„Ste moji svedkovia“

1., 2. a) Čo to znamená byť svedkom a akú významnú skutočnosť svetové média zamlčujú? b) Prečo Jehova nie je závislý od spravodajských agentúr?

ČO TO znamená byť svedkom? Svedkom je obyčajne ten, kto vidí určitú udalosť a podá o nej správu. V meste Pietermaritzburg v Južnej Afrike už viac ako 160 rokov vychádzajú noviny The Witness (Svedok). Je to výstižný názov, lebo ich cieľom je podávať presné správy o udalostiach vo svete. Zakladajúci redaktor týchto novín sa zaviazal, že budú písať „pravdu, celú pravdu a nič len pravdu“.

² Je však smutné, že svetové médiá zväčša ignorujú alebo dokonca prekrúcajú najdôležitejšie fakty ľudských dejín. Zamlčujú napríklad skutočnosť, na ktorú poukázal Všemohúci Boh prostredníctvom proroka Ezechiela: „Národy budú musieť poznať, že som Jehova.“ ​(Ezech. 39:7) Zvrchovaný Panovník celého vesmíru však nie je závislý od spravodajských agentúr. Má takmer osem miliónov svedkov, ktorí o ňom rozprávajú ľuďom zo všetkých národov a hovoria im o tom, čo urobil pre ľudí v minulosti a čo robí teraz. Táto veľká armáda svedkov tiež oznamuje, čo chce Boh urobiť pre ľudstvo v budúcnosti. Ak dávame túto svedeckú činnosť na prvé miesto v živote, dokazujeme, že žijeme v súlade s menom, ktoré nám Boh dal. V Izaiášovi 43:10 čítame: „‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil.‘“

3., 4. a) Kedy Bádatelia Biblie prijali nové meno a akú odozvu to medzi nimi vyvolalo? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Jehova je „Kráľ večnosti“, a preto nosiť jeho meno je veľká česť. O svojom mene hovorí: „To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ ​(1. Tim. 1:17; 2. Mojž. 3:15; porovnaj Kazateľa 2:16.) Bádatelia Biblie prijali meno Jehovovi svedkovia v roku 1931. Strážna veža potom uverejnila veľa ďakovných listov. Jeden zbor z Kanady napísal: „Dobrú správu, že sme ‚Jehovovi svedkovia‘, sme prijali s nadšením a posilnilo to naše odhodlanie byť hodní tohto mena.“

⁴ Ako môžeš dávať najavo, že si vážiš výsadu nosiť Božie meno? Dokážeš vysvetliť, prečo nás Jehova nazýva svojimi svedkami, ako je to napísané v Izaiášovom proroctve?

5., 6. a) Ako mali izraelskí rodičia svedčiť o Jehovovi? b) Čo ešte mali izraelskí rodičia robiť a ako ich môžu napodobňovať rodičia dnes?

⁵ V Izaiášových dňoch boli Izraeliti ako jednotlivci Jehovovými „svedkami“ a národ ako celok bol Božím „sluhom“. (Iz. 43:10) Izraelskí rodičia vydávali svedectvo o Bohu napríklad tak, že rozprávali svojim deťom, ako zaobchádzal s ich predkami. V pokynoch, ako sláviť každoročný sviatok Pesach, sa uvádzalo: „Keď vám povedia vaši synovia: ‚Čo pre vás tá služba znamená?‘ stane sa, že poviete takto: ‚Je to obeť pesach Jehovovi, ktorý prešiel ponad domy synov Izraela v Egypte, keď postihol Egypťanov pohromou, ale naše domy vyslobodil.‘“ ​(2. Mojž. 12:26, 27) Okrem toho mohli rodičia svojim deťom rozprávať, čo sa stalo, keď Mojžiš prvýkrát žiadal faraóna, aby Izraelitom dovolil odísť do pustatiny uctievať Jehovu. Faraón na to reagoval: „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas a poslal preč Izrael?“ ​(2. Mojž. 5:2) Určite im rozprávali aj to, ako Jehova na faraónovu výzvu odpovedal. Spustošil Egypt desiatimi ranami a zničil egyptské vojsko v Červenom mori. Tak bolo všetkým jasné, že Jehova je Všemohúci. Okrem toho izraelský národ mohol dosvedčiť, že Jehova je pravý Boh, ktorý spĺňa svoje sľuby.

⁶ Izraeliti, ktorí si vážili výsadu nosiť Jehovovo meno, iste rozprávali o týchto úžasných udalostiach nielen svojim deťom, ale aj cudzincom, ktorí v ich domácnosti slúžili ako otroci. Okrem pokynu pripomínať si Božie skutky mali Izraeliti svoje deti učiť, aby sa vo všetkých oblastiach života riadili Božími normami svätosti. Jehova povedal: „Máte sa preukázať svätými, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.“ ​(3. Mojž. 19:2; 5. Mojž. 6:6, 7) To je vynikajúci príklad pre kresťanských rodičov, ktorí podobne ako Izraeliti musia pomáhať svojim deťom kráčať po ceste svätosti, a tak prinášať česť Božiemu slávnemu menu. (Prečítajte Príslovia 1:8; Efezanom 6:4.)

 7. a) Aký vplyv to malo na okolité národy, keď boli Izraeliti verní Jehovovi? b) Akú zodpovednosť majú všetci, ktorí nosia Božie meno?

⁷ Keď bol izraelský národ verný Bohu, vydával znamenité svedectvo o jeho mene. Bolo mu povedané: „Všetky národy zeme budú musieť vidieť, že sa nad tebou vzýva Jehovovo meno, a skutočne sa ťa budú báť.“ ​(5. Mojž. 28:10) Je však smutné, že dejiny izraelského národa sa vyznačovali nevernosťou. Izraeliti sa opakovane odvracali od Jehovu a uctievali modly krutých kanaanskych bohov. Viedlo to k tomu, že aj oni sami začali byť krutí — obetovali im svoje deti a utláčali chudobných. Čo sa môžeme naučiť z tohto varovného príkladu? Zo všetkých síl sa musíme snažiť, aby sme vždy boli svätí ako náš Boh, ktorého meno nosíme.

 8. Aké poverenie dostal Izaiáš od Jehovu a ako naň reagoval?

⁸ Jehova predpovedal, že Izraeliti budú odvedení do zajatia, ale potom zažijú oslobodenie a stanú sa tak svedkami niečoho úžasného. (Iz. 43:19) Prvých šesť kapitol knihy Izaiáš obsahuje predovšetkým varovanie pred nešťastím, ktoré malo postihnúť Jeruzalem a okolité mestá. Jehova dokáže vidieť do srdca, a preto vedel, že Izraeliti budú toto varovanie zanovito odmietať. Napriek tomu Izaiášovi povedal, že ich má stále varovať. Izaiáša šokovalo, aký postoj ľud prejaví a chcel vedieť, ako dlho to potrvá, kým sa začnú kajať. Čo mu Boh povedal? „Kým sa mestá naozaj nezrútia v troskách, takže budú bez obyvateľov, a domy budú bez pozemského človeka a zem bude skazená na spustošeninu.“ ​(Prečítajte Izaiáša 6:8–11.)

 9. a) Kedy sa splnilo Izaiášovo proroctvo o Jeruzaleme? b) Aké varovanie musíme dnes brať do úvahy?

⁹ Izaiáš dostal toto poverenie v poslednom roku vlády kráľa Uzzijaha, teda asi v roku 778 pred n. l. Ako prorok slúžil minimálne 46 rokov, až do obdobia po roku 732 pred n. l., keď vládol kráľ Ezechiáš. Do zničenia Jeruzalema v roku 607 pred n. l. zostávalo 125 rokov, takže Boží ľud vedel s veľkým predstihom, čo ho čaká. Aj dnes Jehova prostredníctvom svojich svedkov dáva s dostatočným predstihom vedieť, čo prinesie budúcnosť. Strážna veža už od prvého čísla, ktoré vyšlo pred 135 rokmi, upozorňuje svojich čitateľov na to, že Satanova skazená vláda sa čoskoro skončí a nahradí ju tisícročná vláda Ježiša Krista. (Zjav. 20:1–3, 6)

10., 11. Splnenie ktorého Izaiášovho proroctva zažili Izraeliti v Babylone?

¹⁰ Mnoho poslušných Židov, ktorí sa vzdali Babylončanom, prežilo zničenie Jeruzalema a bolo odvedených do vyhnanstva. (Jer. 27:11, 12) Po 70 rokoch v Babylone sa stali svedkami splnenia nádherného proroctva: „Toto povedal Jehova, váš Výplatca, Svätý Izraela: ‚Ja pošlem kvôli vám do Babylonu a spôsobím, aby klesli závory väzenia.‘“ ​(Iz. 43:14)

¹¹ V súlade s týmto proroctvom sa jednej noci začiatkom októbra v roku 539 pred n. l. odohrala udalosť, ktorá otriasla svetom. Kým babylonský kráľ a jeho kniežatá popíjali víno zo svätých nádob ukoristených v jeruzalemskom chráme a chválili svojich bohov, Babylon obsadili vojská Médie a Perzie pod vedením Cýra. V roku 538 alebo 537 pred n. l. Cýrus nariadil Židom, aby sa vrátili do Jeruzalema a znovu tam postavili Boží chrám. Izaiáš to všetko predpovedal a zapísal aj Jehovov sľub, že bude svojich kajúcnych služobníkov pri návrate do Jeruzalema chrániť a starať sa o nich. Boh ich označil za ľud, ktorý „si vytvoril, aby rozprával o ňom chválu“. (Iz. 43:21; 44:26–28) Keď sa vyhnanci vrátili a znovu vybudovali Jehovov chrám, stali sa svedkami toho, že Jehova, jediný pravý Boh, vždy splní svoje sľuby.

12., 13. a) Kto okrem Izraelitov mal úžitok z obnovy pravého uctievania? b) Čo sa očakáva od „iných oviec“, keď podporujú „Boží Izrael“, a akú vyhliadku majú?

¹² K obnovenému národu sa pripojili tisíce Neizraelitov a neskôr sa i mnoho ďalších ľudí z národov stalo židovskými prozelytmi. (Ezdr. 2:58, 64, 65; Ester 8:17) Dnes tvoria „Boží Izrael“ pomazaní kresťania, ktorých verne podporuje „veľký zástup“ Ježišových „iných oviec“. (Zjav. 7:9, 10; Ján 10:16; Gal. 6:16) Pomazaní kresťania i veľký zástup nesú meno Jehovovi svedkovia, ktoré im dal Boh.

¹³ Počas Kristovej tisícročnej vlády budú mať členovia veľkého zástupu úžasnú radosť, keď budú vzkrieseným rozprávať, aké to bolo byť Jehovovými svedkami v posledných dňoch starého systému. Túto radosť však budeme môcť zažiť len vtedy, ak budeme už dnes žiť v súlade s menom, ktoré nosíme, a ak sa budeme zo všetkých síl snažiť zostať svätí. Okrem toho musíme denne prosiť o odpustenie, pretože bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, stále robíme chyby a nie vždy sa nám darí zachovať si svätosť. Pamätajme, že nosiť Božie sväté meno je neopísateľná česť. (Prečítajte 1. Jána 1:8, 9.)

14. Čo znamená meno Jehova?

¹⁴ Zamyslime sa teraz nad tým, aký je význam Božieho mena. To nám pomôže, aby sme si ešte viac vážili výsadu nosiť toto meno. Meno „Jehova“ pochádza z hebrejského slovesa, ktoré sa môže preložiť ako „stať sa“ a vyjadruje aktívnu činnosť. Rozumieme tomu tak, že meno Jehova znamená „Pôsobí, že sa stane“. Táto definícia dobre vystihuje skutočnosť, že Jehova stvoril hmotný vesmír a inteligentných tvorov, a tiež to, že uskutočňuje svoje predsavzatie. Pôsobí, aby sa diala jeho vôľa bez ohľadu na snahy jeho odporcov, akým je napríklad Satan.

15. Čo sa o Jehovovom mene dozvedáme zo slov, ktoré Jehova povedal Mojžišovi? (Pozri rámček „Meno, ktoré má hlboký význam“.)

¹⁵ Keď Jehova poveroval Mojžiša, aby vyviedol izraelský národ z Egypta, odhalil ďalšiu stránku svojej osobnosti. Svoje meno vyjadril slovesom v prvej osobe, ktoré je príbuzné slovesu „stať sa“. Biblický záznam o tom hovorí: „Na to povedal Boh Mojžišovi: ‚Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som‘ [„Stanem sa, čímkoľvek chcem“, Rotherham]. A dodal: ‚Tak máš povedať synom Izraela: „Dokážem, že som ma poslal k vám.“‘“ ​(2. Mojž. 3:14) To znamená, že Jehova sa v každej situácii stane tým, čím potrebuje, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Pre Izraelitov sa stal Vysloboditeľom, Ochrancom, Vodcom a Štedrým Darcom, ktorý im zaisťoval všetko, čo po hmotnej i duchovnej stránke potrebovali.

16., 17. a) Ako môžeme dávať najavo, že si vážime výsadu nosiť Božie meno? b) Čo sa dozvieme v nasledujúcom článku?

¹⁶ Aj dnes Jehova koná v súlade s významom svojho mena, lebo uspokojuje všetky naše duchovné i hmotné potreby. Význam Božieho mena sa však neobmedzuje len na to, čím sa stane sám Jehova. Jehova môže spôsobiť, aby aj jeho stvorenie vykonalo čokoľvek, čo je potrebné, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Napríklad používa svojich svedkov, aby konali jeho vôľu. Keď sa nad tým zamyslíme, podnecuje nás to, aby sme robili česť jeho menu. Kåre z Nórska, ktorý má 84 rokov a horlivo slúži Jehovovi už 70 rokov, hovorí: „Slúžiť Jehovovi, Kráľovi večnosti, a patriť k ľudu, ktorý nesie jeho sväté meno, považujem za veľkú česť. Cítim sa poctený, že môžem vysvetľovať ľuďom biblické pravdy a vidieť, ako sa im rozžiaria oči, keď im začínajú rozumieť. Hlboké uspokojenie mi prináša napríklad to, keď môžem druhým objasňovať princíp Kristovej výkupnej obete a ukazovať im, ako môžu prostredníctvom nej získať večný život v pokojnom a spravodlivom novom svete.“

¹⁷ Je pravda, že v niektorých obvodoch je stále ťažšie nájsť ľudí, ktorí by chceli spoznať Boha. Keď však napriek tomu nájdeš človeka, s ktorým sa môžeš porozprávať o Jehovovom mene, iste máš z toho úprimnú radosť, podobne ako brat Kåre. Z Biblie vyplýva, že nemáme byť len svedkami Jehovu, ale aj svedkami Ježiša. Čo to znamená? Odpoveď na túto otázku nájdeme v nasledujúcom článku.