Biblia — kniha presných proroctiev, 1. časť

„Urobím z teba veľký národ“

Prebuďte sa! sa v tejto osemdielnej sérii článkov zameriava na jednu výnimočnú črtu Biblie — jej proroctvá či predpovede. Tieto články vám pomôžu nájsť odpoveď na otázku: Sú biblické proroctvá výlučne dielom bystrých ľudí alebo nesú punc božskej inšpirácie? Pozývame vás, aby ste sami zvážili, čo hovoria dôkazy.

POCHYBNOSTI a skepticizmus sú postoje, ktoré poznačili dnešnú dobu a rovnako aj pohľad niektorých ľudí na Bibliu. Je smutné, že mnohí si nikdy nenašli čas, aby ju nezaujato preskúmali. Svoj názor založili hlavne na tom, čo počuli od druhých. Dúfame, že vy máte iný postoj. A preto vás pozývame na výpravu do minulosti, na ktorej sa oboznámite s faktmi, ktoré dosvedčujú dôveryhodnosť Biblie.

Našu výpravu začneme u muža, ktorého si až dodnes vážia kresťania, židia i moslimovia. Bol Hebrej a žil v rokoch 2018 až 1843 pred n. l. Volal sa Abrahám.a

Abrahám bol ústrednou postavou proroctiev, ktoré patria medzi prvé zaznamenané v Biblii — proroctiev, ktoré sa týkajú aj nás. (Pozri rámček „Požehnaním pre ‚všetky národy‘“.) Podľa prvej knihy Biblie, 1. Mojžišovej, k nim patrili nasledujúce predpovede: (1) Z Abrahámových potomkov sa stane mocný národ. (2) Skôr ako sa tak stane, budú otrokmi v cudzej krajine. (3) Budú oslobodení a obsadia krajinu Kanaan. Poďme sa na tieto výroky pozrieť zblízka.

Tri výnimočné proroctvá

Proroctvo č. 1: „Urobím z teba [Abraháma] veľký národ.“ ​(1. Mojžišova 12:2)

Splnenie: Z Abrahámovho potomstva sa cez Izáka a Jakoba (nazývaného tiež Izrael) stal staroveký národ Izrael — zvrchovaný štát, ktorému vládli králi.

Čo hovorí história:

● Biblia obsahuje časť Abrahámovho rodokmeňa vrátane jeho potomkov cez Izáka, Jakoba a Jakobových dvanástich synov. Sú v ňom zahrnutí mnohí izraelskí a judskí králi. Zmienky o 17 z nich, ktoré potvrdzujú to, ako sa z Abrahámovho potomstva cez Izáka a Jakoba stal národ, nachádzame aj v rôznych nezávislých zdrojoch mimo Biblie.b

Proroctvo č. 2: „Tvoje [Abrahámovo] semeno [sa] stane cudzím usadlíkom v krajine, ktorá nie je ich, a budú im musieť slúžiť... Ale oni sa sem vrátia v štvrtom pokolení.“ ​(1. Mojžišova 15:13, 16)

Splnenie: Keďže v Kanaane nastal hlad, štyri generácie Abrahámovho potomstva žili v Egypte, najskôr ako cudzí usadlíci a potom ako otroci, ktorých úlohou bola výroba tehál z hliny a slamy. Keď sa pozrieme na rodokmeň jednej z rodín — rodiny Abrahámovho pravnuka Léviho, ktorý prišiel do Egypta so svojím zostarnutým otcom —, tieto štyri generácie boli (1) Lévi, (2) jeho syn Kohát, (3) jeho vnuk Amram a (4) jeho pravnuk Mojžiš. (2. Mojžišova 6:16, 18, 20) V roku 1513 pred n. l. Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta. (Pozri časovú os a rámček „Presné časové údaje“.)

Čo hovorí história:

● Podľa Jamesa K. Hoffmeiera, profesora Starého Zákona a archeológie Blízkeho východu, egyptské písomnosti aj archeológia naznačujú, že Semitom (medzi ktorých patria starovekí Hebreji) bolo počas období hladu dovolené vstúpiť do Egypta aj s ich stádami. Ale stali sa z Izraelitov otroci, ktorých pracovnou náplňou bola výroba tehál?

● Hoci sa v egyptských záznamoch izraelský národ konkrétne nespomína, nástenné maľby v egyptských hrobkách a zvitky potvrdzujú, že Egypťania používali cudzincov na výrobu tehál z blata a slamy. Z egyptských dokumentov tiež vidieť, že otrokári viedli písomné záznamy o kvótach na výrobu tehál, čo je v súlade s Bibliou. (2. Mojžišova 5:14, 19) „Egyptské zdroje,“ hovorí James K. Hoffmeier, „potvrdzujú, že cudzinci boli využívaní na otrockú prácu... v podstate v tom istom období, keď nastal útlak Izraelitov. Stručne povedané, to, že starovekí Hebreji vošli do Egypta... v období hladu a že sa z nich následne stali otroci, sa zdá hodnoverné.“

Proroctvo č. 3: „Dám... tvojmu semenu... celú kanaansku krajinu.“ ​(1. Mojžišova 17:8)

Splnenie: Mojžiš vyviedol rodiaci sa izraelský národ z Egypta a v roku 1473 pred n. l. ho Jozua, syn Nunov, voviedol do Kanaanu.

Čo hovorí história:

● Napriek tomu, že sa názory archeológov rozchádzajú v dátumoch, „mali by sme hovoriť o vstupe Izraelitov do Kanaanu a ich usídlení sa tam,“ píše emeritný profesor egyptológie K. A. Kitchen.

● V Biblii sa píše, že Jozua „Chácor [kanaanske mesto] spálil ohňom“. (Jozua 11:10, 11) V ruinách tohto mesta archeológovia našli tri kanaanske chrámy, ktoré boli kompletne zničené. Našli tiež dôkazy, že toto mesto bolo v 15. storočí pred n. l. spálené. Tieto fakty sú v súlade s Bibliou.

● Ďalším zaujímavým kanaanskym mestom je Gibeon, ležiaci asi 10 kilometrov od Jeruzalema. Archeológovia potvrdili existenciu tohto mesta, keď objavili asi 30 džbánových úch, na ktorých bolo vyryté jeho meno. Starovekí Gibeončania, na rozdiel od Chácorčanov, uzavreli s Jozuom mier. Ten z nich urobil ‚čerpačov vody‘. (Jozua 9:3–7, 23) Prečo Jozua vybral práve tento druh práce? Podľa popisu z 2. Samuelovej 2:13 a Jeremiáša 41:12 Gibeon oplýval bohatými zásobami vody. A preto, zhodujúc sa s biblickým záznamom, dielo Archaeological Study Bible, New International Version uvádza: „Najnápadnejšou črtou Gibeonu je dostatok zásob vody: jeden hlavný a sedem menších prameňov.“

● Existenciu desiatok ľudí, ktorí sa spomínajú v Biblii, potvrdili aj iné nezávislé zdroje. Na tomto zozname sa nachádzajú aj mená už spomínaných 17 kráľov, ktorí pochádzali z Abrahámovej rodovej línie a vládli v kráľovstve Izraela a Judska. Sú medzi nimi Achab, Achaz, Dávid, Ezechiáš, Manaše či Uzzijah. Existencia kráľovských dynastií je silným argumentom v prospech toho, že izraelský národ nielen vstúpil do Kanaanu, ale ho aj zabral do vlastníctva.

● V egyptskom meste Téby našli výskumníci v roku 1896 Merenptahovu stélu. Na tomto reliéfe sa faraón Merenptah chváli svojím vojenským výpadom do Kanaanu okolo roku 1210 pred n. l. Reliéf obsahuje prvú známu mimobiblickú zmienku o Izraeli, ďalší doklad toho, že tento národ skutočne existoval.

Výhoda detailov

Ako sme mohli vidieť, Biblia je plná konkrétnych detailov o ľuďoch, miestach a udalostiach. Tieto detaily umožňujú porovnávať biblické správy s mimobiblickými zdrojmi, a tak nám pomáhajú potvrdiť splnenie biblických proroctiev. Čo sa týka Abraháma a jeho semena, fakty svedčia o tom, že Božie sľuby sa splnili — Abrahámovo semeno sa naozaj stalo národom, bolo zotročené Egypťanmi a neskôr zabralo krajinu Kanaan. To nám pripomína slová jedného z pisateľov Biblie, Petra, ktorý pokorne uznal: „Nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ ​(2. Petra 1:21)

Počas stáročí, ktoré nasledovali po tom, ako Izrael zabral Kanaan, nastal v histórii tohto národa zásadný obrat s tragickými následkami. Biblickí pisatelia predpovedali aj tieto následky, ako budeme vidieť v nasledujúcom čísle.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 17]

POŽEHNANÍM PRE „VŠETKY NÁRODY“

Boh sľúbil, že prostredníctvom Abrahámovho semena sa budú žehnať ľudia ‚zo všetkých národov‘. (1. Mojžišova 22:18) Hlavným dôvodom, prečo Boh sformoval Abrahámovo potomstvo do národa, bolo to, aby z neho mohol vyjsť Mesiáš, ktorý by dal svoj život za celé ľudstvo.c Takže Boží sľub daný Abrahámovi zahŕňa aj vás! V Jánovi 3:16 sa píše: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 17]

PRESNÉ ČASOVÉ ÚDAJE

Príkladom toho, aké užitočné sú presné časové údaje v Biblii, je záznam v 1. Kráľov 6:1, ktorý poukazuje na čas, keď kráľ Šalamún začal s výstavbou chrámu v Jeruzaleme. Čítame tam: „A stalo sa v štyristo osemdesiatom roku [po 479 celých rokoch] po tom, čo synovia Izraela vyšli z egyptskej krajiny, v štvrtom roku [Šalamúnovej vlády] v mesiaci ziv, čiže v druhom mesiaci, po tom, čo sa stal Šalamún kráľom nad Izraelom, že začal stavať Jehovovi dom.“

Podľa biblickej chronológie bol štvrtým rokom Šalamúnovej vlády rok 1034 pred n. l. Ak od tohto roku odpočítame 479 celých rokov, zistíme, že Izraeliti vyšli z Egypta v roku 1513 pred n. l.

[Rámček na strane 18]

ABRAHÁM — SKUTOČNÁ OSOBA

● Hlinené tabuľky datované do začiatku druhého tisícročia pred n. l. obsahujú zoznam miest, ktorých názvy sa zhodujú s menami Abrahámových príbuzných. Patria medzi ne Péleg, Serúg, Náchor, Térach a Háran. (1. Mojžišova 11:17–32)

● V 1. Mojžišovej 11:31 čítame o tom, ako Abrahám so svojou rodinou opustil „Ur Chaldejcov“. Ruiny tohto mesta boli objavené v juhovýchodnom Iraku. V Biblii sa tiež spomína, že Abrahámov otec Térach zomrel v Hárane, ktorý dnes pravdepodobne leží v Turecku, a že Abrahámova manželka Sára zomrela v Hebrone, ktorý je jedným z najstarších, stále obývaných miest Blízkeho východu. (1. Mojžišova 11:32; 23:2)

[Časová os na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ČASOVÁ OS — ABRAHÁMOVO SEMENO A EXODUS IZRAELITOV

štyri generácie Abrahámových potomkov

Lévi

Kohát

Amram

Mojžiš

(pred n. l.)

1843 Abrahám zomiera

1728 Jakob sa spolu s rodinou sťahuje do Egypta

1711 Jakob zomiera

1657 Jozef zomiera

1593 narodenie Mojžiša

1513 Mojžiš vyvádza Izraelitov z Egypta

1473 Mojžiš zomiera. Jozua vedie Izraelitov do Kanaanu

obdobie sudcov

1117 Samuel pomazáva Saula za prvého izraelského kráľa

1107 narodenie Dávida

1070 Dávid sa stáva kráľom Izraela

1034 Šalamún začína stavať chrám

[Obrázok na strane 17]

Táto víťazná stéla s nápisom „Dávidov dom“ je jedným z viacerých zdrojov spomínajúcich kráľov, ktorí boli Abrahámovými potomkami a vládli v Izraeli či v Judsku

[Prameň ilustrácie]

© Israel Museum, Jerusalem/​The Bridgeman Art Library International