Svoje bremeno vždy uvrhni na Jehovu
MNOHÍ ľudia sa v súčasnosti cítia zdrvení rôznymi bremenami. Ekonomické ťažkosti, tiesnivé rodinné problémy, zdravotné ťažkosti, bolesť a utrpenie v dôsledku útlaku a tyranie a mnohé ďalšie súženia sú ako mlynské kamene zavesené na ich krku. Okrem týchto tlakov zvonku sa niektorí cítia preťažení aj pocitom osobnej bezcennosti a zlyhania následkom vlastnej nedokonalosti. Mnohí sú v pokušení úplne sa vzdať. Ako môžeš zvládnuť situáciu, keď sa bremená zdajú neznesiteľné?
Izraelský kráľ Dávid cítil v istom čase takmer neznesiteľný tlak. Podľa 55. žalmu ho úzkosť dohnala do stavu veľkého rozrušenia následkom tlaku a nevraživosti zo strany jeho nepriateľov. Pociťoval veľký žiaľ a strach. Mohol iba stenať vo svojom zármutku. (Žalm 55:2, 5, 17) Napriek všetkej svojej tiesni však našiel spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Ako? Hľadal podporu u svojho Boha. Jeho rada druhým, ktorí sa možno cítia tak, ako sa cítil on, znie takto: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu.“ — Žalm 55:22.
Čo myslel Dávid pod ‚uvrhnutím svojho bremena na Jehovu‘? Znamená to len priblížiť sa k Jehovovi v modlitbe a vyjadriť mu svoju úzkosť? Alebo môžeme aj sami urobiť niečo, čo prispeje k zmierneniu situácie? Čo ak máme pocit, že sme nehodní toho, aby sme sa priblížili k Jehovovi? Keď sa pozrieme na niektoré skúsenosti, ktoré mal Dávid v živej pamäti, keď písal tieto slová, môžeme zistiť, čo tým myslel.
Rob veci v Jehovovej sile
Spomínaš si, ako Goliát vohnal strach do sŕdc izraelských bojovníkov? Tento ľudský obor, vysoký vyše 270 centimetrov, ich desil. (1. Samuelova 17:4–11, 24) Ale Dávid sa nebál. Prečo? Pretože sa nesnažil poradiť si s Goliátom vlastnou silou. Odvtedy, ako bol pomazaný za budúceho izraelského kráľa, sa nechal viesť a posilňovať Božím duchom vo všetkom, čo robil. (1. Samuelova 16:13) Preto Goliátovi povedal: „Prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk, Boha izraelských bojových línií, ktorého si podpichoval. V tento deň ťa Jehova vydá do mojej ruky.“ (1. Samuelova 17:45, 46) I keď bol Dávid zručný v streľbe z praku, môžeme si byť istí, že kameň, ktorý vrhol na Goliáta, usmernil Jehovov svätý duch a urobil ho smrtonosnejším. — 1. Samuelova 17:48–51.
Dávid túto nesmierne náročnú úlohu zvládol a skončil ako víťaz preto, lebo dôveroval, že Boh ho podporí a posilní. Dávid si vytvoril dobrý vzťah a dôveru k Bohu. Tento vzťah bol nepochybne posilňovaný tým, ako Jehova už predtým Dávida oslobodzoval. (1. Samuelova 17:34–37) Takisto ako Dávid aj ty si môžeš udržiavať silný osobný vzťah k Jehovovi a môžeš mať úplnú dôveru v jeho schopnosť a ochotu posilniť ťa a podoprieť za každých okolností. — Žalm 34:7, 8.
Rob pre vyriešenie problému, čo môžeš
To ale neznamená, že nikdy sa nevyskytnú chvíle intenzívnej bolesti, úzkosti, ba aj strachu, ako to jasne ukazuje 55. žalm. Napríklad niekoľko rokov po tomto nebojácnom prejave dôvery v Jehovu zažil Dávid veľký strach, keď mal proti sebe nepriateľov. Stratil priazeň kráľa Saula a musel utekať, aby si zachránil život. Skús si predstaviť ten citový zmätok, ktorý to určite v Dávidovi vyvolalo, a tie otázky o splnení Jehovovho predsavzatia, ktoré v jeho mysli určite vznikli. Veď bol pomazaný za budúceho kráľa v Izraeli, a napriek tomu musel žiť v pustatine ako utečenec, štvaný ako divé zviera. Keď sa snažil nájsť útočište v meste Gát, domovskom meste Goliáta, spoznali ho. Ako to naňho zapôsobilo? Správa hovorí, že „dostal veľký strach“. — 1. Samuelova 21:10–12.
Nepripustil však, aby mu strach a hlboká úzkosť zabránili hľadať pomoc u Jehovu. Podľa 34. žalmu (ktorý bol napísaný pod dojmom tejto skúsenosti) Dávid povedal: „Spytoval som sa Jehovu, a on mi odpovedal a oslobodil ma od všetkého, čoho som sa ľakal. Tento strápený zavolal, a Jehova počul a zachránil ho zo všetkých jeho tiesní.“ — Žalm 34:4, 6.
Jehova ho, samozrejme, podoprel. Ale všimni si, že Dávid nečakal pasívne na to, že ho Jehova zachráni. Uvedomil si, že je potrebné urobiť za daných okolností všetko, čo môže, aby sa dostal z ťažkej situácie. Uznával vo svojom oslobodení Jehovovu ruku, ale popritom aj sám konal, keď predstieral pomätenosť, aby ho kráľ Gátu nezabil. (1. Samuelova 21:14–22:1) Rovnako aj my musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme zvládli bremená, namiesto toho, že by sme iba čakali, že nás Jehova zachráni. — Jakub 1:5, 6; 2:26.
Nepridávaj si k svojim bremenám
Dávid neskôr vo svojom živote získal ďalšie poučenie, ktoré však bolo bolestivé. Čo to bolo? To, že niekedy si sami pridávame k svojim bremenám. Po víťazstve nad Filištíncami sa situácia pre Dávida vyvinula nepriaznivo, keď sa rozhodol presťahovať truhlu zmluvy do Jeruzalema. Historická správa nám hovorí: „Potom Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstali a šli do Baale-judah, aby odtiaľ priniesli truhlu pravého Boha... Nechali však truhlu pravého Boha viezť na novom voze... a nový voz viedli Abinadábovi synovia Uzza a Achio.“ — 2. Samuelova 6:2, 3.
Použitie voza na transport truhly bolo v rozpore so všetkými pokynmi, ktoré o nej Jehova dal. Jasne bolo stanovené, že truhlu majú nosiť na ramenách len oprávnení nosiči, Léviti Kohátovci, a to pomocou tyčí, ktoré sa zasúvali do kruhov, špeciálne zabudovaných do truhly. (2. Mojžišova 25:13, 14; 4. Mojžišova 4:15, 19; 7:7–9) Zanedbanie týchto pokynov prinieslo nešťastie. Keď dobytok ťahajúci voz takmer spôsobil jeho prevrhnutie, Uzza, ktorý bol pravdepodobne Lévita, ale určite nebol kňaz, vystrel ruku, aby zadržal truhlu, a vtedy ho Jehova zrazil pre jeho neúctu. — 2. Samuelova 6:6, 7.
Dávid ako kráľ musel za to niesť určitú zodpovednosť. Jeho reakcia ukazuje, že niekedy aj tí, čo majú dobrý vzťah k Jehovovi, v ťažkých situáciách možno zareagujú zle. Dávid sa najprv nahneval. Potom dostal strach. (2. Samuelova 6:8, 9) Jeho dôvera k Jehovovi bola silne skúšaná. Zdá sa, že v tejto situácii neuvrhol svoje bremeno na Jehovu, keď sa neriadil jeho príkazmi. Nie je to azda niekedy tak aj v našom prípade? Neobviňujeme niekedy Jehovu z ťažkostí, ktoré vyplývajú z toho, že prehliadame jeho pokyny? — Príslovia 19:3.
Zvládnuť bremeno viny
Neskôr si Dávid naložil obrovské bremeno viny tým, že sa dopustil ťažkého hriechu proti Jehovovým mravným normám. Pri tej príležitosti sa Dávid zriekol povinnosti viesť svojich mužov v boji. Zostal v Jeruzaleme, zatiaľ čo oni odišli do boja. Viedlo to k vážnym ťažkostiam. — 2. Samuelova 11:1.
Kráľ Dávid videl krásnu Bat-šebu, ako sa kúpe. Nemravne sa s ňou zaplietol a ona otehotnela. (2. Samuelova 11:2–5) V snahe zakryť cudzoložstvo zariadil, aby sa jej manžel Urijah vrátil z bojiska do Jeruzalema. Urijah však nechcel mať manželské styky so svojou manželkou v čase, keď Izrael bojoval. (2. Samuelova 11:6–11) Dávid sa potom uchýlil k zlému, nečestnému spôsobu, ako zakryť svoj hriech. Zariadil, aby spolubojovníci nechali Urijaha v zraniteľnom postavení v boji, aby bol zabitý. Aký to bol odpudzujúci, ohavný hriech! — 2. Samuelova 11:12–17.
Samozrejme, Dávid nakoniec neunikol zodpovednosti za svoj hriech a bol odhalený. (2. Samuelova 12:7–12) Skús si predstaviť, aký veľký zármutok a vinu musel Dávid cítiť, keď si uvedomil ohavnosť toho, čo v dôsledku svojej vášne urobil. Možno bol úplne zdrvený pocitom zlyhania, keďže bol zrejme citovo založeným, vnímavým človekom. Je dosť možné, že sa cítil úplne bezcenný.
Dávid si však svoje zlo rýchlo uznal a pred prorokom Nátanom priznal: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ (2. Samuelova 12:13) Žalm 51 nám hovorí, ako sa cítil a ako úpenlivo prosil Jehovu Boha, aby ho očistil a odpustil mu. Modlil sa: „Dôkladne ma umy od môjho previnenia a očisti ma aj od môjho hriechu. Sám totiž poznám svoje priestupky a môj hriech je predo mnou.“ (Žalm 51:2, 3) Keďže skutočne prejavil pokánie, mohol si znovu vybudovať silný, blízky vzťah k Jehovovi. Dávid sa nezaoberal stále pocitmi výčitiek svedomia a bezcennosti. Uvrhol svoje bremeno na Jehovu tak, že pokorne uznal svoju vinu, prejavil pravé pokánie a vrúcne sa modlil o Jehovovo odpustenie. A znovu získal Božiu priazeň. — Žalm 51:7–12, 15–19.
Vyrovnať sa so zradou
A teraz sa dostávame k príbehu, ktorý podnietil Dávida k napísaniu 55. žalmu. Bol pod veľkým citovým tlakom. Napísal: „Moje srdce, to je vo mne v krutej bolesti a prepadol ma strach zo smrti.“ (Žalm 55:4) Čo vyvolalo túto bolesť? Abšalóm, Dávidov syn, kul plány, ako ukradnúť Dávidovi kráľovské postavenie. (2. Samuelova 15:1–6) Znášať zradu od vlastného syna bolo samo osebe dosť ťažké, ale situáciu ešte zhoršovalo to, že Dávidov radca, muž menom Achitofel, ktorému Dávid veľmi dôveroval, sa pripojil k sprisahaniu proti Dávidovi. A práve Achitofela opisuje Dávid v Žalme 55:12–14. Pre sprisahanie a zradu musel Dávid utiecť z Jeruzalema. (2. Samuelova 15:13, 14) Aké muky mu to určite spôsobovalo!
Dávid však nepripustil, aby silné emócie a zármutok oslabili jeho dôveru v Jehovu. Modlil sa k Jehovovi, aby zmaril plány sprisahancov. (2. Samuelova 15:30, 31) A opäť vidíme, že Dávid nečakal pasívne na to, že všetko urobí Jehova. Len čo sa naskytla príležitosť, urobil, čo mohol, aby zmaril sprisahanie proti sebe. Ďalšieho zo svojich radcov, Chušaiho, poslal naspäť do Jeruzalema, aby predstieral, že sa pripojil k sprisahaniu, hoci v skutočnosti ho išiel zmariť. (2. Samuelova 15:32–34) S Jehovovou podporou sa tento plán vydaril. Chušai získal pre Dávida dostatočný čas na to, aby mohol preskupiť a zorganizovať svojich ľudí, aby sa mohol brániť. — 2. Samuelova 17:14.
Ako si len Dávid po celý svoj život cenil Jehovovu ochrannú starostlivosť, ako aj jeho trpezlivosť a ochotu odpúšťať! (Žalm 34:18, 19; 51:17) Po takýchto skúsenostiach nás Dávid v našich časoch tiesne s dôverou povzbudzuje, aby sme sa obracali o pomoc na Jehovu a aby sme ‚uvrhli svoje bremeno na Jehovu‘. — Porovnaj 1. Petra 5:6, 7.
Buduj a udržuj si silný vzťah a dôveru k Jehovovi
Ako dosiahneme taký vzťah k Jehovovi, aký mal Dávid — vzťah, ktorý ho podopieral v časoch veľkých skúšok a súženia? Taký vzťah si budujeme usilovným štúdiom Božieho Slova, Biblie. Dávame sa poučovať Bohom o jeho zákonoch, o jeho zásadách a o jeho osobnosti. (Žalm 19:7–11) Keď rozjímame o Božom Slove, stále viac sa k Bohu približujeme a učíme sa bezvýhradne mu dôverovať. (Žalm 143:1–5) Prehlbujeme si a posilňujeme tento vzťah, keď sa stretávame so spoluveriacimi, aby sme boli naďalej poučovaní Jehovom. (Žalm 122:1–4) A svoj vzťah k Jehovovi si posilňujeme aj úprimnou modlitbou. — Žalm 55:1.
Je pravda, že Dávid takisto ako aj my mával chvíle skľúčenosti, keď jeho vzťah k Jehovovi nebol taký silný, ako by mal byť. Útlak môže spôsobiť, že ‚konáme pomätene‘. (Kazateľ 7:7) Jehova však vidí, čo sa deje, a vie, čo je v našom srdci. (Kazateľ 4:1; 5:8) Je potrebné, aby sme sa veľmi snažili udržať si silný vzťah k Jehovovi. Potom sa budeme môcť spoliehať na Jehovu, že zmierni tlak alebo nám dá silu na zvládnutie našej situácie, bez ohľadu na to, aké bremená budeme musieť niesť. (Filipanom 4:6, 7, 13) Ide o to, aby sme boli blízko pri Jehovovi. Keď to Dávid robil, bol úplne v bezpečí.
Preto, ako hovorí Dávid, nech sú tvoje okolnosti akékoľvek, vždy uvrhni svoje bremeno na Jehovu. Tak pocítime pravdivosť sľubu: „On ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ — Žalm 55:22.