Napodobňujte ich vieru

Zastával sa čistého uctievania

ELIÁŠ hľadí na zástup ľudí, ktorí s námahou vychádzajú po svahoch vrchu Karmel. Hoci sa iba brieždi a svetlo je veľmi slabé, bieda a úbohý stav týchto ľudí je očividný. Darmo, triapolročné sucho na nich zanechalo svoje stopy.

Medzi nimi pyšne kráča 450 Baalových prorokov. Sú arogantní a z celého srdca nenávidia Jehovovho proroka Eliáša. Kráľovná Jezábel už nechala popraviť mnoho Jehovových služobníkov, ale tento muž sa stále neoblomne stavia proti uctievaniu Baala. Dokedy však vydrží odolávať? Baalovi kňazi si možno myslia, že takýto osamotený človek nemôže nikdy zvíťaziť proti ich presile. (1. Kráľov 18:3, 19, 20) Na kráľovskom voze prichádza aj kráľ Achab, ktorý tiež nemá Eliáša v láske.

Pred týmto osamoteným prorokom je výnimočný deň jeho života. Eliáš sleduje, ako sa scéna pripravuje na jeden z najdramatickejších konfliktov medzi dobrom a zlom, aký kedy svet videl. Ako sa asi cítil, keď svital tento nový deň? Bol to „človek s pocitmi, ako sú naše“, a preto nebol imúnny voči strachu. (Jakub 5:17) V každom prípade si môžeme byť istí aspoň jednou vecou: Eliáš, obklopený nevernými ľuďmi, ich odpadlíckym kráľom a kňazmi schopnými vraždy, si veľmi dobre uvedomoval, že je v tejto chvíli úplne sám. — 1. Kráľov 18:22.

Čo však priviedlo Izrael do tejto kritickej situácie? A ako táto správa súvisí s nami? Biblia nás nabáda, aby sme dôkladne uvažovali o oddaných Božích služobníkoch a ‚napodobňovali ich vieru‘. (Hebrejom 13:7) Uvažujme teraz o príklade, ktorý nám dal Eliáš.

Vyvrcholenie dlhoročného zápasu

Eliáš veľkú časť svojho života bezmocne sledoval, ako uctievanie Jehovu — tá najlepšia vec, ktorá sa spájala s jeho domovinou a s jeho ľudom — bolo vytláčané a pošliapavané. Izrael bol v zajatí dlhého zápasu medzi čistým uctievaním a falošným náboženstvom, medzi uctievaním Jehovu Boha a modlárstvom okolitých národov. V Eliášových dňoch sa tento zápas vystupňoval až do krajnosti.

Kráľ Achab sa oženil s Jezábel, dcérou kráľa Sidonu. Jezábel bola rozhodnutá rozšíriť v Izraeli uctievanie Baala a odstrániť uctievanie Jehovu. Achab sa rýchlo dostal pod jej vplyv. Postavil Baalovi chrám a oltár a patril medzi najhorlivejších ctiteľov tohto pohanského boha. Tým hlboko urážal Jehovu. — 1. Kráľov 16:30–33.a

Prečo bolo uctievanie Baala také pohoršujúce? Zvádzalo Izraelitov a mnohých odviedlo od pravého Boha. Bolo to tiež odporné a kruté náboženstvo. Patrila k nemu mužská a ženská chrámová prostitúcia, sexuálne orgie a dokonca obetovanie detí. Jehova na to reagoval tak, že poslal k Achabovi Eliáša, aby oznámil, že príde sucho, ktoré bude trvať tak dlho, dokiaľ tento Boží prorok neoznámi jeho koniec. (1. Kráľov 17:1) Prešlo niekoľko rokov, kým sa Eliáš opäť ukázal pred Achabom. Povedal mu, aby zhromaždil ľud i Baalových prorokov na vrch Karmel.

Ale aký význam má tento zápas pre nás? Niektorí by sa mohli domnievať, že príbeh o uctievaní Baala pre nás nemá žiaden význam, keďže dnes nevidíme žiadne Baalove chrámy ani oltáre. Ale táto správa nie je len starovekou históriou. (Rimanom 15:4) Slovo „baal“ znamená „vlastník“ alebo „pán“. Jehova povedal svojmu ľudu, že by si mali vybrať jeho ako svojho „baala“, čiže manželského vlastníka. (Izaiáš 54:5) Nesúhlasíte s tým, že ľudia dodnes slúžia rôznym pánom, len nie Všemohúcemu Bohu? Skutočne, či už ľudia zameriavajú svoj život na peniaze, kariéru, oddych, sexuálne pôžitky, či na akýchkoľvek iných z nespočetných „bohov“, ktorí sú uctievaní namiesto Jehovu, vyberajú si tým svojho pána. (Matúš 6:24; Rimanom 6:16) Najvýraznejšie prvky, ktoré charakterizovali uctievanie Baala, v určitom zmysle prekvitajú aj dnes. Staroveký zápas medzi Jehovom a Baalom nám môže pomôcť urobiť múdru voľbu, pokiaľ ide o to, komu budeme slúžiť.

V akom zmysle ‚pokrivkávali‘?

Z vrcholu Karmela, na ktorom duje silný vietor, sa naskytá panoramatický pohľad na izraelskú krajinu — od údolia bystriny Kišon pod vrchom až po blízke Veľké more (Stredozemné more) a Libanonské vrchy, ktoré vidieť na obzore ďaleko na severe.b No pohľad, ktorý sa v tomto rozhodujúcom dni naskytá pri východe slnka, je veľmi pochmúrny. Na kedysi úrodnej krajine, ktorú dal Jehova potomkom Abraháma, spočíva tieň smrti. Teraz je to krajina, ktorej pôda je stvrdnutá od páľavy nemilosrdného slnka a zničená vinou pochabého konania Božieho vlastného ľudu! Eliáš oslovuje tento ľud, ktorý sa zhromažďuje na vrchu, a hovorí mu: „Ako dlho budete pokrivkávať medzi dvoma rôznymi názormi? Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal, nasledujte toho.“ — 1. Kráľov 18:21.

Čo mal Eliáš na mysli, keď povedal, že Izraeliti ‚pokrivkávajú medzi dvoma rôznymi názormi‘? Títo ľudia si neuvedomovali, že si musia vybrať medzi uctievaním Jehovu a uctievaním Baala. Mysleli si, že môžu robiť oboje — že môžu upokojovať Baala svojimi odpornými rituálmi a zároveň žiadať o priazeň Jehovu Boha. Možno uvažovali tak, že Baal bude žehnať ich úrodu a čriedy, zatiaľ čo ‚Jehova vojsk‘ ich bude chrániť vo vojne. (1. Samuelova 17:45) Zabudli však na jednu základnú pravdu — pravdu, ktorá uniká aj mnohým ľuďom v súčasnosti —, že Jehova sa o uctievanie s nikým deliť nebude. Jehova je hodný výlučnej oddanosti a tú aj vyžaduje. Uctievanie, ktoré je zmiešané s nejakou inou formou uctievania, je pre neho neprijateľné, ba čo viac, uráža ho! — 2. Mojžišova 20:5.

A tak títo Izraeliti ‚pokrivkávali‘ ako človek, ktorý sa snaží ísť dvoma chodníkmi naraz. Mnohí ľudia dnes robia rovnakú chybu, keď dovoľujú, aby sa do ich života votreli iní „baalovia“ a vytlačili odtiaľ uctievanie Boha. Eliášova jasná výzva, aby ľud prestal pokrivkávať, môže pomôcť aj nám, aby sme sa zamysleli nad svojím uctievaním a prehodnotili svoje poradie hodnôt.

Rozhodujúca skúška

Eliáš navrhuje skúšku, ktorá je veľmi jednoduchá. Baalovi kňazi majú postaviť oltár a položiť naň obeť. Potom sa majú modliť k svojmu bohu, aby zapálil oheň. Eliáš má urobiť to isté. Hovorí: „Pravý Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravým Bohom.“ Eliáš veľmi dobre vie, kto je pravý Boh. Jeho viera je taká silná, že neváha dať Baalovým prorokom prednosť, aby sa pustili do práce. Svojim protivníkom dáva výhodu — necháva ich, aby si vybrali býka na obeť a aby ako prví začali vzývať Baala.c — 1. Kráľov 18:24, 25.

Dnes sa už zázraky nedejú. No Jehova sa nezmenil. Môžeme mu dôverovať rovnako ako Eliáš. Napríklad keď iní nesúhlasia s tým, čo učí Biblia, nemusíme sa báť nechať ich, aby vyjadrili svoj názor. Tak ako Eliáš, aj my sa môžeme obrátiť na pravého Boha, aby záležitosť urovnal. To dosiahneme tak, že sa nebudeme spoliehať na seba, ale na jeho inšpirované Slovo, ktoré je určené „na nápravu vecí“. — 2. Timotejovi 3:16.

Baalovi proroci pripravili obeť a začínajú vzývať svojho boha. „Baal, odpovedz nám!“ kričia znova a znova. Pokračujú v tom celé hodiny. „Ale nebolo žiadneho hlasu, ani nikto neodpovedal,“ hovorí Biblia. Napoludnie sa im Eliáš začína posmievať a so sarkazmom poznamenáva, že Baal je asi príliš zaneprázdnený, aby im odpovedal, že išiel vykonať potrebu na záchod alebo že spí a niekto by ho mal zobudiť. „Volajte najsilnejším hlasom,“ vyzýva Eliáš týchto šarlatánov. Je jasné, že Eliáš sa pozerá na uctievanie Baala ako na smiešny podvod a chce, aby si to uvedomil aj Boží ľud. — 1. Kráľov 18:26, 27.

Baalovi kňazi na to reagujú ešte väčším ošiaľom a volajú ‚najsilnejším hlasom a režú sa podľa svojho zvyku dýkami a kopijami tak, až z nich tečie krv‘. Ale nič z toho nepomáha! „Nebolo žiadneho hlasu, ani nikto neodpovedal, ani tomu nikto nevenoval žiadnu pozornosť.“ ​(1. Kráľov 18:28, 29) Žiaden Baal totiž neexistoval. Bol to len šikovný výmysel Satana, aby odviedol ľudí od uctievania Jehovu. Dnes rovnako ako v minulosti platí, že ak si niekto vyberie iného pána ako Jehovu, vedie to k sklamaniu a dokonca k hanbe. — Žalm 25:3; 115:4–8.

Výsledok skúšky

Neskoro popoludní prichádza rad na Eliáša. Opravuje Jehovov oltár, ktorý nepochybne strhli nepriatelia čistého uctievania. Berie 12 kameňov, zrejme aby mnohým z desaťkmeňoveho izraelského kráľovstva pripomenul, že Zákon daný všetkým 12 kmeňom, je pre nich stále záväzný. Potom na oltár kladie svoju obeť a necháva všetko obliať vodou, pravdepodobne z blízkeho Stredozemného mora. Okolo oltára dokonca dáva vykopať priekopu, ktorú tiež napĺňajú vodou. Tak ako Baalových prorokov v každom smere zvýhodnil, Jehovu zdanlivo úplne znevýhodňuje — taká silná je jeho dôvera v Boha. — 1. Kráľov 18:30–35.

Keď je všetko pripravené, Eliáš vyslovuje modlitbu. Jeho modlitba je výrečná svojou jednoduchosťou a jasne ukazuje, čo je pre neho najpodstatnejšie. Ako prvé a to najdôležitejšie spomína, že chce, aby sa stalo známym, že Jehova, nie tento Baal, je „Bohom v Izraeli“. Ako druhé spomína, že chce, aby každý vedel, že on je iba Jehovovým služobníkom; všetka chvála a zásluhy by mali byť pripísané Bohu. A nakoniec ukazuje, že sa stále zaujíma o svoj ľud, pretože túži, aby Jehova „obrátil ich srdce späť“. (1. Kráľov 18:36, 37) Napriek všetkému tomu trápeniu, ktoré spôsobili svojou nevernosťou, ich má Eliáš stále rád. Môžeme vo svojich modlitbách napodobniť Eliáša a tiež vyjadrovať záujem o Božie meno, ako aj pokoru a spolucítenie s tými, ktorí potrebujú pomoc?

Pred Eliášovou modlitbou možno zástupy uvažovali, či aj Jehova bude takým sklamaním ako Baal. No po modlitbe už nebol priestor na pochybnosti. Správa hovorí: „Nato zostúpil Jehovov oheň a pohltil zápalnú obeť a kusy dreva a kamene a prach a zlízal vodu, ktorá bola v priekope.“ ​(1. Kráľov 18:38) Aká pôsobivá odpoveď! A ako reagoval ľud?

„Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ kričali všetci. (1. Kráľov 18:39) Konečne pochopili, kde je pravda. No zatiaľ ešte neprejavili žiadnu vieru. Úprimne povedané, uznanie, že Jehova je pravý Boh, po tom, čo videli zostúpiť oheň z neba ako odpoveď na modlitbu, nie je nejakým úchvatným prejavom viery. Eliáš od nich preto žiada viac. Žiada od nich to, čo mali urobiť už pred mnohými rokmi — poslúchať Jehovov Zákon. Boží Zákon hovoril, že falošní proroci a modlári mali byť usmrtení. (5. Mojžišova 13:5–9) Títo Baalovi proroci boli zarytými nepriateľmi Jehovu Boha, ktorí úmyselne konali proti jeho predsavzatiam. Malo by im byť prejavené milosrdenstvo? A kto prejavil milosrdenstvo všetkým tým nevinným deťom, ktoré boli zaživa upálené ako obeť Baalovi? (Príslovia 21:13; Jeremiáš 19:5) Nie, títo muži nemali nárok na žiadne milosrdenstvo. Eliáš preto prikázal, aby boli popravení. A tak sa aj stalo. — 1. Kráľov 18:40.

Niektorí súčasní kritici odsudzujú to, ako sa skončila skúška na vrchu Karmel. Niektorí sa možno obávajú, že náboženskí fanatici by túto správu mohli využiť na ospravedlnenie násilných skutkov náboženskej neznášanlivosti. A, žiaľ, dnes je naozaj priveľa násilných náboženských fanatikov. Eliáš však nebol žiaden fanatik. Ako Jehovov zástupca vykonal spravodlivú popravu. Okrem toho praví kresťania vedia, že nemôžu nasledovať Eliášov príklad v tom, že by proti zlým siahli po meči. Po tom, čo prišiel Mesiáš, platí pre všetkých Ježišových nasledovníkov norma, ktorú nachádzame v Kristových slovách Petrovi: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52) Jehova použije svojho Syna, aby v budúcnosti konal v mene jeho spravodlivosti.

Zodpovednosťou pravých kresťanov je viesť život vyznačujúci sa vierou. (Ján 3:16) Jedným zo spôsobov, ako to robiť, je napodobňovať takých mužov viery, ako bol Eliáš. Uctieval Jehovu s bezvýhradnou oddanosťou a druhých nabádal, aby robili to isté. Odvážne odhalil, že Baalovo uctievanie je podvod, ktorý Satan používal na odvedenie ľudí od Jehovu. A nespoliehal sa na svoje schopnosti ani na svoju pevnú vôľu, ale dôveroval, že záležitosti urovná Jehova. Áno, Eliáš sa skutočne zastával čistého uctievania. Preto napodobňujme jeho vieru!

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 20]

Ak si niekto vyberie iného pána ako Jehovu, vedie to k sklamaniu

[Obrázok na strane 21]

„Jehova je pravý Boh!“