Keď už nebude hriech

„NARODILI sme sa v hriechu?“ Táto otázka uviedla do rozpakov jedného vysokoškolského študenta v Spojených štátoch krátko nato, ako začal študovať Bibliu. Keďže vyrastal v hinduistickom prostredí, myšlienka zdedeného hriechu mu bola cudzia. Ale ak je hriech naozaj zdedený, uvažoval, popierať túto skutočnosť alebo nevenovať jej pozornosť by nebolo užitočné. Ako sa dá nájsť odpoveď na túto otázku?

Ak sa hriech dedí, muselo sa to niekedy začať. Bol prvý človek stvorený ako zlý, takže tieto zlé črty sa preniesli na jeho deti? Alebo sa táto chyba objavila neskôr? Kedy sa vlastne začal hriech? Na druhej strane, ak je hriech len vonkajším zlým činiteľom alebo princípom, môžeme vôbec dúfať, že budeme od neho oslobodení?

Podľa hinduistického presvedčenia utrpenie a zlo sú sprievodnými znakmi stvorenia. Ako poznamenáva jeden hinduistický učenec, „utrpenie [alebo zlo] sa podobne ako chronický reumatizmus len premiestňuje z jedného miesta na druhé, ale nemôže byť úplne vykorenené“. Zlo je určite súčasťou sveta ľudstva počas celej zaznamenanej histórie. Ak tu bolo zlo ešte predtým, ako človek začal zaznamenávať dejiny, spoľahlivá odpoveď na otázky o jeho pôvode musí nutne pochádzať z vyššieho zdroja, nie z ľudského. Odpoveď musí pochádzať od Boha. — Žalm 36:9.

Človek — stvorený bez hriechu

Opisy stvorenia človeka predkladané vo védach sú obrazné, pripúšťa hinduistický filozof Nikhilananda. Podobne aj väčšina východných náboženstiev poskytuje len mytologické vysvetlenie stvorenia. Ale na to, aby sme verili biblickej správe o stvorení prvého človeka, máme aj logické, aj vedecké dôvody.a V prvej kapitole Biblie sa uvádza: „Potom Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ — 1. Mojžišova 1:27.

Čo znamená byť stvorený „na Boží obraz“? Jednoducho to znamená, že človek bol vytvorený na Božiu podobu, teda má božské vlastnosti — ako je spravodlivosť, múdrosť a láska —, ktoré ho odlišujú od zvierat. (Porovnaj Kolosanom 3:9, 10.) Vďaka týmto vlastnostiam má schopnosť zvoliť si, či bude konať zlo, alebo dobro, a preto je tvorom so slobodnou vôľou. Keď bol prvý človek stvorený, nebol v ňom žiaden hriech a v jeho živote nebolo žiadne zlo ani utrpenie.

Prvému človeku Adamovi dal Jehova Boh tento príkaz: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojžišova 2:16, 17) Keby si Adam a jeho manželka Eva zvolili poslušnosť, priniesli by chválu a česť svojmu Stvoriteľovi a zostali by bez hriechu. Naproti tomu skutok neposlušnosti by znamenal ich zlyhanie v spĺňaní Božích dokonalých noriem, čím by sa stali nedokonalými — hriešnymi.

Adam a Eva neboli vytvorení ako božskí. Mali však určitú mieru božských vlastností a schopnosť robiť mravné rozhodnutia. Keďže boli Božím stvorením, boli bezhriešni čiže dokonalí. (1. Mojžišova 1:31; 5. Mojžišova 32:4) Ich stvorením nebol narušený súlad, ktorý dovtedy už veky vládol medzi Bohom a vesmírom. Teda ako sa začal hriech?

Pôvod hriechu

Hriech sa najprv objavil v duchovnej ríši. Pred stvorením zeme a človeka Boh stvoril inteligentných duchovných tvorov — anjelov. (Jób 1:6; 2:1; 38:4–7; Kolosanom 1:15–17) Jeden z týchto anjelov si priveľa myslel o svojej kráse a inteligencii. (Porovnaj Ezechiela 28:13–15.) Z pokynov, ktoré dal Boh Adamovi a Eve, aby mali deti, mohol tento anjel pochopiť, že zanedlho bude celá zem naplnená spravodlivými ľuďmi a všetci budú uctievať Boha. (1. Mojžišova 1:27, 28) Tento duchovný tvor túžil, aby uctievali jeho. (Matúš 4:9, 10) Rozvíjanie si tejto túžby ho priviedlo na scestie. — Jakub 1:14, 15.

Tento spurný anjel sa prostredníctvom hada prihovoril Eve a povedal jej, že Boh im zákazom jedenia zo stromu poznania dobrého a zlého odopiera poznanie, ktoré by mali mať. (1. Mojžišova 3:1–5) To, čo povedal, bola odporná lož — skutok hriechu. Vyslovením tejto lži urobil tento anjel zo seba hriešnika. Preto bol nazvaný Diabol, ohovárač, a Satan, odporca Boha. — Zjavenie 12:9.

Satanovo presvedčivé tvrdenie malo na Evu nepriaznivý účinok. Uverila slovám tohto pokušiteľa, nechala sa zviesť a zjedla z ovocia zakázaného stromu. Jej manžel Adam sa k nej v jedení ovocia pripojil, a tak sa obaja stali hriešnikmi. (1. Mojžišova 3:6; 1. Timotejovi 2:14) Je jasné, že keď sa naši prví rodičia rozhodli neposlúchať Boha, stratili dokonalosť a stali sa hriešnikmi.

Čo však potomkovia Adama a Evy? Biblia vysvetľuje: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12) Pôsobil už zákon dedičnosti. Adam nemohol dať svojim deťom niečo, čo nemal. (Jób 14:4) V čase, keď prvá dvojica mala deti, bola už hriešna, lebo stratila dokonalosť. Následkom toho sme všetci — bez výnimky — zdedili hriech. (Žalm 51:5; Rimanom 3:23) Hriech potom priniesol len zlo a utrpenie. Navyše následkom toho všetci starneme a zomierame, „lebo mzda, ktorú platí hriech, je smrť“. — Rimanom 6:23.

Svedomie ‚obviňuje‘ alebo ‚ospravedlňuje‘

Uvažujte aj o účinku hriechu na správanie prvej ľudskej dvojice. Zakryli si časti tela a pokúšali sa pred Bohom skryť. (1. Mojžišova 3:7, 8) Hriech teda vyvolal pocity viny, úzkosti a hanby. Ľudia dnes veľmi dobre poznajú tieto pocity.

Kto sa netrápil nepríjemnými pocitmi preto, že neprejavil láskavosť niekomu, kto to potreboval, alebo kto nemal výčitky, pretože povedal niečo, čo nemalo byť nikdy povedané? (Jakub 4:17) Prečo máme takéto znepokojujúce pocity? Apoštol Pavol vysvetľuje, že ‚v našom srdci je napísaný zákon‘. Ak sa naše svedomie nestane necitlivým, akékoľvek porušenie tohto zákona vyvolá vnútorný nepokoj. A tak nás hlas svedomia ‚obviňuje‘ alebo ‚ospravedlňuje‘. (Rimanom 2:15; 1. Timotejovi 4:2; Títovi 1:15) Či si to uvedomujeme alebo nie, máme vnútorný zmysel pre to, čo je nesprávne, pre to, čo je hriech!

Pavol si dobre uvedomoval svoje hriešne sklony. „Keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé,“ priznal. „Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ Pavol sa preto pýtal: „Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ — Rimanom 7:21–24.

Oslobodenie od hriechu — ako?

Jeden učenec hovorí: „Oslobodenie je podľa hinduistickej tradície vyslobodením z neustáleho procesu rodenia sa a umierania.“ Podobne budhizmus predkladá ako riešenie nirvánu — stav zabudnutia na vonkajšiu realitu. Keďže hinduizmus neprijal predstavu zdedeného hriechu, sľubuje len únik z existencie.

Naproti tomu výsledkom biblického spôsobu oslobodenia bude skutočné odstránenie hriešneho stavu. Apoštol Pavol po otázke, ako môže byť oslobodený od hriechu, odpovedá: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rimanom 7:25) Áno, oslobodenie príde od Boha prostredníctvom Ježiša Krista.

Podľa evanjelia Matúša „Syn človeka“, Ježiš Kristus, prišiel, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Ako je zaznamenané v 1. Timotejovi 2:6, Pavol napísal, že Ježiš „dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých“. Slovo „výkupné“ znamená zaplatenie ceny za oslobodenie zo zajatia. Skutočnosť, že je to zodpovedajúce výkupné, zdôrazňuje, že táto cena môže vyrovnať váhy spravodlivosti, ako to požaduje zákon. Ale ako môže byť smrť jedného človeka považovaná za „zodpovedajúce výkupné za všetkých“?

Adam zapredal celé ľudstvo, vrátane nás, hriechu a smrti. Cenou alebo pokutou, ktorú za to musel zaplatiť, bol jeho dokonalý ľudský život. Ako náhrada musel byť daný iný dokonalý ľudský život — zodpovedajúce výkupné. (2. Mojžišova 21:23; 5. Mojžišova 19:21; Rimanom 5:18, 19) Pretože žiaden nedokonalý človek nemôže toto výkupné poskytnúť, Boh v svojej nekonečnej múdrosti ponúkol východisko z tejto tiesnivej situácie. (Žalm 49:6, 7) Preniesol dokonalý život svojho jednosplodeného Syna z neba do lona panny na zemi a nechal, aby sa narodil ako dokonalý človek. — Lukáš 1:30–38; Ján 3:16–18.

Aby mohol Ježiš uskutočniť vykúpenie ľudstva, musel si zachovať čistý záznam po celý čas, čo bol na zemi. To aj urobil. Potom zomrel obetnou smrťou. Týmto spôsobom dal Ježiš k dispozícii cenu dokonalého ľudského života — svojho vlastného života — na zaplatenie výkupného na vyslobodenie ľudstva. — 2. Korinťanom 5:14; 1. Petra 1:18, 19.

Čo pre nás môže znamenať Kristovo výkupné

Z Ježišovej výkupnej obete môžeme mať úžitok už teraz. Ak prejavujeme vieru v túto obeť, môžeme sa tešiť z čistého postavenia pred Bohom a môžeme sa dostať do Jehovovej láskyplnej a nežnej starostlivosti. (Skutky 10:43; Rimanom 3:21–24) Namiesto toho, aby sme boli zdrvení vinou za hriech, ktorého sme sa azda dopustili, môžeme sa bez zábran usilovať o to, aby nám Boh odpustil na základe výkupného. — Izaiáš 1:18; Efezanom 1:7; 1. Jána 2:1, 2.

Pred nami sú dni, keď výkupné umožní úplné uzdravenie ľudstva z chorobného stavu zapríčineného hriechom. Posledná kniha Biblie opisuje „rieku vody života“ vytekajúcu z Božieho trónu. Na brehoch rieky je hojnosť ovocných stromov, ktorých lístie je „na liečenie národov“. (Zjavenie 22:1, 2) Biblia tu symbolicky hovorí o Stvoriteľovom úžasnom opatrení na trvalé oslobodenie ľudstva od hriechu a smrti na základe Ježišovej výkupnej obete.

Prorocké videnia v knihe Zjavenie sa zakrátko splnia. (Zjavenie 22:6, 7) Potom sa všetci ľudia úprimného srdca stanú dokonalými a budú ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. (Rimanom 8:20, 21) Nemalo by nás to podnietiť k tomu, aby sme sa snažili dozvedieť viac o Jehovovi Bohu a o jeho lojálnom Synovi, Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal výkupným? — Ján 17:3.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 6]

Adam priniesol ľudstvu hriech a smrť

[Obrázok na strane 7]

Ježišova výkupná obeť prináša oslobodenie od hriechu a smrti