Si rozvážny?

MOJŽIŠ sa pri vymenovávaní sudcov nad Izraelom snažil nájsť „múdrych a rozvážnych a skúsených mužov“. (5. Mojžišova 1:13) Skúsenosti, ktoré prichádzajú s vekom, neboli jediným kritériom. Dôležitá bola aj múdrosť a rozvážnosť.

Človek, ktorý je rozvážny, prejavuje dobrý úsudok v reči i v správaní. Podľa diela Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary je rozvážny človek tiež „schopný rozumne zachovať mlčanlivosť“. Áno, je „čas hovoriť“ i „čas mlčať“ a rozvážny človek si to uvedomuje. (Kazateľ 3:7) Často je oprávnený dôvod na mlčanie, lebo Biblia uvádza: „Pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ — Príslovia 10:19.

Kresťania dbajú na to, aby boli vo vzájomných kontaktoch rozvážni. Ten, kto sa najčastejšie ujíma slova alebo hovorí najdôraznejšie, nie je vždy najdôležitejší alebo najmenej nahraditeľný. Spomeň si, že Mojžiš bol „mocný v svojich slovách“, ale nemohol úspešne viesť izraelský národ, kým si nevypestoval trpezlivosť, miernosť a sebaovládanie. (Skutky 7:22) Preto tí, ktorí sú poverení mať nad druhými autoritu, sa musia zvlášť usilovať o to, aby boli skromní a prejavovali poddajnosť. — Príslovia 11:2.

Tých, ktorým Ježiš Kristus zveril ‚celý svoj majetok‘, Božie Slovo opisuje ako ‚verných a rozvážnych‘. (Matúš 24:45–47) Nepredbiehajú neskromne Jehovu z nejakého chvíľkového rozmaru; ani neotáľajú, keď sú Božie pokyny v nejakej záležitosti jasné. Vedia, kedy je čas hovoriť a kedy je čas ticho čakať na ďalšie objasnenie. Všetci kresťania robia dobre, keď nielenže napodobňujú ich vieru, ale aj dokazujú, že sú rozvážni, ako to dokazuje trieda otroka. — Hebrejom 13:7.