Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 1. knihy Mojžišovej — I. časť
V 1. MOJŽIŠOVEJ sa píše o tom, ako začal jestvovať vesmír, ako bola zem pripravená pre ľudí a ako na nej začali ľudia bývať. Pre túto knihu je vhodný aj názov Genezis, pochádzajúci z gréckej Septuaginty, lebo znamená „pôvod“ alebo „zrod“. Túto knihu napísal Mojžiš v pustatine Sinaj a dokončil ju asi v roku 1513 pred n. l.
Z 1. Mojžišovej sa dozvedáme, ako vyzeral svet pred potopou, čo sa stalo po potope a ako Jehova Boh zaobchádzal s Abrahámom, Izákom, Jakobom a Jozefom. V tomto článku budeme rozoberať hlavné myšlienky 1. Mojžišovej 1:1–11:9, čiže do času, keď Jehova obrátil svoju pozornosť na patriarchu Abraháma.
SVET PRED POTOPOU
Úvodné slová 1. Mojžišovej, „na začiatku“, poukazujú na to, čo sa odohralo pred miliardami rokov. Udalosti šiestich stvoriteľských „dní“, teda období mimoriadnej stvoriteľskej aktivity, sú opísané tak, akoby ich pozoroval človek zo zeme. Na konci šiesteho dňa Boh vytvoril človeka. I keď človek pre svoju neposlušnosť raj zakrátko stráca, Jehova dáva nádej. Hneď v prvom proroctve Biblie sa hovorí o „semene“, ktoré odstráni následky hriechu a rozmliaždi Satanovi hlavu.
Nasledujúcich 1600 rokov sa Satanovi darí odvracať od Boha všetkých ľudí okrem niekoľkých verných, ako boli Ábel, Enoch a Noach. Napríklad Kain zabíja svojho spravodlivého brata Ábela. Zjavne nejakým rúhavým spôsobom ‚sa začína vzývať Jehovovo meno‘. Násilníckeho ducha tých čias možno vnímať aj z básne, ktorú zložil Lámech. Hovorí v nej o tom, ako, údajne v sebaobrane, zabil mladého muža. Pomery sa ešte zhoršujú, keď si neposlušní anjelskí Boží synovia berú ženy za manželky a plodia násilníckych obrov nazývaných Nefilim. Ale verný Noach stavia koráb, odvážne varuje iných pred blížiacou sa potopou a so svojou rodinou sa pred ňou zachraňuje.
Odpovede na biblické otázky:
1:16 — Ako mohol Boh dávať svetlo v prvý deň, keď svetelné telesá urobil až na štvrtý deň? Hebrejské slovo, ktoré je v 16. verši preložené slovesom „urobil“, nie je to isté ako slovo v 1., 21. a 27. verši, ktoré je preložené výrazmi „stvoril“ a „tvoril“. „Nebesia“, do ktorých patrili aj svetelné telesá, vytvoril Boh dávno pred začiatkom „prvého dňa“. No svetlo týchto telies neprenikalo na zemský povrch. V prvý deň „nastalo svetlo“, lebo difúzne svetlo preniklo cez vrstvu oblakov a stalo sa viditeľným na zemi. Na otáčajúcej sa zemi sa tak začal striedať deň s nocou. (1. Mojžišova 1:1–3, 5) Zo zeme však ešte stále nebolo vidieť zdroje tohto svetla. Ale v štvrtom stvoriteľskom období sa udiala nápadná zmena. Boh spôsobil, aby slnko, mesiac a hviezdy „svietili na zem“. (1. Mojžišova 1:17) „Boh [ich] potom urobil“ v tom zmysle, že ich bolo možné pozorovať i zo zeme.
3:8 — Hovoril Jehova Boh s Adamom priamo? Z Biblie vidno, že Boh často hovoril s ľuďmi prostredníctvom anjela. (1. Mojžišova 16:7–11; 18:1–3, 22–26; 19:1; Sudcovia 2:1–4; 6:11–16, 22; 13:15–22) Hlavným Božím hovorcom bol Boží jednosplodený Syn nazývaný „Slovo“. (Ján 1:1) Je veľmi pravdepodobné, že Boh hovoril s Adamom a Evou prostredníctvom tohto „Slova“. — 1. Mojžišova 1:26–28; 2:16; 3:8–13.
3:17 — V akom zmysle bola zem prekliata a ako dlho? Prekliatie zeme znamenalo, že jej obrábanie bude veľmi náročné. Dôsledok tohto prekliatia, rast tŕnia a bodľačia, pociťovali Adamovi potomkovia tak silne, že Noachov otec Lámech hovoril o ‚bolestiach rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova‘. (1. Mojžišova 5:29) Po potope Jehova požehnal Noacha a jeho synov, keď vyslovil predsavzatie, že majú naplniť zem. (1. Mojžišova 9:1) Vtedy bolo prekliatie zeme zjavne zrušené. — 1. Mojžišova 13:10.
4:15 — Ako Jehova „poznačil Kaina znamením“? V Biblii sa neuvádza, že by Kain dostal na telo nejaké znamenie či označenie. Tým znamením bol pravdepodobne samotný výrok, ktorý ostatní ľudia poznali a poslúchali a ktorého účelom bolo zabrániť, aby nejaký pomstiteľ Kaina nezabil.
4:17 — Kde vzal Kain manželku? Adam „sa stal otcom synov a dcér“. (1. Mojžišova 5:4) Kain si teda vzal za manželku svoju sestru alebo neter. Zákon, ktorý dal neskôr Boh Izraelitom, nedovoľoval, aby si muž zobral za manželku telesnú sestru. — 3. Mojžišova 18:9.
5:24 — Ako Boh ‚vzal Enocha‘? Enoch bol zrejme v smrteľnom nebezpečenstve, ale Boh nedovolil, aby mu nepriatelia spôsobili utrpenie. Apoštol Pavol napísal: „Enoch [bol] prenesený, aby nevidel smrť.“ (Hebrejom 11:5) To neznamená, že by ho Boh vzal do neba, kde by Enoch žil ďalej. Ako prvý vystúpil do neba Ježiš. (Ján 3:13; Hebrejom 6:19, 20) To, že bol „Enoch prenesený, aby nevidel smrť“, môže znamenať, že Boh ho uviedol do prorockého vytrženia, počas ktorého ukončil jeho život. Tak Enoch netrpel, čiže „nevidel smrť“, ktorú by mu boli spôsobili jeho nepriatelia.
6:6 — V akom zmysle Jehova „pocítil ľútosť“, že urobil človeka? Hebrejské slovo preložené ako „pocítil ľútosť“ sa tu vzťahuje na zmenu postoja alebo zámeru. Jehova je dokonalý, a preto neurobil chybu, keď stvoril človeka. Ale zmenil postoj ku skazenej generácii žijúcej pred potopou. Bohu sa nepáčila ich skazenosť, a tak k nim už nepristupoval ako Stvoriteľ, ale ako ničiteľ. Skutočnosť, že niektorých ľudí zachoval nažive, ukazuje, že jeho ľútosť sa týkala iba ľudí, ktorí sa skazili. — 2. Petra 2:5, 9.
7:2 — Na akom podklade boli zvieratá rozdelené na čisté a nečisté? Podkladom na toto rozdelenie bolo zjavne to, či boli, alebo neboli vhodné ako obete pri uctievaní, a nie to, či sa mohli, alebo nemohli jesť. Pred potopou ľudia nejedli mäso. Rozdeľovanie jedál na „čisté“ a „nečisté“ sa začalo až s mojžišovským Zákonom a jeho odstránením sa aj skončilo. (Skutky 10:9–16; Efezanom 2:15) Noach podľa všetkého vedel, čo je pri uctievaní Jehovu vhodné obetovať. Len čo vyšiel z korábu, „vystaval Jehovovi oltár a vzal niektoré z čistých zvierat a z čistých lietajúcich tvorov a obetoval na oltári zápalné obete“. — 1. Mojžišova 8:20.
7:11 — Odkiaľ pochádzala voda, ktorá spôsobila celosvetovú potopu? V druhom stvoriteľskom období, čiže „dni“, keď Boh vytvoril „priestor“, atmosféru zeme, existovali vody „pod priestorom“ a vody „nad priestorom“. (1. Mojžišova 1:6, 7) Vody „pod“ priestorom boli už na zemi. Vodami „nad“ priestorom boli obrovské množstvá pary, ktoré sa vznášali vysoko nad zemou a vytvárali ‚ohromnú vodnú hlbinu‘. Tieto vody spadli na zem za Noachových čias.
Poučenie pre nás:
1:26 Keďže sú ľudia vytvorení na Boží obraz, dokážu prejavovať Božie vlastnosti. Rozhodne by sme sa mali snažiť rozvíjať si také vlastnosti, ako je láska, milosrdenstvo, láskavosť, dobrota a trpezlivosť, a tak napodobňovať Toho, ktorý nás vytvoril.
2:22–24 Manželstvo je Božie usporiadanie. Manželský zväzok je trvalý a posvätný. Hlavou rodiny je manžel.
3:1–5, 16–23 Naše šťastie závisí od toho, či v osobnom živote uznávame Jehovovu zvrchovanosť.
3:18, 19; 5:5; 6:7; 7:23 Jehovovo slovo sa vždy splní.
4:3–7 Jehovovi sa páčila Ábelova obeť, lebo Ábel bol spravodlivý muž viery. (Hebrejom 11:4) Na druhej strane Kain nemal vieru, čo bolo vidno i z jeho skutkov. Jeho skutky boli zlé, poznačené žiarlivosťou, nenávisťou a vraždou. (1. Jána 3:12) Okrem toho sa asi veľmi nezamýšľal nad svojou obeťou a predložil ju len formálne. Nemali by sme obete chvály, ktoré prinášame Jehovovi, predkladať úprimne, so správnym postojom a s vhodným správaním?
6:22 I keď výstavba korábu trvala mnoho rokov, Noach urobil presne to, čo mu Boh prikázal. Preto bol spolu s rodinou v potope zachránený. Jehova sa nám prihovára cez svoje písané Slovo a poskytuje nám vedenie prostredníctvom svojej organizácie. Keď budeme počúvať a poslúchať, prinesie nám to úžitok.
7:21–24 Jehova nezničí spravodlivých so zlými.
ĽUDSTVO VSTUPUJE DO NOVEJ DOBY
Zánikom sveta v potope vstupuje ľudstvo do novej doby. Ľudia dostávajú povolenie jesť mäso, ale aj príkaz zdržiavať sa krvi. Jehova povoľuje trest smrti za vraždu a uzatvára zmluvu dúhy, pričom sľubuje, že už nikdy nespôsobí ďalšiu potopu. Noachovi traja synovia sa stávajú predkami celého ľudstva, ale z jeho pravnuka Nimróda sa stáva „mocný lovec v odpore voči Jehovovi“. Namiesto toho, aby sa ľudia rozišli po zemi a zaľudnili ju, rozhodujú sa postaviť mesto nazvané Bábel a vežu, ktorou by si urobili slávne meno. Jehova marí ich úmysel, keď mätie ich jazyk a rozptyľuje ich po celej zemi.
Odpovede na biblické otázky:
8:11 — Ak boli v potope zničené stromy, odkiaľ vzala holubica olivový list? Sú dve možnosti. Olivovník je veľmi odolný strom, a tak mohol cez potopu prežiť pod vodou niekoľko mesiacov. Keď vody opadli, bol opäť na suchej zemi a mohol vyhnať listy. Alebo mohla holubica priniesť list aj z úplne nového výhonku, ktorý vyrástol po opadnutí vôd potopy.
9:20–25 — Prečo Noach preklial Kanaana? Je veľmi pravdepodobné, že Kanaan sa voči starému otcovi Noachovi previnil nejakou zvrátenosťou. I keď bol Kanaanov otec Cham jej svedkom, nezasiahol, ale zrejme o nej hovoril ďalším. Noachovi synovia Sem a Jafet však prikryli svojho otca. Preto ich Noach požehnal, ale Kanaana preklial, a Cham musel znášať hanbu, ktorú si urobil jeho potomok.
10:25 — Ako bola zem „rozdelená“ za Pélegových dní? Péleg žil od roku 2269 pred n. l do roku 2030 pred n. l. Práve za jeho dní spôsobil Jehova veľké rozdelenie, keď zmiatol jazyk staviteľov Bábela a keď ich rozptýlil po celom zemskom povrchu. (1. Mojžišova 11:9) Tak bola za Pélegových dní „rozdelená zem [čiže obyvatelia zeme]“.
Poučenie pre nás:
9:1; 11:9 Žiaden úklad ľudí ani žiadna ich snaha nemôže zmariť Jehovovo predsavzatie.
10:1–32 Z dvoch rodových záznamov, ktoré sú v Biblii pred správou o potope a po nej — v 5. a 10. kapitole —, vidno, že cez Noachových troch synov je celé ľudstvo v príbuzenskom vzťahu s prvým človekom Adamom. Asýrčania, Chaldejci, Hebreji, Sýrčania a niektoré arabské kmene sú potomkami Sema. Etiópčania, Egypťania, Kanaančania a niektoré africké a arabské kmene pochádzajú z Chama. Indoeurópania sú potomkami Jafeta. Všetci ľudia sú príbuzní a pred Bohom sa všetci rodia rovní. (Skutky 17:26) Táto pravda musí vplývať na to, ako sa na iných pozeráme a ako s nimi zaobchádzame.
Božie slovo môže vykonávať moc
Prvá časť 1. Mojžišovej obsahuje jedinú presnú správu o začiatku ľudských dejín. Z týchto stránok môžeme lepšie pochopiť, aké mal Boh predsavzatie, keď dal na zem ľudí. Nie je utešujúce vedieť, že žiadna ľudská snaha, ani taká, akou bola Nimródova, nemôže zabrániť uskutočneniu tohto predsavzatia?
Keď budeš pri čítaní Biblie podľa týždenného rozpisu na teokratickú školu kazateľskej služby uvažovať o myšlienkach uvedených v časti s názvom „Odpovede na biblické otázky“, lepšie pochopíš niektoré náročné pasáže. V myšlienkach pod medzititulkom „Poučenie pre nás“ uvidíš, aký úžitok môžeš mať z čítania na daný týždeň. Tieto myšlienky môžu byť podkladom na miestne potreby na služobnom zhromaždení. Jehovovo slovo je naozaj živé a v našom živote môže vykonávať moc. — Hebrejom 4:12.