Kto je vinný — my, alebo naše gény?

PRÍČINU alkoholizmu, homosexuality, promiskuity, násilného konania, ako aj ďalšieho nenormálneho správania, ba samej smrti vedci usilovne hľadajú v genetike. Nebolo by úľavou zistiť, že nie sme zodpovední za svoje skutky, ale sme len obeťou našej genetickej výbavy? Viniť za chyby niekoho iného alebo niečo iné je pre nás ľudí prirodzené.

Vedci predkladajú možnosť, že ak sú na vine gény, pomocou génového inžinierstva je možné zmeniť ich a odstrániť nechcené vlastnosti. Nový impulz pre takéto nádeje dalo nedávne úspešné zmapovanie celého ľudského genómu.

Táto možnosť sa však zakladá na predpoklade, že tým ničomníkom, ktorý je zodpovedný za všetky naše hriechy a chyby, sú naše genetické danosti. Našli vedci detektívi dostatok dôkazov, aby mohli naše gény postaviť pred súd? Odpoveď na túto otázku zjavne silne ovplyvní náš pohľad na seba i na našu budúcnosť. No skôr ako preskúmame dôkazy, bude poučné pozrieť sa na počiatky ľudstva.

Ako sa to všetko začalo

Správu o tom, ako prvá ľudská dvojica, Adam a Eva, upadla do hriechu v záhrade Eden, väčšina ľudí pozná alebo o nej aspoň počula. Boli Adam s Evou už na začiatku vytvorení s nejakým vnútorným defektom, s akousi konštrukčnou chybou, ktorá ich predurčila, aby zhrešili a boli neposlušní?

Ich Stvoriteľ, Jehova Boh, ktorého všetky diela sú dokonalé, vyhlásil, že aj koruna pozemského tvorstva je ‚veľmi dobrá‘. (1. Mojžišova 1:31; 5. Mojžišova 32:4) Spokojnosť so svojím dielom dokázal aj tak, že dal prvým ľuďom svoje požehnanie a poučil ich, aby boli plodní, naplnili zem ľudskými bytosťami a vzali si na starosť jeho pozemské tvorstvo — a to by určite neurobil niekto, kto si nie je istý svojou prácou. — 1. Mojžišova 1:28.

O stvorení prvej ľudskej dvojice sa z Biblie dozvedáme: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ ​(1. Mojžišova 1:27) To neznamená, že Boh vytvoril ľudí tak, aby sa naňho podobali vzhľadom, lebo „Boh je Duch“. (Ján 4:24) Skôr to znamená, že ľudí obdaril zbožnými vlastnosťami a morálnym cítením, čiže svedomím. (Rimanom 2:14, 15) Okrem toho mali slobodnú vôľu, čiže dokázali veci zvažovať a rozhodovať sa, ako konať.

Naši prví rodičia však nezostali bez vedenia. Naopak, dostali varovanie pred následkami nesprávneho konania. (1. Mojžišova 2:17) Teda dôkazy svedčia o tom, že keď stál Adam pred morálnou dilemou, rozhodol sa konať tak, ako sa mu to práve zdalo výhodné. Namiesto toho, aby sa zamyslel nad svojím vzťahom k Stvoriteľovi alebo nad dlhodobými následkami svojho skutku, dopustil sa rovnakého nesprávneho konania ako jeho manželka. Potom sa navyše snažil zvaliť vinu na Jehovu, keď povedal, že ho zviedla manželka, ktorú mu dal on. — 1. Mojžišova 3:6, 12; 1. Timotejovi 2:14.

Z toho, ako Boh zareagoval na hriech Adama a Evy, sa môžeme veľa naučiť. Boh sa nesnažil napraviť nejakú ‚konštrukčnú chybu‘ v ich génoch. Naopak, urobil to, o čom povedal, že bude následkom ich skutkov, a čo napokon viedlo k ich smrti. (1. Mojžišova 3:17–19) Táto správa z raných dejín ľudstva vnáša veľa svetla do podstaty ľudského správania.a

Dôkazy proti vine genetickej výbavy

Vedci už dlho riešia obrovskú úlohu: nájsť genetickú príčinu chorôb a správania ľudí a liek na ne. Po desiatich rokoch práce sa šiestim skupinám výskumníkov podarilo identifikovať gén súvisiaci s Huntingtonovou chorobou, hoci vedci ani netušia, ako zapríčiňuje chorobu. No v reportáži o tomto výskume časopis Scientific American citoval biológa Evana Balabana z Harvardovej univerzity, ktorý povedal, že „objaviť gény zodpovedné za poruchy správania bude neporovnateľne ťažšie“.

Snaha výskumníkov dať do súvisu konkrétne gény a ľudské správanie nie je úspešná. Napríklad v časopise Psychology Today sa v reportáži o úsilí nájsť genetickú príčinu depresie uvádza: „Z epidemiologických údajov o najzávažnejších duševných chorobách je zrejmé, že ich príčiny nemožno obmedziť na čisto genetické.“ V reportáži sa uvádza príklad: „Medzi Američanmi, ktorí sa narodili pred rokom 1905, bolo jedno percento postihnutých depresiou do veku 75 rokov. Spomedzi Američanov, ktorí sa narodili o polstoročie neskôr, sa šesť percent dostalo do depresie do veku 24 rokov!“ Preto sa reportáž končí tým, že za taký krátky čas mohli také dramatické zmeny spôsobiť iba vonkajšie alebo sociálne činitele.

O čom svedčia tieto a mnohé ďalšie štúdie? O tom, že hoci pri formovaní našej osobnosti môžu mať istú úlohu gény, zjavne na ňu pôsobia aj iné vplyvy. Jedným z významných činiteľov je prostredie, v ktorom žijeme a ktoré sa v súčasnosti radikálne mení. V súvislosti s tým, čomu je dnešná mládež vystavená prostredníctvom populárnych druhov zábavy, sa v knihe Boys Will Be Boys (Chlapci sú už raz takí) uvádza ako nepravdepodobné, že deti si osvoja správne morálne zásady, keď „počas rastu venujú desaťtisíce hodín pozeraniu televíznych programov a filmov, v ktorých sa na ľudí útočí, strieľa a bodá sa do nich, vyberajú sa im vnútornosti, sú sekaní, sťahovaní z kože alebo mrzačení, a počúvajú hudbu, ktorá oslavuje znásilňovanie, samovraždu, drogy, alkohol a fanatizmus“.

Je zjavné, že Satan, „vládca tohto sveta“, vytvoril také prostredie, ktoré pôsobí na tie najnižšie ľudské pudy. A kto môže poprieť, že také prostredie silne nevplýva aj na každého z nás? — Ján 12:31; Efezanom 6:12; Zjavenie 12:9, 12.

Príčina ľudských ťažkostí

Ako sme si mohli všimnúť, ťažkosti sa začali hriechom prvej ľudskej dvojice. A výsledok? I keď generácie Adamových potomkov nenesú zodpovednosť za Adamov hriech, všetci jeho potomkovia pri narodení predsa zdedili hriech, nedokonalosť a smrť. V Biblii sa vysvetľuje: „Preto ako pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — Rimanom 5:12.

Nedokonalosť je pre človeka bezpochyby nevýhodou. Nezbavuje ho však všetkej morálnej zodpovednosti. Z Biblie vidno, že ľudia, ktorí vkladajú dôveru v Jehovovo opatrenie na získanie života a prispôsobujú svoj život Božím normám, majú Jehovovo schválenie. Boh podnecovaný milujúcou láskavosťou urobil milosrdné opatrenie na vykúpenie ľudstva — akoby na opätovné kúpenie toho, čo Adam stratil. Tým opatrením je výkupná obeť jeho dokonalého Syna, Ježiša Krista, ktorý povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ — Ján 3:16; 1. Korinťanom 15:21, 22.

Apoštol Pavol vyjadril hlbokú vďačnosť za toto opatrenie. Zvolal: „Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť? Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ ​(Rimanom 7:24, 25) Pavol vedel, že keď zo slabosti podľahne hriechu, môže na základe výkupnej obete Ježiša Krista prosiť Boha o odpustenie.b

Rovnako ako v prvom storočí, aj dnes mnohí ľudia, ktorí žili veľmi zlým životom alebo ktorých situácia vyzerala beznádejne, získali presné poznanie biblickej pravdy, urobili potrebné zmeny, a tak môžu prijímať Božie požehnanie. Urobiť nutné zmeny nebolo ľahké a mnohí stále musia zápasiť so škodlivými sklonmi. No s Božou pomocou sa im darí zachovávať rýdzosť a nachádzať radosť v službe Bohu. (Filipanom 4:13) Zamyslime sa nad príkladom človeka, ktorý urobil radikálne zmeny, aby sa páčil Bohu.

Povzbudzujúca skúsenosť

„Keď som bol chlapec na internátnej škole, zaplietol som sa do homosexuálnych praktík, hoci som sa nepovažoval za homosexuála. Rodičia boli rozvedení a ja som veľmi túžil po rodičovskej láske, ktorej sa mi nikdy nedostalo. Po skončení školy som nastúpil povinnú vojenskú službu. V susedných barakoch bola skupina homosexuálov. Začal som im závidieť ich spôsob života, a tak som sa s nimi začal stýkať. Keď som bol s nimi v kontakte asi rok, začal som sa považovať za homosexuála; myslel som si: ‚Som už raz taký a nič s tým neurobím.‘

Začal som sa učiť slang homosexuálov a chodil som do ich klubov, kde boli voľne dostupné drogy a alkohol. Hoci navonok vyzeralo všetko veľmi vzrušujúco a príťažlivo, v skutočnosti to bolo odporné. Hlboko vnútri som si uvedomoval, že taký pomer je neprirodzený a nemá budúcnosť.

V jednom malom meste som našiel sálu Kráľovstva Jehovových svedkov, a práve tam bolo zhromaždenie. Vošiel som dnu a vypočul som si prejav, v ktorom sa hovorilo o budúcich rajských podmienkach. Potom som sa stretol s niekoľkými svedkami a tí ma pozvali na zjazd. Šiel som naň a tam sa mi otvorili oči — videl som šťastné rodiny, ktoré spolu uctievajú Boha. Začal som so svedkami študovať Bibliu.

Začal som uplatňovať to, čo som sa dozvedal z Biblie, hoci to bolo ťažké. Podarilo sa mi oslobodiť od všetkých nečistých praktík. Po 14 mesiacoch štúdia som oddal svoj život Jehovovi a dal som sa pokrstiť. Konečne som mal pravých priateľov. Pomohol som aj ďalším ľuďom spoznať pravdu z Biblie a teraz slúžim v kresťanskom zbore ako služobný pomocník. Jehova ma skutočne požehnal.“

Nesieme zodpovednosť

Snažiť sa zvaliť všetku vinu za naše nesprávne konanie na gény vôbec nie je riešenie. Taký postoj nám nepomáha riešiť ani prekonávať naše problémy, píše sa v časopise Psychology Today, ale „nás môže učiť pocitu bezmocnosti, ktorá je koreňom mnohých našich problémov. Nezdá sa, že by sa tým zmenšovalo množstvo týchto problémov, skôr to podporuje ich vzrast.“

Je pravda, že musíme bojovať s mocnými škodlivými silami vrátane našich hriešnych sklonov a Satanovej snahy odviesť nás od poslušnosti Bohu. (1. Petra 5:8) Okrem toho nás môžu rôzne ovplyvňovať aj naše gény. Ale rozhodne nie sme bezmocní. Praví kresťania majú mocných spojencov — Jehovu, Ježiša Krista, Božieho svätého ducha, Božie Slovo, Bibliu, a kresťanský zbor. — 1. Timotejovi 6:11, 12; 1. Jána 2:1.

Pred vstupom izraelského národa do Zasľúbenej krajiny pripomenul Mojžiš tomuto národu zodpovednosť voči Bohu týmito slovami: „Predložil [som ti] život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo, tým, že budeš milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budeš počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budeš pridržiavať.“ ​(5. Mojžišova 30:19, 20) Podobne aj dnes je každý jednotlivec, ktorý je schopný niesť zodpovednosť za svoje konanie, povinný sám sa rozhodnúť, či bude slúžiť Bohu a spĺňať jeho požiadavky. Rozhodnutie je na nás. — Galaťanom 6:7, 8.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 9]

Mali Adam a Eva sklon k hriechu následkom nejakého defektu v génoch?

[Obrázky na strane 10]

Mal by každý človek prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia?

[Prameň ilustrácie]

Narkomanka: Godo-Foto

[Obrázok na strane 11]

Snahy nájsť genetické príčiny ľudského správania neboli úspešné

[Obrázok na strane 12]

Uplatňovanie toho, čo učí Biblia, pomáha úprimným ľuďom zmeniť sa