V rozlišovaní zásad sa zračí zrelosť

ZLÁ spoločnosť kazí užitočné zvyky. Žneš to, čo zasievaš. (1. Korinťanom 15:33; Galaťanom 6:7) Či už v doslovnom alebo v duchovnom zmysle, každý z týchto výrokov je príkladom základnej pravdy — zásady — a každý poskytuje základ pre formulovanie zákonov. Zákony sa však môžu meniť a obvykle bývajú konkrétne. Naproti tomu zásady sú všeobecné a môžu trvať večne. Preto nás Božie Slovo povzbudzuje, aby sme premýšľali v zmysle zásad všade, kde je to možné.

Webster’s Third New International Dictionary definuje zásadu ako „všeobecnú alebo základnú pravdu; súhrnný a základný zákon, náuku či predpoklad, na ktorom sú založené iné zákony, náuky či predpoklady alebo z ktorého sú odvodené“. Napríklad dieťaťu by sme mohli dať zákon: „Nesmieš sa dotýkať sporáka.“ Dospelému by však postačilo vyjadrenie: „Sporák je horúci.“ Všimni si, že druhý výrok je širší. Keďže usmerňuje človeka, čo môže robiť — azda variť, piecť alebo vypnúť sporák — stáva sa v určitom zmysle zásadou.

Kľúčové zásady v živote sú, prirodzene, duchovného charakteru; ovplyvňujú naše uctievanie Boha a naše šťastie. Niektorí ľudia sa však vzdávajú úsilia, ktoré treba vynaložiť pri uvažovaní o zásadách. Keď stoja pred nejakým rozhodnutím, uprednostňujú pravidlá, lebo je to pohodlné. To nie je múdre a je to v rozpore s príkladom, ktorý dali verní muži staroveku v biblických časoch. — Rimanom 15:4.

Muži zbožných zásad

Medzi nedokonalými ľuďmi by ako celkom prvý muž zbožných zásad mohol byť označený Ábel. Pravdepodobne veľa premýšľal o sľube o „semene“ a uvedomil si, že vykúpenie z hriechu si bude vyžadovať krvavú obeť. (1. Mojžišova 3:15) A tak predložil Bohu „niečo z prvotín svojho stáda“. Vyjadrenie „áno, jeho tučné kusy“ ukazuje, že Ábel dal Jehovovi to najlepšie, čo mal. No až viac ako dvetisíc rokov po Ábelovej smrti Boh po prvý raz objasnil podrobné požiadavky týkajúce sa obetí. V protiklade k bohabojnému mužovi zásad Ábelovi jeho brat Kain obetoval Bohu iba formálne. Jeho postoj však nebol uspokojivý a niečo na jeho obeti naznačovalo, že jeho srdcu chýbajú zásady. — 1. Mojžišova 4:3–5.

Aj Noach bol mužom zbožných zásad. Zatiaľ čo biblický záznam ukazuje, že Boh mu výslovne prikázal postaviť koráb, nedočítame sa v súvislosti s ním o nijakom príkaze kázať iným. A predsa je Noach nazvaný „zvestovateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Hoci Boh pravdepodobne nariadil Noachovi, aby kázal, Noacha k tomu nepochybne podnecoval i jeho cit pre zásady a láska k blížnym. Keďže žijeme v časoch podobných Noachovým, napodobňujme jeho znamenitý postoj a príklad.

Ježiš na rozdiel od duchovenstva svojich dní učil ľudí, aby premýšľali v zmysle zásad. Príkladom toho je jeho Kázeň na vrchu. Celý jej charakter je výzvou k uplatňovaniu zásad. (Matúš, kapitoly 5–7) Ježiš tak vyučoval preto, lebo podobne ako Ábel a Noach pred ním, aj on naozaj poznal Boha. Ešte ako chlapec si vážil základnú pravdu: „Človek žije nielen chlebom, ale... z každého výroku Jehovových úst.“ (5. Mojžišova 8:3; Lukáš 2:41–47) Áno, kľúčom k tomu, aby sa niekto stal človekom zbožných zásad, je naozaj spoznať Jehovu, spoznať, čo sa mu páči a čo sa mu nepáči, a spoznať jeho predsavzatie. Keď toto základné poznanie Boha začne ovplyvňovať náš život, stanú sa z neho vlastne životné zásady. — Jeremiáš 22:16; Hebrejom 4:12.

Zásady a srdce

Zákon možno poslúchať aj neochotne, azda zo strachu pred trestom za neposlušnosť. Podriadenosť zásade však vylučuje takýto postoj, lebo samotnou podstatou zásad je to, že riadiť sa nimi znamená reagovať zo srdca. Uvažuj o Jozefovi, ktorý podobne ako Ábel a Noach žil pred ustanovením zmluvy mojžišovského Zákona. Keď sa Putifárova manželka pokúšala Jozefa zviesť, odpovedal jej: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ Áno, Jozef poznal zásadu, že manžel a manželka sú „jedným telom“. — 1. Mojžišova 2:24; 39:9.

Dnešný svet nemá spravodlivé zásady. Ako nejaký nenásytník živí sa násilím a nemravnosťou. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že kresťan by mohol byť v pokušení ujedať si, azda tajne, z tej istej bezcennej potravy, ktorou sú filmy, videonahrávky či knihy. Teda aké je chvályhodné, keď podobne ako Jozef odmietame zlo zo zásady, majúc na pamäti, že Boh počas prichádzajúceho „veľkého súženia“ ochráni iba lojálnych. (Matúš 24:21) Áno, predovšetkým to, kým sme v súkromí, nie na verejnosti, odhaľuje, kým sme naozaj vnútri. — Žalm 11:4; Príslovia 15:3.

To znamená, že ak sme vedení biblickými zásadami, nebudeme hľadať domnelé medzery v Božích zákonoch; ani sa nebudeme pokúšať zistiť, ako ďaleko môžeme zájsť bez toho, že by sme skutočne porušili určitý zákon. Takým uvažovaním sme sami proti sebe a napokon nám ublíži.

Hľaď za zákon

Prirodzene, zákony hrajú životne dôležitú úlohu v živote kresťana. Sú ako stráže, ktoré prispievajú k našej ochrane, a ich jadrom sú mnohé dôležité zásady. Keby sme si tieto zásady neuvedomovali, naša láska k súvisiacim zákonom by mohla ochladnúť. Prejavilo sa to na starovekom národe Izrael.

Boh dal Izraelu Desať prikázaní, z ktorých prvé zakazovalo uctievanie akéhokoľvek boha okrem Jehovu. Základnou pravdou za týmto zákonom je to, že Jehova stvoril všetky veci. (2. Mojžišova 20:3–5) Žil však tento národ podľa tejto zásady? Jehova sám odpovedá: „‚Si naším otcom‘ [povedali Izraeliti] klátu dreva a [volali] ‚matka‘ na kameň. Ale mne [Jehovovi] sa obrátili chrbtom a odvrátili tvár odo mňa.“ (Jeremiáš 2:27, The New English Bible) Aká bezcitná a bezzásadová pochabosť! A ako zranila Jehovovo srdce! — Žalm 78:40, 41; Izaiáš 63:9, 10.

Aj kresťania majú zákony od Boha. Majú sa napríklad vyhýbať modlárstvu, sexuálnej nemravnosti a zneužívaniu krvi. (Skutky 15:28, 29) Keď sa nad tým zamyslíme, môžeme pochopiť zásady, ktoré sú za týmito zákonmi, napríklad: Boh si zasluhuje našu výlučnú oddanosť; máme byť verní svojmu partnerovi; Jehova je naším Životodarcom. (1. Mojžišova 2:24; 2. Mojžišova 20:5; Žalm 36:9) Keď si uvedomujeme zásady, ktoré sú za týmito nariadeniami, a hlboko si tieto zásady ceníme, chápeme, že tieto nariadenia sú na naše vlastné dobro. (Izaiáš 48:17) Pre nás Božie „prikázania nie sú bremenom“. — 1. Jána 5:3.

Zatiaľ čo Izraeliti v minulosti ignorovali Božie prikázania, ich znalci Písma v Ježišovej dobe zašli do druhého extrému. Sformulovali množstvo pravidiel a tradícií, ktoré bránili čistému uctievaniu a pochovali zbožné zásady. (Matúš 23:2) Ľudia sa cítili odovzdaní neúspechu, beznádeji či pokrytectvu. (Matúš 15:3–9) A mnohým z týchto pravidiel vytvorených ľuďmi chýbala ľudskosť. Keď sa Ježiš chystal uzdraviť muža s uschnutou rukou, opýtal sa prítomných farizejov: „Je zákonné urobiť v sabate dobrý... skutok?“ Svojím mlčaním kričali nie, a preto bol Ježiš „hlboko zarmútený necitlivosťou ich sŕdc“. (Marek 3:1–6) Farizeji mohli prísť v sabat na pomoc uviaznutému či zranenému domácemu zvieraťu (čo bola finančná investícia), ale rozhodne nie mužovi alebo žene — iba ak by to bola otázka života a smrti. Áno, boli natoľko posadnutí ľudskými pravidlami a formálnymi detailmi, že podobne ako mravce, ktoré lozia po nejakom obraze, farizeji neboli schopní vidieť celý obraz — božské zásady. — Matúš 23:23, 24.

Ba aj mladí ľudia, keď majú úprimné srdce, môžu prinášať česť Jehovovi svojím ocenením pre biblické zásady. Učiteľ trinásťročnej Rebeccy sa opýtal triedy, kto by hral hazardné hry. Väčšina povedala, že by nehrali. Ale keď boli spomenuté rôzne situácie, všetci okrem Rebeccy pripustili, že by tým či oným spôsobom hrali. Učiteľ sa opýtal Rebeccy, či by si z nejakého vhodného dôvodu kúpila lístok do tomboly za 20 centov. Rebecca povedala, že nie, a uviedla biblické dôvody, prečo by také konanie bolo formou hazardnej hry. Učiteľ potom celej triede povedal: ‚Podľa môjho názoru Rebecca je tu jediná, kto má to, čo nazývam „zásady“ v pravom zmysle slova.‘ Iste, Rebecca mohla jednoducho odpovedať: „Je to proti môjmu náboženstvu,“ ale ona premýšľala hlbšie; vedela povedať, prečo sú hazardné hry nesprávne a prečo sa na nich odmieta zúčastniť.

Príklady, akými sú Ábel, Noach, Jozef a Ježiš, nám ukazujú, aký úžitok nám to prináša, keď pri uctievaní Boha používame svoju „schopnosť premýšľať“ a „silu rozumu“. (Príslovia 2:11; Rimanom 12:1) Kresťanskí starší robia dobre, keď napodobňujú Ježiša pri ‚pasení Božieho stáda, ktoré je v ich starostlivosti‘. (1. Petra 5:2) Ako to Ježiš vhodne doložil svojím príkladom, ľuďom, ktorí milujú zbožné zásady, sa pod Jehovovou zvrchovanosťou dobre darí. — Izaiáš 65:14.