Zásada, alebo názor väčšiny — čím sa riadiš?

V ŠIESTEJ triede sa Norihito zúčastnil jednej športovej akcie. A tu náhle stál pred voľbou. Od každého študenta sa vyžadovalo, aby sa zúčastnil vlasteneckého obradu. Mal sa Norihito pripojiť k svojim spolužiakom pri tomto zdanlivo bežnom úkone?

Norihito sa už predtým z Biblie dozvedel, že pripojiť sa k akémukoľvek aktu uctievania iného boha než Jehovu je nesprávne. (2. Mojžišova 20:4, 5; Matúš 4:10) Vedel tiež, že kresťania by mali zostať neutrálni k všetkým svetským politickým záležitostiam. (Daniel 3:1–30; Ján 17:16) A tak hoci spolužiaci naňho naliehali, aby sa k nim pripojil, odvážne, ale s úctou trval na svojom. Čo by si urobil v podobnej situácii?

Túžba niekam patriť

Písma naznačujú, že Boh vytvoril ľudí tak, aby boli spoločenskí, aby vychádzali jeden s druhým a mali radosť zo spoločnej práce. Je prirodzené, že chceme byť v spoločnosti svojich vrstovníkov, že chceme byť uznávaní, že chceme niekam patriť. Takéto pocity spríjemňujú život a prispievajú k pokoju a súladu pri našom styku s inými. — 1. Mojžišova 2:18; Žalm 133:1; 1. Petra 3:8.

Vrodená túžba niekam patriť sa v niektorých spoločenstvách prejavuje aj dnes, a to silným zdôrazňovaním prispôsobenia sa. Napríklad japonské deti sú od najútlejšieho veku školené, aby vnímali stanovisko väčšiny a prispôsobovali sa mu. Tradícia ich učí, že jednou z ich najväčších povinností je prispôsobiť sa spoločnosti, v ktorej žijú. „U Japoncov je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú pracovať v skupinách, než u ľudí zo Západu,“ povedal Edwin Reischauer, bývalý americký veľvyslanec v Japonsku, ktorý si so záujmom všímal japonské zvyky. Dodal: „Tam, kde ľudia zo Západu prinajmenšom pôsobia dojmom nezávislosti a individualizmu, väčšina Japoncov bude celkom spokojná, keď sa prispôsobí normám svojej skupiny v obliekaní, v správaní, v životnom štýle, a dokonca v myslení.“ Túžba prispôsobovať sa však v žiadnom prípade nie je vlastná len Japoncom. Je všeobecná.

Tlak prispôsobovať sa

Hoci je žiaduce, aby sme sa snažili vychádzať s druhými, je tu nebezpečenstvo slepo sa prispôsobovať tomu, čo je populárne. Prečo? Lebo to, čo je populárne u väčšiny, je často v rozpore s tým, čo je prijateľné Bohu. Biblia nám hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Satan ľstivo využíva všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii — hmotárstvo, nízku morálku, rasové predsudky, náboženskú bigotnosť, nacionalizmus a tak ďalej — aby ovplyvňoval masy a odvrátil ich od Boha. Keby sa človek prispôsobil takým praktikám, viedlo by to nakoniec k odporu proti Jehovovi Bohu a proti jeho predsavzatiam. Preto kresťania dostávajú radu: „Prestaňte sa utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ — Rimanom 12:2.

Kresťania žijúci v tomto systéme vecí sú pod stálym tlakom, aby sa prispôsobovali tomu, čo je populárne. V tomto ohľade sú zvlášť zraniteľní mladí ľudia. Túžba vyzerať a konať ako spolužiaci je nesmierne silná. Vysvetliť rovesníkom, prečo sa nezúčastňujú určitej činnosti, si od nich vyžaduje skutočnú odvahu. Ale ak nedajú jasne najavo svoj postoj, môže to pre nich znamenať duchovnú pohromu. — Príslovia 24:1, 19, 20.

Dospelí sú takému tlaku vystavení na pracovisku. Možno sa od nich očakáva, že sa zúčastnia na nejakej spoločenskej akcii po pracovnom čase alebo cez voľné dni. Keď odmietnu, môže sa zdať, že sú pyšní a nechcú spolupracovať, že vytvárajú na pracovisku zlú atmosféru. Niektorí majú možno pocit, že musia pracovať celé hodiny nadčas len preto, že to robia iní a že sa to od nich očakáva. Prispôsobivosť v takýchto záležitostiach by im však priniesla duchovnú škodu a bránila by im spĺňať si ďalšie záväzky. — 1. Korinťanom 15:33; 1. Timotejovi 6:6–8.

Tlak, aby sme sa prispôsobili, existuje aj mimo školy či pracoviska. Istá kresťanská matka rozprávala, že pri jednej príležitosti nepokarhala svoje dieťa — hoci to bolo veľmi potrebné — iba preto, lebo cítila, že prítomné ženy by s tým nesúhlasili. — Príslovia 29:15, 17.

„Zástup“ sa môže mýliť

Čo sa týka nasledovania davu, Biblia nám dáva veľmi priame rady. Napríklad izraelskému národu bolo povedané: „Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom; a nebudeš svedčiť pri spore tak, že by si odbočil so zástupom, aby sa prevrátilo právo.“ (2. Mojžišova 23:2; porovnaj Rimanom 6:16.) Izraeliti neuplatňovali vždy túto radu. Raz, krátko po vyjdení z Egypta, istí jednotlivci za neprítomnosti Mojžiša ovplyvnili Árona a ľud, aby urobili zlaté teľa a uctievali ho na „sviatok Jehovovi“. Obetujúc zlatému teľaťu, ľud jedol a pil a zabával sa spevom a tancom. Pre toto bezuzdné, modlárske konanie bolo usmrtených asi 3000 vodcov davu. Ale aj mnohí ďalší boli postihnutí pohromou od Jehovu, pretože bezmyšlienkovite nasledovali dav. — 2. Mojžišova 32:1–35.

Ďalší tragický prípad nasledovania davu sa odohral v prvom storočí v súvislosti so smrťou Ježiša Krista. Mnohí z ľudu sa pripojili k žiarlivým náboženským vodcom, ktorí ich nahovorili, aby sa dožadovali Ježišovej popravy. (Marek 15:11) Keď počas Letníc po Ježišovom vzkriesení a vystúpení do neba Peter poukázal na ich veľký hriech, mnohých „bodlo v srdci“ a uvedomili si, čo vlastne urobili, keď nasledovali dav. — Skutky 2:36, 37.

Biblické zásady sú lepšie

Z týchto správ jasne vyplýva, že slepé nasledovanie názoru väčšiny môže mať vážne následky. O čo lepšie je riadiť sa Bibliou a nechať sa v živote viesť jej zásadami! „Ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky,“ hovorí Jehova. (Izaiáš 55:9) Vo veciach morálky a ľudských vzťahov — áno, pri každom životnom rozhodnutí — sa opakovane dokazuje, že chodiť po Jehovových cestách je oveľa lepšie, než riadiť sa názorom väčšiny. Je to kľúč k šťastnejšiemu a zdravšiemu spôsobu života.

Zoberme si napríklad skúsenosť Kazuju. Hoci určitý čas študoval Bibliu, ďalej žil populárnym spôsobom života — usiloval sa zbohatnúť a dostať sa vyššie. Jeho úsilie páčiť sa nadriadeným a byť zadobre so spolupracovníkmi viedlo často k hýreniu, čo sa končievalo až v skorých ranných hodinách. Začal byť náročný, netolerantný a podráždený. Jeho extrémny životný štýl čoskoro vyvrcholil infarktom, po ktorom zostal čiastočne ochrnutý. Keď ležal na nemocničnom lôžku a uzdravoval sa, mal čas uvažovať o tom, čo sa naučil z Biblie, a o svojom spôsobe života. Rozhodol sa, že konečne začne uplatňovať to, čo sa naučil. Vzdal sa vedúceho postavenia v práci a zmenil spoločnosť. Vynakladal tiež vážne úsilie, aby si obliekol kresťanskú osobnosť a upravil svoj názor na vlastníctvo hmotných vecí. Vďaka tomu sa uňho zmenilo poradie hodnôt a zlepšilo sa mu aj zdravie. Nakoniec oddal svoj život Jehovovi a bol pokrstený.

Aby človek mohol úspešne žiť nepopulárnym spôsobom života, musí poznať príslušné zásady a byť plne presvedčený, že sú správne. To, čo prežil Masaru, ukazuje, že je to tak. Keď bol v šiestom ročníku základnej školy, spolužiaci ho odporučili ako kandidáta na funkciu predsedu študentskej rady. S určitými rozpakmi si spomína, že pre nedostatok úplného porozumenia príslušných biblických zásad nedokázal svojim spolužiakom vysvetliť, prečo sa nemôže uchádzať o politickú funkciu. Strach z človeka mu bránil otvorene povedať, že je kresťan. A tak len zvesil hlavu a so slzami opakoval: „Nemôžem to robiť.“

Tento bolestný zážitok ho podnietil, aby preskúmal, prečo sa kresťan nezapája do politickej aktivity. (Porovnaj Jána 6:15.) Neskôr, keď bol na strednej škole, došlo k podobnej situácii. Tentoraz bol však pripravený s presvedčením objasniť učiteľovi svoj postoj. Učiteľ prijal jeho vysvetlenie, takisto ako aj niekoľkí spolužiaci, ktorí sa ho pýtali na jeho názory, založené na Biblii.

Keď budú všetci robiť to, čo je správne

V prichádzajúcom novom svete pod Kristovou vládou bude všeobecne uznávaným spôsobom konania to, čo je správne. Dovtedy budeme musieť byť na stráži pred túžbou prispôsobiť sa názoru väčšiny. Povzbudenie môžeme načerpať z Pavlovej rady: „Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov, odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — Hebrejom 12:1.

Čo budeš robiť, keď nastanú problémy? Podľahneš strachu z človeka a budeš sa riadiť názorom väčšiny? Alebo sa obrátiš k Božiemu Slovu, Biblii, a budeš sa riadiť jej zásadami? Ak si vyberieš tú druhú cestu, bude to pre teba užitočné nielen teraz, ale dá ti to aj vyhliadku byť medzi tými, ktorí „vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. — Hebrejom 6:12.