Poučme sa z prípadu prvej ľudskej dvojice

BOH si prezrel planétu Zem. Pripravoval ju na zaľudnenie. Videl, že všetko, čo robí, je dobré. Keď bolo toto dielo hotové, dokonca vyhlásil, že je „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:12, 18, 21, 25, 31) Ale prv ako dospel k takému dokonalému zakončeniu, povedal, že niečo ‚nie je dobré‘. Prirodzene, Boh neurobil nič nedokonalé. Jednoducho to znamenalo, že jeho stvorenie ešte nebolo úplné. „Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám,“ povedal Jehova. „Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.“ — 1. Mojžišova 2:18.

Jehovovým predsavzatím bolo, aby ľudská spoločnosť žila večne v zdraví, šťastí a hojnosti v pozemskom raji. Otcom celého ľudstva bol Adam. Jeho manželka Eva sa stala „matkou všetkých živých“. (1. Mojžišova 3:20) Hoci je dnes zem naplnená miliardami ich potomkov, ľudia majú k dokonalosti ďaleko.

Príbeh Adama a Evy je dobre známy. Ale aký praktický úžitok z neho môžeme mať? Čo sa môžeme naučiť zo skúseností prvej ľudskej dvojice?

„Stvoril ich mužského a ženského rodu“

Keď Adam pomenúval zvieratá, videl, že sú v pároch a on je sám. Preto sa zaradoval, keď uvidel krásnu bytosť, ktorú Jehova vytvoril z jeho rebra. Adam si uvedomil, že táto bytosť je jedinečným spôsobom jeho časťou, a zvolal: „To je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Tá sa bude nazývať Žena, lebo bola vzatá z muža.“ — 1. Mojžišova 2:18–23.

Človek potreboval „pomocníčku“. Teraz už mal tú správnu pomocníčku. Eva bola dokonale vhodná ako Adamov doplnok — v starostlivosti o ich záhradný domov i o zvieratá, v privádzaní detí na svet a v tom, že mu ako skutočná družka mohla poskytovať intelektuálne podnety a podporu. — 1. Mojžišova 1:26–30.

Jehova zabezpečil tejto dvojici splnenie všetkých rozumných túžob, ktoré by mohli mať. Boh tým, že priviedol Evu k manželovi, čím potvrdil ich zväzok, založil inštitúciu manželstva a rodiny, a takto mala byť spoločnosť organizovaná. Správa v 1. Mojžišovej uvádza: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ Keď Jehova prvých manželov požehnal a povedal im, aby boli plodní, bolo zrejmé, že jeho zámerom je umožniť každému dieťaťu narodiť sa do rodiny, v ktorej sa oň bude starať otec i matka. — 1. Mojžišova 1:28; 2:24.

‚Na Boží obraz‘

Adam bol dokonalý Boží syn, vytvorený na Boží ‚obraz a na Božiu podobu‘. Ale keďže „Boh je Duch“, táto podoba nemohla byť telesná. (1. Mojžišova 1:26; Ján 4:24) Podobnosť sa týka vlastností, ktoré vysoko nadraďujú človeka nad zvieratá. Áno, človeku bola od začiatku vštepená láska, múdrosť, moc a spravodlivosť. Bol obdarený slobodnou vôľou a schopnosťou prejavovať duchovnosť. Vrodený morálny cit, čiže svedomie, mu umožňoval rozlišovať správne od nesprávneho. Človek mal rozumovú schopnosť, ktorá mu umožňovala rozjímať o tom, prečo existujú ľudia, zhromažďovať poznanie o svojom Stvoriteľovi a rozvíjať si k nemu dôverný vzťah. Adam mal teda všetko, čo potreboval, na splnenie úlohy správcu pozemského diela Božích rúk.

Eva sa dopúšťa priestupku

Adam nepochybne veľmi skoro informoval Evu o jedinom zákaze, ktorý Jehova uložil: mohli jesť z ovocia všetkých stromov svojho záhradného domova okrem jedného — stromu poznania dobrého a zlého. Z toho nemali jesť. Keby z neho jedli, v ten deň by zomreli. — 1. Mojžišova 2:16, 17.

Zanedlho vznikla v súvislosti so zakázaným ovocím sporná otázka. Eve sa prihovoril had, ktorého ako prostriedok komunikácie použil jeden neviditeľný duch. Had sa zdanlivo nevinne opýtal: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Eva odpovedala, že môžu jesť ovocie každého stromu okrem jedného. Ale potom had poprel Božie slová, keď žene povedal: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ Žena zrazu uvidela zakázané ovocie v inom svetle. ‚Strom bol dobrý na jedenie a bol niečím túžobným pre oči.‘ Eva bola dôkladne oklamaná a porušila Boží zákon. — 1. Mojžišova 3:1–6; 1. Timotejovi 2:14.

Musela Eva zhrešiť? To v žiadnom prípade! Predstav si na jej mieste seba. Had svojím tvrdením celkom prekrútil to, čo povedal Boh a Adam. Čo by si cítil, keby nejaký cudzí človek obvinil z nečestnosti niekoho, koho miluješ a komu dôveruješ? Eva mala zareagovať inak, mala dať najavo odpor a rozhorčenie, dokonca mala odmietnuť čo i len počúvať. Napokon, kto bol had, aby spochybňoval Božiu spravodlivosť a slovo jej manžela? Z úcty k zásade vedenia hlavou mala Eva pred akýmkoľvek rozhodnutím hľadať radu. To by sme mali robiť aj my vždy, keď sú nám predkladané informácie, ktoré sú v rozpore s pokynmi od Boha. Eva však dôverovala Pokušiteľovým slovám, lebo túžila po tom, aby mohla sama posudzovať, čo je dobré a čo je zlé. Čím viac sa s tou myšlienkou pohrávala, tým viac sa jej páčila. Akú chybu urobila, že sa zaoberala nesprávnou túžbou miesto toho, aby ju vypustila z mysle alebo sa o tom porozprávala s hlavou rodiny! — 1. Korinťanom 11:3; Jakub 1:14, 15.

Adam počúva hlas svojej manželky

Zakrátko Eva podnietila Adama, aby sa k nej v hriechu pripojil. Ako vysvetliť, že sa tak slabošsky podvolil? (1. Mojžišova 3:6, 17) Adam sa dostal do rozporu, komu bude lojálny. Poslúchne svojho Stvoriteľa, ktorý mu dal všetko vrátane jeho milovanej družky Evy? Bude Adam hľadať Božie vedenie, čo má v tej chvíli robiť? Alebo sa rozhodne pripojiť k svojej manželke v jej hriechu? Adam veľmi dobre vedel, že to, v čo Eva dúfala, keď jedla zo zakázaného ovocia, je iluzórne. Apoštol Pavol bol inšpirovaný napísať: „Adam nebol oklamaný, ale žena bola dôkladne oklamaná a dopustila sa priestupku.“ ​(1. Timotejovi 2:14) Adam sa teda úmyselne rozhodol pohrdnúť Jehovom. Jeho strach z odlúčenia od manželky bol očividne väčší ako viera v to, že Boh je schopný túto situáciu napraviť.

Adamovo konanie bolo samovražedné. Rovnalo sa aj vražde všetkých potomkov, ktorých otcom sa vďaka Jehovmu milosrdenstvu stal, lebo všetci sa narodili pod rozsudkom smrti za hriech. (Rimanom 5:12) Aká veľká cena za sebeckú neposlušnosť!

Následky hriechu

Okamžitým dôsledkom hriechu bola hanba. Títo dvaja ľudia neutekali radostne porozprávať sa s Jehovom, ale sa skryli. (1. Mojžišova 3:8) Ich priateľstvo s Bohom bolo rozbité. Keď dostali otázku k tomu, čo urobili, neprejavili žiadnu ľútosť, hoci si obaja uvedomovali, že porušili Boží zákon. Jedením zakázaného ovocia zavrhli Božiu dobrotu.

Boh preto povedal, že rodenie detí bude sprevádzať väčšia bolesť. Eva bude žiadostivo túžiť po svojom manželovi a on bude nad ňou vládnuť. Jej snaha získať nezávislosť mala za následok pravý opak. Adam bude odteraz jesť výnos zeme v bolestiach. Nebude sa sýtiť bez námahy v Edene, bude sa musieť veľmi namáhať, aby získal všetko, čo pre život potrebuje, kým sa nevráti do prachu, z ktorého bol stvorený. — 1. Mojžišova 3:16–19.

Adam s Evou boli napokon zo záhrady Eden vyhnaní. Jehova povedal: „Teraz sa stal človek ako jeden z nás v poznaní dobrého a zlého a aby azda teraz nevystrel ruku a nakoniec nevzal ovocie aj zo stromu života a nejedol a nežil na neurčitý čas...“ „Táto veta je neúplná,“ poznamenáva učenec Gordon Wenham, a my si musíme doplniť zvyšok toho, čo Boh myslel — pravdepodobne: „vyženiem ho zo záhrady“. Biblický pisateľ obyčajne uvádza celé Božie myšlienky. Ale tu, pokračuje Wenham, „vynechanie záveru vyjadruje, ako rýchlo Boh konal. Len čo to dopovedal, poslal ich zo záhrady preč.“ ​(1. Mojžišova 3:22, 23) Zdá sa, že tým sa všetka komunikácia medzi Jehovom a prvou dvojicou skončila.

Adam a Eva v ten 24-hodinový deň nezomreli fyzicky. Zomreli však v duchovnom zmysle. Nenapraviteľne sa odcudzili Zdroju života a začali upadať smerom do smrti. Predstav si, aké trpké muselo byť ich prvé stretnutie so smrťou, keď bol ich druhý syn Ábel zavraždený prvorodeným, Kainom! — 1. Mojžišova 4:1–16.

Po tejto udalosti vieme o prvej ľudskej dvojici pomerne málo. Ich tretí syn Set sa narodil, keď mal Adam 130 rokov. Adam zomrel o 800 rokov, vo veku 930 rokov, po tom, čo sa stal otcom „synov a dcér“. — 1. Mojžišova 4:25; 5:3–5.

Poučenie pre nás

Okrem toho, že táto správa o prvej manželskej dvojici zjavuje príčinu degenerovaného stavu dnešnej ľudskej spoločnosti, učí nás aj jednu podstatnú vec. Nárokovať si nezávislosť od Jehovu Boha je číra pochabosť. Naozaj múdri ľudia prejavujú vieru v Jehovu a v jeho Slovo a nedomnievajú sa, že si vystačia so svojím poznaním. Jehova určuje, čo je dobré a čo zlé, a konať to, čo je správne, v podstate znamená poslúchať ho. Konať nesprávne znamená porušovať jeho zákony a prehliadať jeho zásady.

Boh ponúkol a stále ponúka všetko, po čom len ľudstvo môže túžiť — večný život, slobodu, uspokojenie, šťastie, zdravie, pokoj, blahobyt a nové objavy. Ale aby sme sa mohli z toho všetkého tešiť, musíme uznať, že sme od nášho nebeského Otca, Jehovu, úplne závislí. — Kazateľ 3:10–13; Izaiáš 55:6–13.

[Rámček/obrázok na strane 26]

Adam a Eva — len mýtus?

Viera v pôvodný raj, ktorý bol pre hriech stratený, bola rozšírená medzi starovekými Babylončanmi, Asýrčanmi, Egypťanmi i medzi ďalšími. Spoločnou črtou mnohých správ bol strom života, ktorého ovocie mohlo dať večný život tým, ktorí z neho jedli. Ľudstvo si teda pamätá na nejakú tragédiu, ku ktorej došlo v Edene.

Mnohí dnes odmietajú biblickú správu o Adamovi a Eve, pretože ju považujú len za mýtus. Predsa však mnohí vedci uznávajú, že ľudský rod je jedna rodina a má spoločný pôvod. Mnohí teológovia zisťujú, že je nemožné poprieť skutočnosť, že na ľudstvo boli prenesené účinky prvotného hriechu spáchaného jedným spoločným predkom. Ak by prijali názor, že človek sa vyvinul z viacerých predkov, boli by nútení povedať, že prvotný hriech spáchali viacerí predkovia. Potom by zas museli poprieť, že Kristus, „posledný Adam“, vykúpil ľudstvo. Ale Ježiš a jeho učeníci nestáli pred takou dilemou. Uznávali, že správa 1. Mojžišovej je presná. — 1. Korinťanom 15:22, 45; 1. Mojžišova 1:27; 2:24; Matúš 19:4, 5; Rimanom 5:12–19.