Jeruzalem — ,mesto veľkého Kráľa‘

„Neprisahajte... na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa.“ — MATÚŠ 5:34, 35.

1, 2. Čo môže byť pre niektorých ťažké pochopiť v súvislosti s Jeruzalemom?

JERUZALEM — už samotné toto meno vyvoláva v ľuďoch rôznych náboženstiev silné emócie. Keďže o tomto starobylom meste sa často hovorí v správach, nikto z nás ho nemôže len tak prehliadnuť. Žiaľ, mnohé správy ukazujú, že Jeruzalem nie je vždy pokojným miestom.

² To môže v mysli niektorých čitateľov Biblie vyvolať otázky. V minulosti sa totiž meno Jeruzalem skracovalo na Sálem, čo znamená „pokoj“. (1. Mojžišova 14:18; Žalm 76:2; Hebrejom 7:1, 2) Preto si možno položíš otázku: ,Prečo v posledných desaťročiach v meste s týmto menom vládne taký nepokoj?‘

 3. Kde môžeme nájsť spoľahlivé informácie o Jeruzaleme?

³ Ak chceme nájsť odpoveď na túto otázku, musíme sa vrátiť do histórie a zistiť, aký bol Jeruzalem v staroveku. Ale niektorí si možno pomyslia: ,My predsa nemáme čas na štúdium starovekých dejín.‘ No presné poznatky o ranej histórii Jeruzalema majú pre nás všetkých cenu. Prečo je to tak, naznačuje Biblia týmito slovami: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ (Rimanom 15:4) Biblické poznatky o Jeruzaleme nám môžu priniesť útechu — áno, útechu a nádej, že raz zavládne pokoj nielen v tomto meste, ale na celej zemi.

Miesto „Jehovovho trónu“

4, 5. Ako Dávid prispel k tomu, že Jeruzalem získal kľúčovú úlohu v uskutočňovaní Božieho predsavzatia?

⁴ V 11. storočí pred n. l. sa Jeruzalem stal na celom svete známym ako hlavné mesto jedného neohrozeného a pokojného národa. Jehova Boh dal pomazať za kráľa nad týmto starovekým národom — Izraelom — mladého muža Dávida. Dávid a jeho kráľovskí potomkovia začali v Jeruzaleme, v sídle vlády, sedieť „na tróne Jehovovho kraľovania“ čiže na „Jehovovom tróne“. — 1. Paralipomenon 28:5; 29:23.

⁵ Bohabojný muž Dávid — Izraelita z kmeňa Júdu — dobyl Jeruzalem, a tým ho oslobodil spod nadvlády modlárskych Jebuzejcov. Vtedy sa mesto rozkladalo len na vrchu Sion, ktorého názov sa stal synonymom samotného Jeruzalema. Časom dal Dávid preniesť truhlu Božej zmluvy s Izraelom do Jeruzalema, a tam bola umiestnená v stane. Z oblaku nad touto posvätnou Truhlou roky predtým hovorieval Boh so svojím prorokom Mojžišom. (2. Mojžišova 25:1, 21, 22; 3. Mojžišova 16:2; 1. Paralipomenon 15:1–3) Truhla symbolizovala Božiu prítomnosť, lebo skutočným Kráľom Izraela bol Jehova. Preto možno povedať, že Jehova Boh vládol z mesta Jeruzalem v dvojakom zmysle.

 6. Aký sľub dal Jehova v súvislosti s Dávidom a Jeruzalemom?

⁶ Jehova sľúbil Dávidovi, že kraľovanie jeho kráľovského rodu, ktorého symbolom bol Sion čiže Jeruzalem, sa neskončí. To znamenalo, že niekto z Dávidových potomkov zdedí právo vládnuť večne ako Boží Pomazaný — Mesiáš čiže Kristus.a (Žalm 132:11–14; Lukáš 1:31–33) Biblia tiež zjavuje, že tento stály dedič „Jehovovho trónu“ bude vládnuť nad všetkými národmi, nielen v Jeruzaleme. — Žalm 2:6–8; Daniel 7:13, 14.

 7. Ako kráľ Dávid šíril čisté uctievanie?

⁷ Pokusy zosadiť Božieho pomazaného, kráľa Dávida, boli márne. Naopak, nepriateľské národy boli podrobené a hranice Zasľúbenej krajiny boli rozšírené do takej miery, ako si to želal Boh. Dávid využil tento stav na šírenie čistého uctievania. A mnohé z Dávidových žalmov velebia Jehovu ako skutočného Kráľa na Sione. — 2. Samuelova 8:1–15; Žalm 9:1, 11; 24:1, 3, 7–10; 65:1, 2; 68:1, 24, 29; 110:1, 2; 122:1–4.

8, 9. Ako sa pravé uctievanie šírilo z Jeruzalema za vlády kráľa Šalamúna?

⁸ Počas vlády Dávidovho syna Šalamúna uctievanie Jehovu dosiahlo nové vrcholy. Šalamún rozšíril Jeruzalem na sever, takže teraz k nemu patril aj vrch Mória (oblasť dnešného Skalného dómu). Na tejto vyvýšenine mal Šalamún výsadu postaviť veľkolepý chrám na Jehovovu chválu. V Najsvätejšej tohto chrámu bola uložená truhla zmluvy. — 1. Kráľov 6:1–38.

⁹ Kým národ Izrael celým srdcom podporoval Jehovovo uctievanie, ktorého strediskom bol Jeruzalem, tešil sa z pokoja. Tento stav krásne opisujú Písma slovami: „Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori; jedli a pili a radovali sa... A v každom [Šalamúnovom] kraji, všade dookola, preňho nastal mier. A Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom.“ — 1. Kráľov 4:20, 24, 25.

10, 11. Ako archeológia potvrdzuje to, čo Biblia hovorí o Jeruzaleme v čase Šalamúnovej vlády?

¹⁰ Archeologické nálezy podporujú túto správu o Šalamúnovej úspešnej vláde. V knihe The Archaeology of the Land of Israel (Archeológia izraelskej krajiny) profesor Yohanan Aharoni píše: „Bohatstvo, ktoré prúdilo na kráľovský dvor zo všetkých strán, a prekvitajúci obchod... spôsobili prudkú a nápadnú revolúciu v každej oblasti hmotnej kultúry... Zmenu v hmotnej kultúre... vidno nielen na luxusných predmetoch, ale najmä na keramike... Kvalita hrnčiarskych výrobkov a ich vypaľovania sa zlepšila na nepoznanie.“

¹¹ Podobne aj Jerry M. Landay napísal: „Počas vlády Šalamúna sa za tri desaťročia pozdvihla hmotná kultúra Izraela viac ako za predchádzajúce dve storočia. V geologickej vrstve z doby Šalamúna nachádzame zvyšky monumentálnych stavieb, veľkých miest s masívnymi hradbami, rozsiahle obytné štvrte so skupinami dobre vybudovaných príbytkov bohatých obyvateľov, vidíme obrovský pokrok v technickej zručnosti hrnčiarov a v ich výrobných postupoch. Nachádzame aj zvyšky výrobkov predstavujúcich tovar zo vzdialených miest, čo je dokladom rozsiahleho medzinárodného obchodu a výmeny tovaru.“ — The House of David (Dávidov dom).

Od pokoja k spustošeniu

12, 13. Ako došlo k tomu, že v Jeruzaleme už nebolo vyvyšované pravé uctievanie?

¹² Pokoj a blahobyt Jeruzalema, mesta, kde stála Jehovova svätyňa, boli vhodným námetom modlitieb. Dávid napísal: „Proste o pokoj pre Jeruzalem. Tí, ktorí ťa milujú, mesto, budú oslobodení od starostí. Kiež trvá pokoj vnútri tvojho násypu, oslobodenie od starostí vnútri tvojich obytných veží. Kvôli svojim bratom a svojim druhom ja budem teraz hovoriť: ,Kiež je v tebe pokoj.‘“ (Žalm 122:6–8) Hoci Šalamún mal výsadu postaviť v tomto pokojnom meste veľkolepý chrám, nakoniec si zobral veľa pohanských manželiek. V starobe ho zviedli k tomu, že začal podporovať uctievanie falošných bohov tej doby. Toto odpadnutie malo zhubný vplyv na celý národ, lebo krajinu i jej obyvateľov pripravilo o pravý pokoj. — 1. Kráľov 11:1–8; 14:21–24.

¹³ Na začiatku vlády Šalamúnovho syna Rechoboáma sa desať kmeňov vzbúrilo a vytvorilo severné izraelské kráľovstvo. Ľudia v tomto kráľovstve však uctievali modly, a preto Boh dovolil, aby si ich podrobila Asýria. (1. Kráľov 12:16–30) Južné dvojkmeňové judské kráľovstvo malo aj ďalej svoje centrum v Jeruzaleme. Ale časom sa aj oni odvrátili od čistého uctievania, takže Boh dovolil, aby v roku 607 pred n. l. toto spurné mesto zničili Babylončania. Židovskí zajatci sa 70 rokov trápili v zajatí v Babylone. Potom, vďaka Božiemu milosrdenstvu, mali dovolené vrátiť sa do Jeruzalema a obnoviť pravé uctievanie. — 2. Paralipomenon 36:15–21.

14, 15. Ako Jeruzalem znovu získal kľúčovú úlohu po uplynutí babylonského zajatia, ale s akou zmenou?

¹⁴ Zrúcané budovy, ktoré boli 70 rokov opustené, museli byť v tom čase už zarastené burinou. Jeruzalemský múr bol strhnutý a tam, kde boli kedysi brány a podporné veže, boli prázdne miesta. No Židia, ktorí sa vrátili, nestrácali odvahu. Na mieste bývalého chrámu vybudovali oltár a začali každý deň predkladať obete Jehovovi.

¹⁵ Bol to sľubný začiatok, ale tento znovupostavený Jeruzalem už nikdy nemal byť opäť hlavným mestom kráľovstva, v ktorom by na tróne sedel potomok kráľa Dávida. Naopak, nad Židmi vládol miestodržiteľ, ktorého ustanovili babylonskí dobyvatelia, a museli platiť dane svojim perzským pánom. (Nehemiáš 9:34–37) No hoci bol Jeruzalem ,šliapaný‘, ešte stále to bolo jediné mesto na celej zemi, ktorému Jehova Boh prejavoval mimoriadnu priazeň. (Lukáš 21:24) Ako centrum čistého uctievania predstavovalo aj Božie právo na zvrchovanú vládu nad zemou prostredníctvom potomka kráľa Dávida.

Odpor okolitých vyznávačov falošného náboženstva

16. Prečo Židia, ktorí sa vrátili z Babylona, prerušili obnovu Jeruzalema?

¹⁶ Židia, ktorí sa vrátili z vyhnanstva do Jeruzalema, čoskoro položili základy nového chrámu. Ale okolití vyznávači falošného náboženstva poslali ohováračský list perzskému kráľovi Artaxerxovi, v ktorom tvrdili, že Židia sa chcú vzbúriť. Artaxerxes teda zakázal pokračovať vo výstavbe Jeruzalema. Keby si vtedy žil v tom meste, určite by si si kládol otázku, čo bude s týmto mestom v budúcnosti. Ako sa ukázalo, Židia prerušili výstavbu chrámu a pohrúžili sa do vlastných hmotárskych záujmov. — Ezdráš 4:11–24; Haggeus 1:2–6.

17, 18. Prostredníctvom koho Jehova zabezpečil, aby bol Jeruzalem znovu postavený?

¹⁷ Asi 17 rokov po návrate Židov Boh vzbudil prorokov Haggea a Zechariáša, aby napravili zmýšľanie jeho ľudu. Židia, pohnutí k pokániu, začali znova stavať chrám. Medzitým sa kráľom Perzie stal Dárius. Potvrdil platnosť príkazu kráľa Cýra, aby bol jeruzalemský chrám znovu postavený. Dárius poslal list susedom Židov, v ktorom ich upozorňoval, aby ,si udržiavali od Jeruzalema odstup‘, a uviedol, že stavba bude finančne podporovaná z kráľovských daní, aby mohlo byť stavebné dielo dokončené. — Ezdráš 6:1–13.

¹⁸ Židia dokončili chrám v 22. roku svojho návratu. Určite chápeš, že tento míľnik bol niečím, čo si zaslúžilo oslavu spojenú s veľkou radosťou. No značná časť Jeruzalema a jeho múrov ešte stále ležala v troskách. Mestu začala byť venovaná potrebná pozornosť „za dní miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza Ezdráša, odpisovača“. (Nehemiáš 12:26, 27) A tak na konci piateho storočia pred n. l. bol Jeruzalem už celkom zrekonštruovaný ako významné mesto starovekého sveta.

Prichádza Mesiáš!

19. Ako Mesiáš uznal jedinečné postavenie Jeruzalema?

¹⁹ Presuňme sa teraz o niekoľko storočí ďalej, k udalosti univerzálneho významu, k narodeniu Ježiša Krista. Anjel Jehovu Boha povedal Ježišovej panenskej matke: „Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida... a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lukáš 1:32, 33) Po rokoch predniesol Ježiš svoju slávnu Kázeň na vrchu. V nej poskytol povzbudenie a rady k mnohým veciam. Napríklad nabádal svojich poslucháčov, aby plnili svoje sľuby Bohu, ale aby sa tiež vyvarovali ľahkomyseľných prísah. Ježiš povedal: „Počuli ste, že bolo povedané tým za dávnych čias: ‚Nebudeš prisahať bez toho, že by si splnil, ale splníš Jehovovi slávnostné sľuby.‘ Avšak ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte ani na nebo, lebo je Božím trónom; ani na zem, lebo je podnožou jeho nohám; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa.“ (Matúš 5:33–35) Stojí za povšimnutie, že Ježiš uznal výnimočné postavenie Jeruzalema — postavenie, z ktorého sa toto mesto tešilo celé stáročia. Áno, bolo to ,mesto veľkého Kráľa‘, Jehovu Boha.

20, 21. Aká zásadná zmena nastala v postoji mnohých ľudí žijúcich v Jeruzaleme?

²⁰ Ježiš sa na konci svojho pozemského života predstavil obyvateľom Jeruzalema ako ich náležite pomazaný kráľ. Mnohí reagovali na túto vzrušujúcu udalosť tak, že radostne volali: „Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene! Požehnané je prichádzajúce kráľovstvo nášho otca Dávida!“ — Marek 11:1–10; Ján 12:12–15.

²¹ O necelý týždeň však zástupy ľudí dovolili jeruzalemským náboženským vodcom, aby ich obrátili proti Ježišovi. Ten upozorňoval na to, že mesto Jeruzalem i celý národ stratia svoje výsadné postavenie pred Bohom. (Matúš 21:23, 33–45; 22:1–7) Ježiš napríklad vyhlásil: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ (Matúš 23:37, 38) V čase Pesachu v roku 33 n. l. odporcovia dali Ježiša vonku za Jeruzalemom nespravodlivo popraviť. No Jehova vzkriesil svojho Pomazaného a obdaril ho nesmrteľným duchovným životom na nebeskom Sione, z čoho môžeme mať všetci úžitok. — Skutky 2:32–36.

22. Aké uplatnenie mali po Ježišovej smrti mnohé zmienky o Jeruzaleme?

²² Odvtedy väčšine nesplnených proroctiev o Sione čiže o Jeruzaleme možno rozumieť tak, že sa vzťahujú na nebeské usporiadanie alebo na Ježišových pomazaných nasledovníkov. (Žalm 2:6–8; 110:1–4; Izaiáš 2:2–4; 65:17, 18; Zechariáš 12:3; 14:12, 16, 17) Viacero zmienok o „Jeruzaleme“ alebo o „Sione“ napísaných po Ježišovej smrti má zjavne symbolický význam a nevzťahuje sa na doslovné mesto alebo miesto. (Galaťanom 4:26; Hebrejom 12:22; 1. Petra 2:6; Zjavenie 3:12; 14:1; 21:2, 10) Konečný dôkaz, že Jeruzalem už nie je „mestom veľkého Kráľa“, bol podaný v roku 70 n. l., keď ho rímske vojská spustošili, ako prorokoval Daniel a Ježiš Kristus. (Daniel 9:26; Lukáš 19:41–44) Ani biblickí pisatelia, ani sám Ježiš nepredpovedali, že by neskôr pozemský Jeruzalem znovu získal mimoriadnu priazeň Jehovu Boha, z ktorej sa tešil kedysi. — Galaťanom 4:25; Hebrejom 13:14.

Ukážka trvalého pokoja

23. Prečo by sme sa mali zaujímať o Jeruzalem?

²³ Keď sa človek pozrie na ranú históriu pozemského Jeruzalema, nemožno poprieť, že toto mesto bolo počas pokojnej vlády kráľa Šalamúna verné významu svojho mena — „Vlastníctvo [alebo Základ] dvojnásobného pokoja“. To však bola iba malá ukážka pokoja a prosperity, z ktorej sa čoskoro budú tešiť ľudia milujúci Boha, ktorí budú žiť na zemi premenenej na raj. — Lukáš 23:43.

24. Čo sa môžeme dozvedieť z podmienok, ktoré existovali za vlády Šalamúna?

²⁴ Sedemdesiaty druhý žalm odzrkadľuje podmienky, ktoré existovali počas vlády kráľa Šalamúna. Ale táto krásna pieseň je aj proroctvom o požehnaniach pre ľudstvo pod nebeskou vládou Mesiáša, Ježiša Krista. Žalmista o ňom spieval: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac... On oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná. Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ — Žalm 72:7, 8, 12–14, 16.

25. Prečo by sme sa mali chcieť dozvedieť o Jeruzaleme viac?

²⁵ Akú útechu a nádej poskytujú tieto slová ľuďom milujúcim Boha v Jeruzaleme i všade inde na zemi! Aj ty môžeš byť medzi tými, ktorí sa budú tešiť z celosvetového pokoja pod vládou mesiášskeho Božieho Kráľovstva. Poznanie minulosti Jeruzalema nám môže pomôcť pochopiť Božie predsavzatie s ľudstvom. Nasledujúce články sa budú sústreďovať na udalosti, ktoré sa udiali v siedmom a ôsmom desaťročí po návrate Židov z babylonského zajatia. Poskytuje to útechu všetkým, ktorí túžia prijateľne uctievať Jehovu Boha, Veľkého Kráľa.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ako sa Jeruzalem stal miestom „Jehovovho trónu“?

◻ Akú významnú úlohu mal Šalamún v podpore pravého uctievania?

◻ Ako vieme, že Jeruzalem prestal byť centrom Jehovovho uctievania?

◻ Prečo sa chceme dozvedieť o Jeruzaleme viac?

[Obrázok na strane 10]

Dávidovo mesto bolo na južnej časti pahorka, ale Šalamún rozšíril mesto na sever a postavil tam chrám

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Prameň ilustrácie na strane 8]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.