Boli ste oslobodení vďaka nezaslúženej láskavosti

1., 2. Prečo sú slová v Rimanom 5:12 pre nás dôležité?

PREDSTAV SI, že by si mal zostaviť zoznam biblických veršov, ktoré Jehovovi svedkovia používajú najčastejšie. Zaradil by si doň aj Rimanom 5:12? Tam sa píše: „Preto ako pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Koľkokrát si sa už odvolával na tieto slová?

² Tento verš sa často cituje aj v knihe Čo učí Biblia? Pravdepodobne ho čítaš najmä pri štúdiu 3., 5. a 6. kapitoly tejto knihy, keď chceš svojim deťom alebo iným záujemcom vysvetliť, aké je Božie predsavzatie so zemou, čo je výkupné alebo v akom stave sa nachádzajú mŕtvi. Ale zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako verš v Rimanom 5:12 súvisí s tvojím postavením pred Jehovom, s tvojimi skutkami a s tvojou vyhliadkou do budúcnosti?

 3. Na čo by sme mali pamätať, pokiaľ ide o hriech?

³ Všetci si uvedomujeme, že sme hriešni. Každý deň robíme chyby. No Boh dobre vie, že sme utvorení z prachu, a je nám ochotný odpustiť. (Žalm 103:13, 14) Ježiš zahrnul do vzorovej modlitby aj túto prosbu: „Odpusť nám naše hriechy.“ (Luk. 11:2–4) Preto sa nemusíme stále zaoberať hriechmi, ktoré nám Boh už odpustil. No i tak bude užitočné, keď sa teraz zamyslíme, vďaka čomu nám Boh odpúšťa.

4., 5. a) Čo nám pomáha lepšie pochopiť význam slov v Rimanom 5:12? b) Čo znamená výraz „nezaslúžená láskavosť“ použitý v Rimanom 3:24?

⁴ Pavlove slová v Rimanom 5:12 lepšie pochopíme, keď zoberieme do úvahy dôležité informácie v okolitých kapitolách, najmä v šiestej. V nich Pavol vysvetľuje, vďaka čomu nám Jehova odpúšťa. Napríklad v 3. kapitole čítame: „Všetci zhrešili... a je to ako veľkorysý dar, že sú jeho nezaslúženou láskavosťou vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.“ ​(Rim. 3:23, 24) Čo mal Pavol na mysli výrazom „nezaslúžená láskavosť“? Použil tu grécke slovo, ktoré podľa istého odborného diela znamená „ochotne prejavená priazeň bez nároku alebo vyhliadky na odmenu“. Teda je to niečo nezaslúžené.

⁵ Učenec John Parkhurst napísal: „Keď sa hovorí o Bohu alebo o Kristovi, [toto grécke slovo] sa veľmi často vzťahuje najmä na ich ochotu a nezaslúženú priazeň alebo láskavosť prejavenú pri vykúpení a záchrane človeka.“ Výraz „nezaslúžená láskavosť“, ktorý je použitý aj v Preklade nového sveta, je teda výstižný. No ako Boh prejavuje nezaslúženú láskavosť? A ako súvisí s našou vyhliadkou do budúcnosti a s tým, ako sa na nás Boh pozerá?

 6. Aký úžitok môžu mať ľudia z Božej nezaslúženej láskavosti?

⁶ Hriech a smrť „prišli na svet“ pre „jedného človeka“, Adama. A tak „pre priestupok toho jedného človeka vládla smrť... ako kráľ“. Pavol dodal, že „hojnosť [Božej] nezaslúženej láskavosti“ prišla „prostredníctvom toho jedného, Ježiša Krista“. (Rim. 5:12, 15, 17) Z tejto nezaslúženej láskavosti môže mať úžitok celé ľudstvo, lebo Pavol napísal, že „poslušnosťou jedného [Ježiša] sa stanú mnohí spravodlivými“. Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti môžu ľudia získať „večný život prostredníctvom Ježiša Krista“. (Rim. 5:19, 21)

 7. Prečo je výkupné prejavom Božej nezaslúženej láskavosti?

⁷ Jehova nebol povinný poslať svojho Syna na zem, aby za nás zomrel. A nedokonalí, hriešni ľudia si vôbec nezaslúžili, aby im Boh i Ježiš zaobstarali výkupné, ktoré umožňuje odpustenie hriechov. Teda keď nám Boh odpustil a dal nám možnosť žiť večne, je to skutočne prejav nezaslúženej láskavosti. Za tento dar by sme mali byť veľmi vďační a mal by ovplyvňovať náš každodenný život.

 8. Aký postoj musíme odmietať?

⁸ Keďže sme nedokonalými potomkami Adama, máme sklon k zlému, teda k hriechu. Ale dopúšťali by sme sa vážnej chyby, keby sme Božiu nezaslúženú láskavosť považovali za samozrejmosť a mysleli si: Aj keď urobím niečo, čo Boh považuje za hriech, nemusím mať obavy. Jehova mi odpustí. Je smutné, že aj v prvom storočí boli kresťania, ktorí takto uvažovali, hoci niektorí apoštoli boli ešte nažive. (Prečítajte Júdu 4.) Nám možno nič také neprišlo ani na um. Ale nesprávna myšlienka môže driemať hlboko v nás alebo nám ju niekto môže vnuknúť a časom nás môže ovplyvniť.

9., 10. Ako boli Pavol a iní kresťania oslobodení od hriechu a smrti?

⁹ Pavol zdôraznil, že musíme rozhodne odmietať názor: Boh mi rozumie. Moje nedostatky určite prehliadne. Prečo je takéto uvažovanie nesprávne? Pretože kresťania „zomreli hriechu“, ako to napísal apoštol Pavol. (Prečítajte Rimanom 6:1, 2.) V akom zmysle kresťania v Ríme „zomreli hriechu“, keď boli stále nažive?

¹⁰ Pavlovi a iným kresťanom v prvom storočí Boh odpustil hriechy na základe výkupnej obete. Pomazal ich svätým duchom a stali sa jeho duchovnými synmi. Tak získali nádej na život v nebi. Za predpokladu, že zostanú verní, mali vyhliadku, že budú v nebesiach vládnuť s Kristom. Ale Pavol im napísal, že majú „zomrieť hriechu“ ešte počas svojho života tu na zemi. Aby im ukázal, že ich život sa od základu zmenil, použil prirovnanie. Ako príklad uviedol Ježiša, ktorý bol po smrti vzkriesený ako nesmrteľná duchovná bytosť. Smrť už nad ním nemala moc. Niečo podobné platilo o pomazaných kresťanoch, ktorí sa mali „považovať za mŕtvych pre hriech, ale za živých pre Boha prostredníctvom Krista Ježiša“. (Rim. 6:9, 11) Ich život už nebol ako predtým. Už nemali byť zotročení svojimi hriešnymi sklonmi. Mali akoby zomrieť predchádzajúcemu spôsobu života.

11. V akom zmysle „zomreli hriechu“ kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi?

¹¹ A čo my dnes? Aj pre nás platí, že máme „zomrieť hriechu“? Predtým ako sme sa stali kresťanmi, sme možno robili veľa nesprávnych vecí, pričom sme si ani neuvedomovali, ako sa na to pozerá Boh. Obrazne povedané, boli sme „otrokmi nečistoty a nezákonnosti“, čiže sme „boli otrokmi hriechu“. (Rim. 6:19, 20) Potom sme spoznali pravdu, zmenili svoj život, zasvätili sa Bohu a dali sa pokrstiť. Odvtedy chceme byť „zo srdca poslušní“ učeniu od Boha a jeho normám. Boli sme „oslobodení od hriechu“ a „stali sme sa otrokmi spravodlivosti“. (Rim. 6:17, 18) Dá sa teda povedať, že aj my sme „zomreli hriechu“.

12. Akú voľbu musí urobiť každý z nás?

¹² Teraz sa nad sebou zamyslime vo svetle Pavlových slov: „Nedovoľte, aby hriech ďalej vládol ako kráľ vo vašom smrteľnom tele, aby ste poslúchali jeho žiadosti.“ ​(Rim. 6:12) Ako by sme dovolili hriechu, aby nad nami ďalej vládol? Tak, že by sme nebojovali proti túžbam svojho nedokonalého tela. Máme dve možnosti: buď hriechu dovolíme, aby nad nami vládol, alebo mu to nedovolíme. Záleží len na nás, po čom v srdci túžime. Položme si otázky: Stáva sa mi, že nedokonalé telo alebo myseľ ma vedie zlým smerom a ja sa tomu poddám? Alebo sa snažím umŕtvovať sklon k hriechu? Žijem tak, aby som robil radosť Bohu? Ak sme naozaj vďační za Božiu nezaslúženú láskavosť, budeme sa snažiť zo všetkých síl páčiť Bohu.

13. Prečo si môžeme byť istí, že nesprávne konanie je možné zavrhnúť?

¹³ V minulosti sme možno prinášali „ovocie... za ktoré sa teraz hanbíme“ a ktoré vedie k smrti. (Rim. 6:21) Ale keď sme spoznali Jehovu, začali ho milovať a slúžiť mu, zavrhli sme nesprávne konanie a zmenili sme sa. To isté urobili mnohí kresťania v Korinte. Niektorí z nich boli predtým modlármi, cudzoložníkmi, homosexuálmi, zlodejmi, opilcami alebo sa dopúšťali iných hriechov. Boli však „čisto umytí“ a „posvätení“. (1. Kor. 6:9–11) Podobné zmeny urobili pravdepodobne aj kresťania v Ríme. Pavol im napísal: „Ďalej nepredkladajte svoje údy hriechu ako zbrane nespravodlivosti, ale predstavte sa Bohu ako oživení z mŕtvych a svoje údy predkladajte Bohu ako zbrane spravodlivosti.“ ​(Rim. 6:13) Pavol si bol istý, že dokážu zostať duchovne čistí a budú sa môcť naďalej tešiť z Božej nezaslúženej láskavosti.

14., 15. Ako sa môžeme preskúmať, či sme „zo srdca poslušní“?

¹⁴ Dnes je to podobné. Niektorí bratia a sestry možno boli ako kresťania v Korinte, ale tiež sa zmenili. Prestali konať hriešne skutky a boli „čisto umytí“. Ak si niečo také urobil vo väčšej alebo menšej miere aj ty, skús sa preskúmať. Aké je teraz tvoje postavenie pred Bohom? Boh ti prejavil nezaslúženú láskavosť a odpustil ti hriechy. Si pevne rozhodnutý „nepredkladať svoje údy hriechu“ a „predstaviť sa Bohu ako oživený z mŕtvych“?

¹⁵ Je veľmi dôležité, aby sme sa vyhýbali vážnym hriechom, ktorých sa pred krstom dopúšťali niektorí kresťania v Korinte. Keby sme sa svojvoľne dopúšťali nesprávneho konania, naďalej by sme boli pod nadvládou hriechu a nemohli by sme očakávať, že Boh nám prejaví nezaslúženú láskavosť a milosrdenstvo. Sme rozhodnutí byť „zo srdca poslušní“ a urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli aj zdanlivo menším hriechom? (Rim. 6:14, 17)

16. Ako vieme, že byť kresťanom znamená viac ako len nedopúšťať sa vážnych hriechov?

¹⁶ Zamysli sa nad apoštolom Pavlom. Určite sa nedopúšťal žiadnych vážnych hriechov, aké opísal v 1. Korinťanom 6:9–11. Stále si však uvedomoval, že hreší. Napísal: „Som telesný, zapredaný hriechu. Veď neviem, čo robím. Lebo čo chcem, to nerobím, ale robím to, čo nenávidím.“ ​(Rim. 7:14, 15) Z týchto slov vidno, že Pavol považoval za hriech aj iné nesprávne skutky a v snahe vyhnúť sa im viedol ustavičný boj. (Prečítajte Rimanom 7:21–23.) Možno to platí aj o nás, keď sa snažíme byť „zo srdca poslušní“.

17. Prečo chceš byť čestný?

¹⁷ Pouvažujme napríklad o tom, čo znamená byť čestný. Čestnosť by mala byť pre kresťanov samozrejmosťou. (Prečítajte Príslovia 14:5; Efezanom 4:25.) Nechceme byť ako Satan, ktorý je „otec lži“. A nezabúdajme ani na Ananiáša a Zafíru, ktorí boli za klamstvo usmrtení. Preto sa mu vyhýbajme. (Ján 8:44; Sk. 5:1–11) Ale zahŕňa čestnosť len to, že neklameme? Ak si zo srdca vážime Božiu nezaslúženú láskavosť, mali by sme byť čestní aj v iných ohľadoch.

18., 19. Prečo znamená čestnosť viac ako len to, že sa vyhýbame otvoreným lžiam?

¹⁸ Klamať znamená povedať niečo nepravdivé. No Jehova si želá, aby sme sa neuspokojili len s tým, že sa vyhýbame otvoreným lžiam. Izraelitov nabádal: „Máte sa preukázať svätými, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.“ Potom uviedol konkrétne príklady, v čom musia byť svätí. Okrem iného im povedal: „Nebudete kradnúť a nebudete podvádzať a nikto si nebude počínať falošne voči svojmu spoločníkovi.“ ​(3. Mojž. 19:2, 11) Žiaľ, stáva sa, že aj človek, ktorý nikdy otvorene neklame, sa môže uchýliť k podvodnému konaniu.

¹⁹ Uveďme si príklad. Niekto možno povie svojmu šéfovi alebo spolupracovníkom, že na druhý deň nepríde do práce alebo že musí odísť z práce skôr, lebo ide k lekárovi. No „návštevou u lekára“ myslí len to, že si bleskovo vyzdvihne výsledky alebo recept. Na jeho slovách, že „ide k lekárovi“, síce je zrnko pravdy. Ale skutočným dôvodom jeho odchodu z práce je, že chce vyraziť na výlet alebo ísť s rodinou k vode. Označil by si ho za čestného človeka? Alebo by si skôr povedal, že je to klamár? Možno poznáš iné prípady vedomého klamstva. Ľudia tak niekedy konajú preto, aby sa vyhli trestu alebo sa obohatili na úkor iných. Aj keď v takýchto prípadoch nejde o otvorenú lož, je to porušenie Božieho príkazu: „Nebudete podvádzať.“ V tejto súvislosti sa zamyslime aj nad slovami v Rimanom 6:19: „Predkladajte svoje údy za otrokov spravodlivosti s vyhliadkou na svätosť.“

20., 21. K čomu nás to podnieti, keď sme vďační za Božiu nezaslúženú láskavosť?

²⁰ Keď to zhrnieme, vďačnosť za Božiu nezaslúženú láskavosť zahŕňa viac než len vyhýbať sa cudzoložstvu, opilstvu alebo iným vážnym hriechom. Napríklad nielenže sa nedopúšťame sexuálnej nemravnosti, ale zavrhujeme aj akúkoľvek zábavu, ktorá v nás vyvoláva nečisté myšlienky a túžby. A „predkladať svoje údy za otrokov spravodlivosti“ neznamená len vyhýbať sa opilstvu, ale aj nepiť do takej miery, ktorá už hraničí s opitosťou. Takýto boj s nesprávnymi sklonmi si môže vyžadovať z našej strany značné úsilie. Ale môžeme v ňom zvíťaziť.

²¹ Naším cieľom nie je len vyhýbať sa vážnym hriechom, ale aj každému nesprávnemu konaniu. Je pravda, že to nedokážeme robiť bez chyby. Ale mali by sme sa o to usilovať, tak ako sa o to usiloval aj Pavol. Svojich spolukresťanov nabádal: „Nedovoľte, aby hriech ďalej vládol ako kráľ vo vašom smrteľnom tele, aby ste poslúchali jeho žiadosti.“ ​(Rim. 6:12; 7:18–20) Keď vedieme boj s hriechom vo všetkých jeho formách, dávame najavo vďačnosť za Božiu nezaslúženú láskavosť, ktorú nám prejavil prostredníctvom Krista.

22. Aká odmena čaká tých, ktorí dávajú najavo vďačnosť za Božiu nezaslúženú láskavosť?

²² Jehova nám vo svojej nezaslúženej láskavosti odpúšťa hriechy. S pocitom vďačnosti sa preto usilujme prekonávať každý sklon dopustiť sa niečoho zlého, hoci z pohľadu iných možno ide len o malé prehrešky. Pavol napísal, aká nádherná odmena nás čaká: „Teraz však, keď ste boli oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi Boha, máte svoje ovocie vo svätosti a nakoniec večný život.“ ​(Rim. 6:22)