Biblická kniha číslo 10 — 2. Samuelova

Pisatelia: Gád a Nátan

Miesto písania: Izrael

Písanie dokončené: asi 1040 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1077 — asi 1044 pred n. l.

 1. Na akom pozadí sa začína Druhá Samuelova a ako sa rozvíja jej správa?

IZRAELSKÝ národ bol zúfalý z katastrofy v Gilboe a z nasledujúcich vpádov víťazných Filištíncov. Vodcovia Izraela a výkvet jeho mladých mužov boli mŕtvi. Za týchto okolností vystupuje na scénu národa „Jehovov pomazaný“, mladý Dávid, syn Izaiho. (2. Sam. 19:21) Tak sa začína Druhá Samuelova, ktorá by sa mohla nazývať tiež kniha Jehovu a Dávida. Jej príbehy — to je udalosť za udalosťou. Z hlbín porážok prichádzame na vrchol víťazstiev, cez tiesne bojom rozorvaného národa k blahobytu zjednoteného kráľovstva, od priebojnosti mladosti k múdrosti pokročilého veku. Nachádzame tu dôvernú správu o Dávidovom živote, ako sa z celého srdca snažil nasledovať Jehovu.a Je to správa, ktorá by mala v srdci každého čitateľa vyvolať túžbu posilniť svoj vlastný vzťah a postoj k Stvoriteľovi.

 2. a) Ako došlo k tomu, že sa táto kniha nazýva Druhá Samuelova? b) Kto boli pisatelia, aké mali vlastnosti a len aký záznam sa snažili zachovať?

² O Samuelovom mene nie je vlastne v správe Druhej Samuelovej ani zmienka. Kniha dostala tento názov len preto, že pôvodne tvorila jeden zvitok s Prvou Samuelovou. Proroci Nátan a Gád, ktorí dopísali Prvú Samuelovu, pokračovali v písaní celej Druhej Samuelovej. (1. Par. 29:29) Na túto úlohu boli naozaj spôsobilí. Gád bol s Dávidom už vtedy, keď bol Dávid stíhaným vyhnancom v Izraeli; bol však činne spojený s týmto kráľom ešte na konci Dávidovej štyridsaťročnej vlády. Gád bol použitý, aby vyslovil Jehovovu neľúbosť nad Dávidom za jeho nemúdre sčítanie Izraela. (1. Sam. 22:5; 24:1–25) Činnosť proroka Nátana, blízkeho Dávidovho druha, prekročila obdobie Gádovho života a pokračovala aj po ňom. Mal prednosť oznámiť Jehovovu významnú zmluvu s Dávidom, zmluvu o večnom kráľovstve. Bol to on, kto odvážne a pod inšpiráciou poukázal na Dávidov veľký hriech s Bat-šebou a na nasledujúci trest. (2. Sam. 7:1–17; 12:1–15) Jehova teda použil Nátana, ktorého meno znamená „[Boh] dal“, a Gáda, ktorého meno má význam „dobré šťastie“, aby zaznamenali inšpirované a užitočné poučenie v Druhej Samuelovej. Títo skromní dejepisci sa nesnažili zachovať spomienku na seba, neuvádzajú žiadnu informáciu o svojom pôvode alebo osobnom živote. Snažili sa zachovať len správu inšpirovanú Bohom, a to na úžitok budúcich Jehovových ctiteľov.

 3. Aké obdobie zahŕňa Druhá Samuelova a kedy bolo dokončené jej písanie?

³ Druhá Samuelova pokračuje v rozprávaní presných biblických dejín po smrti prvého izraelského kráľa Saula až do čias krátko pred koncom Dávidovej štyridsaťročnej vlády. A tak zahŕňa obdobie od roku 1077 pred n. l. až asi do roku 1040 pred n. l. Skutočnosť, že kniha nezaznamenáva Dávidovu smrť, je pádnym argumentom, že bola napísaná okolo roku 1040 pred n. l. čiže ešte pred jeho smrťou.

 4. Z akých dôvodov musí byť prijatá Druhá Samuelova ako časť biblického kánona?

⁴ Druhá Samuelova musí byť prijatá ako časť biblického kánonu z rovnakých dôvodov, ktoré platia pre Prvú Samuelovu. O jej vierohodnosti niet pochýb. Už jej otvorenosť, s ktorou neprehliada ani hriechy a nedostatky kráľa Dávida, je sama o sebe závažným sprievodným dôkazom.

 5. Aký najpádnejší dôvod máme na prijatie Druhej Samuelovej ako inšpirovaného Písma?

⁵ Avšak najzávažnejším dôkazom vierohodnosti Druhej Samuelovej sú splnené proroctvá, najmä tie, ktoré súvisia so zmluvou o Kráľovstve s Dávidom. Boh sľúbil Dávidovi: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas, tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ ​(7:16) Jeremiáš sa zmienil aj v čase súmraku judského kráľovstva o platnosti tohoto sľubu pre Dávidov dom, keď povedal: „Toto povedal Jehova: ‚V Dávidovom prípade nebude odrezaný muž tak, aby nesedel na tróne domu Izraela.‘“ ​(Jer. 33:17) Toto proroctvo nezostalo nesplnené, lebo Biblia jasne svedčí, že Jehova neskôr vyviedol z Júdu „Ježiša Krista, syna Dávidovho“. — Mat. 1:1.

OBSAH DRUHEJ SAMUELOVEJ

 6. Ako reaguje Dávid na správu o Saulovej a Jonatánovej smrti?

⁶ Udalosti na začiatku Dávidovej vlády (1:1 až 4:12). Po Saulovej smrti na vrchu Gilboa uteká akýsi Amalekita z boja a nesie o všetkom správu Dávidovi do Ciklagu. V nádeji, že si získa Dávidovu priazeň, vymyslí príbeh, akoby on sám vzal Saulovi život. Miesto chvály dostane Amalekita za odmenu smrť, lebo sa odsúdil svedectvom, že udrel „Jehovovho pomazaného“. (1:16) Nový kráľ Dávid teraz skladá žalospev „Luk“, v ktorom narieka nad Saulovou a Jonatánovou smrťou. Tento spev krásne vrcholí v dojímavom vyjadrení Dávidovej prekypujúcej lásky k Jonatánovi: „Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán, bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien. Ako padli mocní a bojové zbrane pominuli!“ — 1:17, 18, 26, 27.

 7. Akými ďalšími udalosťami sa vyznačuje začiatok Dávidovej vlády?

⁷ Na Jehovov pokyn presťahujú Dávid a jeho muži svoje domácnosti do Hebronu na území Judska. V roku 1077 pred n. l. sem prichádzajú starší kmeňa pomazať Dávida za svojho kráľa. Generál Joáb sa stáva najvýznamnejším z Dávidových podporovateľov. Ale veliteľ vojska Abner pomaže za kráľa nad Izraelom jeho soka, Saulovho syna Iš-bóšeta. Medzi týmito dvoma nepriateľskými vojskami dochádza k občasným zrážkam, a Abner zabije Joábovho brata. Nakoniec Abner zbehne do Dávidovho tábora. Privádza Dávidovi Saulovu dcéru Míchal, za ktorú Dávid dlho predtým zaplatil cenu za nevestu. Ale Joáb si nájde príležitosť, aby Abnera zabil a pomstil tak vraždu svojho brata. Dávid je nad tým veľmi zarmútený a odmieta za to akúkoľvek zodpovednosť. Krátko na to je zavraždený aj Iš-bóšet, keď „užíval obedňajší odpočinok“. — 4:5.

 8. Ako Jehova žehná Dávidovej vláde nad celým Izraelom?

⁸ Dávid kráľom v Jeruzaleme (5:1–6:23). Hoci Dávid vládol už sedem rokov a šesť mesiacov v Judsku, teraz sa stáva nesporným vládcom. Predstavitelia kmeňa ho pomažú za kráľa nad celým Izraelom. To je jeho tretie pomazanie (1070 pred n. l.). Jedným z prvých činov Dávida ako vládcu nad celým kráľovstvom je dobytie sionskej pevnosti v Jeruzaleme, obsadenej Jebuzejcami, ktorých prekvapí, keď použije vodný tunel. Dávid potom urobí Jeruzalem svojím hlavným mestom. Jehova vojsk žehná Dávidovi, ktorý sa stáva stále väčším. Ba aj Chíram, bohatý týrsky kráľ, posiela Dávidovi cenné cédre a robotníkov, aby postavili pre kráľa dom. Dávidova rodina sa rozrastá a Jehova požehnáva jeho vládu. Dochádza ešte k dvom stretnutiam s bojovnými Filištíncami. V prvom z nich Jehova porazí nepriateľa v Baal-peracim a dáva tak Dávidovi zvíťaziť. V druhom prípade Jehova spôsobí iný zázrak: vyvolá „zvuk pochodu vo vrcholkoch krov baka“, ktorý naznačuje, že Jehova ide pred Izraelom, aby rozohnal filištínske vojská. (5:24) To je ďalšie vynikajúce víťazstvo Jehovových vojenských síl!

 9. Opíš udalosti spojené s prevozom Truhly do Jeruzalema.

⁹ Dávid so sebou berie 30 000 mužov a vydá sa prepraviť truhlu zmluvy z Baale-judah (Kirjat-jearim) do Jeruzalema. Keď ju vezú s veľkou hudbou a radosťou, voz, na ktorom sa nachádza, sa náhle nakloní nabok a Uza, ktorý ide vedľa nej, sa natiahne, aby pridržal svätú Truhlu. „Na to vzplanul proti Uzovi Jehovov hnev, a pravý Boh ho tam zrazil pre ten neúctivý čin.“ ​(6:7) Truhla zostáva v Obéd-edomovom dome a Jehova bohato žehná nasledujúce tri mesiace Obéd-edomovu domácnosť. Po troch mesiacoch Dávid prichádza, aby na zostávajúcej ceste prepravil Truhlu správnym spôsobom. S radostným krikom, hudbou a tancom prinesú Truhlu do Dávidovho hlavného mesta. Dávid dáva priechod svojej veľkej radosti tancom pred Jehovom, ale jeho manželka Míchal má proti tomu námietky. Dávid trvá na svojom: „Budem sláviť pred Jehovom.“ ​(6:21) Míchal zostane preto až do smrti bezdetná.b

10. Aká zmluva a ktorý Jehovov sľub upútajú našu pozornosť?

¹⁰ Božia zmluva s Dávidom (7:1–29). Teraz prichádzame k jednej z najdôležitejších udalostí v Dávidovom živote, ktorá priamo súvisí s ústrednou témou Biblie, s posvätením Jehovovho mena prostredníctvom Kráľovstva pod jeho sľúbeným Semenom. Všetko sa začína Dávidovou túžbou postaviť dom pre Božiu truhlu zmluvy. Sám býva v krásnom dome z cédrov, a preto, ako naznačuje Nátanovi, túži pre Jehovovu truhlu zmluvy postaviť dom. Jehova znova ubezpečuje Dávida prostredníctvom Nátana o svojej milujúcej láskavosti k Izraelu a uzatvára s ním zmluvu, ktorá bude trvať navždy. Nebude to však Dávid, ale jeho semeno, ktoré postaví dom pre Jehovovo meno. Jehova ešte urobí láskyplný sľub: „A tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas; tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ — 7:16.

11. Akou modlitbou vyjadruje Dávid svoju vďačnosť?

¹¹ Dávida premáha dobrota, ktorú Jehova prejavil zmluvou o Kráľovstve, a vyjadruje svoju vďačnosť za všetku Božiu milujúcu láskavosť: „Ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael, ktorý si šiel Boh vykúpiť ako ľud a uviesť si meno a urobiť preň veľké a bázeň vzbudzujúce veci?... A sám si sa, Jehova, stal ich Bohom.“ ​(7:23, 24) Vrúcne sa modlí, aby sa posvätilo Jehovovo meno a aby bol Dávidov dom pevne založený pred Bohom.

12. Aké vojny Dávid vybojuje a akú láskavosť prejaví Saulovmu domu?

¹² Dávid rozširuje územie Izraela (8:1–10:19). Dávidovi však nie je dopriata pokojná vláda. Ešte je nutné vybojovať vojny. Dávid poráža Filištíncov, Moabitov, Cobahitov, Sýrčanov a Edomitov a rozšíri hranice Izraela na rozmery, ktoré určil Boh. (2. Sam. 8:1–5, 13–15; 5. Mojž. 11:24) Potom obracia svoju pozornosť na Saulov dom, aby kvôli Jonatánovi prejavil milujúcu láskavosť ku komukoľvek, kto z neho zostáva. Saulov sluha Ciba upozorňuje Dávida na Jonatánovho syna Mefibóšeta, ktorý má chromé nohy. Dávid ihneď požaduje, aby bol všetok Saulov majetok odovzdaný Mefibóšetovi a aby Ciba a jeho sluhovia obrábali jeho pozemky a zaobstarávali pokrm pre Mefibóšetov dom. Avšak Mefibóšet má jesť pri Dávidovom stole.

13. Akými ďalšími víťazstvami Jehova dokazuje, že je s Dávidom?

¹³ Keď zomrie kráľ Ammóna, Dávid posiela vyslancov za jeho synom Chanunom s prejavmi milujúcej láskavosti. Chanunovi radcovia však obvinia Dávida, že ich vyslal do krajiny ako vyzvedačov, a preto ich ponížia a pošlú späť polonahých. Dávida táto potupa nahnevá, a tak posiela Joába s vojskom, aby pomstil krivdu. Joáb rozdelí svoje vojenské sily a ľahko rozoženie Ammonitov a Sýrčanov, ktorí im prišli na pomoc. Sýrčania znova zoskupia svoje vojenské sily, ale opäť ich porážajú Jehovove vojská pod Dávidovým velením. Utrpia stratu 700 vozatajov a 40 000 jazdcov. To je ďalší dôkaz, že na Dávidovi spočíva Jehovova priazeň a jeho požehnanie.

14. Akých hriechov sa dopustí Dávid v súvislosti s Bat-šebou?

¹⁴ Dávidove hriechy proti Jehovovi (11:1–12:31). Na jar nasledujúceho roku Dávid posiela opäť Joába do Ammóna, aby obkľúčil Rabbu, kým sám zostane v Jeruzaleme. Raz večer náhodou zbadá zo svojej strechy manželku Chetitu Urijaha, krásnu Bat-šebu, ako sa kúpe. Privedie ju do svojho domu, má s ňou styky a ona oťarchavie. Dávid sa to snaží zakryť, a preto odvoláva Urijaha z boja pri Rabbe a posiela ho domov, aby sa osviežil. Avšak Urijah odmieta potešiť sa a mať styky so svojou manželkou, keď Truhla a vojsko „bývajú v prístreškoch“. Dávid posiela v zúfalstve Urijaha späť k Joábovi s listom, kde píše: „Postavte Urijaha dopredu do najťažšieho bojového výpadu a ustúpte zaňho, a bude zrazený a zomrie.“ ​(11:11, 15) Tak Urijah zomiera. Keď pominie obdobie Bat-šebinho smútku, Dávid si ju ihneď berie do svojho domu, kde sa stáva jeho manželkou, a narodí sa im dieťa, syn.

15. Ako vysloví Nátan prorocký súd nad Dávidom?

¹⁵ Avšak to je zlé v Jehovových očiach. Posiela k Dávidovi proroka Nátana s posolstvom súdu. Nátan rozpráva Dávidovi o bohatom a chudobnom mužovi. Jeden mal mnoho stád, ale druhý mal len jednu ovečku, ktorá bola miláčikom v rodine a bola preňho „ako dcéra“. Keď však boháč vystrojil hostinu, nevzal ovcu zo svojich vlastných stád, ale zobral ovečku chudobnému mužovi. Dávida nahnevá to, čo počuje, a zvolá: „Akože žije Jehova, muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!“ Nato znejú Nátanove slová: „Ty sám si ten muž!“ ​(12:3, 5, 7) Potom vyhlási prorocký rozsudok, že Dávidove manželky verejne znásilní iný muž, že jeho dom budú zmietať vnútorné boje a dieťa, ktoré má s Bat-šebou, zomrie.

16. a) Aké významy majú mená druhého Dávidovho syna s Bat-šebou? b) Aký je konečný výsledok napadnutia Rabby?

¹⁶ Dávid v úprimnom žiali a pokání otvorene uznáva: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ ​(12:13) Potomok cudzoložného spojenia zomiera podľa Jehovových slov po siedmich dňoch choroby. (Neskôr má Dávid s Bat-šebou iného syna; pomenujú ho Šalamún, čo je meno odvodené z koreňa slova, ktoré znamená „pokoj“. Ale Jehova odkazuje prostredníctvom Nátana, aby ho nazývali tiež Jedidjah, čo znamená „milovaný od Jah“.) Po tejto otrasnej skúsenosti Joáb volá Dávida, aby prišiel k Rabbe, kde sa pripravuje konečný útok. Keď sa Joáb zmocnil zásoby vody v meste, s úctou ponecháva kráľovi česť za dobytie mesta.

17. Aké vnútorné ťažkosti začínajú trápiť Dávidovu domácnosť?

¹⁷ Ťažkosti v Dávidovom dome (13:1–18:33). Ťažkosti v Dávidovom dome sa začnú, keď Amnón, jeden z Dávidových synov, sa vášnivo zamiluje do Támar, sestry svojho nevlastného brata Abšalóma. Amnón predstiera chorobu a žiada, nech pošlú krásnu Támar, aby sa oňho starala. Znásilní ju, potom ju začne prudko nenávidieť a poníženú ju pošle preč. Abšalóm plánuje pomstu a čaká na príležitosť. Asi o dva roky pripraví hostinu, na ktorú pozve Amnóna a všetkých ostatných kráľových synov. Keď sa Amnónovo srdce rozveselí vínom, je na Abšalómov príkaz zaskočený a usmrtený.

18. Akou ľsťou je Abšalóm privolaný z vyhnanstva?

¹⁸ Abšalóm sa obáva kráľovej neľúbosti a uteká do Gešúra, kde žije tri roky akoby vo vyhnanstve. Veliteľ vojska Joáb medzitým rozmýšľa, ako zmieriť Dávida s Abšalómom. Dohovorí sa s múdrou ženou z Tekoe, aby predložila kráľovi vymyslený príbeh odplaty, vyhnanstva a trestu. Keď kráľ vynesie rozsudok, odhalí mu žena pravý dôvod, prečo prišla, že totiž kráľov vlastný syn Abšalóm je vo vyhnanstve v Gešúre. Dávid v tom spoznáva Joábov plán, ale dovoľuje, aby sa jeho syn vrátil do Jeruzalema. Až o ďalšie dva roky kráľ súhlasí, aby sa videl s Abšalómom tvárou v tvár.

19. Aké sprisahanie sa teraz odhalí a s akým následkom pre Dávida?

¹⁹ Napriek Dávidovej milujúcej láskavosti Abšalóm čoskoro podnieti sprisahanie, aby sa zmocnil otcovho trónu. Abšalóm je nápadne pekný medzi všetkými statočnými izraelskými mužmi a to ho robí ctižiadostivým a pyšným. Ostrihané pramene jeho bujných vlasov vážia každý rok vyše dvoch kilogramov. (2. Sam. 14:26, poznámka pod čiarou v Rbi8) Abšalóm začína rôznymi úskočnými manévrami získavať srdce izraelských mužov. Nakoniec sa sprisahanie stáva zjavným. Abšalóm získava od otca povolenie ísť do Hebrona, kde oznamuje svoj buričský zámer a žiada celý Izrael o podporu svojho povstania proti Dávidovi. Na stranu Dávidovho buričského syna sa pridá veľké množstvo mužov, a preto Dávid uteká z Jeruzalema s niekoľkými vernými prívržencami, medzi ktorými vyniká Ittaj Gitťanský, ktorý vyhlási: „Akože žije Jehova a akože žije môj pán, kráľ, na mieste, kde bude môj pán, kráľ, či pri smrti alebo pri živote, tam bude tvoj sluha!“ — 15:21.

20, 21. a) Aké udalosti sprevádzajú Dávidov útek a ako sa splní Nátanovo proroctvo? b) Ako končí zradný Achitofel?

²⁰ Na úteku z Jeruzalema sa Dávid dozvedá o zrade Achitofela, jedného zo svojich najdôvernejších radcov. Modlí sa: „Obráť, prosím, Jehova, Achitofelovu radu na bláznovstvo!“ ​(15:31) Cádok a Abiatár, kňazi verne oddaní Dávidovi, a Chušai Arechitský sú poslaní späť do Jeruzalema, aby pozorovali Abšalómovu činnosť a podávali o nej správu. Dávid medzitým stretne v pustatine Mefibóšetovho sluhu Cibu, ktorý oznamuje, že jeho pán teraz očakáva, že kráľovstvo sa vráti do Saulovho domu. Keď ide Dávid ďalej, Šimei zo Saulovho domu ho preklína a hádže po ňon kamene, ale Dávid zabráni svojim mužom, aby ho pomstili.

²¹ Uchvatiteľ Abšalóm má po návrate do Jeruzalema na Achitofelov návrh pomer s konkubínami svojho otca „pred očami celého Izraela“. Tak sa splní Nátanov prorocký súd. (16:22; 12:11) Achitofel tiež radí Abšalómovi, aby vzal vojsko o 12 000 mužoch a prenasledoval Dávida v pustatine. Ale Chušai, ktorý si získal Abšalómovu dôveru, odporučí niečo iné. A práve tak, ako sa Dávid modlil, je Achitofelova rada zmarená. Sklamaný, judášsky Achitofel ide domov a uškrtí sa. Chušai tajne oznamuje Abšalómove plány kňazom Cádokovi a Abiatárovi, ktorí zasa odovzdávajú posolstvo Dávidovi v pustatine.

22. Aký zármutok skalí Dávidovo víťazstvo?

²² To umožní Dávidovi prekročiť Jordán a vybrať si miesto pre boj v lese pri Machanajime. Tam rozostaví svoje vojsko a prikazuje, aby zaobchádzali s Abšalómom šetrne. Vzbúrenci utrpia zdrvujúcu porážku. Keď Abšalóm uteká na mulici husto porasteným lesom, jeho hlava uviazne v nižších vetvách mohutného stromu, a on zostane visieť vo vzduchu. V tejto kritickej situácii ho nájde Joáb a zabije ho v krajnej neúcte voči kráľovmu príkazu. Dávidov hlboký zármutok nad oznámenou smrťou jeho syna sa odráža v jeho náreku: „Môj syn Abšalóm, môj syn, môj syn Abšalóm! Keby som tak bol ja zomrel miesto teba, Abšalóm, môj syn, môj syn!“ — 18:33.

23. Akými opatreniami sa vyznačuje Dávidov návrat ako kráľa?

²³ Záverečné udalosti Dávidovej vlády (19:1 až 24:25). Dávid stále horko smúti, až naňho Joáb nalieha, aby sa znovu ujal svojho právoplatného kráľovského postavenia. Ustanoví teraz Amasu za hlavu nad vojskom miesto Joába. Keď sa vracia, ľud ho víta, vrátane Šimeiho, ktorého život Dávid ušetrí. Prichádza aj Mefibóšet, aby obhájil svoj prípad, a Dávid mu dáva rovnaké dedičstvo s Cibom. Celý Izrael a Judsko sú opäť zjednotení pod Dávidom.

24. Ako sa ďalej vyvíja situácia a ako sa do nej zapletie kmeň Benjamin?

²⁴ Nastávajú však ďalšie ťažkosti. Benjaminec Šeba sa vyhlási za kráľa a mnohých odvráti od Dávida. Amasu, ktorému Dávid rozkáže, aby zhromaždil mužov na potlačenie vzbury, zradne zavraždí Joáb, keď sa s ním stretne. Joáb sa potom ujme vedenia nad vojskom a prenasleduje Šebu do mesta Ábel Bet-maakach a oblieha ho. Obyvatelia poslúchnu radu múdrej ženy z mesta a popravia Šebu, takže Joáb odtiahne. V Izraeli dochádza k trojročnému hladomoru, lebo Saul kedysi pobil Gibeončanov a vina krvi nebola dosiaľ pomstená. Aby sa odstránila vina krvi, je popravených sedem synov zo Saulovej domácnosti. Neskôr, v ďalšej bitke s Filištíncami, len-len že zachráni Abišaj, Dávidov synovec, kráľov život. Jeho muži prisahajú, že s nimi už nikdy nesmie vyjsť do boja, aby „nezhasil lampu Izraela“. (21:17) Traja z jeho silných mužov potom vykonajú významné skutky, lebo porazia filištínskych obrov.

25. Čo vyjadrujú Dávidove piesne?

²⁵ Na tomto mieste pisateľ vkladá do správy Dávidovu pieseň Jehovovi, ktorá sa zhoduje so Žalmom 18 a vyjadruje vďaku za oslobodenie „z dlane všetkých jeho nepriateľov a zo Saulovej dlane“. Dávid radostne vyhlasuje: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť, Zaobstarávateľ úniku... [Ten], kto koná veľké skutky záchrany pre svojho kráľa a preukazuje milujúcu láskavosť svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho semenu, na neurčitý čas.“ ​(22:1, 2, 51) Potom nasleduje posledná Dávidova pieseň, v ktorej uznáva: „Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ — 23:2.

26. Čo sa uvádza o Dávidových silných mužoch a ako prejaví Dávid úctu ku krvi ich života?

²⁶ Keď sa vrátime k dejinnej správe, nájdeme zoznam silných mužov, ktorí patrili Dávidovi; traja z nich sú zvlášť vynikajúci. Vystupujú v príbehu, ktorý sa stal, keď bola zriadená predná hliadka Filištíncov v Betleheme, Dávidovom rodnom meste. Dávid vyjadruje svoju túžbu: „Keby som sa tak mohol napiť vody z betlehemskej cisterny, ktorá je pri bráne!“ ​(23:15) Nato si títo traja silní muži prerazia cestu do filištínskeho tábora, naberú vodu z cisterny a prinesú ju späť Dávidovi. Ale Dávid ju odmieta vypiť. Miesto toho ju vyleje na zem a povie: „Jehova, je to pre mňa nemysliteľné, aby som to urobil! Mám piť krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich duší?“ ​(23:17) Preňho sa táto voda rovná krvi života, ktorý preň nasadili. Nasleduje súpis 30 najsilnejších mužov jeho vojska a ich hrdinské skutky.

27. Aký posledný hriech spácha Dávid? Ako je zastavená rana, ktorá je následkom Dávidovho hriechu?

²⁷ Nakoniec Dávid hreší sčítaním ľudu. Keď naliehavo prosí Boha o milosrdenstvo, dostane na výber tri tresty: sedem rokov hladomoru, tri mesiace vojenských porážok alebo tri dni moru v krajine. Dávid odpovedá: „Padnime, prosím, do Jehovovej ruky, veď jeho milosrdenstvá sú mnohé; ale nenechaj ma padnúť do ruky človeka.“ ​(24:14) Mor v celom národe zahubí 70 000 ľudí a je zastavený až vtedy, keď Dávid, ktorý koná na Jehovov príkaz prostredníctvom Gáda, kúpi Araunahov mlat, kde obetuje Jehovovi zápalné obete a obete spoločenstva.

PREČO JE UŽITOČNÁ

28. Aké dôrazné výstrahy obsahuje Druhá Samuelova?

²⁸ V Druhej Samuelovej nájdeme mnoho užitočného pre dnešného čitateľa. Takmer každý ľudský pocit je tu vykreslený v tých najsýtejších farbách, vo farbách skutočného života. Tak sme silnými výrazmi varovaní pred zhubnými následkami ctižiadosti a pomstychtivosti (3:27–30), pred zmyselnou túžbou po manželskom druhovi niekoho iného (11:2–4, 15–17; 12:9, 10), pred zradným konaním (15:12, 31; 17:23), pred láskou založenou len na vášni (13:10, 15, 28, 29), pred unáhlenými názormi (16:3, 4; 19:25, 30) a pred neúctou k skutkom oddanosti iných. — 6:20–23.

29. Aké vynikajúce príklady správneho správania a konania nájdeme v Druhej Samuelovej?

²⁹ Avšak najväčší úžitok z Druhej Samuelovej nájdeme v čomsi pozitívnom — v mnohých vynikajúcich príkladoch správneho správania a konania. Dávid je vzorom svojou výlučnou oddanosťou Bohu (7:22), pokorou pred Bohom (7:18), vyvyšovaním Jehovovho mena (7:23, 26), správnym postojom v nešťastí (15:25), úprimnou ľútosťou nad hriechom (12:13), vernosťou svojmu sľubu (9:1, 7), zachovávaním rovnováhy v skúškach (16:11, 12), dôsledným spoliehaním sa na Jehovu (5:12, 20) a hlbokou úctou k Jehovovým usporiadaniam a ustanoveniam (1:11, 12). Nie div, že Dávid bol nazvaný „muž príjemný [Jehovovmu] srdcu“! — 1. Sam. 13:14.

30. Aké zásady sú uplatnené a znázornené v Druhej Samuelovej?

³⁰ V Druhej Samuelovej je tiež použitých mnoho biblických zásad. Sú medzi nimi: zásada spoločnej zodpovednosti (2. Sam. 3:29; 24:11-15); dobré úmysly nemenia Božie požiadavky (6:6, 7); v Jehovovom teokratickom usporiadaní sa má rešpektovať vedenie hlavou (12:28); krv sa má považovať za svätú (23:17); vyžaduje sa zmierenie za vinu krvi (21:1–6, 9, 14); múdry človek môže odvrátiť pohromu ohrozujúcu mnohých (2. Sam. 20:21, 22; Kaz. 9:15); je nutné zachovať vernú oddanosť Jehovovej organizácii a jej predstaviteľom „či pri smrti alebo pri živote“. — 2. Sam. 15:18–22.

31. Aké predzvesti Božieho kráľovstva nám podáva Druhá Samuelova a ako to potvrdzujú Kresťanské grécke písma?

³¹ Zo všetkého najdôležitejšie je to, že Druhá Samuelova upozorňuje a vopred poukazuje na žiarivé predzvesti Božieho kráľovstva, ktoré Boh zriadi v rukách „syna Dávidovho“, Ježiša Krista. (Mat. 1:1) Prísaha, ktorú dal Jehova Dávidovi o trvácnosti jeho kráľovstva (2. Sam. 7:16), je citovaná v Skutkoch 2:29–36 v súvislosti s Ježišom. Z listu Hebrejom 1:5 vyplýva, že proroctvo „sám sa stanem jeho otcom, a on sám sa stane mojím synom“ ​(2. Sam. 7:14) naozaj poukazuje na Ježiša. To potvrdil aj Jehovov hlas z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Mat. 3:17; 17:5) O zmluve o Kráľovstve s Dávidom sa tiež zmieňuje Gabriel vo svojich slovách Márii, keď hovorí o Ježišovi: „Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Luk. 1:32, 33) Aký vzrušujúci sa nám javí sľub o Semene kráľovstva, keď môžeme sledovať, ako sa krok za krokom rozvíja!

[Poznámky pod čiarou]