„Choďte cestou pohostinnosti“

„Deľte sa so svätými podľa ich potrieb. Choďte cestou pohostinnosti.“ — RIMANOM 12:13.

 1. Čo je základnou ľudskou potrebou a ako sa prejavuje?

ÍSŤ neskoro v noci po ľudoprázdnej ulici v cudzom prostredí môže byť dnes mučivým zážitkom. Rovnaký stres však môže človek zažiť v dave ľudí, keď v ňom nikoho nepozná alebo nikto jeho nepozná. Skutočne, neoddeliteľnou súčasťou ľudskej povahy je potreba, aby o nás niekto dbal, aby sme boli žiaduci a milovaní. Nikto nie je rád, keď sa k nemu druhí správajú ako k cudzincovi alebo ako k človeku, ktorý k nim nepatrí.

 2. Ako sa Jehova postaral o našu potrebu spoločenstva?

² Jehova Boh, Tvorca a Stvoriteľ všetkého, dobre vie o ľudskej potrebe spoločenstva. Ako Projektant ľudského tvorstva Boh od začiatku vedel, že „pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám“, a preto s tým niečo urobil. (1. Mojžišova 2:18, 21, 22) V biblickom zázname je množstvo príkladov skutkov láskavosti, ktorú ľuďom prejavil Jehova a jeho služobníci. To nám umožňuje naučiť sa, ako ‚chodiť cestou pohostinnosti‘ na radosť a potešenie druhých a na našu vlastnú spokojnosť. — Rimanom 12:13.

Náklonnosť k cudzincom

 3. Vysvetli základný význam pohostinnosti.

³ Slovo „pohostinnosť“ použité v Biblii je preložené z gréckeho slova filoxenia, ktoré je vytvorené z dvoch koreňových slov s významom „láska“ a „cudzinec“. Pohostinnosť teda v podstate znamená „lásku k cudzincom“. Nie je to však iba formalita alebo vec zdvorilosti. Pohostinnosť zahŕňa city a náklonnosť. Podľa diela Exhaustive Concordance of the Bible (Úplná biblická konkordancia) od Jamesa Stronga sloveso fileó znamená „byť priateľom (mať rád [jednotlivca alebo predmet]), t. j. mať náklonnosť (označuje pevnú osobnú väzbu, ktorá je vecou citového vzťahu alebo citov)“. Pohostinnosť teda ide ďalej ako láska založená na zásade — ako láska, ktorá možno vychádza zo zmyslu pre povinnosť alebo záväzok. Pohostinnosť je zvyčajne vyjadrením skutočnej nežnej príchylnosti, náklonnosti a priateľstva.

 4. Komu by sa mala prejavovať pohostinnosť?

⁴ Príjemcom tejto nežnej príchylnosti a náklonnosti je „cudzinec“ (po grécky xenos). Kto by to mohol byť? Strongova Concordance (Konkordancia) definuje slovo xenos ako ‚cudzí (doslovne cudzinec alebo obrazne nový); zahŕňa to hosťa alebo (naopak) neznámeho človeka‘. Teda pohostinnosť, ktorej príklady uvádza Biblia, môže odzrkadľovať láskavosť prejavenú niekomu, koho máme radi, alebo môže byť prejavená i niekomu úplne cudziemu. Ježiš vysvetlil: „Ak milujete tých, ktorí milujú vás, akú odmenu máte? Či vyberači daní nerobia to isté? A ak zdravíte iba svojich bratov, čo mimoriadne robíte? Či nerobia to isté aj ľudia z národov?“ (Matúš 5:46, 47) Pravá pohostinnosť prekonáva rozdelenie a diskrimináciu vyvolanú predsudkami a strachom.

Jehova, dokonalý hostiteľ

 5. 6. a) Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: ‚Váš nebeský Otec je dokonalý‘? b) Z čoho vidno Jehovovu štedrosť?

⁵ Keď Ježiš poukázal na nedostatky lásky, ktorú ľudia prejavujú voči sebe navzájom, ako je to uvedené vyššie, dodal: „Teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Matúš 5:48) Samozrejme, Jehova je dokonalý v každom ohľade. (5. Mojžišova 32:4) Ježiš však zdôraznil jednu konkrétnu stránku Jehovovej dokonalosti, keď predtým povedal: „[Boh] pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých.“ (Matúš 5:45) Keď ide o prejavenie láskavosti, Jehova nepozná predpojatosť.

⁶ Jehova ako Stvoriteľ je vlastníkom všetkého. „Mne patrí každý divý živočích v lese, zvieratá na tisícoch vrchov. Dobre poznám každého okrídleného tvora hôr, a húfy živočíchov zo šíreho poľa sú pri mne,“ hovorí Jehova. (Žalm 50:10, 11) Napriek tomu nie je sebecký a nič si neschováva pre seba. Vo svojej štedrosti sa stará o všetkých svojich tvorov. Žalmista o Jehovovi povedal: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ — Žalm 145:16.

 7. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Jehova zaobchádza s cudzincami a s tými, čo sú v núdzi?

⁷ Jehova dáva ľuďom to, čo potrebujú — dokonca aj ľuďom, ktorí ho nepoznajú, ktorí sú preňho cudzincami. Pavol a Barnabáš pripomenuli tým, čo uctievali modly v meste Lystra, že Jehova „nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou“. (Skutky 14:17) Najmä k tým, čo sú v núdzi, je Jehova láskavý a štedrý. (5. Mojžišova 10:17, 18) Je veľa toho, čo sa môžeme od Jehovu naučiť v prejavovaní láskavosti a štedrosti druhým tak, že budeme pohostinní.

 8. Ako Jehova prejavil štedrosť v starostlivosti o naše duchovné potreby?

⁸ Okrem toho, že Jehova sa v hojnej miere stará o hmotné potreby svojich tvorov, stará sa aj o ich potreby v duchovnom ohľade. Jehova konal v záujme nášho duchovného blaha tým najveľkorysejším spôsobom ešte skôr, než si ktokoľvek z nás uvedomil, že sme v zúfalom duchovnom stave. V Rimanom 5:8, 10 čítame: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi... Boli [sme] zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, keď sme boli nepriateľmi.“ Toto opatrenie umožňuje, aby hriešni ľudia vstúpili do obšťastňujúceho rodinného vzťahu k nášmu nebeskému Otcovi. (Rimanom 8:20, 21) Jehova tiež zaistil, aby nám bolo poskytované správne vedenie a usmerňovanie, aby sme i napriek nášmu hriešnemu a nedokonalému stavu mohli byť v živote úspešní. — Žalm 119:105; 2. Timotejovi 3:16.

 9. 10. a) Prečo môžeme povedať, že Jehova je dokonalý hostiteľ? b) Ako by mali praví Boží ctitelia napodobňovať Jehovu v tomto ohľade?

⁹ Vzhľadom na to môžeme povedať, že Jehova je skutočne dokonalý hostiteľ v mnohých ohľadoch. Neprehliada núdznych, pokorných a ponížených. Prejavuje ozajstný záujem o cudzincov, dokonca aj o svojich nepriateľov, a nečaká žiadnu hmotnú odmenu. Či nie je v tom všetkom najväčším príkladom dokonalého hostiteľa?

¹⁰ Ako Boh s takou veľkou milujúcou láskavosťou a štedrosťou Jehova chce, aby ho jeho ctitelia napodobňovali. V celej Biblii vidíme vynikajúce príklady tejto príjemnej vlastnosti. Dielo Encyclopaedia Judaica uvádza, že „v starovekom Izraeli nebola pohostinnosť iba vecou dobrých zvykov, ale mravným ustanovením... Biblické zvyky vítať unaveného pocestného a prijímať cudzinca medzi seba boli vzorom, z ktorého sa pohostinnosť so všetkými jej príbuznými stránkami rozvinula do vysoko váženej cnosti v židovskej tradícii.“ Pohostinnosť by mala charakterizovať všetkých pravých Jehovových ctiteľov vo väčšej miere než nejaký národ alebo nejakú etnickú skupinu.

Hostiteľ anjelov

11. Aký vynikajúci príklad ukazuje, že pohostinnosť priniesla nečakané požehnania? (Pozri aj 1. Mojžišovu 19:1–3; Sudcov 13:11–16.)

¹¹ Jedna z najznámejších biblických správ o prejavení pohostinnosti hovorí o Abrahámovi a Sáre, keď táborili medzi veľkými stromami Mamreho pri Hebrone. (1. Mojžišova 18:1–10; 23:19) Apoštol Pavol mal nepochybne na mysli túto udalosť, keď vyslovil napomenutie: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí nevedomky pohostili anjelov.“ (Hebrejom 13:2) Preskúmanie tejto správy nám pomôže pochopiť, že pohostinnosť nie je len vecou zvyku alebo výchovy. Je to zbožná vlastnosť, ktorá prináša úžasné požehnania.

12. Ako prejavil Abrahám lásku k cudzincom?

¹² Prvá Mojžišova 18:1, 2 ukazuje, že Abrahám tých návštevníkov nepoznal a ani nečakal. Boli to jednoducho traja cudzinci, ktorí tade prechádzali. Podľa zvyku Orientálcov, ako hovoria niektorí komentátori, mal cestujúci v cudzej krajine právo očakávať pohostinnosť, i keď tam nikoho nepoznal. Abrahám však nečakal, kým cudzinci toto svoje právo uplatnia, ale sám sa chopil iniciatívy. „Rozbehol sa“ im v ústrety, keď boli ešte v istej vzdialenosti od neho — a bolo to za „dennej horúčavy“ a Abrahám mal 99 rokov! Či to neukazuje, prečo sa Pavol zmienil o Abrahámovi ako o vzore, ktorý máme napodobňovať? V tom spočíva podstata pohostinnosti — v náklonnosti či láske k cudzincom, v záujme o ich potreby. Je to pozitívna vlastnosť.

13. Prečo sa Abrahám „poklonil“ návštevníkom?

¹³ Táto správa nám ďalej hovorí, že keď sa Abrahám stretol s týmito cudzincami, „poklonil sa k zemi“. Poklonil sa dokonalým cudzincom? Poklona, ktorú urobil Abrahám, bola spôsobom pozdravu váženého hosťa alebo niekoho vo vysokom postavení a nemožno ju zamieňať s aktom uctievania, ktorý je vyhradený iba Bohu. (Porovnaj Skutky 10:25, 26; Zjavenie 19:10.) Tým, že sa Abrahám poklonil „k zemi“ a neurobil iba úklon hlavou, prejavil cudzincom česť, považujúc ich za dôležitých. Hoci sám bol hlavou veľkej, prosperujúcej patriarchálnej rodiny, považoval týchto cudzincov za hodných väčšej cti, než akú mal on sám. Ako veľmi sa to odlišuje od zvyčajnej podozrievavosti voči cudzincom, od postoja „počkajme, a uvidíme“! Abrahám naozaj ukázal význam výroku: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ — Rimanom 12:10.

14. Aké úsilie a aká obetavosť bola spojená s Abrahámovým prejavom pohostinnosti voči cudzincom?

¹⁴ Zvyšok tejto správy ukazuje, že Abrahámove city boli úprimné. Samotné jedlo bolo mimoriadne. Dokonca ani vo veľkej domácnosti, ktorá mala veľa dobytka, nebol ‚útly a dobrý mladý býk‘ každodenným jedlom. V súvislosti s rozšírenými zvykmi v tejto oblasti John Kitto v diele Daily Bible Illustrations (Každodenné biblické obrazy) uvádza: „Vyberané veci si dopriali iba výnimočne, v čase niektorých sviatkov alebo pri príchode cudzinca; a mäsité jedlo jedli iba pri takýchto príležitostiach, a to aj v prípade, keď mali početné stáda drobného dobytka a dobytka.“ Teplé podnebie nedovoľovalo skladovať žiadne jedlo, ktoré by sa mohlo pokaziť, a preto sa také jedlo muselo vždy podávať čerstvé. Nie div, že v tejto krátkej správe sa tri razy vyskytuje slovo „ponáhľať sa“ alebo „poponáhľať sa“ a že Abrahám doslova „bežal“, aby jedlo pripravil! — 1. Mojžišova 18:6–8.

15. Aký je správny náhľad na hmotné veci pri prejavovaní pohostinnosti, ako to ukazuje príklad Abraháma?

¹⁵ Účelom však nie je urobiť veľkú hostinu a zapôsobiť tým na druhých. I keď Abrahám a Sára vyvinuli veľké úsilie pri príprave a podávaní jedla, všimni si, ako sa o tom Abrahám predtým vyjadril: „Nech sa, prosím, prinesie trochu vody a budú vám umyté nohy. Potom spočiniete pod stromom. A dovoľte mi priniesť kúsok chleba a osviežte si srdcia. Potom môžete ísť ďalej, lebo preto ste prechádzali touto cestou k svojmu sluhovi.“ (1. Mojžišova 18:4, 5) Ukázalo sa, že tým „kúskom chleba“ je hostina s vykŕmeným teľaťom, s okrúhlymi bochníkmi z jemnej múky, s maslom a mliekom — hostina ako pre kráľa. Ako sa z toho môžeme poučiť? Keď sa prejavuje pohostinnosť, nie je dôležité ani sa nemá zdôrazňovať, aké bohaté bude jedlo a nápoje alebo aká nákladná bude zábava a podobne. Pohostinnosť nezávisí od toho, či si niekto môže dovoliť drahé veci. Jej základom je skôr úprimný záujem o blaho druhých a túžba robiť dobro druhým v takej miere, v akej si to človek môže dovoliť. „Lepšie je jedlo zo zeleniny tam, kde je láska, ako býk chovaný pri válove, a s ním nenávisť,“ hovorí biblické príslovie, a to je kľúč k pravej pohostinnosti. — Príslovia 15:17.

16. Ako prejavil Abrahám ocenenie pre duchovné veci tým, čo urobil pre návštevníkov?

¹⁶ Musíme si ale všimnúť, že celá udalosť mala aj duchovnú stránku. Abrahám nejako rozpoznal, že návštevníci sú poslami od Jehovu. Vidno to z toho, že ich oslovil týmito slovami: „Jehova, ak som teraz našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, neobíď svojho sluhu.“a (1. Mojžišova 18:3; porovnaj 2. Mojžišovu 33:20.) Abrahám vopred nevedel, či preňho majú nejaké posolstvo alebo či tade iba prechádzajú. No i tak chápal, že sa uskutočňuje Jehovovo predsavzatie. Títo návštevníci mali nejaké poslanie od Jehovu. Ak Abrahám mohol urobiť niečo, aby k tomu prispel, bolo mu to potešením. Uvedomoval si, že Jehovovi služobníci si zaslúžia to najlepšie, a on im chcel to najlepšie za daných okolností poskytnúť. Také konanie prinesie duchovné požehnanie buď jemu, alebo niekomu inému. Ako sa ukázalo, Abrahám a Sára boli za svoju úprimnú pohostinnosť veľmi požehnaní. — 1. Mojžišova 18:9–15; 21:1, 2.

Pohostinný ľud

17. Čo Jehova vyžadoval od Izraelitov v súvislosti s cudzincami a núdznymi medzi nimi?

¹⁷ Národ, ktorý vyšiel z Abraháma, nemal zabudnúť na jeho vynikajúci príklad. Zákon, ktorý dal Jehova Izraelitom, obsahoval nariadenia prejavovať pohostinnosť cudzincom medzi nimi. „Cudzí usadlík, ktorý s vami býva ako cudzí usadlík, sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine. Ja som Jehova, váš Boh.“ (3. Mojžišova 19:34) Ľud mal brať ohľad zvlášť na tých, čo potrebovali hmotnú pomoc, a nesmel k nim byť ľahostajný. Keď Jehova požehnal svoj ľud hojnou úrodou, keď sa radovali počas sviatkov, keď odpočívali od namáhavej práce počas sabatných rokov i pri ďalších príležitostiach, mali pamätať na tých menej šťastných — na vdovy, na chlapcov bez otca a na cudzích usadlíkov. — 5. Mojžišova 16:9–14; 24:19–21; 26:12, 13.

18. Aká dôležitá je pohostinnosť v súvislosti s prijímaním Jehovovej priazne a požehnania?

¹⁸ Dôležitosť láskavosti, štedrosti a pohostinnosti voči druhým, najmä voči tým, čo sú v núdzi, možno vidieť z toho, ako Jehova zaobchádzal s Izraelitmi, keď zanedbávali prejavovanie týchto vlastností. Jehova dal jasne najavo, že láskavosť a štedrosť k cudzincom a k núdznym je jednou z požiadaviek na to, aby jeho ľud stále dostával požehnania. (Žalm 82:2, 3; Izaiáš 1:17; Jeremiáš 7:5–7; Ezechiel 22:7; Zechariáš 7:9–11) Keď sa národ snažil spĺňať tieto i ďalšie požiadavky, darilo sa mu a tešil sa z hmotnej i duchovnej hojnosti. Keď sa pohrúžili do svojich sebeckých snáh a zanedbávali prejavovanie týchto príjemných vlastností tým, čo boli v núdzi, dostali Jehovovo odsúdenie a nakoniec im bol vymeraný nepriaznivý rozsudok. — 5. Mojžišova 27:19; 28:15, 45.

19. O čom musíme ďalej uvažovať?

¹⁹ Aké je preto veľmi dôležité, aby sme sa preskúmali a zistili, či v tomto ohľade žijeme podľa Jehovových očakávaní! Platí to najmä dnes vzhľadom na sebeckého a rozdeľujúceho ducha vo svete. Ako môžeme prejavovať kresťanskú pohostinnosť v rozdelenom svete? Túto tému budeme rozoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Aký význam má biblické slovo prekladané ako „pohostinnosť“?

◻ V akých ohľadoch je Jehova dokonalým príkladom v prejavovaní pohostinnosti?

◻ Do akej miery prejavoval Abrahám pohostinnosť?

◻ Prečo musia všetci praví Boží ctitelia ‚chodiť cestou pohostinnosti‘?