⁸ Kým bol Izrael verný, uznával Jehovovu zvrchovanosť a prijímal Jehovu ako svojho Kráľa. (Izaiáš 33:22) Preto boli kráľovstvom. Ale sľub o „kráľovstve“, ako bolo neskôr zjavené, mal znamenať viac ako to. Okrem toho, keď poslúchali Jehovov Zákon, boli čistí, oddelení od okolitých národov. Boli svätým národom. (5. Mojžišova 7:5, 6) Boli azda kráľovstvom kňazov? Nuž, v Izraeli bol pre chrámovú službu vyčlenený kmeň Lévi a v rámci tohto kmeňa existovalo lévitské kňazstvo. Keď bol zavedený mojžišovský Zákon, Léviti mužského rodu boli vzatí výmenou za prvorodených z každej nelévitskej rodiny.a (2. Mojžišova 22:29; 4. Mojžišova 3:11–16, 40–51) Teda každá rodina v Izraeli bola takpovediac zastúpená v chrámovej službe. To bol najplnší význam, v akom sa tento národ stal kňazstvom. Navyše zastupovali Jehovu pred národmi. Každý cudzinec, ktorý chcel uctievať pravého Boha, to musel robiť v spojení s Izraelom. — 2. Paralipomenon 6:32, 33; Izaiáš 60:10.