Potrebujeme vždy konkrétny biblický pokyn?

KEĎ si bol malý, tvoji rodičia ti pravdepodobne určovali mnoho pravidiel. Ako si rástol, postupne si začal chápať, že je to na tvoje dobro. Teraz ako dospelý sa zrejme ďalej držíš určitých pravidiel, ktoré ti rodičia vštepili, hoci sa už rozhoduješ sám.

Náš nebeský Otec, Jehova, nám vo svojom Slove, Biblii, dáva viaceré jednoznačné zákony. Napríklad zakazuje modlárstvo, smilstvo, cudzoložstvo a krádež. (2. Mojžišova 20:1–17; Skutky 15:28, 29) Ako duchovne ‚vo všetkom rastieme‘, je nám jasné, že Jehova to robí v našom najlepšom záujme a že jeho príkazy a zákazy nie sú príliš obmedzujúce. — Efezanom 4:15; Izaiáš 48:17, 18; 54:13.

V Biblii však nenájdeme konkrétne pokyny na všetky možné situácie. A tak si niektorí myslia, že v takých prípadoch si môžu robiť, čo sa im páči. Argumentujú tým, že keby to Boh považoval za potrebné, vyjadril by svoju vôľu formou priameho pokynu.

No tí, ktorí takto uvažujú, sa často rozhodnú nemúdro a neskôr to veľmi ľutujú. Neuvedomujú si, že Biblia neobsahuje len zákony, ale aj iné informácie, z ktorých môžeme zistiť, ako sa Boh pozerá na určité veci. Keď študujeme Bibliu a spoznávame Jehovov názor, rozvíjame si biblicky školené svedomie a pomáha nám to rozhodovať sa v súlade s Božím spôsobom myslenia. Tak rozradostňujeme Jehovovo srdce a žneme úžitok vyplývajúci z múdrych rozhodnutí. — Efezanom 5:1.

Vynikajúce biblické príklady

Keď sa pozrieme na biblické správy o Božích služobníkoch v staroveku, nájdeme aj situácie, v ktorých zobrali do úvahy Jehovov spôsob myslenia, hoci nemali stanovený žiaden priamy príkaz ani zákaz. Pouvažujme napríklad o Jozefovi. V čase, keď čelil nemravným návrhom Putifárovej manželky, neexistoval žiaden božsky inšpirovaný písaný zákon, ktorý by zakazoval cudzoložstvo. No aj bez priameho zákona Jozef chápal, že cudzoložstvo by bolo hriechom nielen proti jeho svedomiu, ale aj „proti Bohu“. (1. Mojžišova 39:9) Jozef si zjavne uvedomoval, že cudzoložstvo je v rozpore s Božím zmýšľaním a nie je v súlade s Božou vôľou vyjadrenou v Edene. — 1. Mojžišova 2:24.

Pouvažuj aj o inom príklade. Zo Skutkov 16:3 sa dozvedáme, že skôr ako Pavol vzal so sebou Timoteja na kresťanské cesty, obrezal ho. No v 4. verši čítame, že Pavol a Timotej potom cestovali po mestách a odovzdávali bratom „ustanovenia, o ktorých rozhodli apoštoli a starší v Jeruzaleme“. K týmto ustanoveniam patrilo aj rozhodnutie, že kresťania nie sú povinní dodržiavať zákon o obriezke. (Skutky 15:5, 6, 28, 29) Prečo potom Pavol považoval za nevyhnutné, aby bol Timotej obrezaný? „Kvôli Židom, ktorí boli v tých miestach, lebo všetci do jedného vedeli, že [Timotejov] otec je Grék.“ Pavol nechcel, aby táto skutočnosť bola pre niekoho zbytočne dôvodom na potknutie. Mal záujem o to, aby sa kresťania stále ‚odporúčali každému ľudskému svedomiu pred Bohom‘. — 2. Korinťanom 4:2; 1. Korinťanom 9:19–23.

Tento spôsob uvažovania bol pre Pavla a Timoteja typický. Prečítaj si také pasáže ako Rimanom 14:15, 20, 21 a 1. Korinťanom 8:9–13; 10:23–33 a všimni si, ako veľmi sa Pavol zaujímal o duchovné blaho iných ľudí, zvlášť tých, ktorí by sa mohli potknúť na niečom, čo by prísne vzaté nebolo nesprávne. A o Timotejovi sa Pavol vyjadril: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci. Všetci ostatní totiž hľadajú svoje záujmy, nie záujmy Krista Ježiša. Ale vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ ​(Filipanom 2:20–22) Nie sú títo dvaja kresťanskí muži pre nás dnes znamenitým príkladom? Keď v nejakej veci neexistoval konkrétny Boží pokyn, nerozhodovali sa podľa toho, čo by bolo pre nich výhodné alebo čo by oni osobne uprednostnili, ale napodobňovali lásku Jehovu a jeho Syna tým, že brali do úvahy, ako by ich osobné rozhodnutie mohlo duchovne ovplyvniť iných.

Pouvažuj aj o Ježišovi Kristovi, ktorý je pre nás najväčším príkladom. Vo svojej Kázni na vrchu jasne vysvetlil, že ten, kto pochopí ducha Božích zákonov, bude podľa tohto ducha konať aj vo veciach, ktoré nie sú konkrétne prikázané alebo zakázané. (Matúš 5:21, 22, 27, 28) Ježiš, Pavol, Timotej ani Jozef si nemysleli, že keď neexistuje konkrétny Boží zákon, môžu si robiť, čo sa im páči. Títo muži konali v súlade s Božím spôsobom myslenia a žili podľa prikázaní, ktoré Ježiš označil za najväčšie zo všetkých — milovať Boha a milovať svojho blížneho. — Matúš 22:36–40.

A čo kresťania dnes?

Je jasné, že k Biblii nemôžeme pristupovať ako k právnemu dokumentu — nemôžeme očakávať, že všetko v nej bude do detailov stanovené. Keď sa rozhodneme konať v súlade s Božím spôsobom myslenia aj vo veciach, o ktorých žiaden konkrétny zákon nehovorí, budeme tým prinášať Jehovovi radosť. Inými slovami, namiesto toho, aby nám vždy niekto musel povedať, čo od nás Boh žiada, môžeme sami ‚pozorovať, aká je Jehovova vôľa‘. (Efezanom 5:17; Rimanom 12:2) Prečo také konanie prináša Jehovovi radosť? Lebo ním dávame najavo, že sa viac zaujímame o to, čo sa páči jemu, než o vlastné výhody a práva. Navyše takým konaním ukazujeme, že si Božiu lásku natoľko ceníme, že ju chceme napodobňovať a že si želáme, aby bola motivačnou silou v našom živote. (Príslovia 23:15; 27:11) Okrem toho ak konáme v súlade s tým, čo naznačujú Písma, prispieva to k nášmu duchovnému a často aj telesnému zdraviu.

Pozrime sa, ako môžeme pozorovať, aká je Jehovova vôľa, vo veciach, ktoré sú ponechané na naše osobné rozhodnutie.

Výber zábavy

Vezmime si príklad mladíka, ktorý si chce kúpiť určitý hudobný album. To, čo si z tohto albumu vypočul, sa mu veľmi páčilo, ale znepokojuje ho obal albumu, ktorý naznačuje, že v textoch piesní sa otvorene hovorí o sexe a používajú sa v nich neslušné slová. Všíma si tiež, že z mnohých nahrávok tohto speváka cítiť hnev a agresivitu. Keďže tento mladík miluje Jehovu, zaujíma sa o jeho názor na tento album. Ako môže prísť na to, aká je v tomto prípade Božia vôľa?

V liste Galaťanom apoštol Pavol vymenúva skutky tela a ovocie Božieho ducha. Ovocie ducha pravdepodobne poznáš. Je to láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Ale vieš, čo všetko patrí ku skutkom tela? Pavol píše: „Zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenia a podobné veci. Vopred vás pred tým varujem, podobne ako som vás vopred varoval, že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ — Galaťanom 5:19–23.

Všimni si, že ako posledné v zozname týchto skutkov Pavol uvádza „podobné veci“. Pavol neposkytol úplný zoznam všetkého, čo patrí ku skutkom tela. Preto nikto nemôže argumentovať: ‚Čo nie je v Pavlovom zozname skutkov tela, Písma dovoľujú.‘ Čitatelia majú použiť rozlišovaciu schopnosť, aby zistili, ktoré skutky tu síce nie sú konkrétne uvedené, ale možno ich zaradiť k „podobným veciam“. Tí, ktorí nekajúcne konajú to, čo k týmto „podobným veciam“ patrí, nezdedia požehnania Božieho Kráľovstva.

Preto musíme pozorovať, čiže rozlišovať, čo sa Jehovovi nepáči. Je to ťažké? Ak ti lekár povie, že máš jesť viac ovocia a zeleniny, ale máš sa vyhýbať zákuskom, zmrzline a podobným veciam, bolo by ťažké prísť na to, do ktorej skupiny patrí čokoláda? Teraz sa opäť pozri na ovocie Božieho ducha a na skutky tela. Do ktorého zoznamu patrí spomínaný album? Určite nepripomína lásku, dobrotu, sebaovládanie ani iné vlastnosti, ktoré súvisia s ovocím Božieho ducha. Človek nepotrebuje priamy príkaz alebo zákaz, aby spoznal, že tento druh hudby nie je v súlade s Božím myslením. Rovnako môžeme postupovať aj pri výbere materiálov na čítanie, filmov, televíznych programov, počítačových hier, webových stránok a tak ďalej.

Prijateľný osobný vzhľad

Biblia tiež obsahuje zásady, ktoré sa týkajú obliekania a úpravy zovňajšku. Nimi sa môže kresťan riadiť, aby jeho osobný vzhľad bol vhodný a príjemný. Ten, kto miluje Jehovu, vidí aj v tomto príležitosť rozradostniť svojho nebeského Otca, nie príležitosť robiť si, čo sa mu páči. Ako sme už videli, skutočnosť, že Jehova v určitých veciach nedal konkrétne pokyny, neznamená, že ho nezaujíma, čo členovia jeho ľudu robia. Na rôznych miestach sa štýl obliekania ľudí líši a aj na tom istom mieste sa môže štýl z času na čas meniť. Boh však poskytol základné zásady, ktorými by sa mal jeho ľud riadiť v každom čase a na každom mieste.

Napríklad v 1. Timotejovi 2:9, 10 čítame: „Takisto si prajem, aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha, totiž dobrými skutkami.“ Teda kresťanské ženy — a aj muži — majú brať pri úprave svojho zovňajšku do úvahy, čo ľudia v ich oblasti očakávajú od tých, ktorí „vyznávajú, že si hlboko ctia Boha“. Zvlášť je vhodné, keď kresťan uvažuje o tom, ako sa budú ľudia na základe jeho vzhľadu pozerať na biblické posolstvo, ktoré im prináša. (2. Korinťanom 6:3) Príkladný kresťan nebude trvať na vlastnom vkuse či dovolávať sa svojich práv, ale bude skôr chcieť, aby sa druhí nepozastavovali nad jeho vzhľadom a nepotkýnali sa na ňom. — Matúš 18:6; Filipanom 1:10.

Keď kresťan zistí, že druhí sa pozastavujú nad jeho štýlom obliekania či úpravy zovňajšku, môže napodobniť apoštola Pavla a dať záujem o duchovné blaho druhých pred vlastný vkus. Pavol povedal: „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov.“ ​(1. Korinťanom 11:1) A o Ježišovi napísal: „Ani Kristus sa nepáčil sám sebe.“ Pavol z toho pre všetkých kresťanov vyvodzuje jasné poučenie: „My, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní, a nie páčiť sa sami sebe. Nech sa každý z nás páči svojmu blížnemu v tom, čo je dobré na jeho budovanie.“ — Rimanom 15:1–3.

Vycibri si vnímavosť

Ako si môžeme rozvíjať vnímavosť, aby sme aj bez konkrétneho pokynu dokázali rozpoznať, čo sa páči Jehovovi? Ak si denne čítame jeho Slovo, pravidelne ho študujeme a rozjímame o tom, čo čítame, naša vnímavosť sa bude zlepšovať. Tento rast nepríde okamžite. Tak ako telesný rast u dieťaťa, aj duchovný rast je postupný a nie je ihneď rozpoznateľný. Preto potrebujeme prejavovať trpezlivosť. Nemali by sme byť frustrovaní, ak ihneď nevidíme zlepšenie. Na druhej strane len plynutím času sa naša vnímavosť nezlepší. Zlepší sa len vtedy, ak tento čas budeme využívať na pravidelné uvažovanie o Božom Slove, ako sme už spomínali, a ak budeme Božie Slovo podľa svojich schopností čo najviac uplatňovať vo svojom živote. — Hebrejom 5:14.

Možno povedať, že zatiaľ čo Božie zákony sú skúškou našej poslušnosti, Božie zásady sú skúškou hĺbky našej duchovnosti a túžby páčiť sa nášmu nebeskému Otcovi. Keď budeme duchovne rásť, budeme klásť stále väčší dôraz na to, aby sme napodobňovali Jehovu a jeho Syna. Svoje rozhodnutia budeme chcieť zakladať na Božom spôsobe myslenia, ktorý môžeme vypozorovať z Písiem. A keď budeme rozradostňovať nášho nebeského Otca vo všetkom, čo robíme, zistíme, že aj nám samým to bude prinášať väčšiu radosť.

[Obrázky na strane 23]

Štýl obliekania sa na rôznych miestach líši, ale pri výbere oblečenia by sme sa mali riadiť biblickými zásadami