Aká bude vaša budúcnosť?

AK JE Všemohúci Boh vševediaci a vie o všetkom minulom, prítomnom i budúcom, nie je potom o všetkom vopred rozhodnuté, že sa to má stať presne tak, ako to Boh predvídal? Ak Boh predvídal a stanovil životný beh a konečný údel každého človeka, možno naozaj povedať, že si môžeme svoj životný beh, svoju budúcnosť, slobodne zvoliť?

O týchto otázkach sa vedú diskusie už celé stáročia. Spor o tom stále rozdeľuje väčšie náboženstvá. Je možné dať Božiu schopnosť vopred poznať budúcnosť do súladu so slobodnou vôľou človeka? Kde by sme mali hľadať odpovede?

Milióny ľudí na celej zemi by súhlasili s tým, že Boh komunikuje s ľudstvom prostredníctvom svojho písaného Slova, ktoré bolo doručené prostredníctvom jeho hovorcov, prorokov. Napríklad Korán sa zmieňuje o týchto zjaveniach ako o pochádzajúcich od Boha: Taurát (Tóra, Zákon čiže päť kníh Mojžišových), Zabúr (Žalmy) a Indžíl (Evanjelium, Kresťanské grécke Písma čiže „Nový zákon“), ako aj to, čo bolo zjavené izraelským prorokom.

V Kresťanských gréckych Písmach čítame: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí.“ (2. Timotejovi 3:16) Je jasné, že každé vedenie alebo osvietenie, ktoré dostávame, by malo pochádzať od samotného Boha. Nebolo by teda múdre preskúmať spisy skorších Božích prorokov? Čo zjavujú o našej budúcnosti?

Budúcnosť napísaná vopred

Každý, kto čítal Sväté Písma, vie, že obsahujú doslova stovky proroctiev. Historické udalosti, ako napríklad pád starovekého Babylona, znovupostavenie Jeruzalema (šieste až piate storočie pred n. l.) a vzostup a pád starovekých kráľov Médo-Perzie a Grécka, boli do detailov predpovedané. (Izaiáš 13:17–19; 44:24–45:1; Daniel 8:1–7, 20–22) Splnenie týchto proroctiev je jedným z najsilnejších dôkazov, že Sväté Písma sú naozaj Božím Slovom, lebo iba Boh má schopnosť predvídať i rozhodovať, čo sa stane v budúcnosti. V tomto zmysle Sväté Písma naozaj zaznamenávajú budúcnosť, ktorá je napísaná vopred.

Sám Boh vyhlasuje: „Som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja; Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali; Ten, ktorý hovorí: ‚Moja rada bude stáť a urobím všetko, čo je mojím potešením‘... Hovoril som o tom, aj to privediem. Utvoril som to, aj to vykonám.“ (Izaiáš 46:9–11; 55:10, 11) Meno, ktorým sa Boh predstavil svojim starovekým prorokom, je Jehova, čo doslovne znamená „Pôsobí, že sa stane“.a (1. Mojžišova 12:7, 8; 2. Mojžišova 3:13–15; Žalm 83:18) Boh sa zjavuje ako ten, kto sa stáva Spĺňateľom svojho slova, ten, kto vždy uskutoční svoje predsavzatia.

Boh teda používa svoju schopnosť vedieť o veciach vopred pri uskutočňovaní svojich predsavzatí. Často ju využil, aby varoval zlých pred prichádzajúcim súdom a tiež aby dal svojim služobníkom nádej na záchranu. Používa však Boh túto schopnosť neobmedzene? Sú vo Svätých Písmach nejaké dôkazy o tom, že Boh sa rozhodol, že niektoré veci nebude vedieť vopred?

Vie Boh všetko vopred?

Všetky argumenty na podporu predurčenosti sa zakladajú na predpoklade, že vzhľadom na to, že Boh nesporne má schopnosť vedieť o veciach vopred a rozhodovať o budúcich udalostiach, musí vedieť vopred všetko vrátane budúcich činov každého jednotlivca. Je však tento predpoklad správny? To, čo Boh vo svojich Svätých Písmach zjavuje, ukazuje niečo iné.

Písma napríklad hovoria, že „Boh vyskúšal Abraháma“ tak, že mu prikázal, aby obetoval svojho syna Izáka ako zápalnú obeť. Keď sa Abrahám chystal Izáka obetovať, Boh ho zastavil a povedal: „Teraz naozaj viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“ (1. Mojžišova 22:1–12) Bol by Boh vyslovil tento výrok, keby bol vopred vedel, že Abrahám tento príkaz poslúchne? Bola by to poctivá skúška?

Okrem toho, ako uvádzajú starovekí proroci, Boh opakovane povedal, že ‚cíti ľútosť‘ nad niečím, čo urobil alebo zamýšľal urobiť. Boh napríklad povedal, že ‚ľutuje [z hebrejského nacham], že urobil Saula kráľom nad Izraelom‘. (1. Samuelova 15:11, 35; porovnaj Jeremiáša 18:7–10; Jonáša 3:10.) Keďže Boh je dokonalý, tieto verše nemôžu znamenať, že urobil chybu, keď vybral Saula, aby bol prvým kráľom Izraela. Skôr musia vyjadrovať, že cítil ľútosť preto, lebo Saul sa nakoniec prejavil ako neverný a neposlušný. Keby bol Boh vopred vedel, ako bude Saul konať, bolo by nezmyselné, aby sa takto vyjadril.

Rovnaký výraz sa vyskytuje aj v najstaršej časti Písiem, kde sa v súvislosti s Noachovými dňami hovorí: „Jehova pocítil ľútosť, že urobil na zemi ľudí, a v srdci ho zabolelo. Tak povedal Jehova: ‚Zotriem z povrchu zeme ľudí, ktorých som stvoril... lebo ľutujem, že som ich urobil.‘“ (1. Mojžišova 6:6, 7) Aj to ukazuje, že skutky človeka nie sú predurčené Bohom. Boh cítil ľútosť, žiaľ, a dokonca bolesť; ale nie preto, že by jeho skutky boli chybné, ale preto, že sa rozhojnilo ľudské zlo. Stvoriteľ ľutoval, že sa stalo nutným zničiť celé ľudstvo okrem Noacha a jeho rodiny. Boh nás uisťuje: ‚Nemám potešenie v smrti zlého.‘ — Ezechiel 33:11; porovnaj 5. Mojžišovu 32:4, 5.

Vedel teda Boh vopred o Adamovom páde do hriechu, ako aj o katastrofálnych následkoch, ktoré to prinesie ľudskej rodine, a vari dokonca tieto veci sám nariadil? To, o čom sme už uvažovali, ukazuje, že to tak nemôže byť. Navyše, ak by bol Boh o tom všetkom vopred vedel, bol by pôvodcom hriechu, keď stvoril človeka, a bol by úmyselne zodpovedný za všetko ľudské zlo a utrpenie. Je jasné, že to nemožno dať do súladu s tým, čo Boh o sebe zjavuje v Písmach. Je Bohom lásky a práva, ktorý nenávidí zlo. — Žalm 33:5; Príslovia 15:9; 1. Jána 4:8.

Dva údely človeka

Sväté Písma nezjavujú, že by budúcnosť nás ako jednotlivcov bola nejako vopred určená, predurčená Bohom. Písma zjavujú to, že Boh predpovedal dva možné údely človeka. Boh dáva každému človeku slobodnú vôľu, aby si zvolil, aký bude jeho údel. Prorok Mojžiš v dávnych časoch povedal Izraelitom: „Predložil [som ti] život a smrť... a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo, tým, že budeš milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budeš počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budeš pridržiavať; lebo je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní.“ (5. Mojžišova 30:19, 20) Boží prorok Ježiš vopred upozorňoval: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:13, 14) Takže sú dve cesty a dva údely. Naša budúcnosť závisí od našich skutkov. Poslúchať Boha znamená život, neposlúchať ho znamená smrť. — Rimanom 6:23.

Boh „hovorí ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie. Lebo určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti.“ (Skutky 17:30, 31) Práve tak ako sa väčšina ľudstva za Noachových dní rozhodla neposlúchať Boha a bola zničená, aj dnes väčšina ľudí neposlúcha Božie príkazy. Boh však ešte nerozhodol, kto bude zničený a kto zachránený. Božie Slovo v skutočnosti hovorí, že Boh „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Aj veľmi zlí ľudia môžu robiť pokánie, stať sa poslušnými a robiť zmeny, ktoré sú nutné na získanie Božej priazne. — Izaiáš 1:18–20; 55:6, 7; Ezechiel 33:14–16; Rimanom 2:4–8.

Tým, ktorí sú poslušní, Boh sľubuje večný život v pokojnom raji a zem, ktorá bude očistená od všetkého zla, násilia a vojen — svet, v ktorom už nebude hlad, utrpenie, choroby a smrť. (Žalm 37:9–11; 46:9; Izaiáš 2:4; 11:6–9; 25:6–8; 35:5, 6; Zjavenie 21:4) Dokonca mŕtvi budú vzkriesení a dostanú príležitosť slúžiť Bohu. — Daniel 12:2; Ján 5:28, 29.

„Pozoruj bezúhonného a maj na očiach priameho,“ hovorí žalmista, „lebo budúcnosť toho muža bude pokojná. Ale priestupníci budú istotne spoločne vyhladení; budúcnosť zlých ľudí bude naozaj odrezaná.“ (Žalm 37:37, 38) Aká bude vaša budúcnosť? To všetko závisí od vás. Vydavatelia tohto časopisu vám radi poskytnú ďalšie informácie, ktoré vám umožnia zaistiť si šťastnú, pokojnú budúcnosť.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Boh používa svoju schopnosť vedieť o veciach vopred pri uskutočňovaní svojich predsavzatí

[Zvýraznený text na strane 8]

Boh „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. 2. Petra 3:9

[Obrázok na strane 7]

Keby bol Boh vopred vedel, že Abrahám bude ochotný obetovať svojho syna, bola by to poctivá skúška?