Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 1. knihy Mojžišovej — II. časť
OD STVORENIA prvého človeka Adama po smrť Jakobovho syna Jozefa zachytáva 1. Mojžišova 2369 rokov ľudských dejín. O prvých 10 kapitolách a deviatich veršoch 11. kapitoly, kde sa opisujú udalosti od stvorenia po stavbu babylonskej veže, sa písalo v predchádzajúcom čísle tohto časopisu.a Tento článok sa venuje hlavným myšlienkam zvyšnej časti 1. Mojžišovej, kde sa píše o tom, ako Boh zaobchádzal s Abrahámom, Izákom, Jakobom a Jozefom.
ABRAHÁM SA STÁVA BOŽÍM PRIATEĽOM
Asi 350 rokov po potope prichádza v rodovej línii Noachovho syna Sema na svet človek, ku ktorému bude mať Boh mimoriadny vzťah. Volá sa Abram, neskôr Abrahám. Na Boží príkaz odchádza Abram z chaldejského mesta Ur a začne bývať v stane na území, o ktorom Jehova sľúbil, že ho dá jemu a jeho potomkom. Pre svoju vieru a poslušnosť je nazvaný „Jehovov priateľ“. — Jakub 2:23.
Jehova zakročuje proti skazeným obyvateľom Sodomy a okolitých miest, ale Lóta a jeho dcéry necháva nažive. Sľubuje Abrahámovi syna, čo sa plní narodením Izáka. Po rokoch skúša Abrahámovu vieru, keď mu prikazuje, aby tohto syna predložil ako obeť. Abrahám je ochotný poslúchnuť, ale anjel ho zastavuje. Niet pochýb, že Abrahám má silnú vieru a je pevne presvedčený, že prostredníctvom jeho semena sa budú žehnať všetky národy. Jeho milovaná manželka Sára umiera a on prežíva veľký žiaľ.
Odpovede na biblické otázky:
12:1–3 — Kedy začala platiť abrahámovská zmluva a na ako dlho? Jehovova zmluva s Abramom o tom, že ‚všetky rody zeme sa budú istotne žehnať jeho prostredníctvom‘, začala zjavne platiť, keď tento Boží služobník cestou do Kanaanu prešiel Eufrat. Určite to bolo 14. nisana 1943 pred n. l. — 430 rokov predtým, ako bol Izrael oslobodený z Egypta. (2. Mojžišova 12:2, 6, 7, 40, 41) Abrahámovská zmluva je ‚zmluvou na neurčitý čas‘. Zostáva v platnosti, kým sa nedosiahne úplné požehnanie rodov zeme a zničenie všetkých Božích nepriateľov. — 1. Mojžišova 17:7; 1. Korinťanom 15:23–26.
15:13 — Kedy sa naplnilo predpovedaných 400 rokov útlaku Abramovho potomstva? Toto obdobie sa začalo v roku 1913 pred n. l., keď bol Abrahámov syn Izák vo veku päť rokov odstavený a keď si z neho začal jeho 19-ročný nevlastný brat Izmael ‚robiť žarty‘. (1. Mojžišova 21:8–14; Galaťanom 4:29) Obdobie útlaku sa skončilo v roku 1513 pred n. l. oslobodením Izraelitov z egyptského otroctva.
16:2 — Urobila Sáraj správne, že ponúkla Abramovi za manželku svoju slúžku Hagar? Jej ponuka bola v súlade s vtedajším zvykom, že povinnosťou neplodnej ženy bolo dať manželovi konkubínu, aby mohol splodiť dediča. Polygamia sa prvýkrát objavila v Kainovej línii. Časom sa ujala a prijali ju aj niektorí Jehovovi ctitelia. (1. Mojžišova 4:17–19; 16:1–3; 29:21–28) Ale Jehova nikdy neodstúpil od svojej pôvodnej normy, ktorou je monogamia. (1. Mojžišova 2:21, 22) Noach a jeho synovia, ktorým Jehova zopakoval príkaz ‚byť plodnými a naplniť zem‘, mali zjavne iba po jednej manželke. (1. Mojžišova 7:7; 9:1; 2. Petra 2:5) A platnosť monogamie ako normy opäť potvrdil Ježiš Kristus. — Matúš 19:4–8; 1. Timotejovi 3:2, 12.
19:8 — Bolo správne, že Lót ponúkol Sodomčanom svoje dcéry? Podľa orientálneho zvyku bolo povinnosťou hostiteľa chrániť hostí vo svojom dome a brániť ich v prípade potreby aj za cenu vlastného života. Lót bol ochotný urobiť to. Odvážne vyšiel z domu, zavrel za sebou dvere a sám sa postavil pred dav. Vo chvíli, keď ponúkol svoje dcéry, si už pravdepodobne uvedomoval, že jeho hostia sú poslami od Boha, a možno si myslel, že Boh by mohol jeho dcéry zachrániť podobne, ako zachránil jeho tetu Sáru v Egypte. (1. Mojžišova 12:17–20) A naozaj, všetko sa to skončilo tak, že Lótovi ani jeho dcéram sa nič nestalo.
19:30–38 — Prehliadol Jehova to, že sa Lót opil a splodil synov so svojimi dvoma dcérami? Jehova neprehliada ani krvismilstvo, ani opilstvo. (3. Mojžišova 18:6, 7, 29; 1. Korinťanom 6:9, 10) Lót odsudzoval „nezákonné skutky“ obyvateľov Sodomy. (2. Petra 2:6–8) Triezvy by nikdy nebol mal pohlavný styk so svojimi dcérami. Dcéry si to uvedomovali, čo vidno z toho, že ho opili, ale keďže boli v krajine cudzincami, mysleli si, že toto je jediný spôsob, ako zabrániť vymretiu Lótovej rodiny. Správa je v Biblii preto, aby bolo zrejmé, aký príbuzenský vzťah je medzi Moábčanmi (z Moába) a Ammónčanmi (z Ben-ammiho) na jednej strane a Abrahámovými potomkami, Izraelitmi, na druhej strane.
Poučenie pre nás:
13:8, 9 Abrahám nám veľmi pekne ukazuje, ako riešiť nezhody. Nikdy by sme sa nemali zriecť pokojných vzťahov kvôli finančnému zisku, osobnému názoru alebo pýche.
15:5, 6 Keď Abrahám zostarol a ešte stále nemal syna, hovoril o tom s Bohom. Jehova ho utešil. Čo to prinieslo? Abrahám „uveril Jehovovi“. Ak si pred Jehovom vylejeme srdce v modlitbe, ak prijmeme útechu, ktorú dáva z Biblie, a ak ho poslúchneme, naša viera zosilnie.
15:16 Jehova zdržiaval vykonanie rozsudku nad Amorejčanmi (čiže Kanaančanmi) štyri pokolenia. Prečo? Lebo je trpezlivým Bohom. Čakal, kým nepominie posledná nádej na ich zlepšenie. Aj my musíme byť trpezliví podobne ako Jehova.
18:23–33 Jehova neničí ľudí bez rozdielu. Chráni spravodlivých.
19:16 Lót „stále otáľal“ a anjeli ho museli i s rodinou zo Sodomy takmer ťahať. Je múdre nestrácať vedomie naliehavosti, keď čakáme koniec tohto skazeného sveta.
19:26 Bolo by veľmi nerozumné nechať sa rozptýliť tým, čo sme zanechali vo svete, alebo sa za tým túžobne obzerať!
JAKOB MÁ 12 SYNOV
Abrahám zariaďuje, aby si Izák vzal za manželku Rebeku, ženu, ktorá verí v Jehovu. Rebeka porodí svojmu manželovi dvojčatá, Ezaua a Jakoba. Ezau pohŕda právom prvorodeného a predáva ho Jakobovi, ktorý neskôr získava otcovo požehnanie. Jakob uteká do Pádan-aramu, kde vstupuje do manželstva s Leou a Ráchel. Asi 20 rokov sa stará o stáda ich otca a potom aj s rodinou odchádza. S Leou, Ráchel a ich dvoma slúžkami má 12 synov a jednu dcéru. Zápasí s anjelom, ktorý ho požehnáva a premenúva na Izraela.
Odpovede na biblické otázky:
28:12, 13 — Čo znamenal Jakobov sen o „rebríku“? Tento „rebrík“ možno vyzeral ako stúpajúce kamenné schodisko a znamenal, že medzi zemou a nebom je spojenie. To, že po ňom vystupovali a zostupovali Boží anjeli, znamená, že anjeli nejakým významným spôsobom slúžia ako sprostredkovatelia medzi Jehovom a ľuďmi, ktorých Jehova schvaľuje. — Ján 1:51.
30:14, 15 — Prečo Ráchel vymenila príležitosť otehotnieť za niekoľko mandragor? V staroveku sa ovocie mandragory používalo v medicíne ako narkotikum a ako preventívny alebo liečebný prostriedok proti kŕčom. Tomuto ovociu sa tiež pripisovala schopnosť vyvolať pohlavnú túžbu, zvýšiť plodnosť človeka alebo pomôcť pri počatí. (Šalamúnova pieseň 7:13) V Biblii sa nepíše, s akou pohnútkou Ráchel uskutočnila túto výmenu, ale možno si myslela, že mandragory jej pomôžu otehotnieť a odstrániť pohanu, ktorú znášala preto, že bola neplodná. Ale Jehova „jej otvoril lono“ až o niekoľko rokov. — 1. Mojžišova 30:22–24.
Poučenie pre nás:
25:23 Jehova dokáže preskúmať genetickú výbavu človeka ešte pred narodením a využiť schopnosť poznať budúcnosť. Tak si môže vopred vybrať, koho použije na uskutočnenie svojich predsavzatí. Napriek tomu nepredurčuje konečný osud jednotlivých ľudí. — Hozeáš 12:3; Rimanom 9:10–12.
25:32, 33; 32:24–29 Z Jakobovho záujmu o právo prvorodeného a z toho, že celú noc zápasil s anjelom, aby od neho získal požehnanie, vidno, že si veľmi cenil sväté veci. Jehova nám zveril viacero svätých vecí, napríklad vzťah k nemu a k jeho organizácii, výkupné, Bibliu a našu nádej na Kráľovstvo. Buďme ako Jakob a dávajme najavo, že si ich ceníme.
34:1, 30 Problém, ktorý na Jakoba ‚priviedol verejné odsúdenie‘, vznikol preto, lebo Dína sa spriatelila s ľuďmi, ktorí nemilovali Jehovu. Priateľov si musíme vyberať múdro.
JEHOVA POŽEHNÁVA JOZEFA V EGYPTE
Jakobovi synovia zo žiarlivosti predávajú svojho brata do otroctva. V Egypte sa Jozef dostáva do väzenia, lebo sa verne a odvážne pridržiava Božích mravných noriem. Časom vychádza z väzenia, aby vyložil faraónove sny, ktoré predpovedajú sedem rokov hojnosti a po nich sedem rokov hladu. Jozef sa potom stáva správcom potravín Egypta. Pre hlad prichádzajú jeho bratia do Egypta hľadať potraviny. Rodina sa opäť zjednocuje a usádza v úrodnej krajine Góšen. Na smrteľnej posteli Jakob požehnáva svojich synov a vyslovuje proroctvo, ktoré je spoľahlivou nádejou na veľké požehnania v ďalekej budúcnosti. Jakobove telesné pozostatky odvážajú pochovať do Kanaanu. Keď Jozef vo veku 110 rokov zomiera, jeho telo nabalzamujú a časom dopravia do Zasľúbenej krajiny. — 2. Mojžišova 13:19.
Odpovede na biblické otázky:
43:32 — Prečo bolo Egypťanom odporné jesť s Hebrejmi? Z veľkej časti to mohlo byť pre náboženské predsudky alebo pre rasovú pýchu. Egypťania okrem toho pohŕdali pastiermi. (1. Mojžišova 46:34) Prečo? Možno jednoducho preto, že pastieri mali v egyptskom kastovom systéme veľmi nízke postavenie. Alebo možno preto, že Egypťania pohŕdali ľuďmi, ktorí hľadali pastvu pre stáda, keďže v krajine bolo málo pôdy na obrábanie.
44:5 — Naozaj Jozef používal pohár na čítanie znamení? Je zrejmé, že pohár a to, čo sa o ňom povedalo, bolo súčasťou ľsti. Jozef bol verný ctiteľ Jehovu. Nepoužíval pohár na čítanie znamení, práve tak ako ho Benjamin v skutočnosti neukradol.
49:10 — Aký je význam pojmov „žezlo“ a „veliteľská palica“? Žezlo je tyč, ktorú nosí vládca ako symbol kráľovskej autority. Veliteľská palica je dlhá žrď, ktorá symbolizuje jeho moc rozkazovať. Jakobova zmienka o týchto veciach naznačuje, že Júdov kmeň bude mať významnú autoritu a moc až do príchodu Šíla. Týmto Júdovým potomkom je Ježiš Kristus, ten, komu Jehova dal nebeské panstvo. Kristus má kráľovskú autoritu a moc rozkazovať. — Žalm 2:8, 9; Izaiáš 55:4; Daniel 7:13, 14.
Poučenie pre nás:
38:26 Júda sa k svojej ovdovenej neveste Támar nezachoval správne. Ale keď sa dozvedel, že Támar od neho čaká dieťa, pokorne si chybu uznal. Aj my by sme si mali pohotovo uznať chybu.
39:9 Z toho, čo Jozef odpovedal Putifárovej manželke, vidíme, že zmýšľanie tohto Božieho služobníka v otázkach morálky bolo v súlade s Božím zmýšľaním a že na jeho svedomie vplývali Božie zásady. Nemali by sme sa aj my snažiť o to isté, keď nadobúdame stále väčšie poznanie pravdy?
41:14–16, 39, 40 Jehova môže spôsobiť obrat v okolnostiach ľudí, ktorí sa ho boja. Keď nás postihnú nepriaznivé okolnosti, bude múdre spoľahnúť sa na Jehovu a zostať mu verný.
Ich viera bola stála
Abrahám, Izák, Jakob a Jozef boli skutočne bohabojnými mužmi, ktorí mali pevnú vieru. Správa o ich živote obsiahnutá v 1. Mojžišovej posilňuje našu vieru a môžeme sa z nej veľa naučiť.
Z tejto správy môžeš mať úžitok, keď budeš držať krok s rozvrhom týždenného čítania Biblie v teokratickej škole kazateľskej služby. Ak pritom pouvažuješ nad myšlienkami z tohto článku, správa bude pre teba ešte pútavejšia.
[Poznámka pod čiarou]
a Pozri článok „Jehovovo slovo je živé — Hlavné myšlienky z 1. knihy Mojžišovej — I. časť“ v Strážnej veži z 1. januára 2004.
[Obrázok na strane 26]
Abrahám mal silnú vieru
[Obrázok na strane 26]
Jehova požehnáva Jozefa
[Obrázok na strane 26]
Spravodlivý Lót a jeho dcéry zostali nažive
[Obrázok na strane 29]
Jakob si cenil sväté veci. Ceníš si ich aj ty?