojoch na Blízkom východe, môže byť skutočná potopa gigantických rozmerov, ktorá sa datuje do jedného z dažďových období... pred mnohými tisíckami rokov.“²⁰ Tieto dažďové obdobia boli časy, keď bol povrch zeme oveľa vlhkejší ako dnes. Sladkovodné jazerá na celom svete boli oveľa väčšie. Podľa niektorých teórií bola vlhkosť spôsobená silnými dažďami sprevádzajúcimi koniec ľadových dôb. Ale niektorí sa domnievajú, že v jednom čase bola extrémna vlhkosť zemského povrchu výsledkom potopy.

Ľudstvo nezabudlo

37, 38. Ako jeden vedec ukazuje, že podľa dokladov k potope mohlo dôjsť, a ako vieme, že k nej naozaj došlo?

³⁷ Profesor geológie John McCampbell raz napísal: „Podstatné rozdiely medzi biblickým katastrofizmom [potopou] a evolučným uniformizmom nie sú vo faktických geologických dátach, ale vo vysvetlení týchto dát. Každý bádateľ si zvolí vysvetlenie do veľkej miery podľa prostredia, z ktorého vyšiel, a podľa svojich vopred utvorených predstáv.“²¹

³⁸ To, že potopa naozaj bola, vidno zo skutočnosti, že ľudstvo na ňu nikdy nezabudlo. Na celom svete, i v oblastiach takých vzdialených ako Aljaška a tichomorské ostrovy, existujú staroveké príbehy o potope. Domorodé predkolumbovské civilizácie Ameriky, ako aj domorodci v Austrálii — tí všetci majú príbehy o potope. Hoci niektoré z týchto správ sa v detailoch líšia, takmer vo všetkých verziách zostáva základným faktom to, že zem bola zaplavená a že sa zachránilo len niekoľko ľudí v plavidle, ktoré vyrobil človek. Taká všeobecná zhoda sa dá vysvetliť len tým, že potopa bola historickou udalosťou.d

39. Aký ďalší dôkaz potvrdzuje skutočnosť, že Biblia je Božie slovo, nie ľudské?

³⁹ Takže v hlavných črtách je Biblia v súlade s modernou vedou. Tam, kde je medzi Bibliou a vedou nejaká nezrovnalosť, sú doklady vedcov otázne. Tam, kde sa Biblia s vedou zhoduje, je Biblia často taká presná, že proste musíme veriť, že jej informácie pochádzajú od nadľudskej inteligencie. Áno, zhoda Biblie s dokázanou vedou poskytuje ďalší doklad toho, že Biblia je Božie slovo, nie ľudské.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 105]

„Z prachu“

„The World Book Encyclopedia“ uvádza: „Všetky chemické prvky, z ktorých sa skladajú živé tvory, sú prítomné aj v neživej hmote.“ Inými slovami, základné chemické látky, ktoré tvoria živé organizmy vrátane človeka, sa nachádzajú aj v samej zemi. To je v súlade so slovami Biblie: „A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme.“ — 1. Mojžišova 2:7.

[Rámček na strane 107]

,Na Boží obraz‘

Niektorí poukazujú na podobné fyzické črty medzi človekom a niektorými zvieratami, aby dokázali ich príbuznosť. Títo ľudia však musia uznať, že ľudské duševné schopnosti oveľa prevyšujú schopnosti ktoréhokoľvek zvieraťa. Prečo má človek schopnosť plánovať a organizovať svet okolo seba, schopnosť milovať, vysokú inteligenciu, svedomie a schopnosť uvedomovať si minulosť, prítomnosť a budúcnosť? Evolúcia na to nedokáže odpovedať. Ale Biblia áno, keď hovorí: „Potom Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz.“ ​(1. Mojžišova 1:27) Pokiaľ ide o ľudské duševné a morálne schopnosti a možnosti, človek je obrazom svojho nebeského Otca.

[Obrázok na strane 99]

Biblický opis zeme visiacej v priestore sa zhoduje s tým, ako opisujú pohľad na zem kozmonauti

[Obrázok na strane 102]

Biblia nehovorí o tom, či sa zem otáča okolo slnka, alebo slnko okolo zeme

[Obrázok na stranách 112, 113]

Keby sa povrch zeme vyrovnal, takže by neexistovali nijaké vrchy ani priepasti, zem by bola celkom pokrytá hlbokou vrstvou vody

[Obrázok na strane 114]

Našli sa mamuty, ktoré po uhynutí okamžite zamrzli

[Obrázok na strane 115]

Louis Pasteur dokázal, že život môže pochádzať len z už existujúceho života

[Nákres/obrázok na strane 109]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Biblia presne opisuje kolobeh vody na zemi