Bratia, ktorí si vypestovali odlišný postoj

ROZHODNUTIA rodičov majú nevyhnutne vplyv aj na ich deti. To neplatí len dnes, ale platilo to už v záhrade Eden. Spurná cesta Adama a Evy silne ovplyvnila celé ľudstvo. (1. Mojžišova 2:15, 16; 3:1–6; Rimanom 5:12) Každý z nás však má príležitosť budovať si dobrý vzťah k nášmu Stvoriteľovi, ak sa pre to rozhodne. Vidíme to zo správy o Kainovi a Ábelovi, prvých bratoch v ľudskej histórii.

V Biblii nie je správa o tom, že by Boh ešte s Adamom a Evou po ich vyhnaní z Edenu komunikoval. Napriek tomu pred ich synmi sa Jehova neskrýval. Kain a Ábel sa od svojich rodičov nepochybne dozvedeli, čo sa stalo. Mohli vidieť „cherubínov s planúcim ostrím meča, ktorý sa stále otáčal, aby strážil cestu k stromu života“. (1. Mojžišova 3:24) Títo muži boli tiež svedkami pravdivosti Božieho vyhlásenia, že život bude naplnený lopotou a bolesťou. — 1. Mojžišova 3:16, 19.

Kain a Ábel museli poznať Jehovove slová adresované hadovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15) To, čo Kain a Ábel vedeli o Jehovovi, im umožňovalo rozvinúť si k nemu prijateľný vzťah.

Uvažovanie o Jehovovom proroctve a o vlastnostiach Jehovu ako milujúceho Dobrodinca muselo v Kainovi a Ábelovi roznecovať túžbu po božskom schválení. Do akej miery si však túto túžbu rozvíjali? Uspokojovali svoju prirodzenú túžbu uctievať Boha a rozvíjali si duchovnosť natoľko, aby prejavovali v Boha vieru? — Matúš 5:3.

Bratia prinášajú obeť

Časom Kain a Ábel priniesli Bohu obeť. Kain predložil plody zeme a Ábel obetoval prvotiny zo svojho stáda. (1. Mojžišova 4:3, 4) Títo muži mohli mať vtedy už približne 100 rokov, lebo Adam mal 130 rokov, keď sa stal otcom svojho syna Seta. — 1. Mojžišova 4:25; 5:3.

Tieto obete naznačovali, že Kain a Ábel si uvedomovali svoj hriešny stav a túžili po Božej priazni. Aspoň do určitej miery museli uvažovať o Jehovovom sľube v súvislosti s hadom a Semenom ženy. Nemáme správu, koľko času a úsilia Kain a Ábel venovali tomu, aby si rozvíjali prijateľný vzťah k Jehovovi. No z Božej reakcie na ich obete môžeme pochopiť ich najvnútornejšie myšlienky.

Niektorí učenci sa domnievajú, že Eva považovala Kaina za „semeno“, ktoré zničí hada, lebo pri Kainovom narodení povedala: „Vydala som zo seba muža s Jehovovou pomocou.“ ​(1. Mojžišova 4:1) Ak si Kain myslel to isté, bol úplne na omyle. Naproti tomu Ábel predložil svoju obeť s vierou. Tak „vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain“. — Hebrejom 11:4.

Títo dvaja bratia sa nelíšili len tým, že Ábel mal porozumenie duchovných vecí a Kain ho nemal. Mali aj odlišné postoje. Preto „zatiaľ čo Jehova priaznivo hľadel na Ábela a na jeho obeť, nehľadel priaznivo na Kaina a na jeho obeť“. Je pravdepodobné, že Kain sa nad svojou obeťou veľmi nezamýšľal a predkladal ju len formálne. Boh však neschválil jeho formálne uctievanie. Kain si rozvinul zlý postoj srdca a Jehova videl, že jeho pohnútky sú zlé. Kainova reakcia na to, že jeho obeť bola odmietnutá, ukázala, aký je jeho pravý duch. Namiesto toho, aby sa usiloval o nápravu, „Kain sa rozpálil veľkým hnevom a jeho tvár opadávala“. (1. Mojžišova 4:5) Jeho správanie prezrádzalo, že jeho myšlienky a pohnútky sú zlé.

Varovanie a reakcia naň

Boh poznal Kainov postoj a radil mu: „Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ — 1. Mojžišova 4:6, 7.

Môžeme sa z toho poučiť. Hriech v skutočnosti striehne pri dverách a je pripravený pohltiť nás. No Boh nám dal slobodnú vôľu, a tak sa môžeme rozhodnúť, že budeme konať to, čo je správne. Jehova vyzval Kaina, aby sa ‚obrátil a konal dobre‘, ale nenútil ho, aby sa zmenil. Kain sa rozhodol ísť vlastnou cestou.

Inšpirovaná správa pokračuje: „Potom Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: ‚Prejdime sa po poli.‘ A tak sa stalo, keď boli na poli, že Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.“ ​(1. Mojžišova 4:8) Kain sa tak stal neposlušným, chladnokrvným vrahom. Neprejavil ani náznak ľútosti, keď sa ho Jehova pýtal: „Kde je tvoj brat Ábel?“ Skôr bezcitne a drzo odsekol: „Neviem. Či som strážcom svojho brata?“ ​(1. Mojžišova 4:9) Táto otvorená lož a popieranie zodpovednosti odhalili Kainovu bezcitnosť.

Jehova preklial Kaina a vyhnal ho z blízkosti Edenu. Prekliatie zeme sa v Kainovom prípade stalo ešte zreteľnejším a zem nebola úrodná, ani keď ju obrábal. Mal sa stať tulákom a utečencom na zemi. Kain svojou sťažnosťou, že rozsudok je prísny, vyjadril znepokojenie, že sa mu niekto pomstí za to, že zavraždil svojho brata, ale neprejavil žiadne úprimné pokánie. Jehova ustanovil pre Kaina „znamenie“ — pravdepodobne nejaké slávnostné vyhlásenie, ktoré bolo druhým známe a zjavné, aby sa Kainovi niekto nepomstil a nezabil ho. — 1. Mojžišova 4:10–15.

Kain potom „odišiel... spred Jehovovej tváre a usadil sa v krajine Úteku na východ od Edenu“. (1. Mojžišova 4:16) Vzal si manželku spomedzi svojich sestier alebo neterí a postavil mesto, ktoré pomenoval po Enochovi, svojom prvorodenom synovi. Kainov potomok Lámech prejavil rovnaký sklon k násiliu ako jeho bezbožný praotec. No v potope za Noachových dní bola Kainova rodová línia vyhladená. — 1. Mojžišova 4:17–24.

Poučenie pre nás

Z tejto správy o Kainovi a Ábelovi sa môžeme poučiť. Apoštol Ján nabáda kresťanov, aby sa navzájom milovali, „nie ako Kain, ktorý pochádzal z toho zlého a zabil svojho brata“. Kainove „skutky boli zlé, ale skutky jeho brata boli spravodlivé“. Ján tiež uvádza: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah, a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ Áno, spôsob, akým zaobchádzame so svojimi spolukresťanmi, má vplyv na náš vzťah k Bohu i na naše vyhliadky na život. Nemôžeme nenávidieť niektorého zo svojich spoluveriacich, a pritom sa tešiť z Božieho schválenia. — 1. Jána 3:11–15; 4:20.

Kain a Ábel boli určite vychovávaní rovnakým spôsobom, ale Kain nemal vieru v Boha. V skutočnosti prejavil ducha Diabla, prvého ‚vraha a otca lži‘. (Ján 8:44) Kainov život ukazuje, že všetci máme na výber, že tí, ktorí si zvolia hriech, sa oddeľujú od Boha a že Jehova vykoná rozsudok nad nekajúcnymi.

Naproti tomu Ábel prejavoval vieru v Jehovu. Áno, „vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh svedčil o jeho dare“. Hoci Písma necitujú ani jedno slovo, ktoré Ábel vyslovil, prostredníctvom svojej príkladnej viery „predsa hovorí“. — Hebrejom 11:4.

Ábel bol prvý z dlhého radu ľudí, ktorí si zachovali rýdzosť. Jeho krv, ktorá ‚kričala k Jehovovi zo zeme‘, nie je zabudnutá. (1. Mojžišova 4:10; Lukáš 11:48–51) Ak prejavujeme vieru ako Ábel, aj my sa môžeme tešiť z drahocenného a trvalého vzťahu k Jehovovi.

[Rámček na strane 22]

ROĽNÍK A PASTIER

Obrábanie zeme a starostlivosť o zvieratá patrili k pôvodným úlohám, ktoré Adam dostal od Boha. (1. Mojžišova 1:28; 2:15; 3:23) Adamov syn Kain sa ujal obrábania zeme a Ábel sa stal pastierom. (1. Mojžišova 4:2) Keďže potrava ľudí až do potopy pozostávala výlučne z ovocia a zeleniny, načo sa chovali ovce? — 1. Mojžišova 1:29; 9:3, 4.

Ovce potrebujú starostlivosť človeka, aby sa im dobre darilo. Ábelova práca dosvedčuje, že človek choval tieto domáce zvieratá od samého začiatku ľudskej histórie. Písma nehovoria, či prví ľudia využívali zvieracie mlieko ako zdroj potravy, ale aj ľudia s vegetariánskou stravou môžu využívať ovčiu vlnu. A keď ovca zahynie, jej kožu možno využiť na rôzne užitočné účely. Napríklad Jehova dal Adamovi a Eve na oblečenie „dlhé kožené odevy“. — 1. Mojžišova 3:21.

V každom prípade sa zdá rozumné usudzovať, že Kain a Ábel pôvodne navzájom spolupracovali. Svojou prácou získavali niečo, čo potrebovali aj ostatní v rodine, aby si mali čo obliecť a boli sýti.

[Obrázok na strane 23]

Kainove „skutky boli zlé, ale skutky jeho brata boli spravodlivé“