Jehova je rozumný!

„Múdrosť zhora je... rozumná.“ — JAKUB 3:17.

 1. Ako niektorí ľudia vykresľovali Boha ako nerozumného a čo si myslíš ty o takom názore na Boha?

AKÉHO Boha uctievaš? Veríš, že je Bohom nepružného, prísneho práva a že je svojou povahou strohý a neoblomný? Protestantský reformátor Ján Kalvín sa určite domnieval, že Boh je práve taký. Kalvín tvrdil, že Boh má s každým jednotlivcom „večný a nezmeniteľný plán“, ktorý každému predurčuje, či bude žiť navždy v šťastí, alebo bude večne trápený v pekelnom ohni. Predstav si to: ak by to bola pravda, čokoľvek by si robil, akokoľvek by si sa snažil, Boží odveký, nezmeniteľný plán s tebou a s tvojou budúcnosťou by to nezmenilo. Bol by si priťahovaný k takému nerozumnému Bohu? — Porovnaj Jakuba 4:8.

 2, 3. a) Ako by sme mohli znázorniť nerozumnosť ľudských inštitúcií a organizácií? b) Ako odhaľuje Ezechielovo videnie Jehovovho nebeského voza Jehovovu prispôsobivosť?

² Akou úľavou je pre nás, keď sa dozvedáme, že Boh Biblie je nesmierne rozumný! Nie Boh, ale ľudia majú sklon byť neoblomní a nepružní, zviazaní svojou nedokonalosťou. Ľudské organizácie môžu byť také nemotorné ako nákladné vlaky. Keď sa obrovský nákladný vlak blíži k prekážke na trati, neprichádza do úvahy, že by ju obišiel, a zastaviť nie je preň oveľa ľahšie. Niektoré vlaky majú takú veľkú hybnosť v smere dopredu, že po spustení bŕzd prejdú vyše kilometra, kým sa zastavia! Podobne obrovská cisternová loď môže po vypnutí motorov postupovať vpred ešte osem kilometrov. A aj keď sa motory prepnú na spätný chod, môže plávať ešte tri kilometre! Teraz však uvažujme o dopravnom prostriedku, ktorý vzbudzuje oveľa väčší rešpekt než tieto dva a predstavuje Božiu organizáciu.

³ Pred vyše 2600 rokmi dal Jehova prorokovi Ezechielovi videnie, ktoré znázorňovalo jeho nebeskú organizáciu duchovných tvorov. V tomto videní bol voz, ktorého rozmery vzbudzujú bázeň — Jehovov „dopravný prostriedok“, ktorý Jehova stále riadi. Najzaujímavejší bol spôsob jeho pohybu. Obrovské kolesá smerovali na štyri strany a boli plné očí, takže mohli vidieť všade a mohli okamžite meniť smer, bez zastavenia či otáčania. Tento obrovský dopravný prostriedok sa nemusel pohybovať nemotorne ako veľká cisternová loď alebo ako nákladný vlak. Mohol sa pohybovať rýchlosťou blesku a mohol dokonca meniť smer v pravom uhle! (Ezechiel 1:1, 14–28) Jehova sa tak veľmi odlišuje od Boha, o ktorom kázal Kalvín, ako sa jeho voz odlišuje od nemotorných strojov vyrábaných ľuďmi. Je dokonale prispôsobivý. Ocenenie tejto črty Jehovovej osobnosti by nám malo pomôcť, aby sme zostali prispôsobiví a vyhli sa osídlu nerozumnosti.

Jehova — najprispôsobivejšia bytosť vo vesmíre

 4. a) Ako odhaľuje už samo Jehovovo meno, že Jehova je prispôsobivým Bohom? b) Aké tituly sa vzťahujú na Jehovu Boha a prečo sú vhodné?

⁴ Už samo Jehovovo meno naznačuje jeho prispôsobivosť. „Jehova“ doslovne znamená „Spôsobuje, že sa stane“. To zjavne znamená, že Jehova spôsobuje, že sa sám stáva Tým, kto spĺňa všetky svoje sľuby. Keď sa Mojžiš opýtal Boha na jeho meno, Jehova rozviedol jeho význam takto: „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.“ (2. Mojžišova 3:14) Rotherhamov preklad to výstižne vyjadruje takto: „Stanem sa čímkoľvek, čo chcem.“ Jehova dokazuje, že je — alebo si vyberá, že sa stane — čímkoľvek, čo je potrebné na splnenie jeho spravodlivých predsavzatí a sľubov. Preto má pôsobivé množstvo titulov, napríklad Stvoriteľ, Otec, Zvrchovaný Pán, Pastier, Jehova vojsk, Ten, ktorý vypočúva modlitbu, Sudca, Vznešený učiteľ, Výplatca. On sám spôsobil, že sa stal týmto všetkým, a ešte iným, aby vykonal svoje láskyplné predsavzatia. — Izaiáš 8:13; 30:20; 40:28; 41:14; Žalm 23:1; 65:2; 73:28; 89:26; Sudcovia 11:27; pozri aj Reference Bible, dodatok 1J.

 5. Prečo by sme nemali prísť k záveru, že Jehovova prispôsobivosť naznačuje, že jeho povaha alebo jeho normy sa menia?

⁵ Znamená to teda, že Božia povaha alebo jeho normy sa menia? Nie, Jakub 1:17 hovorí, že „u neho niet zmeny z otáčania sa tieňa“. Nie je v tom rozpor? Vôbec nie. Či napríklad milujúci rodič nestrieda svoje úlohy na úžitok detí? V priebehu jediného dňa môže byť rodič radcom, kuchárom, domovníkom, učiteľom, vychovávateľom, priateľom, mechanikom, ošetrovateľom — a tento výpočet by mohol pokračovať ďalej a ďalej. Keď sa rodič ujíma týchto úloh, nemení svoju osobnosť; iba sa prispôsobuje aktuálnym potrebám. Tak to robí aj Jehova, ale v oveľa väčšom rozsahu. Nejestvuje žiadne obmedzenie v tom, čím sa svojím pôsobením môže stať — na úžitok svojich tvorov. Hĺbka jeho múdrosti je naozaj úžasná! — Rimanom 11:33.

Rozumnosť je znakom božskej múdrosti

 6. Aký je doslovný význam gréckeho slova, ktoré použil Jakub pri opise božskej múdrosti, a s čím to slovo súvisí?

⁶ Učeník Jakub použil zaujímavé slovo pri opise múdrosti tohto v najvyššej miere prispôsobivého Boha. Napísal: „Múdrosť zhora je... rozumná.“ (Jakub 3:17) Tu použité grécke slovo (epieikés) je ťažké na preklad. Prekladatelia ho preložili slovami ako „prívetivá“, „krotká“, „zhovievavá“ a „ohľaduplná“. Preklad nového sveta ho prekladá ako „rozumná“, pričom v poznámke pod čiarou (Reference Bible) poukazuje na to, že doslovne to znamená „poddajná“.a Toto slovo znamená tiež netrvajúca na litere zákona, nie prehnane prísna alebo tvrdá. Učenec William Barclay v diele New Testament Words (Slová Nového Zákona) hovorí: „Hlavné a podstatné v súvislosti s epieikeiou je to, že pochádza z Boha. Ak by Boh trval na svojich právach, ak by voči nám uplatňoval iba tvrdé normy zákona, kde by sme boli? Boh je najväčším príkladom toho, kto je epieikés a kto zaobchádza s druhými s epieikeiou.“

 7. Ako Jehova prejavil rozumnosť v záhrade Eden?

⁷ Uvažuj o čase, keď sa ľudstvo vzbúrilo proti Jehovovej zvrchovanosti. Ako ľahko mohol Boh popraviť tých troch nevďačných buričov — Adama, Evu a Satana! Koľko bolesti si tým mohol ušetriť! A kto by bol mohol argumentovať, že nemá právo uplatňovať také prísne právo? Napriek tomu Jehova svoju nebeskú organizáciu podobnú vozu nikdy nezviazal nejakou strnulou právnou normou. Preto voz nezvalcoval ľudskú rodinu a všetky vyhliadky na šťastnú budúcnosť ľudstva. Naopak, Jehova svojím vozom manévroval rýchlosťou blesku. Okamžite po vzbure Jehova Boh načrtol dlhodobé predsavzatie, ktoré všetkým Adamovým potomkom poskytuje milosrdenstvo a nádej. — 1. Mojžišova 3:15.

 8. a) Ako kontrastuje chybný názor na rozumnosť, ktorý má kresťanstvo, s Jehovovou pravou rozumnosťou? b) Prečo môžeme povedať, že Jehovova rozumnosť neznamená, že by azda robil ústupky v božských zásadách?

⁸ Jehovova rozumnosť však neznamená, že by azda robil ústupky v božských zásadách. Dnešné cirkvi kresťanstva si možno myslia, že sú rozumné, keď prižmurujú oči pred nemravnosťou, aby sa zapáčili svojim svojvoľným stádam. (Porovnaj 2. Timotejovi 4:3.) Jehova svoje zákony nikdy neporušuje, ani nerobí ústupky vo svojich zásadách. Skôr prejavuje ochotu byť pružný a prispôsobiť sa okolnostiam tak, že tieto zásady môžu byť uplatnené spravodlivo i milosrdne. Vždy dbá na to, aby uplatňovanie práva a moci vyrovnával láskou a rozumnou múdrosťou. Pouvažujme o troch oblastiach, v ktorých Jehova prejavuje rozumnosť.

„Pripravený odpúšťať“

 9, 10. a) Ako súvisí „pripravenosť odpúšťať“ s rozumnosťou? b) Ako mal Dávid úžitok z Jehovovej pripravenosti odpúšťať a prečo?

⁹ Dávid napísal: „Lebo ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať; milujúca láskavosť je hojná voči všetkým, ktorí ťa vzývajú.“ (Žalm 86:5) Keď boli Hebrejské písma preložené do gréčtiny, výraz „pripravený odpúšťať“ bol do gréčtiny preložený slovom epieikés — „rozumný“. Skutočne, byť pripravený odpúšťať a prejavovať milosrdenstvo je asi kľúčovou stránkou prejavovania rozumnosti.

¹⁰ Sám Dávid si dobre uvedomoval, aký rozumný je v tomto ohľade Jehova. Keď sa Dávid dopustil cudzoložstva s Bat-šebou a zariadil, aby jej manžela zabili, on i Bat-šeba podliehali trestu smrti. (5. Mojžišova 22:22; 2. Samuelova 11:2–27) Keby sa tým prípadom boli zaoberali neoblomní ľudskí sudcovia, obaja mohli ľahko prísť o život. Ale Jehova prejavil rozumnosť (epieikés), ktorá podľa Vine’s Expository Dictionary of Biblical Words (Vinovho výkladového slovníka biblických slov) „vyjadruje takú ohľaduplnosť, ktorá sa pozerá ‚ľudsky a rozumne na skutočnosti prípadu‘“. K skutočnostiam, ktoré ovplyvnili Jehovovo milosrdné rozhodnutie, pravdepodobne patrilo úprimné pokánie týchto previnilcov a milosrdenstvo, ktoré Dávid predtým sám prejavoval iným. (1. Samuelova 24:4–6; 25:32–35; 26:7–11; Matúš 5:7; Jakub 2:13) No v súlade s tým, ako sa Jehova sám opísal v 2. Mojžišovej 34:4–7, bolo rozumné, aby Dávida potrestal. Poslal k nemu proroka Nátana so silným posolstvom, ktoré Dávidovi dôrazne pripomenulo skutočnosť, že pohrdol Jehovovým slovom. Dávid sa kajal, a preto za svoj hriech nezomrel. — 2. Samuelova 12:1–14.

11. Ako Jehova prejavil pripravenosť odpúšťať v prípade Manašeho?

¹¹ Prípad judského kráľa Manašeho je v tomto smere ešte pozoruhodnejší, pretože Manaše, na rozdiel od Dávida, bol dlhý čas úplne zlý. Manaše podporoval v krajine odporné náboženské praktiky vrátane ľudských obetí. Možno bol zodpovedný aj za to, že verný prorok Izaiáš bol ‚rozpílený napoly‘. (Hebrejom 11:37) Aby Jehova Manašeho potrestal, dovolil, aby bol Manaše odvedený ako zajatec do Babylona. Manaše sa však vo väzení kajal a prosil o milosť. Jehova, reagujúc na toto úprimné pokánie, bol „pripravený odpúšťať“ — aj v tomto extrémnom prípade. — 2. Paralipomenon 33:9–13.

Zmena postupu, keď vzniknú nové okolnosti

12, 13. a) Aká zmena okolností v prípade Ninive podnietila Jehovu k zmene postupu? b) Ako sa Jonáš prejavil ako menej rozumný než Jehova Boh?

¹² Jehovova rozumnosť sa prejavuje aj v jeho ochote zmeniť zamýšľané konanie, keď vzniknú nové okolnosti. Napríklad keď prorok Jonáš kráčal ulicami starovekého Ninive, jeho inšpirované posolstvo bolo dosť jednoduché: toto silné mesto bude do 40 dní zničené. Ale okolnosti sa zmenili — a výrazne! Ninivčania robili pokánie. — Jonáš, 3. kapitola.

¹³ Je poučné porovnať, ako na túto zmenu okolností zareagoval Jehova a ako Jonáš. Jehova vlastne zmenil smer svojho nebeského voza. V tomto prípade sa prispôsobil a spôsobil, že sa stal tým, kto odpúšťa hriechy, a nie „mužným bojovníkom“. (2. Mojžišova 15:3) Naproti tomu Jonáš bol oveľa menej pružný. Namiesto toho, aby držal krok s Jehovovým vozom, konal skôr ako už spomínaný nákladný vlak alebo obrovská cisternová loď. Hlásal záhubu, a tak musí prísť záhuba! Možno si myslel, že akoukoľvek zmenou postupu by v očiach Ninivčanov stratil tvár. Jehova však svojho tvrdohlavého proroka trpezlivo a pozoruhodným spôsobom poučil o rozumnosti a milosrdenstve. — Jonáš, 4. kapitola.

14. Prečo Jehova zmenil svoj postup v súvislosti so svojím prorokom Ezechielom?

¹⁴ Jehova zmenil postup aj pri iných príležitostiach — a aj v pomerne malých veciach. Napríklad, keď poveril proroka Ezechiela, aby zahral prorockú drámu, Jehovove pokyny obsahovali príkaz, aby si Ezechiel varil jedlo na ohni udržiavanom ľudskými výkalmi. To bolo pre tohto proroka jednoducho priveľa; zvolal: „Beda, ó, Zvrchovaný Pán Jehova!“ a prosil, aby nemusel robiť niečo také odpudzujúce. Jehova nezavrhol prorokove pocity ako nerozumné; dovolil Ezechielovi, aby použil trus dobytka, čo je až dodnes v mnohých krajinách bežným zdrojom paliva. — Ezechiel 4:12–15.

15. a) Aké príklady ukazujú, že Jehova je ochotný počúvať ľudí a odpovedať im? b) Aké poučenie by sme z toho mohli načerpať?

¹⁵ Či nie je povzbudivé uvažovať o pokore nášho Boha Jehovu? (Žalm 18:35) Je oveľa vyšší než my; napriek tomu počúva nedokonalých ľudí a niekedy v súlade s tým dokonca mení svoj postup. Jehova dovolil Abrahámovi, aby s ním zoširoka diskutoval v súvislosti so zničením Sodomy a Gomory. (1. Mojžišova 18:23–33) A Mojžišovi dovolil, aby vyslovoval námietky proti jeho návrhu, že zničí spurných Izraelitov a namiesto nich urobí mocný národ z Mojžiša. (2. Mojžišova 32:7–14; 5. Mojžišova 9:14, 19; porovnaj Ámosa 7:1–6.) Tak dal dokonalý príklad svojim ľudským služobníkom, ktorí by mali prejavovať podobnú ochotu počúvať druhých, keď je to rozumné a možné. — Porovnaj Jakuba 1:19.

Rozumnosť pri uplatňovaní autority

16. Ako sa Jehova odlišuje od mnohých ľudí v tom, ako uplatňuje svoju autoritu?

¹⁶ Všimli ste si niekedy, že keď jednotlivci získajú väčšiu autoritu, zdá sa, že mnohí sa stávajú menej rozumnými? V protiklade k tomu Jehova, hoci má postavenie s najvyššou autoritou vo vesmíre, je najväčším príkladom rozumnosti. Svoju autoritu spoľahlivo uplatňuje rozumným spôsobom. Na rozdiel od mnohých ľudí Jehova si nie je neistý svojou autoritou, a preto sa necíti nútený žiarlivo si ju chrániť — ako keby poskytnutie istej miery autority druhým mohlo nejako ohroziť jeho vlastnú autoritu. Keď jestvovala ešte len jediná ďalšia bytosť vo vesmíre, Jehova jej udelil značnú autoritu. Urobil Logosa svojím „majstrom v diele“ a odvtedy tvoril všetky veci prostredníctvom tohto milovaného Syna. (Príslovia 8:22, 29–31; Ján 1:1–3, 14; Kolosanom 1:15–17) Neskôr mu udelil „všetku moc v nebi a na zemi“. — Matúš 28:18; Ján 5:22.

17, 18. a) Prečo Jehova poslal anjelov do Sodomy a Gomory? b) Prečo Jehova požiadal anjelov, aby navrhli, ako preľstiť Achaba?

¹⁷ Jehova podobne zveruje mnohým svojim tvorom úlohy, ktoré by sám mohol zvládnuť ešte lepšie. Napríklad, keď povedal Abrahámovi: „Som pevne rozhodnutý zostúpiť [do Sodomy a Gomory], aby som videl, či konajú podľa kriku, čo ku mne prišiel,“ nemienil tým, že tam pôjde osobne. Jehova sa rozhodol udeliť autoritu a poveril anjelov, aby mu zhromaždili tieto informácie. Dal im autoritu viesť túto úlohu zisťovania faktov a podať mu o tom správu. — 1. Mojžišova 18:1–3, 20–22.

¹⁸ Pri inej príležitosti, keď sa Jehova rozhodol vykonať rozsudok nad zlým kráľom Achabom, povzbudil anjelov v nebeskom zhromaždení, aby predložili návrhy, ako „preľstiť“ tohto odpadlíckeho kráľa, aby sa zapojil do boja, ktorý ukončí jeho život. Jehova, Zdroj všetkej múdrosti, istotne nepotreboval pomoc, aby prišiel na najlepší postup! Ale napriek tomu poctil anjelov výsadou navrhovať riešenia a autoritou konať podľa riešenia, ktoré vybral. — 1. Kráľov 22:19–22.

19. a) Prečo Jehova obmedzuje počet zákonov, ktoré vytvára? b) Ako sa Jehova prejavuje ako rozumný v súvislosti s tým, čo od nás očakáva?

¹⁹ Jehova nepoužíva svoju autoritu tak, že by neprimerane ovládal druhých. Aj v tomto prejavuje neporovnateľnú rozumnosť. Starostlivo obmedzuje počet zákonov, ktoré vytvára, a svojim služobníkom zakazuje ‚ísť nad to, čo je napísané‘ tak, že by pridávali ťaživé zákony, ktoré by sami vytvorili. (1. Korinťanom 4:6; Skutky 15:28; porovnaj s Matúšom 23:4.) Od svojich tvorov nikdy nevyžaduje slepú poslušnosť; obvykle im ako vodidlo poskytuje dostatok informácií a dáva im na výber, pričom im oznamuje, aký je úžitok z poslúchania a aké sú následky neposlúchania. (5. Mojžišova 30:19, 20) Nenúti ľudí na základe pocitov viny, hanby či strachu; snaží sa zapôsobiť na ich srdce; chce, aby mu slúžili z pravej lásky, nie z donútenia. (2. Korinťanom 9:7) Každá taká služba celou dušou rozradostňuje Božie srdce, takže nie je nerozumne ‚ťažké sa mu páčiť‘. — 1. Petra 2:18; Príslovia 27:11; porovnaj Micheáša 6:8.

20. Ako na teba pôsobí Jehovova rozumnosť?

²⁰ Či to nie je pozoruhodné, že Jehova Boh, ktorý má väčšiu moc než ktorákoľvek bytosť v stvorenstve, túto moc nikdy neuplatňuje nerozumne a nikdy ju nepoužíva na donucovanie iných pomocou zastrašovania? Naproti tomu dejiny ľudí, ktorí sú oproti nemu takí nepatrní, sa vyznačujú despotickým ovládaním druhých. (Kazateľ 8:9) Je jasné, že rozumnosť je vzácnou vlastnosťou, ktorá nás podnecuje, aby sme ešte viac milovali Jehovu. A to nás zase môže podnietiť, aby sme si aj my sami rozvíjali túto vlastnosť. Ako to môžeme robiť? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ako zdôrazňuje Jehovovo meno a videnie Jehovovho nebeského voza Jehovovu prispôsobivosť?

◻ Čo je to rozumnosť a prečo je znakom božskej múdrosti?

◻ Ako Jehova ukázal, že je „pripravený odpúšťať“?

◻ Prečo sa Jehova v určitých prípadoch rozhodol zmeniť zamýšľaný postup?

◻ Ako Jehova prejavuje rozumnosť v tom, ako uplatňuje autoritu?

[Obrázok na strane 10]

Prečo Jehova odpustil zlému kráľovi Manašemu?