Oddaní — komu?

„Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ — 2. MOJŽIŠOVA 24:7.

 1, 2. a) Čomu sú niektorí ľudia oddaní? b) Týka sa oddanosť iba tých, ktorí patria k nejakému náboženstvu?

VO FEBRUÁRI 1945 sa piloti ľahkých bojových lietadiel japonského leteckého zboru Jatabe zhromaždili v jednej posluchárni. Každý dostal papier, na ktorý mal napísať, či sa dobrovoľne hlási za člena útočnej jednotky kamikadze. „Myslel som si, že som povolaný obetovať sa v čase národnej krízy,“ povedal istý dôstojník, ktorý tam bol prítomný. „City ma podnecovali, aby som sa dal k dispozícii, a tak som sa ponúkol pre toto poslanie.“ Bol vycvičený, aby mohol obsluhovať a pilotovať óku (samovražedné raketové lietadlo) a vraziť ňou do nepriateľskej vojnovej lode. Vojna sa však skončila skôr, ako mal príležitosť uskutočniť to, a tak zomrieť za svoju krajinu a za svojho cisára. Keď Japonsko vojnu prehralo, jeho viera v cisára bola otrasená.

² V istom čase boli mnohí ľudia v Japonsku oddaní cisárovi a verili, že je žijúcim bohom. V ďalších krajinách boli a ešte stále sú ďalšie objekty oddanosti. Milióny ľudí sú oddané Márii, Budhovi, či ďalším božstvám, ktoré sú často znázorňované modlami. Niektorí ľudia, ovplyvnení senzačným rečnením, sypú svoje ťažko zarobené peniaze do vrecák televíznych evanjelistov a celým srdcom ich podporujú, čo sa takisto rovná oddanosti. Po vojne hľadali sklamaní Japonci nový objekt, ktorému by mohli oddať svoj život. Pre niektorých sa tým objektom stala práca. Mnohí na Východe či na Západe sa oddávajú zhromažďovaniu bohatstva. Mladí ľudia sa vo svojom živote upriamujú na hudobníkov a napodobňujú ich životný štýl. Mnohí ľudia sa dnes stali uctievačmi seba, keď spravili svoje túžby objektmi svojej oddanosti. (Filipanom 3:19; 2. Timotejovi 3:2) Sú však takéto veci alebo takíto ľudia naozaj hodní toho, aby im bol človek celou dušou oddaný?

 3. Ako sa niektoré objekty oddanosti ukázali ako bezcenné?

³ Tí, čo uctievajú modly, sú často rozčarovaní, keď sú postavení tvárou v tvár skutočnosti. Oddanosť modlám má za následok sklamanie, keď si ich uctievači uvedomia, že modly sú len „dielo rúk pozemského človeka“. (Žalm 115:4) Keď sa odhalia škandály okolo významných televíznych evanjelistov, úprimní ľudia sa cítia sklamaní. Keď spľasla „bublinová“ ekonomika, pracujúci zažívali duševné poruchy, keď sa ocitli na zoznamoch prepustených. Nedávny hospodársky pokles uštedril tvrdú ranu uctievačom Mamonu. Dlhy, ktoré vznikli s očakávaním nadobudnutia veľkého množstva peňazí, sa stali bremenom, a vyhliadka na ich splatenie je malá. (Matúš 6:24, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Keď idolizované rockové hviezdy či iné osobnosti sveta zábavy zomrú alebo sa ich popularita stratí, ich uctievači zostanú opustení. A tí, čo kráčajú cestou sebauspokojovania, často žnú trpké ovocie. — Galaťanom 6:7.

 4. Čo podnecuje ľudí, aby oddávali svoj život bezcenným veciam?

⁴ Čo podnecuje ľudí, aby sa oddávali takejto márnosti? Do veľkej miery je to duch sveta, ktorý je pod vládou Satana Diabla. (Efezanom 2:2, 3) Vplyv tohto ducha vidno v rôznych smeroch. Jednotlivec môže byť ovládaný rodinnou tradíciou, ktorá sa preniesla od jeho predkov. Myslenie môže byť silno ovplyvnené vzdelaním a výchovou. Atmosféra na pracovisku môže „firemných bojovníkov“ vtlačiť do pracovného fanatizmu, čo môže ohrozovať ich život. Hmotársky postoj sveta plodí túžbu mať viac. Srdcia mnohých ľudí sú skazené a podnecujú ich oddávať sa svojim sebeckým túžbam. Takíto ľudia neskúmajú, či si tieto ciele takú oddanosť zaslúžia.

Oddaný národ

 5. Aký krok oddanosti Jehovovi sa uskutočnil pred vyše 3500 rokmi?

⁵ Pred viac ako 3500 rokmi jeden ľudský národ našiel oveľa hodnotnejší objekt oddanosti. Oddali sa zvrchovanému Bohu, Jehovovi. Národ Izraela ako skupina vyhlásil v sinajskej pustatine svoju oddanosť Bohu.

 6. Aký význam malo mať Božie meno pre Izraelitov?

⁶ Čo Izraelitov k tomu podnietilo? Keď boli v otroctve v Egypte, Jehova poveril Mojžiša, aby ich vyviedol na slobodu. Keď sa Mojžiš opýtal, ako má opísať Boha, ktorý ho poslal, Boh sa mu zjavil ako „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som“. Dal Mojžišovi pokyn, aby synom Izraela povedal: „Dokážem, že som ma poslal k vám.“ (2. Mojžišova 3:13, 14) Tento výraz naznačil, že Jehova sa stáva čímkoľvek, čo je potrebné na to, aby uskutočnil svoje predsavzatia. Mal sa zjaviť ako Spĺňateľ sľubov takým spôsobom, ako ho predkovia Izraelitov nikdy nepoznali. — 2. Mojžišova 6:2, 3.

 7, 8. Aké dôkazy mali Izraeliti, že Jehova je Bohom, ktorý si zaslúži ich oddanosť?

⁷ Izraeliti boli svedkami toho, ako bola egyptská krajina spolu s jej ľudom postihnutá desiatimi pohromami. (Žalm 78:44–51) Potom si možno viac než tri milióny Izraelitov, vrátane žien a detí, počas jednej noci pobalili veci a odišli z krajiny Góšen, čo samo osebe bolo pozoruhodným činom. (2. Mojžišova 12:37, 38) Potom, pri Červenom mori, sa Jehova prejavil ako „mužný bojovník“, keď zachránil svoj ľud pred faraónovými vojskami tak, že rozdelil Červené more, aby Izraeliti mohli prejsť, a neskôr ho uzavrel, aby utopil Egypťanov, ktorí ich prenasledovali. V dôsledku toho „Izrael uvidel tiež veľkú ruku, ktorú Jehova použil proti Egypťanom; a ľud sa začal báť Jehovu a veriť Jehovovi“. — 2. Mojžišova 14:31; 15:3; Žalm 136:10–15.

⁸ Akoby Izraelitom ešte stále chýbali dôkazy toho, čo znamená Božie meno, reptali proti Jehovovi a proti jeho zástupcovi Mojžišovi pre nedostatok potravy a vody. Jehova poslal prepelice, dal pršať mannu a spôsobil, že zo skaly v Meribe vytryskla voda. (2. Mojžišova 16:2–5, 12–15, 31; 17:2–7) Jehova tiež zachránil Izraelitov pred útokom Amalekitov. (2. Mojžišova 17:8–13) Izraeliti nijako nemohli poprieť to, čo Jehova neskôr oznámil Mojžišovi: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech.“ (2. Mojžišova 34:6, 7) Áno, Jehova dokázal, že je hoden toho, aby ho uctievali.

 9. Prečo dal Jehova Izraelitom príležitosť, aby vyjadrili svoju oddanosť slúžiť mu, a ako na to zareagovali?

⁹ Hoci Jehova mal na Izraelitov vlastnícke právo, pretože ich vykúpil z Egypta, ako láskavý a milosrdný Boh im dal príležitosť, aby dobrovoľne vyjadrili svoju túžbu slúžiť mu. (5. Mojžišova 7:7, 8; 30:15–20) Stanovil tiež podmienky zmluvy medzi ním a Izraelitmi. (2. Mojžišova 19:3–8; 20:1–23:33) Keď Mojžiš tieto podmienky povedal, Izraeliti vyhlásili: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ (2. Mojžišova 24:3–7) Zo svojej slobodnej vôle sa stali národom oddaným Zvrchovanému Pánu Jehovovi.

Ocenenie vedie k oddanosti

10. Na čom by mala byť založená naša oddanosť Jehovovi?

¹⁰ Jehova, Stvoriteľ, je stále hoden toho, aby sme mu boli celou dušou oddaní. (Malachiáš 3:6; Matúš 22:37; Zjavenie 4:11) Naša oddanosť by však nemala byť založená na ľahkovernosti ani na prchavých emóciách, ani na nátlaku iných — hoci aj rodičov. Musí byť založená na presnom poznaní pravdy o Jehovovi a na ocenení toho, čo pre nás Jehova urobil. (Rimanom 10:2; Kolosanom 1:9, 10; 1. Timotejovi 2:4) Práve tak ako dal Jehova Izraelitom príležitosť dobrovoľne vyjadriť svoju oddanosť, aj nám dáva možnosť, aby sme sa mu dobrovoľne oddali a aby sme dali svoju oddanosť verejne najavo. — 1. Petra 3:21.

11. Čo odhalilo o Jehovovi naše štúdium Biblie?

¹¹ Štúdiom Biblie prichádzame k poznaniu Boha ako osoby. Jeho Slovo nám pomáha rozpoznávať jeho vlastnosti, ktoré sa odzrkadľujú v jeho stvoriteľských dielach. (Žalm 19:1–4) Z jeho Slova môžeme vidieť, že nie je záhadnou Trojicou, ktorú nemožno pochopiť. Neprehráva vojny, a preto sa nemusí zriekať svojho Božstva. (2. Mojžišova 15:11; 1. Korinťanom 8:5, 6; Zjavenie 11:17, 18) Spĺňa svoje sľuby a to nám pripomína, čo znamená jeho krásne meno Jehova. Je Vznešeným Pôvodcom predsavzatí. (1. Mojžišova 2:4, poznámka pod čiarou v Reference Bible; Žalm 83:18; Izaiáš 46:9–11) Štúdiom Biblie dospejeme k jasnému porozumeniu, aký je verný a dôveryhodný. — 5. Mojžišova 7:9; Žalm 19:7, 9; 111:7.

12. a) Čo nás priťahuje k Jehovovi? b) Ako skúsenosti zo skutočného života, ktoré sú zaznamenané v Biblii, podnecujú človeka k tomu, aby chcel slúžiť Jehovovi? c) Čo cítiš v súvislosti so službou Jehovovi?

¹² To, čo nás k Jehovovi zvlášť priťahuje, je jeho láskyplná osobnosť. Biblia ukazuje, aký je v správaní k ľuďom láskyplný, odpúšťajúci a milosrdný. Zamysli sa nad tým, ako požehnal Jóba, keď si Jób verne zachoval rýdzosť. Jóbova skúsenosť vyzdvihuje, že „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. (Jakub 5:11; Jób 42:12–17) Zamysli sa nad tým, ako sa Jehova správal k Dávidovi, keď sa dopustil cudzoložstva a vraždy. Áno, Jehova je ochotný odpustiť aj vážne hriechy, keď sa k nemu hriešnik priblíži so „srdcom zlomeným a zdrveným“. (Žalm 51:3–11, 17) Zamysli sa nad tým, ako Jehova zaobchádzal so Saulom z Tarzu, ktorý bol spočiatku rozhodným prenasledovateľom Božieho ľudu. Tieto príklady vyzdvihujú Božie milosrdenstvo a veľkorysú ochotu používať tých, ktorí sa kajajú. (1. Korinťanom 15:9; 1. Timotejovi 1:15, 16) Pavol cítil, že môže dať svoj život do služby tomuto láskyplnému Bohu. (Rimanom 14:8) Cítiš to rovnako?

13. Aký veľký prejav lásky zo strany Jehovu podnecuje ľudí so správnym sklonom srdca, aby sa mu oddali?

¹³ Jehova poskytol Izraelitom záchranu z otroctva v Egypte a pripravil prostriedok na našu záchranu z otroctva hriechu a smrti — výkupnú obeť Ježiša Krista. (Ján 3:16) Pavol hovorí: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ (Rimanom 5:8) Toto láskyplné opatrenie podnecuje ľudí so správnym sklonom srdca, aby sa oddali Jehovovi skrze Ježiša Krista. „Veď nás podnecuje láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých; tak potom všetci zomreli; a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ — 2. Korinťanom 5:14, 15; Rimanom 8:35–39.

14. Stačí iba samo poznanie o Jehovovom zaobchádzaní na to, aby sme boli podnietení oddať mu svoj život? Vysvetli to.

¹⁴ Ale mať poznanie o Jehovovej osobnosti a o jeho zaobchádzaní s ľudstvom nestačí. Treba si pestovať osobné ocenenie pre Jehovu. Ako to možno robiť? Tak, že vo svojom živote uplatňujeme Božie Slovo a potom sami vidíme, že zásady, ktoré sú v ňom zapísané, sú skutočne účinné. (Izaiáš 48:17) Musíme cítiť, že Jehova nás zachránil z bahna tohto zlého sveta pod vládou Satana. (Porovnaj 1. Korinťanom 6:11.) Keď bojujeme o to, aby sme robili, čo je správne, učíme sa spoliehať na Jehovu a z vlastnej skúsenosti spoznávame, že Jehova je živý Boh, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 62:8; 65:2) Čoskoro potom cítime, že je nám veľmi blízky, a dokážeme sa mu zdôverovať so svojimi najvnútornejšími citmi. Vrúcny cit lásky k Jehovovi v nás rastie. To nás nepochybne povedie k tomu, aby sme mu oddali svoj život.

15. Čo podnietilo jedného muža, ktorý bol kedysi oddaný práci, aby slúžil Jehovovi?

¹⁵ Mnohí ľudia spoznali tohto láskyplného Boha, Jehovu, a oddali svoj život službe Jehovovi. Ako príklad si uveďme istého elektrikára, ktorý mal prosperujúcu živnosť. Boli obdobia, keď začínal pracovať ráno a pracoval celý deň a noc a domov prichádzal nasledujúce ráno o piatej. Keď si asi hodinu odpočinul, odchádzal do ďalšej práce. Spomína: „Bol som oddaný svojej práci.“ Keď jeho manželka začala študovať Bibliu, pripojil sa k nej aj on. Hovorí: „Všetci bohovia, ktorých som dovtedy poznal, iba čakali na to, aby sa im slúžilo, a neurobili nič na náš úžitok. Ale Jehova sa chopil iniciatívy a za cenu veľkej osobnej obete poslal svojho jednosplodeného Syna na zem.“ (1. Jána 4:10, 19) Do desiatich mesiacov sa tento muž oddal Jehovovi. Potom sa zameral na službu živému Bohu. Ujal sa služby celým časom a presťahoval sa, aby mohol slúžiť tam, kde to bolo viac potrebné. Tak ako apoštoli, aj on ‚všetko opustil a nasledoval Ježiša‘. (Matúš 19:27) Po dvoch mesiacoch boli spolu s manželkou pozvaní slúžiť v odbočke Biblickej a traktátnej spoločnosti Watch Tower v krajine, kde bývali, a tam mohol pomáhať pri elektrikárskych prácach. Teraz pracuje v odbočke už vyše 20 rokov a robí prácu, ktorú má rád — no nie pre seba, ale pre Jehovu.

Daj verejne najavo svoju oddanosť

16. Čo patrí ku krokom, ktoré robí ten, kto sa oddáva Jehovovi?

¹⁶ Keď mladí či starí ľudia nejaký čas študujú Bibliu, začnú si vážiť Jehovu a to, čo pre nich urobil. To by ich malo podnietiť, aby sa Bohu oddali. Možno si jedným z nich. Ako sa môžeš oddať Jehovovi? Keď nadobudneš presné poznanie z Biblie, mal by si konať v súlade s týmto poznaním a prejavovať vieru v Jehovu a v Ježiša Krista. (Ján 17:3) Rob pokánie a odvráť sa od každého hriešneho konania. (Skutky 3:19) Potom sa dostaneš až po krok oddanosti, čo vyjadríš slávnostnými slovami v modlitbe k Jehovovi. Táto modlitba nepochybne zanechá v tvojej mysli trvalý dojem, pretože bude začiatkom nového vzťahu k Jehovovi.

17. a) Prečo starší preberajú pripravené otázky s novooddanými osobami? b) Aký dôležitý krok by sa mal urobiť čoskoro po kroku oddanosti a prečo?

¹⁷ Tak ako Mojžiš vysvetlil Izraelitom podmienky vstupu do zmluvného vzťahu s Jehovom, aj starší v zboroch Jehovových svedkov pomáhajú tým, ktorí nedávno urobili krok oddanosti, aby preskúmali, čo presne k tomu patrí. Používajú pripravené otázky, aby sa uistili, že každý plne rozumie základným biblickým náukám a uvedomuje si, čo patrí k tomu, že človek je svedkom Jehovu. Potom je veľmi vhodný obrad, ktorým sa oddanosť dá verejne najavo. Je prirodzené, že novooddaný človek túži dať ostatným vedieť, že je v tomto výsadnom vzťahu k Jehovovi. (Porovnaj Jeremiáša 9:24.) Náležite sa to urobí absolvovaním krstu vo vode na znak oddanosti. Ponorenie do vody a následné vyzdvihnutie z vody symbolizuje, že ten človek zomiera vzhľadom na svoj predošlý spôsob života zameraný na seba a je vzkriesený k novému spôsobu života, vyznačujúcemu sa konaním Božej vôle. Nie je to sviatosť ani nejaký rituál podobný šintoistickému obradu misogi, pri ktorom je človek vodou údajne očistený.a Krst je verejným vyhlásením o kroku oddanosti, ktorý už bol urobený v modlitbe.

18. Prečo môžeme dôverovať tomu, že naša oddanosť nebude márna?

¹⁸ Táto slávnostná príležitosť je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý novému Božiemu služobníkovi pripomína, že teraz je v trvalom vzťahu k Jehovovi. Na rozdiel od kroku oddanosti krajine a cisárovi, ktorý urobil pilot kamikadze, oddanosť Jehovovi nebude márna, lebo on je večný všemohúci Boh, ktorý uskutoční všetko, čo sa rozhodne urobiť. On a len on je hoden toho, aby sme mu boli celou dušou oddaní. — Izaiáš 55:9–11.

19. Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁹ K oddanosti však patrí viac. Napríklad ako ovplyvňuje oddanosť náš každodenný život? To sa bude rozoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo sa oddanosť, ktorú vidno vo svete, končieva sklamaním?

◻ Čo podnietilo Izraelitov, aby sa oddali Jehovovi?

◻ Čo podnecuje nás dnes, aby sme sa oddali Jehovovi?

◻ Ako sa oddávame Bohu?

◻ Aký význam má krst vo vode?

[Obrázok na strane 10]

Izrael sa oddáva Jehovovi na Sinaji