Odolávaj satanskej propagande

‚NEDAJTE sa klamať. Váš Boh vám nepomôže. Vzdajte sa, lebo budete pykať!‘ To je jadro posolstva, ktoré obyvateľom Jeruzalema odovzdal Rabsáke, vyslanec asýrskeho kráľa Senacheriba, ktorého vojsko vtrhlo do Judska. Slová kráľovského vyslanca boli dobre premyslené, ich účelom bolo podkopať morálku ľudí v Jeruzaleme a vystrašiť ich natoľko, aby sa vzdali. (2. Kráľ. 18:28–35)

Asýrčania boli známi svojou beštialitou a krutosťou. Svojim protivníkom naháňali strach tým, že im do hrozných detailov opisovali, ako neľútostne zaobchádzajú so svojimi zajatcami. Podľa historika Philipa Taylora využívali „taktiku vytvárania atmosféry strachu spojenú s taktikou šírenia propagandy, ktorej cieľom bolo realistickými propagandistickými vyobrazeniami a nemilosrdnou psychickou manipuláciou udržať na uzde porazené národy a zastrašiť potenciálnych nepriateľov“. Propaganda je mocná zbraň. „Útočí na myseľ,“ uvádza Taylor.

Praví kresťania ‚nezápasia s krvou a telom, ale so zlými duchovnými silami‘, čiže s duchovnými tvormi, ktorí sa vzbúrili proti Bohu. (Ef. 6:12) Medzi nimi má hlavné postavenie Satan Diabol. Aj on využíva strach a propagandu.

Satan tvrdí, že dokáže zlomiť rýdzosť každého jedného z nás. Za čias patriarchu Jóba Jehovovi Bohu povedal: „Všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ Inými slovami, stačí vyvinúť dostatočný tlak a skôr či neskôr človek prestane verne slúžiť Bohu. (Jób 2:4) Má Satan pravdu? Máme všetci akúsi kritickú hranicu, za ktorou sa zriekneme svojich zásad, aby sme zostali nažive? Satan by nás o tom rád presvedčil. Preto nám túto myšlienku vnáša do mysle pomocou rafinovanej propagandy. Preskúmajme niektoré jeho metódy a zamyslime sa, ako mu môžeme odolať.

Ich ‚základ je v prachu‘

Prostredníctvom Elifaza, jedného z troch spoločníkov, ktorí prišli za Jóbom, Satan tvrdil, že ľudia sú slabí a bezmocní. Elifaz hovoril Jóbovi o ľuďoch ako o „tých, ktorí bývajú v hlinených domoch“, a doložil: „[Ich] základ... je v prachu! Človek ich rozdrví rýchlejšie ako moľa. Drvení sú od rána do večera; bez toho, že by si to niekto bral k srdcu, hynú navždy.“ ​(Jób 4:19, 20)

Na inom mieste v Písme sme prirovnaní ku krehkým ‚hlineným nádobám‘. (2. Kor. 4:7) Sme slabí, pretože sme zdedili hriech a nedokonalosť. (Rim. 5:12) Sami by sme Satanovým útokom nedokázali odolať. Ale keďže sme kresťania, nie sme bezmocní. Hoci sme slabí, v Božích očiach sme drahocenní. (Iz. 43:4) Navyše Jehova dáva svätého ducha ľuďom, ktorí ho oň prosia. (Luk. 11:13) Jeho duch nám môže dať „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, a môže nám pomôcť zvládnuť akékoľvek nepriaznivé okolnosti, do ktorých nás Satan dostane. (2. Kor. 4:7; Fil. 4:13) Ak sa proti Diablovi postavíme „pevní vo viere“, Boh nás upevní a posilní. (1. Petra 5:8–10) Preto sa Satana Diabla nemusíme báť.

Človek „pije nespravodlivosť“

„Čože je smrteľný človek, aby bol čistý, alebo aby bol v práve ktokoľvek zrodený zo ženy?“ opýtal sa Elifaz. Potom aj sám odpovedal: „Hľa, [Boh] neverí svojim svätým a samotné nebesia nie sú čisté v jeho očiach. O čo menej, keď je niekto odporný a skazený, muž, ktorý pije nespravodlivosť ako vodu!“ ​(Jób 15:14–16) Elifaz hovoril Jóbovi, že Jehova nepovažuje ani jedného človeka za spravodlivého. Aj Diabol využíva negatívne uvažovanie. Chce, aby sme sa trápili minulými chybami, aby sme začali byť prehnane sebakritickí a mysleli si, že nás z hriechu nič nevykúpi. Chce tiež, aby sme si mysleli, že Jehova od nás očakáva priveľa a že nie je dostatočne súcitný, milosrdný a nápomocný, keď urobíme chybu.

Isteže, všetci sme ‚zhrešili a nedosahujeme Božiu slávu‘. Žiaden nedokonalý človek nemôže dosahovať Jehovove dokonalé normy. (Rim. 3:23; 7:21–23) To však neznamená, že Jehova nás považuje za bezcenných. Vie, že našu hriešnosť využíva „prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“. (Zjav. 12:9, 10) Jehova prihliada na to, že „sme prach“, a ‚nevyhľadáva na nás chyby‘. (Žalm 103:8, 9, 14)

Ak prestaneme so zlým konaním a priblížime sa k Jehovovi so skrúšeným srdcom a kajúcnym duchom, „odpustí vo veľkej miere“. (Iz. 55:7; Žalm 51:17) Aj keby sa naše hriechy „ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh,“ píše sa v Biblii. (Iz. 1:18) Buďme preto odhodlaní nikdy nepoľaviť v úsilí konať Božiu vôľu.

Ako hriešni ľudia nemôžeme nikdy získať nárok na spravodlivé postavenie pred Bohom. Adam a Eva stratili dokonalosť a vyhliadku na večný život nielen pre seba, ale aj pre nás. (Rim. 6:23) Ale Jehova z veľkej lásky k ľuďom zabezpečil prostriedok na to, aby mohli byť naše hriechy odpustené, ak prejavujeme vieru vo výkupnú obeť jeho Syna, Ježiša Krista. (Mat. 20:28; Ján 3:16) Aký je to nádherný prejav Božej ‚nezaslúženej láskavosti‘! (Tít. 2:11) Z hriechu môžeme byť vykúpení! Teda prečo by sme mali Satanovi dovoliť, aby nás presvedčil o opaku?

„Dotkni sa až jeho kosti a jeho tela“

Satan tvrdil, že Jób by sa zriekol viery, keby prišiel o zdravie. Jehovovi vyzývavo povedal: „Dotkni sa až jeho kosti a jeho tela a viď, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ ​(Jób 2:5) Boží Protivník by bol nepochybne veľmi rád, keby sa mu podarilo nahovoriť nám, že pre podlomené zdravie sme už neužitoční.

Jehova nás však nezavrhne, keď preňho v službe už nemôžeme robiť toľko ako kedysi. Čo by sme urobili my, keby niekto napadol a zranil nášho blízkeho priateľa? Vážili by sme si priateľa menej len preto, že pre nás už nemôže robiť toľko ako kedysi? Určite nie! Ďalej by sme ho milovali a starali by sme sa oňho — o to skôr, ak ho zranili, keď sa snažil robiť niečo pre nás. Mali by sme si myslieť, že Jehova urobí menej? V Biblii sa píše: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebr. 6:10)

Písmo hovorí o ‚akejsi biednej vdove‘, ktorá podporovala uctievanie Boha možno mnoho rokov. Ako Ježiš zareagoval, keď si všimol, že do chrámovej pokladnice vhodila „dve malé mince veľmi malej hodnoty“? Považoval ju a jej príspevok za bezcenný? Naopak, vyjadril sa pochvalne o tom, že pre pravé uctievanie urobila všetko, čo v rámci svojich okolností mohla. (Luk. 21:1–4)

Ak zostaneme rýdzi, môžeme si byť istí, že náš vzťah k Jehovovi sa nenaruší, nehľadiac na to, ako nás obmedzí nedokonalosť, či už v podobe staroby, alebo choroby. Boh svojich verných služobníkov nikdy neopúšťa len preto, že mu pre nepriaznivé okolnosti nemôžu slúžiť toľko ako v minulosti. (Žalm 71:9, 17, 18)

Prijmi „prilbu záchrany“

Ako sa môžeme pred Satanovou propagandou chrániť? Apoštol Pavol napísal: „Získavajte moc v Pánovi a v jeho mohutnej sile. Oblečte si úplnú výzbroj od Boha, aby ste boli schopní pevne stáť proti Diablovým úkladom.“ Súčasťou tejto duchovnej výzbroje je aj ‚prilba záchrany‘. (Ef. 6:10, 11, 17) V snahe chrániť sa pred satanskou propagandou musíme urobiť všetko pre to, aby sme túto prilbu prijali a mali ju stále nasadenú. Prilba chráni vojakovu hlavu. Našu myseľ ochráni pred Satanovými lžami naša „nádej na záchranu“, čiže presvedčenie, že sa splnia Božie sľuby o Božom nádhernom novom svete. (1. Tes. 5:8) Túto nádej si musíme udržiavať jasnú a silnú tak, že budeme sami usilovne študovať Písmo.

Jób obstál v Satanových zlomyseľných a nenávistných útokoch. Mal takú pevnú vieru vo vzkriesenie, že ho nezlomila ani hrozba smrti. Jehovovi povedal: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ ​(Jób 14:15) Jób veril, že aj keby mal pre zachovávanie rýdzosti zomrieť, láska k verným služobníkom podnieti Boha zavolať ich späť z mŕtvych.

Majme k pravému Bohu rovnakú dôveru. Jehova môže zvrátiť čokoľvek, čo nám spôsobí Satan a jeho prisluhovači. Pamätajme tiež na to, o čom nás uisťuje Pavol: „Boh je verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať.“ ​(1. Kor. 10:13)

[Obrázok na strane 20]

Jehova si cení tvoju vernú službu

[Obrázok na strane 21]

Prijmi prilbu záchrany a maj ju stále nasadenú