Jób vytrval — môžeme aj my!
„Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“ — JAKUB 5:11.
1. Čo povedal jeden starší kresťan o svojich skúškach?
‚DIABOL je mi v pätách! Cítim sa presne tak ako Jób!‘ Takýmito slovami opísal A. H. Macmillan svoje pocity blízkemu priateľovi v ústredí Jehovových svedkov. Brat Macmillan skončil svoju pozemskú životnú dráhu 26. augusta 1966 vo veku 89 rokov. Vedel, že zásluhy za vernú službu pomazaných kresťanov, ku ktorým patril, „idú priamo s nimi“. (Zjavenie 14:13) Pomazaní kresťania skutočne ďalej pokračujú v službe Jehovovi, lebo sú hneď kriesení k nesmrteľnému životu v nebi. Priatelia brata Macmillana sa radovali, že túto odmenu dosiahol. V posledných rokoch svojho života na zemi však zažíval veľa rôznych skúšok vrátane zdravotných ťažkostí, a následkom toho si hlboko uvedomoval Satanove pokusy zlomiť jeho rýdzosť vo vzťahu k Bohu.
2, 3. Kto bol Jób?
2 Keď brat Macmillan povedal, že sa cíti presne tak ako Jób, poukázal na muža, ktorý vytrval vo veľkých skúškach viery. Jób žil v „krajine Úc“, ktorá bola pravdepodobne v severnej Arábii. Bol potomkom Noachovho syna Sema a uctieval Jehovu. Jóbove skúšky sa zrejme odohrali v období niekedy medzi smrťou Jozefa a časom, keď Mojžiš dokázal svoju priamosť. V tom období sa v zbožnej oddanosti nevyrovnal Jóbovi nikto na zemi. Jehova považoval Jóba za bezúhonného, priameho a bohabojného muža. — Jób 1:1, 8.
3 Jób mal ako „najväčší zo všetkých Orientálcov“ mnoho sluhov a počet jeho hospodárskych zvierat dosahoval 11 500. Ale najdôležitejšie preňho bolo duchovné bohatstvo. Je veľmi pravdepodobné, že svojich siedmich synov a tri dcéry učil o Jehovovi, tak ako to robia zbožní otcovia i dnes. I vtedy, keď už nebývali v jeho dome, slúžil ako rodinný kňaz a obetoval za nich obete pre prípad, že zhrešili. — Jób 1:2–5.
4. a) Prečo by mali prenasledovaní kresťania uvažovať o Jóbovi? b) O akých otázkach v súvislosti s Jóbom budeme uvažovať?
4 O Jóbovi by mali uvažovať prenasledovaní kresťania, aby boli posilnení trpezlivo vytrvávať. „Hľa,“ napísal učeník Jakub, „vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ (Jakub 5:11) Tak ako Jób, aj Ježišovi pomazaní nasledovníci i dnešný „veľký zástup“ potrebujú vytrvalosť, aby mohli zvládnuť skúšky viery. (Zjavenie 7:1–9) V akých skúškach Jób vytrvával? Prečo k nim došlo? A aký úžitok môžeme mať z jeho skúseností?
Pálčivá sporná otázka
5. Čo sa odohrávalo v nebi, bez toho, že by o tom Jób vedel?
5 Bez toho, že by o tom Jób vedel, v nebi sa schyľovalo k nastoleniu veľkej spornej otázky. Jedného dňa „synovia pravého Boha vstúpili, aby zaujali svoje postavenie pred Jehovom“. (Jób 1:6) Bol tam aj Boží jednosplodený Syn, Slovo. (Ján 1:1–3) Boli tam spravodliví anjeli a aj neposlušní ‚Boží synovia‘. (1. Mojžišova 6:1–3) A bol tam aj Satan, pretože až do zriadenia Kráľovstva v roku 1914 ešte nebol vyhodený z neba. (Zjavenie 12:1–12) V Jóbových dňoch Satan nastolil pálčivú spornú otázku. Chystal sa spochybniť oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti nad všetkými tvormi.
6. Čo sa Satan snažil robiť a ako ohováral Jehovu?
6 „Odkiaľ prichádzaš?“ opýtal sa Jehova. Satan odpovedal: „Z potulky po zemi a z prechádzky po nej.“ (Jób 1:7) Satan hľadal niekoho, koho by pohltil. (1. Petra 5:8, 9) Kazením rýdzosti jednotlivcov slúžiacich Jehovovi sa Satan snažil dokázať, že nikto nebude úplne poslúchať Boha z lásky. Vzhľadom na túto spornú otázku sa Jehova opýtal Satana: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba, že nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého?“ (Jób 1:8) Jób spĺňal božské normy, ktoré brali do úvahy jeho nedokonalosť. (Žalm 103:10–14) Ale Satan odvrkol: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha? Či si ty sám okolo neho a okolo jeho domu a okolo všetkého, čo navôkol má, nepostavil plot? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho hospodárske zvieratá sa rozšírili po zemi.“ (Jób 1:9, 10) Diabol teda Jehovu ohováral, naznačujúc, že ho nikto nemiluje a neuctieva pre to, kým je, ale že svojich tvorov podpláca, aby mu slúžili. Satan tvrdil, že Jób slúži Bohu pre sebecké výhody, a nie z lásky.
Satan útočí!
7. Ako si Satan počínal vyzývavo voči Bohu a ako na to Boh zareagoval?
7 „Ale pre zmenu — vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, či ťa nebude preklínať priamo do tváre,“ povedal Satan. Ako Boh zareagoval na takúto urážlivú výzvu? „Hľa,“ povedal Jehova, „všetko, čo má, je v tvojej ruke. Len proti nemu samému nevystri ruku!“ Diabol povedal, že všetko, čo Jób má, je požehnané, rozširuje sa a je chránené. Boh potom dovolil, aby Jób trpel, ale nemalo sa siahnuť na jeho telo. S tým Satan, zameraný na konanie zla, opustil zhromaždenie. — Jób 1:11, 12.
8. a) Aké materiálne straty utrpel Jób? b) Ako to bolo v skutočnosti s „ohňom od Boha“?
8 Čoskoro sa začal satanský útok. Jeden z Jóbových sluhov priniesol Jóbovi túto zlú správu: „Dobytok práve oral a oslice sa pásli po jeho boku, keď vpadli Sabejci a pobrali ich a slúžiacich zrazili ostrím meča.“ (Jób 1:13–15) Plot okolo Jóbovho majetku bol odstránený. Takmer okamžite nato bola použitá priama démonská moc, o čom ďalší sluha podal správu: „Oheň od Boha padol z nebies a vzbĺkol medzi ovcami a slúžiacimi a pohltil ich.“ (Jób 1:16) Aké diabolské bolo vyvolať zdanie, že Boh je zodpovedný za takúto pohromu, ktorá postihla dokonca jeho služobníka! Keďže blesk prichádza z neba, ľahko mohol byť obvinený Jehova, hoci oheň bol v skutočnosti z démonského zdroja.
9. Ako ovplyvnila hospodárska skaza Jóbov vzťah k Bohu?
9 Satan pokračoval v útoku a ďalší sluha podal správu, že Chaldejci pobrali Jóbove ťavy a pozabíjali všetkých ostatných slúžiacich. (Jób 1:17) Hoci pre Jóba to znamenalo hospodársku skazu, nezničilo to jeho vzťah k Bohu. Dokázal by si aj ty zniesť veľkú materiálnu stratu bez toho, že by to zlomilo tvoju rýdzosť vo vzťahu k Bohu?
Dochádza k ešte väčšej tragédii
10, 11. a) Čo sa stalo Jóbovým desiatim deťom? b) Aký názor na Jehovu mal Jób po tragickej smrti svojich detí?
10 Diabol však s Jóbom ešte neskončil. Ďalší sluha priniesol správu: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho brata, toho prvorodeného. A hľa, tu prišiel veľký vietor z územia pustatiny a udrel do štyroch rohov domu, takže padol na mladých ľudí a zomreli. A mne jedinému sa podarilo uniknúť, aby som ti to povedal.“ (Jób 1:18, 19) Nesprávne informovaní ľudia by mohli povedať, že zničenie spôsobené vetrom bolo Božím skutkom. Avšak Jóba sa dotkla démonská moc, a to na zvlášť citlivom mieste.
11 Jób, zdrvený žiaľom, ‚roztrhol svoj plášť bez rukávov, ostrihal si vlasy na hlave, padol na zem a sklonil sa‘. Ale počúvaj jeho slová: „Jehova dal a Jehova vzal. Nech je naďalej požehnané Jehovovo meno.“ Správa dodáva: „V tomto všetkom Jób nezhrešil, ani nepripísal Bohu nič nesprávne.“ (Jób 1:20–22) Satan bol opäť porazený. A čo keby sme azda my ako Boží služobníci zažili bolestnú stratu a žiaľ? Nesebecká oddanosť Jehovovi a dôvera v neho nám môžu umožniť vytrvávať v zachovávaní rýdzosti, tak ako vytrvával Jób. Pomazaní a tiež ich spoločníci, ktorí majú pozemskú nádej, môžu z tejto správy o Jóbovej vytrvalosti istotne načerpať útechu a silu.
Sporná otázka ešte pálčivejšia
12, 13. Čoho sa Satan dožadoval na ďalšom zhromaždení v nebi a ako na to Boh zareagoval?
12 Jehova čoskoro zvolal ďalšie zhromaždenie na nebeskom dvore. Jób už bol bezdetný a zbedačený a zdalo sa, že ho zasiahol Boh; ale jeho rýdzosť bola neporušená. Satan, samozrejme, nepripustil, že jeho obvinenia proti Bohu a proti Jóbovi sú falošné. Teraz si ‚Boží synovia‘ mali vypočuť argumenty i protiargumenty, zatiaľ čo Jehova vmanévroval Diabla do rozhodujúcej situácie vo veci spornej otázky.
13 Jehova volal Satana na zodpovednosť, keď sa ho pýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ A aká bola odpoveď? „Z potulky po zemi a z prechádzky po nej.“ Jehova znovu upriamil pozornosť na svojho bezúhonného, priameho a bohabojného služobníka Jóba, ktorý si stále pevne zachovával rýdzosť. Diabol na to povedal: „Kožu za kožu, a všetko, čo človek má, dá za svoju dušu. Vystri, prosím, pre zmenu svoju ruku a dotkni sa až jeho kosti a jeho tela a viď, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ Boh preto povedal: „Je v tvojej ruke! Len daj pozor na samotnú jeho dušu!“ (Jób 2:2–6) Satan robil narážky na to, že Jehova ešte neodstránil všetky ochranné ohrady, a vlastne sa dožadoval možnosti siahnuť na Jóbove kosti a na jeho telo. Diablovi nebolo dovolené Jóba zabiť; ale Satan vedel, že telesná choroba bude Jóbovi spôsobovať bolesť a vyvolá dojem, že podstupuje Boží trest za tajné hriechy.
14. Čím Satan udrel Jóba a prečo nemohol žiaden človek poskytnúť sužovanému Jóbovi úľavu?
14 Po odchode z tohto zhromaždenia Satan s diabolským potešením pokračoval. Udrel Jóba „zhubnými vredmi od podošvy jeho nohy až po temeno jeho hlavy“. Aké utrpenie znášal Jób, keď sedel v popole a škrabal sa črepom! (Jób 2:7, 8) Žiaden ľudský lekár mu nemohol poskytnúť úľavu od tejto hrozne bolestivej, odpornej a pokorujúcej choroby, pretože ju spôsobila satanská moc. Iba Jehova mohol Jóba uzdraviť. Ak si Božím služobníkom a si chorý, nikdy nezabúdaj na to, že Boh ti môže pomôcť vytrvať a môže ti dať život v novom svete bez chorôb. — Žalm 41:1–3; Izaiáš 33:24.
15. K čomu Jóba nabádala jeho manželka a ako na to zareagoval?
15 Nakoniec prehovorila Jóbova manželka: „Ešte sa držíš pevne svojej rýdzosti? Prekľaj Boha, a zomri!“ „Rýdzosť“ je pomenovaním pre bezúhonnú oddanosť a ona možno hovorila uštipačne, aby Jóba podnietila k tomu, aby preklial Boha. Ale on jej povedal: „Tak ako rozpráva nejaká z nerozumných žien, tak rozprávaš aj ty. Máme prijímať od pravého Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?“ Ani tento Satanov manéver nebol účinný, keďže ďalej sa hovorí: „V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.“ (Jób 2:9, 10) Môže sa stať, že odporujúci členovia rodiny hovoria, že sa nerozumne vyčerpávame v kresťanskej činnosti, a nabádajú nás, aby sme sa zriekli Jehovu Boha. V takej skúške môžeme vytrvať rovnako ako Jób, lebo milujeme Jehovu a túžime chváliť jeho sväté meno. — Žalm 145:1, 2; Hebrejom 13:15.
Traja arogantní podvodníci
16. Kto prišiel Jóba údajne potešiť a ako s nimi Satan manipuloval?
16 Ako ďalší satanský plán sa ukázalo to, že Jóba prišli údajne potešiť traja „druhovia“. Jedným z nich bol Elifaz, pravdepodobne potomok Abraháma cez Ezaua. Keďže Elifaz dostal možnosť hovoriť ako prvý, bol pravdepodobne najstarší. Bol tam aj Bildad, potomok Šuacha, jedného z Abrahámových synov od Ketury. Tretím mužom bol Cófar, nazývaný Naamatský, čím sa označovala jeho rodina alebo miesto bydliska, azda v severozápadnej Arábii. (Jób 2:11; 1. Mojžišova 25:1, 2; 36:4, 11) Takisto ako je to aj dnes v prípade tých, čo sa snažia Jehovových svedkov prinútiť, aby sa zriekli Boha, aj títo traja boli manipulovaní Satanom v snahe prinútiť Jóba priznať sa, že je vinný tým, čo bolo vo falošných obvineniach, a zlomiť jeho rýdzosť.
17. Čo robili traja návštevníci a čo počas siedmich dní a siedmich nocí neurobili?
17 Títo traja navonok okázalo prejavili súcit tak, že plakali, roztrhli si odev a sypali si na hlavu prach. Ale potom sedeli pri Jóbovi sedem dní a sedem nocí a nepovedali ani jediné slovo útechy! (Jób 2:12, 13; Lukáš 18:10–14) Týmto trom arogantným podvodníkom tak veľmi chýbala duchovnosť, že nedokázali povedať nič potešujúce o Jehovovi a o jeho sľuboch. Okrem toho vyvodzovali nesprávne závery a chystali sa ich použiť proti Jóbovi hneď po tom, čo vyhovejú formálnym verejným prejavom zármutku. Je zaujímavé, že skôr než sa sedemdňové ticho skončilo, posadil sa mladý muž Elíhu do takej vzdialenosti, aby mohol počuť.
18. Prečo Jób hľadal pokoj v smrti?
18 Napokon Jób sám prerušil ticho. Keď od svojich troch návštevníkov nedostal žiadnu útechu, preklínal deň svojho narodenia a kládol si otázky, prečo je jeho biedny život predlžovaný. Hľadal pokoj v smrti, a vo svojej biede, žiali a vážnej chorobe ani len nepomyslel na to, že by ešte niekedy, skôr než zomrie, mohol opäť prežívať ozajstnú radosť. Boh však nedovolil, aby bolo Jóbovi ublížené tak, že by zomrel. — Jób 3:1–26.
Jóbovi žalobcovia útočia
19. V akých ohľadoch Elifaz falošne obvinil Jóba?
19 V troch kolách debaty, ktorou bola ďalej skúšaná Jóbova rýdzosť, hovoril vždy ako prvý Elifaz. Vo svojej prvej reči sa Elifaz opýtal: „Kedy boli zahladení priami?“ Prišiel k záveru, že Jób musel urobiť niečo zlé, za čo ho Boh trestá. (Jób, kapitoly 4, 5) Vo svojej druhej reči sa Elifaz vysmieval z Jóbovej múdrosti a pýtal sa: „Čo vlastne vieš, čo my nevieme?“ Elifaz naznačoval, že Jób sa snaží ukázať sa ako nadradený nad Všemohúcim. Na konci svojho druhého útoku vykreslil Jóba ako vinného z odpadlíctva, úplatkárstva a klamu. (Jób, kapitola 15) Vo svojej záverečnej reči Elifaz falošne obvinil Jóba z mnohých zločinov — z vydierania, z odopierania poskytnúť chlieb a vodu núdznym a z utláčania vdov a sirôt. — Jób, kapitola 22.
20. Aký bol charakter Bildadových útokov proti Jóbovi?
20 Ako druhý vo všetkých troch kolách debaty hovoril Bildad; zväčša sa pridŕžal témy, ktorú udal Elifaz. Bildadove reči boli kratšie, ale zato ostrejšie. Dokonca obvinil Jóbove deti, že robili zlo, a preto si zaslúžili smrť. Vo svojom chybnom uvažovaní použil toto znázornenie: Ako papyrus a trstina bez vody vysychajú a odumierajú, tak je to so ‚všetkými, ktorí zabúdajú na Boha‘. Tento výrok je síce pravdivý, ale Jóba sa netýkal. (Jób, kapitola 8) Bildad ohodnotil Jóbove trápenia ako také, ktoré prichádzajú na zlých. (Jób, kapitola 18) Vo svojej krátkej tretej reči Bildad tvrdil, že človek je „larva“ a „červ“, a preto je pred Bohom nečistý. — Jób, kapitola 25.
21. Z čoho Jóba obvinil Cófar?
21 Cófar hovoril v tejto debate ako tretí. Vo všeobecnosti bol jeho spôsob uvažovania podobný Elifazovmu a Bildadovmu. Cófar obvinil Jóba zo skazenosti a nabádal ho, aby sa zbavil svojich hriešnych spôsobov. (Jób, kapitoly 11, 20) Po dvoch kolách Cófar prestal hovoriť. V treťom kole už nemal čo dodať. Jób však po celý čas svojim žalobcom odvážne odpovedal. V jednom momente napríklad povedal: „Bolestní tešitelia ste všetci! Bude už koniec nadutým slovám?“ — Jób 16:2, 3.
Môžeme vytrvať
22, 23. a) Ako sa môže Diabol snažiť zlomiť našu rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi Bohu, tak ako sa o to snažil v Jóbovom prípade? b) Hoci Jób vytrvával v rôznych skúškach, čo by sme sa mohli opýtať vzhľadom na jeho postoj?
22 Tak ako Jób, aj my možno čelíme viacerým skúškam naraz a Satan vo svojej snahe zlomiť našu rýdzosť môže využívať skľúčenosť či iné činitele. Môže sa snažiť obrátiť nás proti Jehovovi, ak máme ekonomické ťažkosti. Ak nám zomrie niekto blízky alebo ak máme chatrné zdravie, môže sa snažiť ovplyvniť nás, aby sme obviňovali Boha. A niektorí ľudia by nás mohli dokonca falošne obviňovať, tak ako Jóbovi druhovia. Ako povedal brat Macmillan, Satan ‚nám môže byť v pätách‘, ale my môžeme vytrvať.
23 Ako sme si už všimli, Jób v rôznych svojich skúškach vytrvával. Ale či vytrvával iba horko-ťažko? Mal v skutočnosti zlomeného ducha? Pozrime sa, či Jób skutočne stratil všetku nádej.
Ako by si odpovedal?
◻ Akú veľkú spornú otázku nastolil Satan za dní Jóba?
◻ Akými prostriedkami bol Jób skúšaný až do krajnosti?
◻ Z čoho obviňovali Jóba jeho traja „druhovia“?
◻ Ako sa môže Satan snažiť zlomiť našu rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi, tak ako sa o to snažil v Jóbovom prípade?
[Obrázok na strane 10]
A. H. Macmillan