Jonatán „pracoval s Bohom“

SYN prvého izraelského kráľa navštevuje utečenca, ktorý sa skrýva. „Neboj sa,“ hovorí mu, „ruka môjho otca Saula ťa nenájde, a sám budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe.“ — 1. Samuelova 23:17.

Tým návštevníkom je Jonatán a utečencom Dávid. Keby Jonatán krátko nato nezomrel, je možné, že by sa stal Dávidovou pravou rukou.

Jonatánovo priateľstvo s Dávidom bolo pozoruhodné. Sám Jonatán bol pozoruhodný človek. Tak ho vnímali aj jeho súčasníci, lebo o ňom povedali: „Pracoval s Bohom.“ ​(1. Samuelova 14:45) Prečo to povedali? Akými vlastnosťami sa vyznačoval Jonatán? A aký úžitok môžeš mať z jeho životného príbehu?

Izraeliti „v úzkych“

V Biblii nachádzame prvú zmienku o Jonatánovi v období, keď sú Izraeliti „v úzkych“. Filištínci vyplienili ich krajinu a urobili opatrenia, aby sa Izraeliti pred nimi nemohli brániť. — 1. Samuelova 13:5, 6, 17–19.

Jehova však povedal, že neopustí svoj ľud, a Jonatán veril, že to tak bude. O jeho otcovi, o Saulovi, Boh povedal: „Zachráni môj ľud z ruky Filištíncov.“ Jonatán týmto slovám dôveroval. On sám už predtým viedol tisíc slabo ozbrojených Izraelitov vo víťaznom boji proti Filištíncom. Teraz chcel ich hrozbu odstrániť úplne. — 1. Samuelova 9:16; 12:22; 13:2, 3, 22.

Odvážny prepad

Jonatán sa zameral na filištínsky predvoj neďaleko michmašského roklinového priesmyku. (1. Samuelova 13:23) Aby sa tam dostal, musel liezť „po rukách a po nohách“. Ale to ho neodradilo. Jonatán sa rozhodol zaútočiť s jediným svojím zbrojnošom. Povedal mu: „Azda bude Jehova pracovať pre nás, lebo pre Jehovu nie je nijakou prekážkou zachraňovať pomocou mnohých alebo niekoľkých.“ — 1. Samuelova 14:6, 13.

Títo dvaja Izraeliti hľadali nejaké znamenie od Jehovu. Rozhodli sa ukázať mužom, ktorí tvorili predvoj. Ak Filištínci povedia: „Stojte, kým sa s vami nestretneme!“, Jonatán a jeho zbrojnoš k nim nevyjdú. Ale ak títo nepriatelia povedia: „Vystúpte proti nám!“, bude to znamenať, že Jehova dá Jonatánovi a jeho zbrojnošovi víťazstvo. Jonatán si bol istý Božou podporou, a preto šiel k tomuto predvoju s úmyslom bojovať. — 1. Samuelova 14:8–10.

Ale čo zmôžu dvaja muži proti vojakom celého predvoja? Nuž či Jehova nepomohol sudcovi Ehúdovi, keď viedol Izrael proti Moábu? A či Boh nebol so Šamgarom, ktorému pomohol zraziť 600 Filištíncov bodcom na dobytok? A nedal vari Jehova silu Samsonovi, ktorý sám hrdinsky bojoval proti Filištíncom? Jonatán dôveroval, že Boh pomôže aj jemu. — Sudcovia 3:12–31; 15:6–8, 15; 16:29, 30.

Keď Filištínci zazreli týchto dvoch Izraelitov, zakričali: „Vystúpte k nám, chceme vám dať niečo vedieť!“ Jonatán a jeho zbrojnoš teda vystúpili. Odvážne napadli a zabili asi 20 nepriateľských vojakov, čím uvrhli celý predvoj do zmätku. Filištínci si možno mysleli, že za týmito dvomi Izraelitmi nasledujú mnohí ďalší izraelskí bojovníci. Nato „nastalo chvenie... medzi všetkým ľudom prednej hliadky,“ uvádza správa, „a zem sa roztriasla, a prešlo to do chvenia od Boha.“ Vďaka zemetraseniu, ktoré spôsobil Boh, medzi Filištíncami vypukla panika, takže „meč každého [bol] obrátený proti jeho blížnemu“. Keď izraelské oddiely videli, čo sa stalo, nadobudli odvahu. Pripojili sa k nim aj Izraeliti, ktorí sa predtým skrývali, a tí, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov, a tak „zrážali Filištíncov od Michmaša po Aijalon“. — 1. Samuelova 14:11–23, 31.

Ľud vykupuje Jonatána

Kráľ Saul nemúdro uviedol kliatbu na každého zo svojich bojovníkov, ktorý by niečo zjedol pred víťazným dovŕšením boja. Jonatán o tom z nejakého dôvodu nevedel. Namočil prút do včelieho plástu a zjedol trochu medu. Zdá sa, že mu to dodalo silu na dovŕšenie boja. — 1. Samuelova 14:24–27.

Keď sa Saul dozvedel, že Jonatán jedol, vyhlásil, že má zomrieť. Jonatán nehľadal spôsob, ako uniknúť smrti. „Tu som. Nech zomriem!“ povedal. „Ale ľud povedal Saulovi: ‚Či má zomrieť Jonatán, ktorý vykonal túto veľkú záchranu v Izraeli? To je nemysliteľné! Akože je Jehova živý, ani vlások mu nespadne z hlavy na zem; veď dnes pracoval s Bohom.‘ Tým ľud vykúpil Jonatána, a on nezomrel.“ — 1. Samuelova 14:38–45.

Boží služobníci dnes nebojujú v doslovných vojnách, ale aj v ich živote môžu nastať situácie, keď potrebujú vieru a odvahu. Môže byť ťažké robiť to, čo je správne, keď všetci naokolo robia to, čo je nesprávne. Jehova ťa však posilní a požehná tvoju túžbu držať sa jeho spravodlivých noriem. Možno potrebuješ odvahu, aby si sa ujal nejakej služobnej výsady v Jehovovej organizácii, napríklad aby si rozšíril svoju službu, prijal nové pridelenie alebo aby si sa presťahoval na miesto, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Možno uvažuješ, či danú úlohu zvládneš. No buď si istý, že ak sa dávaš k dispozícii, aby ťa Jehova mohol použiť spôsobom, ktorý on považuje za vhodný, konáš znamenitým spôsobom. Pamätaj na Jonatána! „Pracoval s Bohom.“

Jonatán a Dávid

Asi o 20 rokov neskôr sa izraelskému vojsku vysmieval mocný filištínsky bojovník Goliát, no Dávid ho zabil. Hoci Jonatán bol pravdepodobne o 30 rokov starší ako Dávid, títo dvaja muži mali veľa spoločného.a Bolo zjavné, že aj Dávid má odvahu, akú prejavil Jonatán pri Michmaši. Viac než v čomkoľvek inom sa títo dvaja muži podobali v tom, že obaja mali rovnakú vieru v Jehovovu zachraňujúcu moc. Vďaka tejto viere bol Dávid schopný odvážne sa postaviť Goliátovi tvárou v tvár, keď sa všetci ostatní Izraeliti stiahli. A tak „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši, a Jonatán si ho zamiloval ako svoju dušu“. — 1. Samuelova 17:1–18:4.

Hoci to, že Dávid bol zdatný bojovník, spôsobilo, že Saul sa naňho začal pozerať ako na rivala, v Jonatánovom srdci nebol ani náznak žiarlivosti. Jonatán a Dávid sa stali veľmi blízkymi priateľmi a je pravdepodobné, že Jonatán sa v dôvernom rozhovore od Dávida dozvedel, že bol pomazaný za ďalšieho izraelského kráľa. A Jonatán rešpektoval Božie rozhodnutie.

Keď kráľ Saul hovoril so svojím synom a so svojimi služobníkmi o Dávidovom zabití, Jonatán Dávida varoval. Jonatán presvedčil Saula, že zo strany Dávida sa nemá čoho obávať. Veď Dávid proti kráľovi v ničom nezhrešil! Či neriskoval svoj život, keď sa postavil proti Goliátovi? Jonatánova oduševnená obhajoba jeho priateľa, ktorý bol nesprávne posúdený, Saula upokojila. No tento kráľ onedlho začal opäť plánovať, že Dávida zabije, a znova sa pokúsil siahnuť mu na život, takže Dávid bol nútený utiecť. — 1. Samuelova 19:1–18.

Jonatán stál pri Dávidovi. Títo dvaja priatelia sa stretli, aby sa dohodli, čo urobia. Jonatán, ktorý bol lojálny svojmu priateľovi a zároveň sa snažil zostať lojálny aj svojmu otcovi, Dávidovi povedal: „To je nemysliteľné! Nezomrieš.“ Ale Dávid mu povedal: „Iba krôčik je medzi mnou a smrťou!“ — 1. Samuelova 20:1–3.

Jonatán a Dávid vymysleli plán, aby zistili, aké má Saul úmysly. Ak si kráľ všimne, že Dávid chýba pri stole, Jonatán mal svojmu otcovi povedať, že Dávid ho poprosil, aby ospravedlnil jeho neúčasť a dovolil mu odísť a zúčastniť sa na rodinnej obeti. Ak Saul bude reagovať s hnevom, bude to znak toho, že voči Dávidovi prechováva nepriateľstvo. Nato Jonatán Dávida požehnal a nepriamo vyjadril, že ho uznáva ako budúceho kráľa, keď povedal: „Kiež Jehova dokáže, že je s tebou, ako dokázal, že bol s mojím otcom.“ Títo dvaja muži si prisahali vernosť a dohodli sa, akým spôsobom dá Jonatán Dávidovi vedieť, aký bol výsledok tejto skúšky. — 1. Samuelova 20:5–24.

Keď Saul videl, že Dávid pri stole chýba, Jonatán mu vysvetlil, že Dávid ho poprosil: „Ak som... našiel priazeň v tvojich očiach, nechaj ma teraz, prosím, vykĺznuť, aby som videl svojich bratov.“ Jonatán sa nebál priznať, že Dávid má jeho priazeň. Kráľ priam zúril! Začal Jonatána urážať a vykrikoval, že Dávid je hrozbou pre jeho postavenie budúceho kráľa. Saul žiadal, aby Jonatán priviedol Dávida ako niekoho určeného na smrť. Jonatán namietal: „Prečo má byť usmrtený? Čo urobil?“ V záchvate zúrivosti Saul hodil kopiju po vlastnom synovi. Jonatán unikol bez zranenia, v srdci však bol hlboko zranený pre Dávida. — 1. Samuelova 20:25–34.

Jonatán prejavil naozaj obdivuhodnú lojálnosť! Z čisto ľudského hľadiska mohol z priateľstva s Dávidom sotva niečo získať, a pritom mohol veľa stratiť. No Jehova rozhodol, že po Saulovi sa stane kráľom Dávid, a to, čo si predsavzal Boh, malo byť tak na Jonatánovo dobro, ako aj na dobro ostatných.

Smutné lúčenie

Jonatán sa tajne stretol s Dávidom, aby mu odovzdal nové správy. Bolo jasné, že Dávid už nikdy nebude môcť vkročiť na Saulov dvor. Jonatán a Dávid si padli do náručia a plakali. Potom Dávid odišiel a skrýval sa. — 1. Samuelova 20:35–42.

Jonatán sa s týmto utečencom stretol ešte raz, keď sa Dávid skrýval pred Saulom „v pustatine Zif pri Choreši“. Práve vtedy Jonatán povzbudzoval Dávida slovami: „Neboj sa; veď ruka môjho otca Saula ťa nenájde, a sám budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe; a môj otec Saul si to tiež uvedomuje.“ ​(1. Samuelova 23:15–18) Krátko nato Jonatán i Saul zahynuli v boji proti Filištíncom. — 1. Samuelova 31:1–4.

Všetci, ktorí milujú Boha, by mali premýšľať o príklade Jonatána. Stojíš pred otázkou, komu byť lojálny? Potom pamätaj, že Saul nabádal Jonatána, aby konal vo vlastnom záujme. Jonatán však ctil Jehovu. Celým srdcom sa mu podriaďoval, prejavoval mu posvätnú úctu a tešil sa, že ďalším izraelským kráľom bude ten, koho vybral Boh. Áno, Jonatán podporoval Dávida a bol lojálny Jehovovi.

Jonatán mal obdivuhodné vlastnosti. Napodobňuj ich! Potom ľudia budú môcť aj o tebe povedať, tak ako to povedali o Jonatánovi: „Pracoval s Bohom.“ — 1. Samuelova 14:45.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Jonatán nežiarlil na Dávida