Kto je Jehova?
„KTO je Jehova?“ Túto otázku položil pred 3500 rokmi pyšný faraón, kráľ Egypta. Vzdor ho zjavne podnietil k tomu, aby dodal: „Jehovu vôbec nepoznám.“ Dvaja muži, ktorí vtedy stáli pred faraónom, vedeli, kto je Jehova. Boli to telesní bratia Mojžiš a Áron z izraelského kmeňa Lévi. Jehova ich poslal, aby požiadali tohto egyptského vládcu, aby nechal Izraelitov ísť na pustatinu sláviť náboženský sviatok. — 2. Mojžišova 5:1, 2.
Faraón nechcel odpoveď na svoju otázku. Kňazi pod jeho právomocou podporovali uctievanie stoviek falošných božstiev. Ba aj sám faraón bol považovaný za boha. Podľa egyptskej mytológie bol synom boha slnka Ra a stelesnením božstva Hor so sokolou hlavou. Faraón bol oslovovaný titulmi „mocný boh“ a „večný“. Preto nebolo prekvapením, že sa posmešne spýtal: „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas?“
Mojžiš a Áron nemuseli odpovedať na túto otázku. Faraón vedel, že Jehova je Boh, ktorého uctievajú Izraeliti, ktorí vtedy trpeli v egyptskom otroctve. No faraón a celý Egypt mali zakrátko zistiť, že Jehova je pravý Boh. Podobne aj dnes Jehova urobí svoje meno a Božstvo známym každému na zemi. (Ezechiel 36:23) Preto môžeme mať úžitok z uvažovania o tom, ako Jehova Boh v starovekom Egypte vyvýšil svoje meno.
Vyšší od egyptských bohov
Keď sa faraón vyzývavo opýtal, kto je Jehova, neočakával následky, ktoré potom okúsil. Jehova sám odpovedal, keď priviedol na Egypt desať pohrôm. Tieto pohromy neboli len ranami zoslanými na tento národ. Boli to rany proti bohom Egypta.
Tieto pohromy ukázali Jehovovu nadradenosť nad egyptskými božstvami. (2. Mojžišova 12:12; 4. Mojžišova 33:4) Predstavte si ten krik, keď Jehova zmenil rieku Níl a všetky vody Egypta na krv! Na základe tohto zázraku faraón a jeho ľud zistili, že Jehova je vyšší od boha Nílu, Hapiho. Smrť rýb v Níle bola úderom aj pre egyptské náboženstvo, pretože niektoré druhy rýb boli uctievané. — 2. Mojžišova 7:19–21.
Jehova ďalej priviedol na Egypt pohromu v podobe žiab. To zdiskreditovalo egyptskú bohyňu žiab, Heket. (2. Mojžišova 8:5–14) Tretia pohroma zmiatla kňazov pestujúcich mágiu, ktorí neboli schopní zopakovať Jehovov zázrak premeny prachu na komáre. „To je prst Boží!“ kričali. (2. Mojžišova 8:16–19) Egyptský boh Thovt, ktorému bolo pripisované vynájdenie magických umení, nebol schopný pomôcť týmto šarlatánom.
Faraón sa dozvedel, kto je Jehova. Jehova je Boh, ktorý mohol oznámiť svoj zámer prostredníctvom Mojžiša, a potom ho aj vykonať zázračným privedením pohrôm na Egypťanov. Jehova mohol začať a mohol aj dokončiť tieto pohromy podľa svojej vôle. Toto poznanie však faraóna nepodnietilo, aby sa podriadil Jehovovi. Povýšenecký egyptský vládca namiesto toho ďalej tvrdohlavo Jehovovi odporoval.
Počas štvrtej pohromy krajinu pustošili ovady; vnikali do domov a pravdepodobne sa hemžili vo vzduchu, ktorý bol sám predmetom uctievania zosobneným bohom Šovom alebo bohyňou Isis, kráľovnou nebies. Hebrejské slovo pre tento hmyz je preložené ako „ovad“, „bodavý hmyz“ a „smesica hmyzu“. (Preklad nového sveta; Evanjelický preklad; Roháčkov preklad) Ak tam bol aj chrobák skarabeus, Egypťania boli sužovaní hmyzom, ktorý považovali za svätý, a ľudia nemohli chodiť tak, aby po ňom nešliapali. V každom prípade táto pohroma naučila faraóna o Jehovovi niečo nové. Hoci egyptské božstvá nemohli ochrániť svojich ctiteľov pred ovadmi, Jehova svoj ľud ochrániť mohol. Táto pohroma, ako aj všetky ďalšie pohromy postihli len Egypťanov, nie Izraelitov. — 2. Mojžišova 8:20–24.
Piatou pohromou bol mor egyptských hospodárskych zvierat. Táto rana zahanbila Hathoru, Apisa a nebeskú bohyňu v podobe kravy, Nut. (2. Mojžišova 9:1–7) Šiesta pohroma spôsobila ľuďom i zvieratám zapálené hrče, a pokorila tak božstvo Thovta, Isis a Ptaha, ktorým boli nesprávne pripisované liečiteľské schopnosti. — 2. Mojžišova 9:8–11.
Siedmou pohromou bolo silné krupobitie s ohnivými bleskami. Táto rana zahanbila boha Rešpua, ktorý bol považovaný za pána blesku, a Thovta, o ktorom sa hovorilo, že vládne nad dažďom a hromom. (2. Mojžišova 9:22–26) Ôsma rana, pohroma v podobe kobyliek, ukázala, že Jehova je vyšší od boha plodnosti, Mina, ktorý bol považovaný za ochrancu úrody. (2. Mojžišova 10:12–15) Deviata rana, trojdňová tma nad Egyptom, zahrnula opovrhnutím také egyptské božstvá, ako boli bohovia slnka Ra a Hor. — 2. Mojžišova 10:21–23.
Faraón napriek deviatim pustošiacim pohromám stále odmietal prepustiť Izraelitov. Zatvrdnutosť jeho srdca prišla Egyptu veľmi draho, keď Boh spôsobil desiatu, poslednú pohromu — smrť prvorodených z ľudí i zo zvierat. Zahynul dokonca aj prvorodený syn faraóna, hoci bol považovaný za boha. Tak Jehova ,vykonal súdy na všetkých egyptských bohoch‘. — 2. Mojžišova 12:12, 29.
Faraón teraz zavolal Mojžiša a Árona a povedal: „Vstaňte, vyjdite sprostred môjho ľudu, vy aj ostatní synovia Izraela, a choďte, slúžte Jehovovi, tak ako ste vyhlásili. Vezmite si svoje stáda drobného dobytka i svoje stáda dobytka, tak ako ste vyhlásili, a choďte. A požehnajte ma tiež.“ — 2. Mojžišova 12:31, 32.
Záchranca svojho ľudu
Izraeliti odišli, no zakrátko sa faraónovi zdalo, že bezcieľne putujú pustatinou. On i jeho služobníci sa teraz pýtali: „Čo sme to urobili, keď sme poslali Izraela preč, aby nám viac neotročil?“ (2. Mojžišova 14:3–5) Strata tohto zotročeného národa by bola pre Egypt veľkou ekonomickou ranou.
Faraón zhromaždil svoju armádu a prenasledoval Izrael až k Pihachirótu. (2. Mojžišova 14:6–9) Z vojenského hľadiska vyzerala táto situácia pre Egypťanov dobre, pretože Izraeliti boli zovretí medzi morom a vrchmi. No Jehova konal, aby ochránil Izraelitov, keď dal medzi nich a Egypťanov oblak. Na egyptskej strane „bol ako oblak spolu s tmou“, čo Egypťanom bránilo v útoku. Na druhej strane oblak žiaril a Izraelu „osvetľoval noc“. — 2. Mojžišova 14:10–20.
Egypťania boli rozhodnutí pustošiť a ničiť, ale prekážal im v tom tento oblak. (2. Mojžišova 15:9) Keď sa zodvihol, hľa, zázrak! Vody Červeného mora boli rozdelené a Izraeliti prechádzali na druhú stranu po suchej zemi! Faraón a jeho vojenské sily sa s hromovým rachotom vrútili na morské dno, odhodlaní zajať a olúpiť svojich bývalých otrokov. No povýšenecký egyptský vládca nepočítal s Bohom Hebrejov. Jehova uvrhol Egypťanov do zmätku tým, že vyrážal kolesá z ich vojnových vozov. — 2. Mojžišova 14:21–25a.
„Utečme pred stretnutím s Izraelom!“ kričali egyptskí mocní muži, „lebo Jehova istotne bojuje za nich proti Egypťanom“. Faraón a jeho muži si to uvedomili príliš neskoro. V bezpečí na druhom brehu, Mojžiš vystrel ruku k moru, vody sa vrátili a usmrtili faraóna a jeho vojenské sily. — 2. Mojžišova 14:25b–28.
Ponaučenia získané skúsenosťou
Teda kto je Jehova? Pyšný faraón dostal odpoveď na túto otázku. Udalosti v Egypte ukázali, že Jehova je jediný pravý Boh, úplne odlišný od ,bezcenných bohov‘ národov. (Žalm 96:4, 5) Jehova svojou úžasnou silou „urobil nebesia a zem“. Je tiež Veľký Osloboditeľ, Ten, ktorý ,vyviedol svoj ľud Izrael z egyptskej kr ajiny so znameniami a so zázrakmi a so silnou rukou a s vystretým ramenom a s veľkou hrôzostrašnosťou‘. (Jeremiáš 32:17–21) Ako jasne sa tým dokázalo, že Jehova môže chrániť svoj ľud!
Faraón dostal tieto ponaučenia prostredníctvom trpkej skúsenosti. Posledné ponaučenie ho stálo život. (Žalm 136:1, 15) Bolo by oveľa múdrejšie, keby bol prejavil pokoru, keď sa pýtal: „Kto je Jehova?“ Tak by bol tento vládca mohol konať v súlade s odpoveďou, ktorú dostal. Našťastie dnes sa mnoho pokorných ľudí učí, kto je Jehova. Čo od nás Jehova vyžaduje? Kiež ďalší článok zväčší vaše ocenenie pre Toho, ktorý jediný má meno Jehova. — Žalm 83:18.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.