Biblia

Definícia: Písané Slovo Jehovu Boha určené ľudstvu. Na napísanie Biblie použil Boh v priebehu 16 storočí asi 40 ľudských tajomníkov, pričom jej písanie aktívne riadil svojím duchom. Takže je inšpirovaná Bohom. Veľkú časť správy tvoria priamo Jehovove vyhlásenia, ako aj podrobnosti z učenia a činnosti Božieho Syna, Ježiša Krista. V týchto správach nachádzame vyjadrenia o požiadavkách, ktoré Boh kladie na svojich služobníkov, a o tom, čo Boh urobí, aby dovŕšil svoje podivuhodné predsavzatie so zemou. Na prehĺbenie nášho ocenenia pre tieto veci Jehova zachoval v Biblii aj správy, ktoré ukazujú, čo sa stane, keď jednotlivci a národy Boha počúvajú a konajú v súlade s jeho predsavzatím, ako aj následky toho, ak idú vlastnou cestou. Jehova nás pomocou tohto spoľahlivého historického záznamu informuje, ako zaobchádza s ľudstvom, a tým nás zoznamuje aj so svojou podivuhodnou osobnosťou.

Prečo sa zaoberať Bibliou

Biblia sama hovorí, že pochádza od Boha, Stvoriteľa ľudstva

2. Tim. 3:16, 17: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“

Zjav. 1:1: „Zjavenie od Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim otrokom, čo sa má zakrátko stať.“

2. Sam. 23:1, 2: „Výrok Dávida, syna Izaiho... Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“

Iz. 22:15: „Toto povedal Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.“

Očakávali by sme, že posolstvo od Boha, ktoré je určené celému ľudstvu, bude dostupné na celej zemi. Celá Biblia alebo jej časti boli preložené asi do 2000 jazykov. Jej celkový náklad dosahuje miliardy. V diele The World Book Encyclopedia sa píše: „Biblia je najčítanejšou knihou v dejinách ľudstva. Pravdepodobne je aj najvplyvnejšou knihou. Bolo rozšírených viac výtlačkov Biblie ako ktorejkoľvek inej knihy. Je aj častejšie prekladaná a do väčšieho počtu jazykov ako ktorákoľvek iná kniha.“ — 1984, zv. 2, s. 219.

Biblické proroctvá vysvetľujú význam pomerov vo svete

Mnohí vodcovia sveta pripúšťajú, že ľudstvo sa nachádza na pokraji katastrofy. Biblia tieto pomery dávno predpovedala; vysvetľuje, aký majú význam a k čomu to povedie. (2. Tim. 3:1–5; Luk. 21:25–31) Hovorí nám o tom, čo musíme robiť, aby sme mohli prežiť blížiace sa zničenie sveta a mať vyhliadku na získanie večného života v spravodlivých pomeroch tu na zemi. — Sof. 2:3; Ján 17:3; Žalm 37:10, 11, 29.

Biblia nám umožňuje pochopiť zmysel života

Odpovedá na také otázky, ako napríklad: Ako vznikol život? (Sk. 17:24–26) Prečo sme tu? Iba na to, aby sme niekoľko rokov žili, vyťažili zo života to, čo sa dá, a potom zomreli? — 1. Mojž. 1:27, 28; Rim. 5:12; Ján 17:3; Žalm 37:11; Žalm 40:8.

Biblia nám ukazuje, ako môžeme dosiahnuť práve to, po čom ľudia milujúci spravodlivosť túžia

Hovorí nám, kde môžeme nájsť zdravé spoločenstvo ľudí, ktorí majú medzi sebou skutočnú lásku (Ján 13:35), čo nám môže dať záruku, že budeme mať dostatok potravy pre seba a pre svoju rodinu (Mat. 6:31–33; Prísl. 19:15; Ef. 4:28), ako môžeme byť šťastní i napriek náročným okolnostiam, v ktorých žijeme. — Žalm 1:1, 2; 34:8; Luk. 11:28; Sk. 20:35.

Vysvetľuje, že Božie Kráľovstvo, ktoré je Božou vládou, odstráni súčasný zlý systém (Dan. 2:44) a pod touto vládou sa bude môcť ľudstvo tešiť z dokonalého zdravia a večného života. — Zjav. 21:3, 4; porovnaj Izaiáša 33:24.

Kniha, ktorá o sebe tvrdí, že pochádza od Boha, ktorá vysvetľuje význam pomerov vo svete, ako aj zmysel života a ktorá ukazuje, ako budú naše problémy vyriešené, si určite zaslúži našu pozornosť.

Doklady inšpirácie

Je plná proroctiev, v ktorých sa zračí podrobná znalosť budúcnosti — čo je pre človeka nemožné

2. Petra 1:20, 21: „Žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu. Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“

◼ Proroctvo: Iz. 44:24, 27, 28; 45:1–4: „Jehova... Ten, kto hovorí vodnej hlbine: ‚Vypar sa; a vysuším všetky tvoje rieky‘; Ten, kto hovorí o Cýrovi: ‚Je mojím pastierom a úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie‘; aj môj výrok o Jeruzaleme: ‚Bude znovu vystavaný‘ a o chráme: ‚Bude ti položený základ‘. Toto povedal Jehova svojmu pomazanému, Cýrovi, ktorého pravicu som uchopil, aby som pred ním podmanil národy, aby som odpásal boky kráľov; aby som otvoril pred ním dvojkrídlové dvere, takže ani brány nebudú zavreté: ‚Sám pôjdem pred tebou a vyrovnám vypukliny zeme. Medené dvere rozbijem a posekám železné závory... Kvôli svojmu sluhovi Jakobovi a Izraelovi, svojmu vyvolenému, som ťa potom zavolal tvojím menom.‘“ ​(Izaiáš dokončil svoje písanie okolo roku 732 pred n. l.)

◻ Splnenie: Keď bolo proroctvo zapisované, Cýrus sa ešte nenarodil. Židia boli odvedení do vyhnanstva až v rokoch 617–607 pred n. l. a Jeruzalem a jeho chrám boli zničené až v roku 607 pred n. l. Počínajúc rokom 539 pred n. l. sa proroctvo začalo podrobne spĺňať. Cýrus odviedol vody rieky Eufrates do umelého jazera. Riečne brány Babylona zostali počas hodovania v meste bezstarostne otvorené a Babylon padol pod náporom Médov a Peržanov vedených Cýrom. Potom Cýrus oslobodil židovských vyhnancov a poslal ich naspäť do Jeruzalema s pokynmi na znovupostavenie Jehovovho chrámu. — The Encyclopedia Americana, 1956, zv. III, s. 9; Light From the Ancient Past (Svetlo zo staroveku), Princeton 1959, Jack Finegan, s. 227–229; „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“, New York 1992, s. 282, 284, 296.

◼ Proroctvo: Jer. 49:17, 18: „‚Edom sa stane predmetom úžasu. Každý, kto bude okolo neho prechádzať, bude pozerať v úžase a zahvízda nad všetkými jeho ranami. Ako pri rozvrate Sodomy a Gomory a ich susedných miest,‘ povedal Jehova, ‚nebude tam bývať nijaký muž.‘“ ​(Zaznamenávanie Jeremiášových proroctiev bolo dokončené do roku 580 pred n. l.)

◻ Splnenie: „Júda Makabejský vyhnal [Edomitov] z Palestíny v 2. storočí pred Kr. a v roku 109 pred Kr. makabejský vodca Ján Hyrkán rozšíril Judské kráľovstvo o západnú časť edomskej krajiny. V prvom storočí pred Kr. zahladila rímska expanzia posledné stopy edomskej nezávislosti... Po tom, čo Rimania zničili Jeruzalem v roku 70 po Kr. ... meno Idumea [Edom] vymizlo z histórie.“ ​(The New Funk & Wagnalls Encyclopedia, 1952, zv. 11, s. 4114) Všimni si, že splnenie proroctva siaha až do našich dní. V žiadnom prípade nemožno namietať, že proroctvo bolo napísané po uskutočnení udalostí.

◼ Proroctvo: Luk. 19:41–44; 21:20, 21: „[Ježiš Kristus] pozrel na mesto [Jeruzalem] a zaplakal nad ním a povedal:... ‚Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nerozoznalo čas, keď si bolo skúmané.‘“ O dva dni neskôr radil svojim učeníkom: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu.“ ​(Proroctvo vyrieknuté Ježišom Kristom v roku 33 n. l.)

◻ Splnenie: Jeruzalem sa vzbúril proti Rímu a v roku 66 n. l. zaútočili na mesto rímske vojská pod vedením Cestia Galla. Ako však uvádza židovský historik Josephus, rímsky veliteľ „náhle odvolal svojich mužov, vzdal sa nádeje, aj keď neutrpel žiadnu porážku, a bez akéhokoľvek dôvodu odtiahol od Mesta“. (Josephus, the Jewish War, Penguin Classics, 1969, s. 167) To poskytlo kresťanom možnosť ujsť z mesta, čo aj urobili tým, že odišli do Pelly ležiacej za Jordánom, ako o tom píše Eusebios Caesarejský v diele Cirkevné dejiny. (Preložil C. F. Crusé, Londýn 1894, s. 75) Keď neskôr v období Pesachu roku 70 n. l. generál Titus obľahol mesto, bol okolo mesta postavený iba za tri dni obliehací násyp dlhý 7,2 kilometra a o päť mesiacov Jeruzalem padol. „Samotný Jeruzalem bol systematicky ničený a z Chrámu zostali iba trosky. Dnešné archeologické práce nám odhaľujú, ako dôkladne sa postupovalo pri ničení židovských stavieb v celej krajine.“ — The Bible and Archaeology, Grand Rapids, Michigan 1962, J. A. Thompson, s. 299.

To, čo hovorí o veciach, ktoré objavili bádatelia až neskôr, je vedecky správne

Pôvod vesmíru: 1. Mojž. 1:1: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ V roku 1978 astronóm Robert Jastrow napísal: „Teraz vidíme, ako astronomické doklady vedú k biblickému názoru na pôvod sveta. Podrobnosti sa líšia, ale základné prvky astronomickej správy a biblickej správy Genezis sú rovnaké: reťaz javov vedúcich k človeku sa začala náhle a presne v istom časovom okamihu, v záblesku svetla a energie.“ — God and the Astronomers (Boh a astronómovia), New York 1978, s. 14.

Tvar planéty Zem: Iz. 40:22: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme.“ V staroveku bol prijímaný všeobecný názor, že Zem je plochá. Až o viac ako 200 rokov po napísaní tohto biblického textu dospela jedna grécka filozofická škola k záveru, že Zem je pravdepodobne guľatá, a trvalo ďalších 300 rokov, kým istý grécky astronóm vypočítal približný polomer Zeme. No ani vtedy nepanoval vo všeobecnosti názor, že Zem je guľatá. Až v 20. storočí sa ľuďom otvorila možnosť cestovať lietadlom, neskôr do vesmíru a dokonca na Mesiac, takže mohli jasne uvidieť „kruh“ horizontu Zeme.

Život zvierat: 3. Mojž. 11:6: „Králik... je prežúvavec.“ Hoci kritici tento výrok často napádali, nakoniec sa v 18. storočí Angličanovi Williamovi Cowperovi podarilo spozorovať prežúvanie králika. Nezvyčajný spôsob, akým to robí, bol opísaný v roku 1940 v publikácii Proceedings of the Zoological Society of London, zv. 110, séria A, s. 159–163.

Pozoruhodný je jej vnútorný súlad

Tento vnútorný súlad je zvlášť pozoruhodný preto, lebo biblické knihy písalo asi 40 takých odlišných mužov, ako kráľ, prorok, pastier, vyberač daní a lekár. Písali ju počas 1610 rokov; a tak nemali príležitosť na vzájomný dohovor. Napriek tomu sú ich spisy vo vzájomnom súlade do najmenších podrobností. Na to, aby mohol človek pochopiť, do akej miery sú rôzne časti Biblie vzájomne harmonicky prepojené, je potrebné Bibliu osobne čítať a študovať.

Ako si môžeme byť istí, že Biblia nebola zmenená?

„Keď zoberieme do úvahy počet starovekých rukopisov potvrdzujúcich pravosť textu a počet rokov, ktoré uplynuli medzi napísaním originálu a týchto rukopisov, Biblia sa teší nepopierateľnej výhode oproti klasickým dielam [Homéra, Platóna a iných]... Všetky klasické rukopisy sú iba hŕstkou oproti biblickým. Žiadna iná staroveká kniha nie je tak dôkladne overená ako Biblia.“ — The Bible From the Beginning (Biblia od počiatku), New York 1929, P. Marion Simms, s. 74, 76.

Z istej správy vydanej v roku 1971 vyplýva, že existuje možno až 6000 ručne písaných odpisov, ktoré obsahujú celé Hebrejské Písma alebo ich časť; najstaršie pochádzajú z tretieho storočia pred n. l. Z Kresťanských gréckych Písiem je asi 5000 rukopisov v gréčtine, z ktorých najstaršie pochádzajú zo začiatku druhého storočia n. l. Okrem toho existujú aj mnohé odpisy raných prekladov do iných jazykov.

V úvode svojho sedemzväzkového diela The Chester Beatty Biblical Papyri sir Frederic Kenyon napísal: „Prvý a najzávažnejší záver, ktorý vyplýva zo skúmania týchto [papyrusov], je uspokojivá skutočnosť, že v zásade potvrdzujú presnosť existujúcich textov. Ani v Starom zákone a ani v Novom zákone nemožno pozorovať žiadnu nápadnú alebo podstatnú odchýlku. Nenachádzame v nich žiadne závažné vynechania alebo dodatky pasáží a žiadne odchýlky, ktoré by ovplyvnili dôležité skutočnosti alebo náuky. Odchýlky v texte sa týkajú iba nepodstatných vecí, ako je slovosled a presné použitie určitých slov... No ich najväčší význam spočíva v tom, že ako doposiaľ najstarší dostupný doklad potvrdzujú neporušenosť textov, ktoré máme k dispozícii.“ — Londýn 1933, s. 15.

Je pravda, že niektoré preklady Biblie sa vernejšie pridŕžajú toho, čo bolo vyjadrené v pôvodných jazykoch, ako iné preklady. Moderné parafrázované preklady Biblie sú preložené s takou voľnosťou, že niekedy menia pôvodný význam. Niektorí prekladatelia dovolili, aby ich preklad ovplyvnili osobné náboženské názory. No tieto nedostatky sa dajú odhaliť porovnaním rôznych prekladov.

Ak niekto povie:

‚Neverím Biblii‘

Mohol by si odpovedať: ‚A v existenciu Boha veríte?... Mohol by som sa vás opýtať, čo z Biblie je pre vás ťažko prijateľné?‘

Alebo by si mohol povedať: ‚Mohol by som sa vás opýtať, či ste mali vždy takýto názor?... Stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa takto vyjadrili, hoci Bibliu predtým vôbec dôkladne nepreskúmali. No ak je v Biblii jasne napísané, že je to posolstvo od samého Boha a že nám ponúka večný život za predpokladu, že budeme veriť tomu, čo sa v nej hovorí, a dodržiavať to, uznajte sám, nestálo by za to aspoň preskúmať, či sú jej tvrdenia pravdivé, alebo nie? (Použi látku na stranách 43–46.)‘

‚Biblia si protirečí‘

Mohol by si odpovedať: ‚To mi vraveli aj iní ľudia, ale ani jeden z nich nebol schopný poukázať na nejaký skutočný rozpor. Ani pri mojom osobnom čítaní Biblie som žiaden neobjavil. Mohli by ste mi uviesť nejaký príklad?‘ Potom môžeš dodať: ‚No zistil som, že mnohí ľudia jednoducho nikdy nenašli odpovede na otázky, ktoré ich napadli pri čítaní Biblie. Napríklad, odkiaľ vzal Kain svoju manželku? (Použi látku na strane 164.)‘

‚Bibliu napísali ľudia‘

Mohol by si odpovedať: ‚To je pravda. Zúčastnilo sa na tom asi 40 mužov. Ale Biblia bola inšpirovaná Bohom.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Čo to znamená? Znamená to, že písanie riadil Boh, podobne ako podnikateľ dáva svoje listy napísať sekretárke.‘ 2. ‚Myšlienka, že niekto dostáva správy z vesmíru, by nás nemala prekvapiť. Aj ľudia vyslali z Mesiaca správy a obrazy. Ako? Využitím zákonov, ktoré pred dávnou dobou stanovil sám Boh.‘ 3. ‚Ale ako si môžeme byť istí, že to, čo je v Biblii, skutočne pochádza od Boha? Biblia totiž obsahuje poznatky, ktoré nemôžu pochádzať z ľudského zdroja. Aké poznatky? Podrobnosti o budúcnosti; a tie sa vždy preukázali ako úplne spoľahlivé. (Pozri napríklad strany 43–45, tiež strany 258–262 pod nadpisom „Posledné dni“.)‘

‚Každý si vykladá Bibliu, ako chce‘

Mohol by si odpovedať: ‚A je zrejmé, že nie všetci majú pravdu.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Prekrúcať Sväté Písma, aby zodpovedali našim vlastným predstavám, môže viesť k nenapraviteľnej škode. (2. Petra 3:15, 16)‘ 2. ‚K správnemu porozumeniu Biblie nám môžu pomôcť dve veci. Po prvé pri ktoromkoľvek výroku musíme brať do úvahy kontext (okolité verše). Po druhé musíme porovnávať texty s inými vyjadreniami v Biblii, ktoré hovoria o tom istom námete. Takýmto spôsobom nechávame viesť svoje myslenie Božím vlastným Slovom a výklad nie je náš, ale Boží. Tento postup sa používa v publikáciách spoločnosti Watch Tower.‘ (Pozri strany 120, 121 pod nadpisom „Jehovovi svedkovia“.)

‚Dnes už nie je praktická‘

Mohol by si odpovedať: ‚Samozrejme, zaujímame sa o veci, ktoré majú pre nás praktickú hodnotu.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Súhlasíte so mnou, že by bolo praktické, keby prestali vojny?... Nebol by to podľa vás dobrý začiatok, keby sa ľudia naučili žiť v pokoji s príslušníkmi iných národov?... A práve tieto veci Biblia predpovedala. (Iz. 2:2, 3) Vďaka biblickému vzdelávaniu sú tieto veci medzi Jehovovými svedkami už dnes skutočnosťou.‘ 2. ‚No je potrebné ešte čosi viac — odstrániť všetkých ľudí a národy, ktoré vyvolávajú vojny. Stane sa to niekedy? Áno, stane sa to, a Biblia nám vysvetľuje ako. (Dan. 2:44; Žalm 37:10, 11)‘

Alebo by si mohol povedať: ‚Chápem vaše obavy. Určite by bolo nerozumné, keby sme ako vodidlo používali knihu, ktorá nie je praktická.‘ Potom môžeš dodať: ‚Súhlasili by ste so mnou, že kniha, ktorá nám poskytuje rozumné rady pre šťastný rodinný život, je praktická?... Teória a prax v súvislosti s rodinným životom sa často mení, a ako dnes vidíme, neprináša to dobré výsledky. Ale tí, ktorí poznajú a uplatňujú to, čo hovorí Biblia, majú stabilné a šťastné rodiny. (Kol. 3:12–14, 18–21)‘

‚Biblia je dobrá kniha, ale absolútna pravda neexistuje‘

Mohol by si odpovedať: ‚Skutočne sa zdá, že čo človek, to iný názor. A aj keď si niekto myslí, že niečo pochopil, často zistí, že je prinajmenšom jeden faktor, ktorý nezobral do úvahy. No existuje niekto, kto nemá takéto obmedzené možnosti. Kto by to asi mohol byť?... Nuž, Stvoriteľ vesmíru.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Preto mu Ježiš povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) Táto pravda je obsiahnutá v Biblii. (2. Tim. 3:16, 17)‘ 2. ‚Boh nechce, aby sme tápali v nevedomosti; povedal, že jeho vôľou je, aby sme dospeli k presnému poznaniu pravdy. (1. Tim. 2:3, 4) Biblia úplne uspokojivo odpovedá na také otázky ako...‘ (Aby si mohol niektorým ľuďom pomôcť, bude zrejme potrebné, aby si sa s nimi najprv porozprával o dokladoch pre existenciu Boha. Pozri strany 51–58 pod nadpisom „Boh“.)

‚Biblia je kniha belochov‘

Mohol by si odpovedať: ‚Je iste pravda, že belosi vytlačili mnoho Biblií. No Biblia nehovorí, že jedna rasa je lepšia ako druhá rasa.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Biblia je od nášho Stvoriteľa, ktorý je nestranný. (Sk. 10:34, 35)‘ 2. ‚Božie Slovo ponúka ľuďom zo všetkých národov a kmeňov príležitosť žiť navždy pod jeho Kráľovstvom tu na zemi. (Zjav. 7:9, 10, 17)‘

Alebo by si mohol povedať: ‚To vôbec nie je pravda! Bol to Stvoriteľ ľudstva, kto vyberal ľudí, ktorých inšpiroval, aby napísali 66 kníh Biblie. A ak sa rozhodol, že na to použije ľudí so svetlou pokožkou, bola to jeho vec. No biblické posolstvo nebolo určené iba belochom.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Všimnite si, čo povedal Ježiš... (Ján 3:16) Tieto slová ukazujú, že žiadna osoba, nech má akúkoľvek farbu pleti, nie je vylúčená. A skôr než Ježiš vystúpil do neba, povedal svojim učeníkom na rozlúčku tieto slová... (Mat. 28:19)‘ 2. ‚Je zaujímavé, že v Skutkoch 13:1 je spomenutý istý muž, ktorý sa volal Niger, čo v preklade znamená „čierny“. Bol jedným z prorokov a učiteľov v sýrskej Antiochii.‘

‚Ja verím iba svojmu starému Svätému Písmu‘

Mohol by si odpovedať: ‚Ak máte vaše Písmo poruke, rád by som sa s vami podelil o niečo, čo ma veľmi povzbudilo.‘

Alebo by si mohol povedať: 1. ‚Vedeli ste, že Sväté Písmo bolo pôvodne napísané v hebrejčine, aramejčine a gréčtine?... Viete čítať v týchto jazykoch?... Sme teda vďační, že Sväté Písmo bolo preložené do slovenčiny.‘ 2. ‚Táto tabuľka („Tabuľka biblických kníh“ v NS) ukazuje, že 1. Mojžišova, ktorá je prvou biblickou knihou, bola dokončená v roku 1513 pred n. l. V ktorom roku bol dokončený preklad vášho Svätého Písma?... Vidíte, že od napísania 1. Mojžišovej až do roku, keď bolo preložené vaše Sväté Písmo, uplynulo viac ako 3000 rokov.‘ 3. ‚Od čias, keď bolo preložené vaše Sväté Písmo, došlo v slovenskom jazyku k mnohým zmenám. To sme mohli pozorovať aj za nášho života... A tak si vážime moderné preklady, ktoré starostlivo vyjadrujú rovnaké pôvodné pravdy v jazyku, ktorým hovoríme dnes.‘

‚Vy máte svoju vlastnú Bibliu‘

Pozri nadpis „Preklad nového sveta“.