Jehova, nestranný „sudca celej zeme“
‚Otec... súdi nestranne každého podľa jeho diela.‘ — 1. PETRA 1:17.
1, 2. a) Prečo by v nás mala myšlienka na Jehovu ako veľkého Sudcu vzbudzovať bázeň a súčasne nás utešovať? b) Akú úlohu majú Jehovovi pozemskí služobníci v jeho právnom prípade proti národom?
JEHOVA je veľkým „Sudcom celej zeme“. (1. Mojžišova 18:25) Ako Najvyšší Boh vesmíru má neobmedzené právo súdiť svoje stvorenie. To je myšlienka, ktorá vzbudzuje bázeň, no súčasne utešuje. Túto skutočnosť, ktorá sa môže javiť ako paradox, Mojžiš dojímavo vyjadril slovami: „Jehova, váš Boh, je totiž Boh bohov a Pán pánov, veľký Boh, silný a bázeň vzbudzujúci, ktorý voči nikomu nie je predpojatý ani neprijíma úplatok, vykonáva súd chlapcovi bez otca a vdove a miluje cudzieho usadlíka, takže mu dáva chlieb a plášť.“ — 5. Mojžišova 10:17, 18.
2 Aká úžasná vyrovnanosť! Veľký, mocný, bázeň vzbudzujúci Boh, ktorý je napriek tomu nestranný a s láskou sa zastáva záujmov sirôt, vdov a cudzích usadlíkov. Kto by si mohol priať milujúcejšieho sudcu, ako je Jehova? Jehova opisuje sám seba ako toho, kto má právny spor s národmi Satanovho sveta a vyzýva svojich služobníkov na zemi, aby boli jeho svedkami. (Izaiáš 34:8; 43:9–12) Nie je však závislý od ich svedectva, aby dokázal svoje božstvo a oprávnenú zvrchovanosť. No svojim svedkom poskytuje mimoriadnu prednosť: svedčiť pred celým ľudstvom, že uznávajú jeho zvrchovanosť. Jeho svedkovia sa tejto oprávnenej zvrchovanosti sami podriaďujú a svojou verejnou službou podnecujú aj iných, aby sa podriadili autorite Najvyššieho Sudcu.
Jehovov spôsob súdenia
3. Ako možno zhrnúť Jehovove spôsoby súdenia a ako to bolo vidieť v prípade Adama a Evy?
3 V raných dejinách ľudstva Jehova súdil niektorých priestupníkov osobne. Príklady toho, ako si pri právnych záležitostiach počínal, boli vzorom pre tých Božích služobníkov, ktorí mali byť neskôr zodpovední za vedenie právnych konaní v jeho ľude. (Žalm 77:11, 12) Jehovov spôsob súdenia možno zhrnúť takto: pevnosť, kde je to nutné, milosrdenstvo, kde je to možné. Adam a Eva, dokonalí ľudia, ktorí sa svojvoľne vzbúrili, si nezaslúžili žiadne milosrdenstvo. Preto Jehova vyniesol nad nimi rozsudok smrti. Ale voči ich potomkom prejavil milosrdenstvo. Jehova odložil vykonanie rozsudku smrti, a tak Adamovi a Eve dovolil, aby mali deti. Ich potomkom s láskou poskytol nádej na oslobodenie z pút hriechu a smrti. — 1. Mojžišova 3:15; Rimanom 8:20, 21.
4. Ako zaobchádzal Jehova s Kainom a prečo je tento prípad mimoriadne zaujímavý?
4 Mimoriadne zaujímavý je spôsob Jehovovho zaobchádzania s Kainom, pretože to je prvý zaznamenaný prípad, ktorý sa týka jedného z nedokonalých potomkov Adama a Evy, ‚zapredaných hriechu‘. (Rimanom 7:14) Bral to Jehova do úvahy a zaobchádzal s Kainom inak ako s jeho rodičmi? A môže byť dnes tento prípad poučením pre kresťanských dozorcov? Pozrime sa. Jehova si všimol, ako nesprávne Kain reagoval, keď nebola jeho obeť priaznivo prijatá, a láskyplne ho varoval pred nebezpečenstvom, v ktorom sa nachádzal. Staré príslovie hovorí, že je lepšie chybám predchádzať ako ich naprávať. Jehova varoval Kaina, ako to len bolo možné, aby sa nenechal ovládnuť svojím hriešnym sklonom. Snažil sa mu pomôcť, aby sa ‚obrátil robiť dobré‘. (1. Mojžišova 4:5–7) To bolo prvýkrát, keď Boh vyzýval hriešneho človeka, aby sa kajal. Keď Kain prejavil nekajúcny postoj a spáchal zločin, Jehova ho odsúdil do vyhnanstva, no zmiernil to nariadením, ktoré zakazovalo iným ľuďom Kaina zabiť. — 1. Mojžišova 4:8–15.
5, 6. a) Ako postupoval Jehova v prípade generácie pred potopou? b) Čo urobil Jehova skôr, ako vykonal rozsudok nad obyvateľmi Sodomy a Gomory?
5 Keď Jehova pred potopou videl, ‚že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké, v srdci ho zabolelo‘. (1. Mojžišova 6:5, 6) „Pocítil ľútosť“ — ľutoval, že väčšina ľudí z generácie žijúcej pred potopou zneužívala svoju slobodnú vôľu, a preto na nej musí vykonať rozsudok. Poskytol im však primeranú výstrahu: dlhé roky používal Noacha ako „hlásateľa spravodlivosti“. Potom už Jehova nemal žiaden dôvod ‚upustiť od potrestania sveta bezbožných ľudí‘. — 2. Petra 2:5.
6 Podobne bol Jehova nútený viesť právny prípad proti skazeným obyvateľom Sodomy a Gomory. No všimni si, ako postupoval. Počul „krik sťažnosti“ na pohoršujúce správanie týchto ľudí, hoci len v modlitbách spravodlivého Lóta. (1. Mojžišova 18:20; 2. Petra 2:7, 8) No skôr ako začal konať, ‚zostúpil‘, aby preveril skutočnosti prostredníctvom svojich anjelov. (1. Mojžišova 18:21, 22; 19:1) Venoval tiež čas tomu, aby uistil Abraháma, že nebude konať nespravodlivo. — 1. Mojžišova 18:23–32.
7. Ako sa môžu poučiť starší, ktorí slúžia v právnych výboroch, z príkladov Jehovovho spôsobu súdenia?
7 Čo sa dnes môžu naučiť starší z týchto príkladov? V prípade Adama a Evy prejavil Jehova lásku a ohľad tým, ktorí síce boli príbuzní s hriešnikmi, no sami sa v tomto prípade neprevinili. Potomkom Adama a Evy preukázal milosrdenstvo. V prípade Kaina Jehova predvídal nebezpečenstvo, v ktorom Kain bol, a láskavo mu dohováral, pokúšajúc sa predísť tomu, aby spáchal hriech. Bral na Kaina ohľad aj potom, keď ho poslal do vyhnanstva. Aj na generácii pred potopou Jehova vykonal rozsudok až potom, keď prejavil dlhotrvajúcu trpezlivosť. Jehovu „zabolelo v srdci“, keď sa stretával so zatvrdilou zlobou. Ľutoval, že sa ľudia vzbúrili proti jeho spravodlivému panovaniu, takže musel vyniesť nepriaznivý rozsudok. (1. Mojžišova 6:6; porovnaj Ezechiela 18:31; 2. Petra 3:9.) V prípade Sodomy a Gomory Jehova konal iba po overení faktov. Aký vynikajúci príklad pre tých, ktorí musia dnes riešiť právne prípady!
Ľudskí sudcovia za čias patriarchov
8. Ktoré základné Jehovove zákony boli známe za čias patriarchov?
8 Hoci v patriarchálnej spoločnosti zjavne neexistoval žiaden písaný zákonník, ľudia boli v tom čase dobre oboznámení so základnými Jehovovými zákonmi a jeho služobníci mali povinnosť ich dodržiavať. (Porovnaj 1. Mojžišovu 26:5.) Dráma v Edene ukázala, že je potrebné poslúchať Jehovu a podriaďovať sa jeho zvrchovanosti. Na prípade Kaina bolo ukázané, že Jehova neschvaľuje vraždu. Hneď po potope dal Boh ľudstvu zákony, ktoré sa týkali svätosti života, vraždy, trestu smrti a jedenia krvi. (1. Mojžišova 9:3–6) Jehova ostro odsúdil cudzoložstvo v príhode, ktorá sa týkala Abraháma, Sáry a Abimelecha, kráľa z Gerára neďaleko Gazy. — 1. Mojžišova 20:1–7.
9, 10. Z ktorých príkladov možno vidieť, že v patriarchálnej spoločnosti existoval právny systém?
9 V tých dňoch slúžili hlavy rodín ako sudcovia a riešili právne problémy. O Abrahámovi Jehova vyhlásil: „Lebo som sa s ním zoznámil, aby prikázal svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty, a tak konali spravodlivosť a súd.“ (1. Mojžišova 18:19) Abrahám dokázal svoju nesebeckosť a rozlišovaciu schopnosť, keď urovnal hádku medzi svojimi a Lótovými pastiermi. (1. Mojžišova 13:7–11) Júda konal tiež ako patriarcha a sudca, keď odsúdil svoju nevestu Támar v presvedčení, že scudzoložila, aby bola ukameňovaná a upálená. (1. Mojžišova 38:11, 24; porovnaj Jozuu 7:25.) No keď sa dozvedel všetky fakty, vyhlásil, že je spravodlivejšia ako on. (1. Mojžišova 38:25, 26) Aké je dôležité dozvedieť sa všetky skutočnosti skôr, ako je vynesené sudcovské rozhodnutie!
10 Kniha Jób nepriamo hovorí o právnom systéme a ukazuje, aký žiadúci je nestranný súd. (Jób 13:8, 10; 31:11; 32:21) Jób si tiež spomínal na časy, keď bol uznávaným sudcom, ktorý sedával v mestskej bráne, uplatňoval právo a bránil vdovu a chlapca bez otca. (Jób 29:7–16) To dosvedčuje, že v patriarchálnej spoločnosti pôsobili „starší muži“ medzi potomkami Abraháma ako sudcovia, a to dokonca pred odchodom z Egypta a kým ako izraelský národ dostali od Boha zákonnú ústavu. (2. Mojžišova 3:16, 18) Aj Mojžiš predložil podmienky zmluvy Zákona „starším mužom“, čiže starším Izraela, ktorí zastupovali ľud. — 2. Mojžišova 19:3–7.
Izraelský právny systém
11, 12. Čím sa podľa názoru dvoch biblických učencov odlišoval izraelský právny systém od právnych systémov ostatných národov?
11 Uplatňovanie práva v Izraeli sa úplne odlišovalo od právnych postupov, ktorých sa držali okolité národy. Nerozlišovalo sa občianske právo a trestné právo. Obidvoje sa prelínalo s mravnými a náboženskými zákonmi. Priestupok proti blížnemu bol priestupkom proti Bohu. V knihe The People and the Faith of the Bible (Ľud a viera Biblie) autor André Chouraqui píše: „Právna tradícia Hebrejov je iná ako u susedných národov nielen vo svojej definícii priestupkov a trestov, ale aj v samom duchu zákonov... Tóra [Zákon] nie je iný než každodenný život; ovláda spôsob a náplň každodenného života udeľovaním dobrorečenia a zlorečenia... V Izraeli... je takmer nemožné urobiť jasné rozlíšenie v jednotlivých právnych záležitostiach obce. Boli ukryté v jednote života úplne orientovaného na plnenie vôle živého Boha.“
12 Táto jedinečná situácia postavila uplatňovanie práva v Izraeli na oveľa vyššiu úroveň, ako tomu bolo v tom čase u iných národov. Biblický učenec Roland de Vaux píše: „Izraelský zákon sa napriek svojej podobnosti vo forme i obsahu zásadne odlišuje od klauzúl orientálnych ‚zmlúv‘ a článkov ich ‚zákonníkov‘. Je to náboženský zákon... Žiaden orientálny zákonník nemožno porovnať s izraelským zákonom, ktorý je pripisovaný v celej svojej úplnosti Bohu ako autorovi. Ak obsahuje a často mieša etické a obradné predpisy, je to preto, že pokrýva celú oblasť božskej Zmluvy, a preto, že táto Zmluva určuje vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, ako aj ich vzťah k Bohu.“ A tak neprekvapuje, že sa Mojžiš spýtal: „A ktorý veľký národ má spravodlivé predpisy a sudcovské rozhodnutia ako celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?“ — 5. Mojžišova 4:8.
Sudcovia v Izraeli
13. V čom bol Mojžiš znamenitým príkladom pre starších v dnešnej dobe?
13 Keďže systém súdnictva bol na takej vysokej úrovni, aký typ človeka bol potrebný na to, aby slúžil ako sudca? Biblia hovorí o prvom menovanom sudcovi Izraela: „A muž Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu.“ (4. Mojžišova 12:3) Nebol príliš sebaistý. (2. Mojžišova 4:10) Hoci bol požiadaný, aby súdil ľud, niekedy sa stal jeho obhájcom pred Jehovom, úpenlivo prosil, aby im Jehova odpustil, a dokonca sa za nich ponúkol ako obeť. (2. Mojžišova 32:11, 30–32) Poeticky vyhlásil: „Moja reč bude stekať ako rosa, ako jemné dažde na trávu a ako výdatné lejaky na rastlinstvo.“ (5. Mojžišova 32:2) Nesúdil ľud tak, že by sa opieral o vlastnú múdrosť, ale povedal: „Ak vznikne u nich nejaký prípad, príde predo mňa a rozsúdim medzi jednou a druhou stranou a dám na vedomie rozhodnutie pravého Boha a jeho zákony.“ (2. Mojžišova 18:16) Keď mal pochybnosti, predložil vec Jehovovi. (4. Mojžišova 9:6–8; 15:32–36; 27:1–11) Mojžiš je znamenitým príkladom pre starších, ktorí dnes ‚pasú Božie stádo‘ a vynášajú súdne rozhodnutia. (Skutky 20:28) Kiež sa aj ich vzťahy k bratom prejavia ako „jemné dažde na trávu“.
14. Akú duchovnú spôsobilosť mali muži, ktorých ustanovil Mojžiš za sudcov v Izraeli?
14 Časom už Mojžiš nebol schopný sám niesť bremeno riešenia právnych prípadov ľudu. (2. Mojžišova 18:13, 18) Prijal návrh svojho svokra, aby si zaistil pomoc. A akí muži boli vybraní? Čítame: „‚Ale ty si máš vybrať zo všetkého ľudu schopných mužov bojacich sa Boha, dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia nepoctivý zisk...‘ A Mojžiš potom vyvolil schopných mužov z celého Izraela a dal im postavenie predstavených nad ľudom, veliteľov tisícov, veliteľov stoviek, veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich. A súdili ľud pri každej patričnej príležitosti. Ťažký prípad prednášali Mojžišovi, ale každý malý prípad prejednali ako sudcovia sami.“ — 2. Mojžišova 18:21–26.
15. Akú spôsobilosť mali muži, ktorí slúžili v Izraeli ako sudcovia?
15 Vidno, že vek nebol jediným kritériom, podľa ktorého mali byť vybraní muži, aby pôsobili ako sudcovia. Mojžiš povedal: „Priveďte múdrych a rozvážnych a skúsených mužov zo svojich kmeňov, aby som ich dosadil nad vami ako hlavy.“ (5. Mojžišova 1:13) Mojžiš veľmi dobre vedel, čo pred mnohými rokmi povedal mladý Elíhu: „Múdrymi sa ukážu nie tí, čo majú iba hojnosť dní, a súdu rozumejú nie tí, ktorí sú iba starí.“ (Jób 32:9) Isteže, menovaní museli byť „skúsenými mužmi“. No mali to byť predovšetkým schopní, bohabojní, dôveryhodní muži, ktorí nenávideli nepoctivý zisk a ktorí boli múdri a rozvážni. Zdá sa preto zrejmé, že „hlavy“ a „sudcovia“ spomenutí v Jozuovi 23:2 a 24:1 nebol niekto iný než „starší muži“, ktorí sú spomenutí v tých istých veršoch; boli však z nich vybraní. — Pozri Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 549, angl.
Uplatňovanie práva
16. Čo by sme si dnes mali všimnúť na nariadeniach, ktoré dal Mojžiš novoustanoveným sudcom?
16 O príkazoch, ktoré dostali títo menovaní sudcovia, Mojžiš povedal: „Vtedy som ďalej prikázal vašim sudcom a povedal: ‚Pri vypočúvaní medzi svojimi bratmi budete spravodlivo súdiť medzi mužom a jeho bratom alebo jeho cudzím usadlíkom. Nebudete pri súdení predpojatí. Máte vypočuť malého rovnako ako veľkého. Neľakajte sa kvôli nejakému mužovi, lebo súd patrí Bohu; a prípad, ktorý je pre vás priťažký, máte predložiť mne [Mojžišovi] a ja ho vypočujem.‘“ — 5. Mojžišova 1:16, 17.
17. Koho ustanovil kráľ Jehošafat za sudcov a akú výstrahu im dal?
17 Prípad mohol byť, pravdaže, predložený Mojžišovi len dovtedy, kým Mojžiš žil. Preto boli urobené ďalšie opatrenia a ťažké prípady mali byť postúpené na riešenie kňazom, Lévitom a zvlášť menovaným sudcom. (5. Mojžišova 17:8–12; 1. Paralipomenon 23:1–4; 2. Paralipomenon 19:5, 8) Kráľ Jehošafat povedal sudcom, ktorých ustanovil v judských mestách: „Hľaďte, čo robíte, pretože nesúdite za človeka, ale za Jehovu... Takto máte konať v bázni pred Jehovom s vernosťou a celým srdcom. Čo sa týka každého právneho sporu, ktorý k vám príde od vašich bratov bývajúcich vo svojich mestách... budete ich varovať, aby nekonali nesprávne proti Jehovovi a aby nemuselo vzniknúť rozhorčenie proti vám a proti vašim bratom. Tak máte konať, aby ste si neprivodili vinu.“ — 2. Paralipomenon 19:6–10.
18. a) Aké sú niektoré zo zásad, ktoré mali uplatňovať sudcovia v Izraeli? b) Na čo mali pamätať sudcovia a ktoré texty nám ukazujú, čo sa stalo, keď na to zabudli?
18 Uvádzame niektoré zo zásad, ktoré mali uplatňovať sudcovia v Izraeli: rovnaké právo pre bohatých i pre chudobných (2. Mojžišova 23:3, 6; 3. Mojžišova 19:15); prísna nestrannosť (5. Mojžišova 1:17); žiadne prijímanie úplatkov. (5. Mojžišova 16:18–20) Sudcovia mali mať stále na pamäti, že tí, ktorých súdia, sú Jehovovými ovcami. (Žalm 100:3) Jedným z dôvodov, prečo Jehova zavrhol telesný Izrael, bolo to, že kňazi a pastieri Izraela nesúdili spravodlivo a zaobchádzali s ľudom drsne. — Jeremiáš 22:3, 5, 25; 23:1, 2; Ezechiel 34:1–4; Malachiáš 2:8, 9.
19. Akú hodnotu má pre nás toto skúmanie Jehovových právnych zásad z čias pred naším letopočtom a o čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?
19 Jehova sa nemení. (Malachiáš 3:6) Tento krátky pohľad na spôsob súdenia, aký sa mal uplatňovať v Izraeli, a to, ako sa Jehova pozerá na akékoľvek popieranie práva, by malo podnietiť k zamysleniu starších, ktorí majú dnes v zboroch zodpovednosť konať právne rozhodnutia. Jehovov príklad v úlohe Sudcu a právny systém, ktorý zaviedol v Izraeli, stanovujú zásady, ktoré sú vzorom pre uplatňovanie práva v kresťanských zboroch. Viac sa o tom dozvieme v nasledujúcom článku.
Otázky na opakovanie
◻ Ako možno stručne charakterizovať Jehovov spôsob súdenia?
◻ Ako bol Jehovov spôsob súdenia doložený príkladmi zo zaobchádzania s Kainom a s generáciou pred potopou?
◻ Akí muži pôsobili v patriarchálnych časoch ako sudcovia a ako?
◻ Čím sa odlišoval izraelský právny systém od právnych systémov iných národov?
◻ Akí muži boli ustanovení za sudcov v Izraeli a akými zásadami sa mali riadiť?
[Obrázok na strane 10]
Za čias patriarchov a v Izraeli uplatňovali starší muži právo v mestskej bráne