Napodobňujte ich vieru
Konala múdro, odvážne a nesebecky
ESTER sa pomalými krokmi blíži k trónu. Srdce jej ide vyskočiť z hrude. Predstavte si to ticho, ktoré sa razom rozhostilo vo veľkej kráľovskej sieni perzského paláca v Šušane. V tom tichu Ester počuje aj svoje ľahké kroky a šuchot svojich kráľovských šiat. Teraz si nemôže dovoliť, aby jej pozornosť odpútavala nádhera kráľovského dvora, impozantné stĺpy či bohato vyrezávaný strop z cédrov dovezených zo vzdialeného Libanonu. Všetka jej pozornosť je v tejto chvíli zameraná na muža, ktorý sedí na tróne a v ktorého rukách je jej vlastný život.
Ako sa Ester približuje k trónu, kráľ ju uprene sleduje. Nato k nej vystiera svoje zlaté žezlo. Je to jednoduché gesto, ale pre Ester znamená život, lebo kráľ jej tak dáva najavo, že jej odpúšťa priestupok, ktorého sa práve dopustila — objavila sa pred ním bez pozvania. Ester prichádza až k trónu, vystiera ruku a plná vďačnosti dotýka sa vrcholku žezla. (Ester 5:1, 2)a
Celý vzhľad kráľa Ahasvera svedčil o jeho nesmiernom bohatstve a moci. Kráľovské rúcho perzských vládcov tých čias mohlo mať údajne hodnotu stoviek miliónov dolárov. Ester však pobadala v kráľových očiach určité teplo — svojím spôsobom ju miloval. Povedal jej: „Čo máš, kráľovná Ester, a aká je tvoja prosba? Do polovice kráľovstva — to sa ti dá!“ (Ester 5:3)
Ester už prejavila pozoruhodnú vieru a odvahu — prišla pred kráľa, aby ochránila svoj ľud pred úkladným plánom na ich vyhladenie. Túto časť úlohy úspešne zvládla, ale to ťažšie ju ešte len čakalo. Musela tohto pyšného monarchu presvedčiť, že jeho radca, ktorý mal jeho najväčšiu dôveru, je zlý človek, ktorému sa ľsťou podarilo dosiahnuť, aby kráľ odsúdil Esterin ľud na smrť. Ako ho o tom presvedčila a čo sa môžeme naučiť z jej príkladu viery?
Múdro zvolila „čas hovoriť“
Mala Ester odhaliť kráľovi celú záležitosť v prítomnosti všetkých jeho dvoranov? To by preňho mohlo byť pokorujúce a jeho radca Háman by tým mohol získať čas, aby jej obvinenia spochybnil. Teda čo Ester urobila? Múdry kráľ Šalamún stáročia predtým pod Božou inšpiráciou napísal: „Na všetko je ustanovený čas... čas mlčať a čas hovoriť.“ (Kazateľ 3:1, 7) Verný Boží služobník Mardocheus svojej adoptívnej dcére v priebehu rokov určite vštepoval takéto zásady. A tak Ester istotne chápala, aké je dôležité dobre si zvoliť „čas hovoriť“.
Ester povedala: „Ak sa to kráľovi naozaj zdá dobré, nech príde dnes kráľ s Hámanom na hostinu, ktorú som preňho urobila.“ (Ester 5:4) Kráľ jej pozvanie prijal a dal zavolať aj Hámana. Vidíte, ako múdro si Ester počínala? Zachovala dôstojnosť svojho manžela a vytvorila vhodnejšie podmienky na to, aby mu mohla odhaliť svoje obavy.
Niet pochýb o tom, že Ester hostinu starostlivo pripravila a urobila všetko pre to, aby svojmu manželovi v každej maličkosti ulahodila. Nechýbalo ani kvalitné víno na navodenie dobrej nálady. (Žalm 104:15) Ahasver sa na hostine cítil veľmi dobre a znovu sa Ester opýtal, aká je jej prosba. Bola toto tá správna chvíľa, aby Ester prehovorila?
Ester si to nemyslela a pozvala kráľa a Hámana na hostinu ešte aj na druhý deň. (Ester 5:7, 8) Prečo tak otáľala? Pamätajme na to, že podľa kráľovho výnosu čakala celý Esterin ľud smrť. Keďže išlo o tak veľa, Ester si potrebovala byť istá, že vystihne tú správnu chvíľu. A tak sa rozhodla počkať a tým si vytvorila ďalšiu príležitosť, aby dala svojmu manželovi najavo, ako veľmi si ho váži.
Trpezlivosť je veľmi vzácna vlastnosť. Hoci bola Ester rozrušená a veľmi túžila povedať, čo ju ťaží, trpezlivo čakala na tú správnu chvíľu. Môžeme sa od nej veľa naučiť, lebo asi každý z nás občas vidí niečo, čo treba napraviť. Ak chceme niekoho povolaného presvedčiť, aby riešil nejaký problém, možno bude potrebné, aby sme napodobnili Ester a boli trpezliví. V Prísloviach 25:15 sa píše: „Trpezlivosť zapôsobí na veliteľa a mierny jazyk, ten môže zlomiť kosť.“ Ak budeme trpezlivo čakať na tú správnu chvíľu a budeme hovoriť s miernosťou tak ako Ester, môžeme zlomiť aj odpor tvrdý ako kosť. Požehnal Esterin Boh, Jehova, jej trpezlivosť a múdrosť?
Trpezlivosť dláždi cestu spravodlivosti
Vďaka Esterinej trpezlivosti nabrali udalosti pozoruhodný spád. Háman odišiel z prvej hostiny „rozradostnený a s veselým srdcom“, celý uveličený z toho, že si u kráľa a kráľovnej získal takú priazeň. Keď však prechádzal hradnou bránou, zbadal Mardochea, toho Žida, ktorý mu stále odmietal preukazovať zvláštnu poctu. Mardocheus to však nerobil z neúcty, ale preto, aby si zachoval čisté svedomie a svoj vzťah k Jehovovi Bohu. No Hámana „hneď naplnil zúrivý hnev“. (Ester 5:9)
Keď Háman povedal svojej manželke a priateľom, ako ho Mardocheus ponižuje, tí naňho naliehali, aby dal postaviť obrovský, vyše 22-metrový kôl a potom aby požiadal kráľa o dovolenie povesiť naň Mardochea. Hámanovi sa táto myšlienka páčila a ihneď to zariadil. (Ester 5:12–14)
V tú noc zažil kráľ niečo nezvyčajné. „Opustil [ho] spánok,“ hovorí Biblia, a preto prikázal, aby mu priniesli knihu štátnych záznamov a nahlas mu z nej čítali. Pri čítaní sa dostali aj k správe o vražednom sprisahaní proti nemu. Kráľ si na to pamätal. Muži, ktorí ho chceli zabiť, boli chytení a popravení. Čo sa však stalo s tým mužom, ktorý ich úklad odhalil, s Mardocheom? Kráľ náhle spozornel a opýtal sa, ako bol za to Mardocheus odmenený. Čo mu odpovedali jeho slúžiaci? Ten muž nedostal nijakú odmenu. (Ester 6:1–3)
Kráľ bol rozrušený. Chcel vedieť, kto z dvorných úradníkov je nablízku, aby mu pomohol napraviť túto chybu. A ktože to nestojí na nádvorí? Nik iný ako Háman. Prišiel dosť zavčasu, zdá sa, lebo sa nevedel dočkať, kedy dostane od kráľa povolenie popraviť Mardochea. Ale skôr než mohol predniesť svoju žiadosť, kráľ sa ho opýtal, ako by čo najlepšie poctil muža, ktorý získal kráľovu priazeň. Háman usúdil, že kráľ má na mysli jeho. A tak vymyslel naozaj veľkolepú poctu: Nech toho muža oblečú do kráľovského rúcha, nech ho posadia na kráľovho vlastného koňa a nech ho jeden vysoký úradník sprevádza po Šušane a prevoláva mu na slávu tak, aby to všetci počuli. Predstavte si Hámanov výraz tváre, keď sa dozvedel, že tým mužom, ktorému má byť preukázaná pocta, je Mardocheus! A koho kráľ poveril tým, aby Mardocheovi prevolával na slávu? Hámana! (Ester 6:4–10)
Háman si so sebazaprením odbavil túto preňho ponižujúcu povinnosť a potom celý zúfalý utekal domov. Jeho manželka a priatelia mu však povedali, že tento zvrat udalostí nie je predzvesťou ničoho dobrého a že boj proti Židovi Mardocheovi určite prehrá. (Ester 6:12, 13)
Vďaka tomu, že Ester bola trpezlivá a počkala ešte jeden deň, kým svoju žiadosť predložila kráľovi, bol čas na to, aby si Háman sám vykopal jamu, ktorú chystal pre Mardochea. A nemohol stáť za kráľovou bezsennou nocou Jehova? (Príslovia 21:1) Nie div, že nás Božie Slovo povzbudzuje „čakať na Boha“. (Micheáš 7:7) Keď čakáme na Boha, možno zistíme, že jeho riešenie nášho problému je neporovnateľne lepšie než čokoľvek, čo by sme mohli vymyslieť my.
Odvážne prehovorila
Ester sa už ďalej neodvažovala skúšať kráľovu trpezlivosť. Na druhej hostine musí kráľovi všetko povedať. Ale ako? Ako sa ukázalo, sám kráľ jej na to dal príležitosť, keď sa jej znova opýtal, aká je jej žiadosť. (Ester 7:2) Pre Ester nadišiel „čas hovoriť“.
Asi si vieme predstaviť, ako sa Ester najprv v duchu pomodlila k svojmu Bohu a potom vyslovila tieto slová: „Ak som našla priazeň v tvojich očiach, kráľu, a ak sa to kráľovi zdá dobré, nech je mi na moju prosebnú žiadosť daná moja vlastná duša a na moju prosbu môj ľud.“ (Ester 7:3) Všimnite si, že Ester kráľa uistila, že rešpektuje jeho úsudok v tom, čo sa mu zdá dobré. Ako sa len líšila od Vašti, kráľovej bývalej manželky, ktorá svojho manžela vedome ponížila! (Ester 1:10–12) Ester tiež kráľovi nevyčítala, že je nerozumný, keď verí Hámanovi. Prosila ho len, aby ju ochránil, lebo jej išlo o život.
Jej prosba na kráľa určite zapôsobila a zároveň ho prekvapila. Kto by sa opovážil ohroziť jeho kráľovskú manželku? Ester pokračovala: „Boli sme totiž predaní, ja a môj ľud, aby sme boli vyhladení, zabití a zničení. Keby sme boli predaní iba za otrokov a iba za slúžky, bola by som mlčala. Ale tá tieseň nie je vhodná, keď je na škodu kráľovi.“ (Ester 7:4) Všimnite si, že Ester objasnila kráľovi problém otvorene, ale dodala, že keby im hrozilo len otroctvo, mlčala by. Táto genocída by však samotného kráľa stála príliš veľa na to, aby zostala ticho.
Z Esterinho príkladu sa môžeme veľa naučiť o umení presviedčať. Ak budete niekedy potrebovať predložiť nejaký vážny problém blízkej osobe alebo človeku vo vyššom postavení, trpezlivosť, úcta a otvorenosť vám môžu veľmi pomôcť. (Príslovia 16:21, 23)
Ahasver sa dožadoval vysvetlenia: „Kto to je a kde je ten, kto sa osmelil konať takýmto spôsobom?“ Predstavte si, ako Ester ukazuje prstom na Hámana a hovorí: „Ten muž, ten protivník a nepriateľ, je tento zlý Háman.“ Vzduch v hodovnej miestnosti zhustol. Hámana prenikla hrôza. Predstavte si, ako do tváre náladového monarchu stúpa červeň, keď začína chápať, že jeho radca, ktorému dôveroval, ho podvodom naviedol podpísať nariadenie, ktorým vyniesol ortieľ smrti nad svojou vlastnou milovanou manželkou! Kráľ sa vyrútil do záhrady, aby nadobudol stratenú rovnováhu. (Ester 7:5–7)
Háman, odhalený ako zbabelý intrigán, ktorým aj bol, sa vrhol kráľovnej k nohám. Keď sa kráľ vrátil do miestnosti a zbadal Hámana, ako leží na Esterinom ležadle a prosí ju o milosť, v zúrivosti ho obvinil z pokusu o znásilnenie kráľovnej v kráľovom vlastnom dome. Tieto slová znamenali pre Hámana rozsudok smrti. Prikryli mu tvár a odviedli ho odtiaľ. Potom jeden z dvorných úradníkov povedal kráľovi o obrovskom kole, na ktorý Háman zamýšľal povesiť Mardochea. Ahasver okamžite nariadil, aby naň povesili Hámana. (Ester 7:8–10)
V dnešnom nespravodlivom svete môže človek ľahko nadobudnúť dojem, že spravodlivosti sa nikdy nedočká. Mali ste aj vy niekedy takýto pocit? Ester nikdy neprepadla zúfalstvu ani cynizmu, nikdy nestratila vieru. Keď nastal čas, odvážne prehovorila v záujme toho, čo bolo správne, a ostatné už nechala v Jehovových rukách. Vezmime si z nej príklad! Jehova sa odvtedy nezmenil. Ani dnes nie je preňho ťažké spôsobiť, aby sa skazení a prefíkaní ľudia chytili do vlastnej pasce, tak ako to urobil v prípade Hámana. (Žalm 7:11–16)
Konala nesebecky v záujme Jehovu a jeho ľudu
Nakoniec sa kráľ dozvedel, kto je Mardocheus — že to nie je len jeho lojálny záchranca pred sprisahaním, ale aj adoptívny otec jeho manželky Ester. Ahasver dosadil Mardochea za ministerského predsedu namiesto Hámana. Hámanov dom so všetkým jeho obrovským bohatstvom dal Ester a tá nad ním dosadila Mardochea. (Ester 8:1, 2)
Mohla si teraz Ester, keď už boli obaja s Mardocheom v bezpečí, zložiť ruky do lona? Iba ak by bola sebecká. V tých chvíľach sa už Hámanov výnos o vyvraždení Židov šíril do všetkých kútov ríše. Háman predtým hádzal lósy, čiže Pur — čo bola zjavne forma špiritizmu —, aby určil príhodný čas na uskutočnenie tohto krutého útoku. (Ester 9:24–26) Do toho dňa chýbalo ešte niekoľko mesiacov, ale rýchlo sa približoval. Dalo sa tejto pohrome ešte nejako zabrániť?
Ester opäť nesebecky riskovala život, keď sa ešte raz objavila pred kráľom bez oficiálneho pozvania. Tentoraz sa prišla prihovárať za svoj ľud a s plačom prosila svojho manžela, aby zrušil ten hrozný výnos. Ale zákony, ktoré raz boli vydané v mene perzského vládcu, sa nedali zrušiť. (Daniel 6:12, 15) A tak dal kráľ Ester a Mardocheovi oprávnenie vydať nové zákony. Bolo zverejnené druhé vyhlásenie, ktoré oprávňovalo Židov brániť sa. Kuriéri na koňoch uháňali do všetkých kútov ríše, aby Židom priniesli túto dobrú správu. V srdciach mnohých sa opäť rozhorela nádej. (Ester 8:3–16) Predstavme si, ako sa Židia po celej rozľahlej Perzskej ríši ozbrojujú a pripravujú sa na boj, čo by bez tohto nového výnosu nemohli urobiť. Dôležitejšie však bolo, či bude „Jehova vojsk“ so svojím ľudom. (1. Samuelova 17:45)
Keď napokon nadišiel rozhodujúci deň, Boží ľud bol pripravený. Na stranu Židov sa teraz postavili aj mnohí vysokí perzskí úradníci, keďže sa rozchýrilo, že novým ministerským predsedom sa stal Žid Mardocheus. Jehova dal svojmu ľudu veľké víťazstvo. Nepochybne sa postaral o to, aby nepriatelia utrpeli drvivú porážku a nemohli pripraviť Božiemu ľudu strašnú odvetu.b (Ester 9:1–6)
Okrem toho Mardocheus ako správca Hámanovho domu by nikdy nebol v bezpečí, kým by bolo desať synov toho zlého človeka nažive. Aj oni boli zabití. (Ester 9:7–10) Tým sa naplnilo biblické proroctvo, lebo Boh už predtým predpovedal úplné zničenie Amalekitov, ktorí sa prejavili ako podlí nepriatelia jeho ľudu. (5. Mojžišova 25:17–19) Hámanovi synovia zrejme patrili k úplne posledným členom tohto národa určeného na vyhladenie.
Ester už ako mladá musela niesť na svojich pleciach veľmi ťažké bremená. Podieľala sa napríklad na vydaní kráľovských výnosov týkajúcich sa vojny a popráv. Určite to nebolo ľahké. Ale Jehovovou vôľou bolo, aby bol jeho ľud ochránený pred zničením, veď z tohto národa mal vyjsť sľúbený Mesiáš, jediný zdroj nádeje pre celé ľudstvo! (1. Mojžišova 22:18) Dnešní Boží služobníci sú šťastní, že vedia, že keď Mesiáš, Ježiš, prišiel na zem, prikázal svojim nasledovníkom, aby sa už nezapájali do doslovných vojen. (Matúš 26:52)
Kresťania však vedú duchovný boj; Satan je stále viac odhodlaný zničiť našu vieru v Jehovu Boha. (2. Korinťanom 10:3, 4) Je určite požehnaním, že môžeme mať pred sebou taký príklad, akým je Ester! Kiež aj my prejavujeme vieru tým, že múdro a trpezlivo používame umenie presviedčať, tým, že prejavujeme odvahu, a tým, že sme ochotní nesebecky sa zastávať Božieho ľudu.
[Poznámky pod čiarou]
a V predchádzajúcom článku tohto seriálu sme sa dozvedeli, že Ester bola sirota, ktorú si adoptoval jej oveľa starší bratranec Mardocheus a ktorá bola neskôr vybratá, aby sa stala manželkou perzského kráľa Ahasvera. Kráľov radca Háman zosnoval podlé sprisahanie, aby vyhladil Mardocheov ľud, teda všetkých Židov. Mardocheus presvedčil Ester, aby predstúpila pred kráľa a prosila o milosť pre svoj ľud. (Pozri článok „Napodobňujte ich vieru — Postavila sa za Boží ľud“ v Strážnej veži z 1. októbra 2011.)
b Kráľ dovolil Židom bojovať aj na druhý deň, aby dovŕšili víťazstvo nad svojimi nepriateľmi. (Ester 9:12–14) Dodnes si Židia toto víťazstvo každoročne pripomínajú v mesiaci adar, ktorý zodpovedá koncu februára a začiatku marca. Tento sviatok sa nazýva Purim podľa lósov, ktoré hádzal Háman, keď chcel zničiť Izrael.
[Rámček na strane 28]
Otázky ku knihe Ester
Prečo Mardocheus dovolil, aby sa Ester vydala za pohana?
Niektorí učenci zastávajú názor, že Mardocheus bol bezzásadový prospechár, ktorý chcel vydať Ester za kráľa z túžby po významnom postavení. Takýto názor však nemá žiadne opodstatnenie. Mardocheus ako bohabojný Žid by takýto zväzok určite nepodporoval. (5. Mojžišova 7:3) Staroveká židovská tradícia hovorí, že Mardocheus sa tomuto manželstvu snažil zabrániť. Zdá sa nepravdepodobné, že by on alebo Ester ako cudzinci v krajine ovládanej absolútnym vládcom, ktorý bol považovaný za boha, mali nejako na výber. Časom sa ukázalo, že Jehova využil toto manželstvo, aby ochránil svoj ľud. (Ester 4:14)
Prečo v knihe Ester nie je žiadna zmienka o Božom osobnom mene Jehova?
Je zjavné, že túto knihu pod inšpiráciou napísal Mardocheus. Možno sa spočiatku nachádzala medzi perzskými úradnými záznamami a až neskôr bola prenesená do Jeruzalema. Keby v nej bolo použité Jehovovo meno, ctitelia perzských bohov by ju možno chceli zničiť. V každom prípade je v tomto príbehu zjavná Jehovova ruka. Je zaujímavé, že v pôvodnom hebrejskom texte, napríklad v Ester 1:20, je Božie osobné meno ukryté v akrostichu, teda zdá sa, že slová vo veršoch boli zámerne zvolené tak, aby prvé alebo posledné písmená za sebou nasledujúcich slov tvorili Božie meno.
Je kniha Ester historicky nepresná?
Kritici to tvrdia. Niektorí učenci však poukazujú na to, že pisateľ tejto knihy očividne veľmi dobre poznal perzskú kráľovskú rodinu a kráľovský dvor, ako aj perzskú architektúru a zvyky. Je pravda, že vo svetských dokumentoch, ktoré sa zachovali, nie je žiadna zmienka o kráľovnej Ester, ale nebol by to jediný prípad v dejinách, keď bol člen nejakej kráľovskej rodiny vymazaný z verejných záznamov. Okrem toho podľa svetských záznamov slúžil v čase opísanom v knihe Ester v Šušane ako dvorný úradník muž menom Mardukâ, čo je perzská podoba mena Mardocheus.
[Rámček na strane 29]
Splnené proroctvo
Tým, že Ester a Mardocheus bojovali za Boží ľud, splnili aj iné biblické proroctvo. Vyše 1 200 rokov predtým Jehova inšpiroval patriarchu Jakoba, aby o jednom zo svojich synov predpovedal: „Benjamin bude stále trhať ako vlk. Ráno zožerie ukoristené zviera a večer rozdelí korisť.“ (1. Mojžišova 49:27) „Ráno“, čiže na začiatku obdobia kráľovskej histórie Izraela, patril k potomkom Benjamina kráľ Saul a ďalší mocní bojovníci za Jehovov ľud. V čase „večera“ tejto kráľovskej histórie, keď nad kráľovskou rodovou líniou Izraela zapadlo slnko, Ester a Mardocheus, obaja z kmeňa Benjamin, účinne bojovali proti Jehovovým nepriateľom. V istom zmysle si tiež rozdelili korisť, keď im pripadol Hámanov obrovský majetok.
[Obrázok na strane 25]
Ester pokorne vyjadrila kráľovi vďačnosť za jeho milosrdenstvo
[Obrázok na stranách 26, 27]
Ester odvážne odhalila Hámanovo zlo
[Obrázok na stranách 28, 29]
Ester a Mardocheus dali rozoslať vyhlásenia pre Židov v Perzskej ríši