Jehova nemá byť obviňovaný
„Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — ŽALM 103:13, 14.
1, 2. Kto bol Abrahám a ako sa stalo, že jeho synovec Lót prišiel bývať do skazeného mesta Sodomy?
JEHOVA nie je zodpovedný za útrapy, ktoré možno prežívame pre svoje chyby. Uvažujme v tejto súvislosti o tom, čo sa stalo asi pred 3 900 rokmi. Božiemu priateľovi Abrahámovi (Abramovi) a jeho synovcovi Lótovi sa začalo veľmi dobre dariť. (Jakub 2:23) Mali taký veľký majetok a toľko dobytka, že ,krajina nemohla uniesť, aby v nej bývali spolu‘. Okrem toho medzi pastiermi týchto dvoch mužov došlo k hádke. (1. Mojžišova 13:5–7) Čo sa v tom dalo urobiť?
2 Kvôli ukončeniu hádok Abrahám navrhol, aby sa rozdelili, a nechal Lóta, aby si vybral ako prvý. Hoci bol Abrahám starší muž a bolo by teda vhodné, aby mu jeho synovec prenechal to najlepšie územie, Lót si vybral ten najvyberanejší kraj — celú dobre zavlažovanú oblasť dolného Jordána. Vonkajší vzhľad bol klamný, pretože neďaleko ležali mravne skazené mestá Sodoma a Gomora. Nakoniec sa Lót a jeho rodina presťahovali do Sodomy a to ich vystavilo duchovnému nebezpečenstvu. Okrem toho sa dostali do zajatia, keď kráľ Kedorlaomer so svojimi spojencami porazil vládcu Sodomy. Abrahám so svojimi mužmi ich vyslobodil, ale Lót a jeho rodina sa do Sodomy vrátili. — 1. Mojžišova 13:8–13; 14:4–16.
3, 4. Čo sa stalo Lótovi a členom jeho rodiny, keď Boh zničil Sodomu a Gomoru?
3 Pretože Sodoma a Gomora boli sexuálne zvrátené a mravne upadli, Jehova sa rozhodol, že tieto mestá zničí. Vo svojom milosrdenstve poslal dvoch anjelov, ktorí Lóta, jeho manželku a ich dve dcéry zo Sodomy vyviedli. Nemali sa obzerať, ale Lótova manželka, túžiac možno po hmotných veciach, ktoré za sebou zanechali, sa obzrela. V tom okamihu sa z nej stal soľný stĺp. — 1. Mojžišova 19:1–26.
4 Akú stratu utrpel Lót a jeho dcéry! Dievčatá museli zanechať mužov, za ktorých sa mali vydať. Lót bol teraz bez manželky a bez svojho hmotného bohatstva. Nakoniec bol nútený žiť so svojimi dcérami v jaskyni. (1. Mojžišova 19:30–38) To, čo sa mu zdalo také dobré, sa ukázalo ako pravý opak. No i keď Lót očividne urobil niekoľko vážnych chýb, neskôr bol označený za ,spravodlivého‘. (2. Petra 2:7, 8) Za Lótove chyby iste nemohol byť obviňovaný Jehova Boh.
„Chyby — kto ich môže rozoznať?“
5. Ako Dávid zmýšľal o chybách a o opovážlivosti?
5 Pretože sme nedokonalí a hriešni, všetci robíme chyby. (Rimanom 5:12; Jakub 3:2) Podobne ako Lót, môžeme byť oklamaní vonkajším vzhľadom a môžeme sa mýliť v úsudku. Preto žalmista Dávid prosil: „Chyby — kto ich môže rozoznať? Vyhlás ma za nevinného z utajených hriechov. A zdržiavaj svojho sluhu od opovážlivých skutkov; nech ma neovládnu. Potom budem úplný a zostanem nevinný bez mnohého priestupku.“ (Žalm 19:12, 13) Dávid vedel, že sa mohol dopustiť hriechov, ktoré si ani neuvedomoval. A tak prosil, aby mu boli odpustené priestupky, ktoré mohli byť aj pred ním samým skryté. Keď urobil vážnu chybu, pretože jeho nedokonalé telo ho podnecovalo k nesprávnemu počínaniu, veľmi túžil po Jehovovej pomoci. Želal si, aby ho Boh zdržal od opovážlivých skutkov. Dávid nechcel, aby sa jeho prevládajúcim postojom stala opovážlivosť. Naopak, túžil byť úplný vo svojej oddanosti Jehovovi Bohu.
6. Akú útechu možno načerpať zo Žalmu 103:10–14?
6 Aj my, dnešní oddaní služobníci Jehovu, sme nedokonalí, a preto robíme chyby. Napríklad, azda si zle vyberieme miesto bydliska podobne ako Lót. Možno nevyužijeme nejakú príležitosť rozšíriť svoju svätú službu Bohu. Hoci Jehova také chyby vidí, pozná tých, ktorí majú srdce naklonené k spravodlivosti. Dokonca i keď vážne zhrešíme, ale prejavujeme pokánie, Jehova odpustí a poskytne pomoc a ďalej nás považuje za zbožných jednotlivcov. Dávid vyhlásil: „Ani nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení. Veď ako sú nebesia vyššie od zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ (Žalm 103:10–14) Náš milosrdný nebeský Otec nás tiež môže podporiť, aby sme napravili škodu, vzniknutú našim previnením, alebo nám môže poskytnúť ďalšiu príležitosť rozšíriť svätú službu na jeho chválu.
Obviňovať Boha je previnením
7. Prečo zakúšame ťažkosti?
7 Za nepriaznivých okolností má človek sklon obviňovať niekoho alebo niečo za to, čo sa stalo. Niektorí ľudia dokonca obviňujú Boha. Ale Jehova nespôsobuje ľuďom útrapy. On robí dobré, nie škodlivé veci. Veď „on pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“! (Matúš 5:45) Hlavným dôvodom, prečo zažívame ťažkosti, je to, že žijeme vo svete, ktorý koná podľa sebeckých zásad a spočíva v moci Satana Diabla. — 1. Jána 5:19.
8. Čo urobil Adam, keď sa pre neho situácia vyvíjala nepriaznivo?
8 Obviňovať Jehovu Boha za útrapy, ktoré si spôsobujeme svojimi chybami, je nemúdre a nebezpečné. Také obviňovanie nás môže stáť aj život. Prvý človek, Adam, mal Bohu vzdávať česť za všetky dobré veci, ktoré dostal. Áno, Adam mal byť Jehovovi veľmi vďačný už za samotný život a za požehnania, z ktorých sa tešil v domove podobnom parku, v záhrade Eden. (1. Mojžišova 2:7–9) Čo urobil Adam, keď sa situácia vyvíjala nepriaznivo, lebo neposlúchol Jehovu a jedol zakázané ovocie? Adam sa Bohu sťažoval: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ (1. Mojžišova 2:15–17; 3: 1–12) Rozhodne by sme nemali obviňovať Jehovu, ako to urobil Adam.
9. a) Z čoho môžeme načerpať útechu, ak pre svoje nemúdre konanie podstupujeme útrapy? b) Čo robia niektorí, ako o tom hovoria Príslovia 19:3, keď si sami spôsobia ťažkosti?
9 Ak podstupujeme útrapy za naše nemúdre konanie, môžeme načerpať útechu z poznania, že Jehova rozumie našim slabostiam lepšie než my a oslobodí nás z ťažkej situácie, ak sme mu výlučne oddaní. Mali by sme si vážiť božskú pomoc, ktorú dostávame, a nikdy by sme nemali obviňovať Boha z nepríjemných situácií a ťažkostí, ktoré si sami spôsobujeme. Múdre príslovie o tom hovorí: „Je to pochabosť pozemského človeka, ktorá prekrúca jeho cestu, a tak sa jeho srdce rozhnevá na samotného Jehovu.“ (Príslovia 19:3) Iný preklad hovorí: „Niektorí ľudia ničia sami seba svojím hlúpym konaním, a potom obviňujú PÁNA.“ (Today’s English Version) A ďalší preklad uvádza: „Nevedomosť človeka popletie jeho záležitosti a on vybuchne proti Jehovovi.“ — Byington.
10. Ako Adamova pochabosť ,prekrútila jeho cestu‘?
10 V zhode s podstatou tohto príslovia Adam konal sebecky a jeho pochabé zmýšľanie ,prekrútilo jeho cestu‘. Jeho srdce sa odvrátilo od Jehovu Boha a vydal sa vlastným, sebeckým, nezávislým smerom. Adam sa stal takým nevďačníkom, že obviňoval svojho Stvoriteľa, a tak zo seba spravil nepriateľa Najvyššieho! Svojím hriechom Adam skazil svoju cestu, i cestu svojej rodiny. Aká výstraha je to pre nás! Tí, ktorí majú sklon obviňovať Jehovu za neutešené podmienky, by si mohli položiť otázku: Pripisujem Bohu zásluhu za všetky dobré veci, z ktorých sa teším? Som vďačný, že ako jedno z jeho stvorení mám život? Nespôsobil som si svoje útrapy sám vlastným previnením? Zaslúžim si Jehovovu priazeň alebo pomoc, pretože sa riadim jeho vedením, ako je predkladané v jeho inšpirovanom Slove, v Biblii?
Nebezpečenstvo aj pre Božích služobníkov
11. Čím sa voči Bohu previnili židovskí náboženskí vodcovia prvého storočia?
11 Židovskí náboženskí vodcovia prvého storočia n. l. tvrdili, že slúžia Bohu, no zanedbávali jeho slovo pravdy a spoliehali sa na svoje vlastné porozumenie. (Matúš 15:8, 9) Ježiš Kristus odhaľoval ich zlé zmýšľanie, a preto ho usmrtili. Neskôr veľmi zúrili proti jeho učeníkom. (Skutky 7:54–60) Cesta týchto mužov bola taká prekrútená, že sa vlastne rozzúrili proti samotnému Jehovovi. — Porovnaj Skutky 5:34, 38, 39.
12. Aký príklad ukazuje, že aj niektorí jednotlivci spojení s kresťanským zborom sa za svoje ťažkosti pokúšajú obviňovať Jehovu?
12 Aj u niektorých jednotlivcov v kresťanskom zbore sa prejavilo nebezpečné zmýšľanie, keď sa pokúšali urobiť Boha zodpovedným za ťažkosti, s ktorými sa stretli. Napríklad menovaní starší v istom zbore považovali za nutné dať jednej mladej vydatej žene láskavú, ale pevnú biblickú radu, aby sa nestýkala s istým svetským mužom. Počas jedného rozhovoru obvinila Boha za to, že jej nepomohol odolať pokušeniu vyvolanému tým, že sa s tým mužom stýkala. Dokonca povedala, že sa na Boha hnevá! Biblické rozhovory a opakované úsilie pomôcť jej boli márne a jej nemravné počínanie neskôr viedlo k vylúčeniu z kresťanského zboru.
13. Prečo sa treba vyhnúť postoju sťažovateľov?
13 Duch ponosovania môže viesť človeka k obviňovaniu Jehovu. „Bezbožní ľudia“, ktorí sa vkradli do zboru v prvom storočí, mali zlého ducha tohto druhu a ten bol sprevádzaný ďalšími druhmi duchovne skazeného zmýšľania. Ako povedal učeník Júda, títo muži ,obracali nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania a prejavovali sa ako falošní voči nášmu jedinému Majiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi‘. Júda tiež vyhlásil: „To sú reptáci, sťažujúci sa na svoj životný údel.“ (Júda 3, 4, 16) Lojálni služobníci Jehovu budú konať múdro, keď sa budú modliť, aby mali ducha vďačnosti, a nie postoj sťažovateľov, ktorý by ich nakoniec mohol roztrpčiť do tej miery, že by stratili vieru v Boha a ohrozili by svoj vzťah k nemu.
14. Ako by mohol niekto reagovať, keď ho urazí spolukresťan, a prečo by to nebolo správne?
14 Možno si myslíš, že tebe by sa to nestalo. No nepriaznivá situácia v dôsledku našich chýb alebo chýb iných by mohla napokon viesť k obviňovaniu Boha. Niekoho napríklad môže uraziť to, čo hovorí alebo urobí spolukresťan. Tento urazený jednotlivec — ktorý azda lojálne slúžil Jehovovi veľa rokov — možno potom povie: ,Pokiaľ dotyčný človek bude v zbore, nebudem chodiť na zhromaždenia.‘ Niekto by sa mohol tak rozhorčiť, že si vo svojom srdci povie: ,Ak sa budú také veci diať, potom nechcem byť časťou zboru.‘ Ale mal by mať kresťan taký postoj? Ak nás urazí iný nedokonalý človek, prečo by sme sa mali hnevať na celý zbor ľudí, ktorí sú Bohu prijateľní a ktorí mu lojálne slúžia? Prečo by mal človek, ktorý sa oddal Jehovovi, prestať s konaním Božej vôle a takto sa hnevať na Boha? Či je múdre pripustiť, aby človek alebo zhoda okolností zničili niečí dobrý vzťah k Jehovovi? Prestať uctievať Jehovu Boha z akéhokoľvek dôvodu by iste bolo pochabé a hriešne. — Jakub 4:17.
15, 16. Čím sa previnil Diotrefes a ako sa správal Gájus?
15 Predstav si, že by si bol v tom istom zbore ako láskavý kresťan Gájus. ,Konal vernú prácu‘, keď prejavoval pohostinnosť prichádzajúcim spoluctiteľom — a to navyše cudzím! Zrejme v tom istom zbore bol však aj pyšný muž Diotrefes. Od Jána, jedného z apoštolov Ježiša Krista, neprijímal nič s úctou. Diotrefes dokonca o Jánovi táral zlými slovami. Apoštol povedal: „Nielenže sa s tým neuspokojuje, ale ani sám neprijíma bratov s úctou, a tým, čo ich chcú prijať, sa v tom snaží zabrániť a vylúčiť ich zo zboru.“ — 3. Jána 1, 5–10.
16 Ján mal v úmysle pripomenúť, čo robí Diotrefes, keď príde do toho zboru. Ako zatiaľ reagoval Gájus a ďalší pohostinní kresťania v tom zbore? V Písmach nie je žiaden náznak, že by niektorý z nich povedal: ,Pokiaľ je v zbore Diotrefes, nechcem byť jeho časťou. Na zhromaždeniach ma neuvidíte.‘ Gájus a ďalší ako on nepochybne stáli pevne. V konaní božskej vôle sa ničím nenechali zastaviť a určite sa nerozhnevali na Jehovu. Rozhodne nie, ani nepodľahli ľstivým úskokom Satana Diabla, ktorý by sa tešil, keby sa stali Jehovovi nevernými a keby Boha obviňovali. — Efezanom 6:10–18.
Nikdy sa nerozhnevaj na Jehovu!
17. Ako by sme mali konať, keby nás nejaký jednotlivec alebo nejaká situácia urazili či vyvolali našu neľúbosť?
17 Aj keby nejaký jednotlivec alebo nejaká situácia v zbore vyvolali neľúbosť či urazili Božieho služobníka, ten, kto je urazený, by vlastne prekrúcal svoju cestu, keby sa prestal stýkať s Jehovovým ľudom. Taký človek by nepoužíval svoju vnímavosť správnym spôsobom. (Hebrejom 5:14) Preto buď rozhodnutý čeliť všetkým protivenstvám ako ten, čo zachováva rýdzosť. Zachovávaj lojálnosť voči Jehovovi Bohu, Ježišovi Kristovi a kresťanskému zboru. (Hebrejom 10:24, 25) Pravdu, ktorá vedie k večnému životu, nemožno nájsť nikde inde.
18. Hoci Božiemu zaobchádzaniu vždy nerozumieme, čím si môžeme byť istí vzhľadom na Jehovu Boha?
18 Pamätaj tiež na to, že Jehova nikdy nikoho nepokúša zlými vecami. (Jakub 1:13) Boh, ktorý je zosobnením lásky, pôsobí dobro, a zvlášť tým, ktorí ho milujú. (1. Jána 4:8) Hoci Božiemu zaobchádzaniu vždy nerozumieme, môžeme mať dôveru, že Jehova Boh nikdy nezlyhá v konaní toho, čo je pre jeho služobníkov najlepšie. Ako povedal Peter: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase, a uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ (1. Petra 5:6, 7) Áno, Jehova sa naozaj stará o svoj ľud. — Žalm 94:14.
19, 20. Ako by sme mali konať, aj keď nás naše skúšky niekedy skľučujú?
19 Preto nepripusti, že by si sa na niečom alebo na niekom potkol. Ako to výstižne povedal žalmista: „Hojný pokoj patrí tým, ktorí milujú... zákon [Jehovu Boha]; a nejestvuje pre nich nijaký kameň potknutia.“ (Žalm 119:165) Všetci zažívame skúšky a tie môžu spôsobiť, že sme niekedy tak trochu skľúčení a deprimovaní. No nikdy nepripusti, aby sa v tvojom srdci rozvinula horkosť, najmä nie proti Jehovovi. (Príslovia 4:23) S jeho pomocou a na biblickom základe sa zaoberaj problémami, ktoré môžeš vyriešiť, a znášaj tie, ktoré pretrvávajú. — Matúš 18:15–17; Efezanom 4:26, 27.
20 Nikdy nepripusti, aby tvoje city spôsobili, že by si reagoval pochabo, a tak prekrúcal svoju cestu. Hovor a konaj spôsobom, ktorý rozradostní Božie srdce. (Príslovia 27:11) Volaj na Jehovu vo vrúcnej modlitbe, vediac, že sa o teba naozaj stará ako o jedného zo svojich služobníkov a že ti dá porozumenie potrebné na to, aby si zostal s jeho ľudom na ceste života. (Príslovia 3:5, 6) A predovšetkým, nehnevaj sa na Boha. Za nepriaznivých okolností vždy pamätaj, že Jehova za to nemá byť obviňovaný.
Ako by si odpovedal?
◻ Akú chybu urobil Lót, ale ako sa na neho pozeral Boh?
◻ Ako zmýšľal Dávid o chybách a o opovážlivosti?
◻ Prečo by sme nemali za nepriaznivé okolnosti obviňovať Boha?
◻ Čo nám pomôže vyhnúť sa tomu, aby sme sa nerozhnevali na Jehovu?
[Obrázok na strane 15]
Keď sa Lót oddelil od Abraháma, urobil zlú voľbu v súvislosti s miestom bývania