Ceníš si život tak ako Boh?

1., 2. a) Aký vzácny dar sme dostali od Jehovu? b) Čo nám Jehova dal, aby sme žili šťastne a zmysluplne?

JEHOVA dal každému z nás obdivuhodný dar – život. (1. Mojžišova 1:27) Chce, aby sme žili šťastne a zmysluplne. Preto nám dal zásady, vďaka ktorým sa učíme múdro rozhodovať. Na základe nich dokážeme „rozoznať správne od nesprávneho“. (Hebrejom 5:14) Jehova nás prostredníctvom zásad vlastne učí správne premýšľať. A keď sa nimi riadime a vidíme, ako nám v živote pomáhajú, ešte plnšie si uvedomujeme, aké sú vzácne.

² Niekedy sa život veľmi skomplikuje. Často vznikajú situácie, na ktoré sa nedá vztiahnuť nijaký konkrétny biblický pokyn. Napríklad sa musíme rozhodovať v otázke liečby, pri ktorej sa používa krv. Čo nám pomôže rozhodovať sa tak, aby sme robili radosť Jehovovi? V Biblii sú zásady, z ktorých sa dozvedáme, ako sa Jehova pozerá na život a na krv. Ak im porozumieme, budeme sa vedieť múdro rozhodovať a zachováme si čisté svedomie. (Príslovia 2:6–11) Teraz preskúmajme niektoré z nich.

3., 4. a) Pri akých príležitostiach Boh vyjadril svoj pohľad na krv? b) Čo krv predstavuje?

³ Z Biblie sa učíme, že krv je svätá, lebo predstavuje život. A život je pre Jehovu cenný. Keď Kain zabil svojho brata Ábela, Jehova mu povedal: „Krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ (1. Mojžišova 4:10) Keď Jehova hovoril o Ábelovej krvi, myslel tým jeho život. Teda krv predstavovala Ábelov život.

⁴ Po potope za dní Noema Boh dovolil ľuďom jesť mäso. Ale zdôraznil: „Nebudete jesť mäso s krvou, ktorá znamená život.“ (1. Mojžišova 9:4) Tento zákaz platí pre všetkých Noemových potomkov vrátane nás. Pre Jehovu krv znamená život. A my by sme sa na ňu mali pozerať rovnako. (Žalm 36:9)

5., 6. Ako sa v Mojžišovom Zákone odrážal Jehovov pohľad na život a krv?

⁵ V Zákone, ktorý dal Jehova Mojžišovi, sa uvádzalo: „Ak nejaký muž... bude jesť akúkoľvek krv, zavrhnem ho. Toho, kto by jedol krv, usmrtím. Lebo život tela je v krvi.“ (3. Mojžišova 17:10, 11)

⁶ Mojžišov Zákon stanovoval, že keď niekto zabije zviera na mäso, má jeho krv vyliať na zem. Dávalo sa tým najavo, že život zvieraťa patrí jeho Tvorcovi, Jehovovi. (5. Mojžišova 12:16; Ezechiel 18:4) Keď Izraeliti dávali zviera vykrvácať, Jehova od nich nežiadal, aby išli do extrémov. Ak urobili, čo v rozumnej miere mohli, aby zviera vykrvácalo, jeho mäso mohli jesť s čistým svedomím. Dodržiavaním zákona o zvieracej krvi prejavovali úctu k Darcovi života, Jehovovi. Okrem toho Zákon Izraelitom prikazoval prinášať zvieracie obete, aby boli odpustené ich hriechy. (Pozri 19.. a 20. koncovú poznámku.)

 7. Ako dal Dávid najavo, že má úctu ku krvi?

⁷ O hodnote krvi sa môžeme veľa naučiť zo situácie, ktorá sa odohrala, keď Dávid bojoval proti Filištíncom. Dávidovi muži videli, že je veľmi smädný, a tak sa rozhodli, že mu donesú vodu. Vybrali sa po ňu na územie nepriateľa, hoci tým riskovali život. Keď ju Dávidovi priniesli, odmietol ju vypiť a „vylial ju ako obeť Jehovovi“. Povedal: „Je vylúčené, aby som niečo také urobil! Mám piť krv mužov, ktorí šli načerpať vodu s nasadením vlastného života?“ Dávid chápal, aká vzácna je krv a život v Božích očiach. (2. Samuelova 23:15–17)

8., 9. Ako sa kresťania majú pozerať na krv?

⁸ Od raných kresťanov Boh už nevyžadoval, aby prinášali zvieracie obete. No očakával od nich, že budú mať správny pohľad na krv. Jehova im prikázal „úplne sa vyhýbať... krvi“. Tento príkaz bol jeden z mála, ktoré mali svoju obdobu aj v Zákone. Bolo to rovnako dôležité, ako vyhýbať sa modlárstvu a nemravnosti. (Skutky 15:28, 29)

⁹ Podobne je to dnes. My kresťania vieme, že Jehova je Zdrojom života a všetko živé patrí jemu. Uvedomujeme si, že krv je posvätná a predstavuje život. Preto keď sa rozhodujeme v otázke liečebného postupu, pri ktorom sa používa krv, riadime sa biblickými zásadami.

10., 11. a) Aký názor majú Jehovovi svedkovia na transfúziu krvi alebo jej štyroch hlavných zložiek? b) V čom sa každý kresťan musí rozhodnúť sám?

¹⁰ Jehovovi svedkovia chápu, že „úplne sa vyhýbať... krvi“ znamená viac než ju nejesť alebo nepiť. Znamená to tiež, že človek nemá prijímať transfúziu krvi, darovať krv ani uskladňovať svoju krv, ktorá by mu bola neskôr podaná transfúziou. Tento príkaz zahŕňa aj odmietať transfúziu niektorej zo štyroch hlavných zložiek krvi – červených krviniek, bielych krviniek, krvných doštičiek a plazmy.

¹¹ Zo štyroch hlavných zložiek krvi sa dajú získavať menšie zložky nazývané krvné frakcie alebo krvné deriváty. Každý kresťan sa musí sám rozhodnúť, či prijme krvné frakcie. Rovnako je to s liečebnými postupmi, pri ktorých sa manipuluje s pacientovou krvou. Každý sa musí rozhodnúť, ako sa bude narábať s jeho krvou v priebehu chirurgického zákroku, lekárskeho testu alebo konkrétnej liečebnej procedúry. (Pozri 21. koncovú poznámku.)

12. a) Prečo Jehovovi záleží na tom, ako sa rozhodujeme v otázkach svedomia? b) Čo nám pomôže múdro sa rozhodnúť, keď zvažujeme určité liečebné postupy?

¹² Záleží Jehovovi na tom, ako sa rozhodujeme v otázkach svedomia? Určite áno. Z našich rozhodnutí vidno, čo máme v srdci, a Jehovu veľmi zaujíma, čo si myslíme a čo cítime. (Prečítajte Príslovia 17:3; 24:12.) Keď sa rozhodujeme v otázke liečby, mali by sme sa modliť, aby nás Jehova viedol, a zistiť si o nej viac. Potom by sme sa mali rozhodnúť na základe svojho biblicky školeného svedomia. Nemali by sme sa pýtať druhých, čo by urobili na našom mieste, a nikto by nemal ovplyvňovať naše rozhodnutie. Každý kresťan „ponesie svoj vlastný náklad“. (Galaťanom 6:5; Rimanom 14:12)

13. Čo sa o Jehovovi učíme zo zákonov a zásad týkajúcich sa krvi?

¹³ Všetko, čo od nás Jehova žiada, je na naše dobro a je dôkazom jeho lásky k nám. (Žalm 19:7–11) No neposlúchame ho len preto, že z toho máme úžitok. Poslúchame ho preto, že ho milujeme. Aj transfúziu odmietame z lásky k Jehovovi. (Skutky 15:20) A poslušnosť v tejto veci zároveň chráni naše zdravie. Veľa ľudí dnes vie o rizikách spojených s podávaním transfúzie a mnohí lekári sú presvedčení, že operovať bez použitia krvi je pre pacienta lepšie. Niet pochýb, že to, čo nám hovorí Jehova, je múdre a láskavé. (Prečítajte Izaiáša 55:9; Ján 14:21, 23)

14., 15. a) Aké zákony dal Jehova svojmu ľudu, aby ho chránil? b) Ako môžeš uplatniť zásady, na ktorých boli tieto zákony založené?

¹⁴ Boh vždy stanovoval zákony, ktoré boli na dobro jeho ľudu. Izraeliti dostali od Jehovu zákony, ktoré ich chránili pred vážnymi nehodami. Jeden zo zákonov napríklad vyžadoval, aby majiteľ domu postavil nízky múrik po obvode plochej strechy, aby z nej niekto nespadol. (5. Mojžišova 22:8) Ďalší sa týkal zvierat. Ak niekto vlastnil agresívneho býka, mal ho mať pod kontrolou, aby býk nikomu neublížil alebo niekoho nezabil. (2. Mojžišova 21:28, 29) Ak sa niektorý Izraelita týmito zákonmi neriadil a následkom jeho nedbanlivosti niekto prišiel o život, bol za to braný na zodpovednosť.

¹⁵ Z týchto zákonov vidieť, že život je v Jehovových očiach cenný. K čomu by nás to malo viesť? Naša úcta k životu by sa mala odraziť v starostlivosti o dom, byt či auto i v tom, ako šoférujeme či trávime voľný čas. Niektorí ľudia, najmä mladí, majú pocit, že sa im nemôže nič stať, a tak riskujú a prehliadajú nebezpečenstvo. Jehovovi sa takéto správanie nepáči. Chce, aby sme si život vážili – či už svoj, alebo život druhých. (Kazateľ 11:9, 10)

16. Ako sa Jehova pozerá na potrat?

¹⁶ Jehova považuje každý život, aj život nenarodeného dieťaťa, za cenný. V Mojžišovom Zákone bolo stanovené, že ak niekto nechtiac ublížil tehotnej žene a ona alebo jej dieťa zomrelo, tento človek mal byť obvinený zo zabitia. Hoci to bola nehoda, Jehova ho bral na zodpovednosť. Vyhasol ľudský život a vinník za to musel zaplatiť vlastným životom. (Prečítajte 2. Mojžišovu 21:22, 23.) Z Božieho pohľadu je aj nenarodené dieťa živou bytosťou. Ako sa teda podľa teba Boh pozerá na potrat? Čo myslíš, ako sa cíti, keď vidí, že každoročne prichádzajú o život milióny nenarodených detí?

17. Čo môže utešiť ženu, ktorá šla na potrat a úprimne to ľutuje?

¹⁷ Čo ak žena v minulosti išla na potrat a teraz zistila, ako sa naň Jehova pozerá? Môže si byť istá, že Jehova jej na základe Ježišovej obete dokáže odpustiť. (Lukáš 5:32; Efezanom 1:7) Žena, ktorá sa kedysi dopustila takej chyby a úprimne to ľutuje, sa nemusí trápiť výčitkami. „Jehova je milosrdný a súcitný... Ako ďaleko je východ od západu, tak od nás vzďaľuje naše priestupky.“ (Žalm 103:8–14)

18. Prečo by sme sa mali zo všetkých síl snažiť zbaviť nenávisti?

¹⁸ Úcta k Božiemu daru života sa začína hlboko v našom srdci. Odráža sa aj v tom, čo cítime k druhým. „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah,“ napísal apoštol Ján. (1. Jána 3:15) Nesympatia môže nepozorovane prerásť do nenávisti. Tá často vedie k tomu, že človek si neváži druhých ľudí, falošne ich obviňuje alebo by bol dokonca najradšej, keby neexistovali. Jehova vie, čo cítime k druhým. (3. Mojžišova 19:16; 5. Mojžišova 19:18–21; Matúš 5:22) Ak si uvedomíme, že k niekomu cítime nenávisť, musíme sa vynasnažiť, aby sme sa takých pocitov zbavili. (Jakub 1:14, 15; 4:1–3)

19. K čomu by nás mal viesť Jehovov názor na násilie?

¹⁹ Je ešte ďalší spôsob, ako sa ukáže, že si ceníme život. V Žalme 11:5 sa dozvedáme, že Jehova „nenávidí každého, kto miluje násilie“. O čom by to svedčilo, keby sme oddychovali pri niečom, čo sa vyznačuje násilím? Možno o tom, že násilie milujeme. Ale prečo si napĺňať myseľ násilnými myšlienkami a obrazmi? Napĺňajme si ju čistými myšlienkami, ktoré vedú k pokoju. (Prečítajte Filipanom 4:8, 9.)

20. – 22. a) Ako sa Jehova pozerá na Satanov svet? b) Z čoho vidieť, že Boží služobníci „nie sú časťou sveta“?

²⁰ Satanov svet nemá úctu k životu a v Jehovových očiach je vinný z prelievania krvi. Vinou politických mocností zomreli v priebehu stáročí milióny ľudí, medzi ktorými bolo aj veľa Jehovových služobníkov. V Biblii sú tieto mocnosti alebo vlády opísané ako kruté a násilné zvery. (Daniel 8:3, 4, 20–22; Zjavenie 13:1, 2, 7, 8) V dnešnom svete je obrovským biznisom predaj zbraní. Obchod s týmito smrtiacimi nástrojmi je veľmi výnosný. Vidno z toho, že „celý svet je v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19)

²¹ Praví kresťania však „nie sú časťou sveta“. Jehovovi služobníci sa nezapájajú do politiky ani do vojen. Oni sami nezabíjajú ľudí ani nepodporujú organizácie, ktoré sa na niečom takom podieľajú. (Ján 15:19; 17:16) Keď sú prenasledovaní, nereagujú násilne. Ježiš učil, že máme milovať aj svojich nepriateľov. (Matúš 5:44; Rimanom 12:17–21)

²² Náboženstvo má takisto podiel na smrti miliónov ľudí. V Biblii sa o Veľkom Babylone, svetovej ríši falošného náboženstva, píše: „Našla sa [v ňom] krv prorokov, svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“ Preto vôbec neprekvapuje, že Jehova nám prikazuje: „Vyjdite z neho, ľud môj.“ Tí, čo uctievajú Jehovu, nemajú nič spoločné s falošným náboženstvom. (Zjavenie 17:6; 18:2, 4, 24)

23. Čo všetko zahŕňa príkaz vyjsť z Veľkého Babylona?

²³ Čo znamená vyjsť z Veľkého Babylona? Znamená to jasne ukázať, že už nie sme súčasťou falošného náboženstva. Napríklad ak je niekto vedený v evidencii nejakého náboženstva, mal by podať vyhlásenie o vystúpení z neho. To však nestačí. Musíme tiež znenávidieť a odmietať všetko zlé, čoho sa falošné náboženstvo dopúšťa – toleruje a podporuje nemravnosť, chamtivosť a účasť na politike. (Prečítajte Žalm 97:10; Zjavenie 18:7, 9, 11–17) V priebehu rokov zapríčinilo smrť miliónov ľudí.

24., 25. Vďaka čomu máme vnútorný pokoj a čisté svedomie?

²⁴ Skôr ako sme spoznali Jehovu, každý z nás do istej miery podporoval Satanov zlý svet. No zmenili sme sa. Uverili sme, že Ježišova obeť nás dokáže vykúpiť z hriechov, a zasvätili sme svoj život Bohu. Nastali pre nás „časy osvieženia od Jehovu“. Máme vnútorný pokoj a čisté svedomie, lebo vieme, že robíme radosť Bohu. (Skutky 3:19; Izaiáš 1:18)

²⁵ Ak sme v minulosti boli súčasťou organizácie, ktorá nemá úctu k životu, Jehova nám dokáže na základe výkupnej obete odpustiť. Jehovov dar života považujeme za veľmi vzácny! To, že si ho ceníme, dáme najavo tým, že budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme druhým pomohli spoznať Jehovu, tešiť sa z priateľstva s ním a oddeliť sa od Satanovho sveta. (2. Korinťanom 6:1, 2)

26. – 28. a) Akou výnimočnou úlohou Jehova poveril Ezechiela? b) Akú úlohu dnes Jehova zveril nám?

²⁶ V starovekom Izraeli Jehova poveril proroka Ezechiela, aby Izraelitom odovzdal dôležité posolstvo. Mal ich varovať, že Jeruzalem bude čoskoro zničený, a povedať, čo majú robiť, aby boli zachránení. Keby svoju úlohu nesplnil, Jehova by ho bral na zodpovednosť za ich smrť. (Ezechiel 33:7–9) Ezechiel si cenil život, preto vynakladal maximálne úsilie, aby im toto dôležité posolstvo odovzdal.

²⁷ Nás Jehova poveril, aby sme ľudí varovali, že sa blíži zničenie Satanovho sveta, pomohli im spoznať Jehovu a prežiť do nového sveta. (Izaiáš 61:2; Matúš 24:14) Chceme robiť všetko, čo môžeme, aby sme sa o túto dobrú správu podelili s ďalšími. Veríme, že budeme môcť povedať tak ako Pavol: „Som čistý od krvi všetkých ľudí, lebo som vám zvestoval všetko, čo je Božou vôľou.“ (Skutky 20:26, 27)

²⁸ Teda keď chceme zostať v Božej láske, musíme sa na krv a život pozerať tak ako Jehova. Musíme tiež zostať čistí v jeho očiach. Témou čistoty sa budeme zaoberať v ďalšej kapitole.