Šunem — mesto vyznačujúce sa láskou i násilím
NA JUHU Galiley, na východnom konci nížiny Jezreel, ležalo mesto Šunem. Toto malé mesto bolo svedkom dvoch z najvýznamnejších bitiek biblickej histórie, ale bolo preslávené aj ako rodisko dvoch žien, ktoré sú príkladom lojálnej lásky.
Za Šunemom sa dvíhal pahorok pokladaný za pahorok Móre, zatiaľ čo na druhej strane roviny, asi 8 kilometrov odtiaľ, stál vrch Gilboa. Medzi týmito dvoma vrchmi bola dobre zavlažovaná, úrodná krajina — jedna z najproduktívnejších oblastí celého Izraela.
Táto krajina okolo Šunemu s bujnou vegetáciou je pozadím jedného z najokúzľujúcejších príbehov lásky, ktoré boli kedy vyrozprávané — Šalamúnovej piesne. Táto pieseň hovorí o krásnom vidieckom dievčati, ktoré si zvolilo radšej sa vydať za svojho pastierskeho druha než prijať ponuku kráľa Šalamúna a stať sa jednou z jeho manželiek. Šalamún použil všetku svoju múdrosť a bohatstvo, aby si získal jej srdce. Znovu a znovu ju chválil: „Kto je tá žena, ktorá pozerá dole ako úsvit, krásna ako spln mesiaca, čistá ako žiariace slnko?“ A sľúbil, že ju zahrnie všetkými klenotmi, aké by si len mohla predstaviť. — Šalamúnova pieseň 1:11; 6:10.
Aby jej dal okúsiť kráľovský život, Šalamún ju zobral so sebou do Jeruzalema a začlenil ju do svojej suity, sprevádzanej jeho 60 najvyberanejšími vojakmi. (Šalamúnova pieseň 3:6–11) Ubytoval ju na svojom kráľovskom dvore, ktorý bol taký pôsobivý, že keď ho videla kráľovná zo Šeby, „nezostal v nej už žiaden duch“. — 1. Kráľov 10:4, 5.
Ale toto dievča zo Šunemu bolo lojálne pastierskemu chlapcovi. „Ako jabloň medzi lesnými stromami,“ povedala, „taký je môj milý.“ (Šalamúnova pieseň 2:3) Nech sa Šalamún teší zo svojich tisíc viníc. Jedna vinica — spolu s jej milým — jej stačila. Jej lásku nebolo možné zlomiť. — Šalamúnova pieseň 8:11, 12.
V Šuneme žila ešte ďalšia krásna žena. O jej telesnej kráse nevieme nič, ale určite mala krásne srdce. Biblia hovorí, že ‚sa obmedzila‘ — čiže vynaložila mnoho námahy —, aby poskytla prorokovi Elizeovi pravidelnú stravu a ubytovanie. — 2. Kráľov 4:8–13.
Môžeme si predstaviť, ako sa Elizeus vďačne vracia po dlhej, únavnej ceste do malej podkrovnej izby, ktorú mu s manželom pripravila. Pravdepodobne zavítal do jej domu veľa ráz, keďže jeho služba trvala 60 rokov. Prečo táto šunamitská žena trvala na tom, aby Elizeus zostal v ich dome vždy, keď prechádzal okolo? Pretože si vážila Elizeovu prácu. Tento pokorný, nesebecký prorok slúžil ako svedomie národa, keď pripomínal kráľom, kňazom a obyčajnému ľudu ich povinnosť slúžiť Jehovovi.
Šunamitská žena nepochybne patrila k ľuďom, ktorých mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Kto prijíma proroka, pretože je prorok, dostane odmenu proroka.“ (Matúš 10:41) Jehova dal tejto bohabojnej žene mimoriadnu odmenu. Hoci bola mnoho rokov neplodná, porodila syna. Aj o niekoľko rokov neskôr dostala božskú pomoc, keď krajinu ničil sedemročný hlad. Tento vzrušujúci záznam nám pripomína, že láskavosť, ktorú preukazujeme Božím služobníkom, náš nebeský Otec nikdy nenechá bez povšimnutia. — 2. Kráľov 4:13–37; 8:1–6; Hebrejom 6:10.
Dve rozhodujúce bitky
Hoci sa na Šunem spomína ako na domov týchto dvoch lojálnych žien, bol tiež svedkom dvoch bitiek, ktoré zmenili beh izraelských dejín. Blízko Šunemu bolo ideálne bojisko — rovina medzi vrchmi Móre a Gilboa. Vojenskí velitelia v biblických časoch vždy táborili tam, kde bola hojná zásoba vody, vyvýšenina, ktorá poskytovala ochranu, a ak bolo možné, dominantná pozícia s výhľadom na suchú údolnú rovinu s dostatočným priestorom na obratné riadenie oddielov ľudí, koní a vozov. Šunem a Gilboa ponúkali takéto výhody.
V období sudcov armáda 135 000 Madiancov, Amalekitov a ďalších táborila na rovine pred pahorkom Móre. Ich ťavy boli ‚také početné ako zrnká piesku, ktoré sú na morskom pobreží‘. (Sudcovia 7:12) Oproti nim na druhej strane roviny pri prameni Charod na úpätí vrchu Gilboa boli Izraeliti pod vedením sudcu Gedeona, ktorý mal len 32 000 vojakov.
V dňoch pred bitkou sa každá strana pokúšala druhú stranu demoralizovať. Hordy vysmievajúcich sa oddielov, vojenské ťavy, vozy a kone mohli vyvolať u peších vojakov strach. Na Madiancov — ktorí už boli na mieste, keď sa Izraeliti zhromažďovali — bol nepochybne desivý pohľad. Keď sa Gedeon spýtal: „Kto sa bojí a chveje sa?“ dve tretiny jeho armády na to reagovali tak, že odišli z bojiska. — Sudcovia 7:1–3.
Len 10 000 izraelských vojakov teraz uprene hľadelo na druhú stranu roviny na 135 000 nepriateľských vojakov, ale zanedlho Jehova znížil počet izraelských vojakov len na 300. Podľa izraelského zvyku bola táto malá skupina rozdelená do troch oddielov. Pod rúškom tmy sa rozišli a zaujali svoje miesta na troch stranách nepriateľského tábora. Potom tých 300 na príkaz Gedeona rozbilo džbány, v ktorých mali ukryté pochodne, zdvihli tieto pochodne do výšky a kričali: „Meč Jehovov a Gedeonov!“ Zatrúbili na rohoch a trúbili ďalej. V tme si vystrašený, zmätený zástup vojakov myslel, že ich napadlo 300 skupín. Jehova obrátil jedného proti druhému a „celý tábor sa dal do behu a prepukol v krik a utekal“. — Sudcovia 7:15–22; 8:10.
Druhá bitka sa odohrala blízko Šunemu v čase kráľa Saula. Biblia podáva správu, že „sa Filištínci zhromaždili spolu a prišli a utáborili sa v Šunem. Saul teda zhromaždil celý Izrael a utáborili sa v Gilboe,“ presne tak ako pred rokmi Gedeonova armáda. Ale Saul na rozdiel od Gedeona mal slabú dôveru v Jehovu a radšej sa dopytoval špiritistického média v En-dore. Keď videl tábor Filištíncov, „dostal strach, a jeho srdce sa veľmi rozochvelo“. V bitke, ktorá nasledovala, sa Izraeliti dali na útek a utrpeli ťažkú porážku. Saul i Jonatán prišli o život. — 1. Samuelova 28:4–7; 31:1–6.
Tak sa dejiny Šunemu stali význačnými láskou i násilím, dôverou v Jehovu i spoliehaním sa na démonov. Dve ženy v tejto údolnej rovine prejavili stálosť v láske a pohostinnosti a dvaja izraelskí vodcovia bojovali v rozhodujúcich bitkách. Všetky štyri príklady poukazujú na dôležitosť spoliehania sa na Jehovu, ktorý vždy odmení tých, ktorí mu slúžia.
[Obrázok na strane 31]
Dnešná dedina Sulam na mieste starovekého Šunemu v pozadí s pahorkom Móre
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.