Žiť dlhšie a cítiť sa lepšie

PREDSTAVTE si, že ľudský život je dlhý prekážkový beh — súťaž, v ktorej bežci preskakujú prekážky. Všetci bežci začínajú preteky spoločne; ale ako preskakujú prekážky a občas do nich narazia, postupne spomaľujú a ďalší a ďalší vypadávajú.

Podobne aj ľudský život má štartovú čiaru a na dráhe má vysoké prekážky. Človek v priebehu svojho života prekonáva jednu prekážku za druhou. Každý preskok ho oslabuje a po čase sa vzdáva. Čím vyššie sú prekážky, tým skôr vypadáva, čiže zomiera. Ak žije v rozvinutom svete, čas, keď vypadáva z behu, prichádza približne vo veku 75 rokov. Toto časové obdobie sa nazýva priemerná dĺžka ľudského života — porovnateľná so vzdialenosťou, ktorú skutočne ubehne väčšina bežcov.a (Porovnaj Žalm 90:10.) Niektorí ľudia predsa len bežia dlhšie a niekoľkí dokonca dosiahnu maximálnu dĺžku ľudského života, ktorá údajne predstavuje 115 až 120 rokov — „výkon“ dostatočne zriedkavý na to, aby sa dostal na titulné stránky novín celého sveta.

Rozpoznať prekážky

Dnes sa ľudia môžu udržať v pretekoch takmer dva razy dlhšie ako na začiatku tohto storočia. Prečo? V podstate preto, že sa človeku podarilo znížiť prekážky. Aké to však sú prekážky? A je možné ich ešte znížiť?

Odborník v oblasti verejného zdravia zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vysvetlil, že niektorými z hlavných prekážok alebo faktorov, ktoré ovplyvňujú predpokladanú dĺžku ľudského života, sú návyky, prostredie a zdravotná starostlivosť.b Teda čím rozumnejšie sú vaše návyky, zdravšie vaše životné prostredie a lepšia vaša zdravotná starostlivosť, tým nižšie sú tieto prekážky a tým dlhšie môže trvať váš život. Aj keď okolnosti ľudí sa veľmi líšia, prakticky každý — od riaditeľa banky v Sydney po pouličného predavača v São Paule — môže niečo urobiť, aby znížil tieto prekážky vo svojom živote. Ako?

Návyky, ktoré ovplyvňujú váš dráhový rekord

„Ľudia s lepšími zdravotnými návykmi nielenže dlhšie žijú, ale u takých ľudí je aj nevládnosť posunutá a zredukovaná na menší počet rokov na konci života,“ uvádza časopis The New England Journal of Medicine. Prvú prekážku môžete naozaj znížiť zmenou takých návykov, ako je jedenie, pitie, spánok, fajčenie a cvičenie. Pouvažujte napríklad o pohybových návykoch.

Pohybové návyky. Umierneným telesným cvičením to môžete dotiahnuť ďalej. (Pozri rámček „Koľko a aký druh cvičenia?“) Štúdie ukazujú, že jednoduché cvičenia doma a okolo domu pomáhajú starším ľuďom, vrátane ‚najstarších z najstarších‘, znovu získať silu a vitalitu. Napríklad skupina starších ľudí vo veku od 72 do 98 rokov zistila, že už po desaťtýždňovom cvičení s činkami môžu rýchlejšie chodiť a ľahšie ísť hore schodmi. A nie div! Testy, ktoré boli urobené po tomto cvičebnom programe, ukázali, že sila svalov jeho účastníkov sa viac ako zdvojnásobila. Iná skupina, ktorú tvorili ženy s prevažne sedavým spôsobom života vo veku do 70 rokov, cvičila dva razy do týždňa. Po roku získali na svalovej hmote, ako aj na sile, rovnováhe a hustote kostí. „Na začiatku sme sa obávali, aby si neroztrhli väzy a šľachy a aby si nenatrhli svaly,“ povedala psychologička Miriam Nelsonová, ktorá túto štúdiu viedla. „Ale výsledkom boli len silnejší, zdravší ľudia.“

Jedna učebnica uvádza zhrnutie výsledkov niekoľkých vedeckých štúdií o starnutí a cvičení: „Cvičenie spomaľuje proces starnutia, predlžuje život a skracuje obdobie závislosti, ktoré najčastejšie predchádza smrť.“

Duševné návyky. Zdá sa, že porekadlo „používaj to, lebo to stratíš“ môžeme uplatniť nielen na svaly, ale aj na pamäť. Hoci je starnutie sprevádzané čiastočnou zábudlivosťou, štúdie, ktoré viedol Národný inštitút pre výskum starnutia v USA, ukazujú, že mozog starších ľudí je dostatočne pružný na to, aby si poradil s následkami starnutia. Preto profesor neurológie Dr. Antonio R. Damasio prichádza k záveru: „Starší ľudia môžu ďalej viesť neobyčajne bohatý a zdravý duševný život.“ Čo prispieva k neustálej pružnosti staršieho mozgu?

Mozog tvorí 100 miliárd mozgových buniek alebo neurónov a bilióny ich vzájomných spojení. Tieto spojenia pracujú ako telefónne linky, ktoré umožňujú neurónom navzájom sa „rozprávať“, a tak okrem iného vytvárať aj pamäť. Postupným starnutím mozgu neuróny odumierajú. (Pozri rámček „Nový pohľad na mozgové bunky“.) Avšak starší mozog je schopný kompenzovať stratu neurónov. Len čo nejaký neurón utíchne, jeho susedia reagujú tak, že vytvoria nové spojenia s inými neurónmi a preberú pracovnú náplň odumretého neurónu. Týmto spôsobom mozog vlastne presúva zodpovednosť za danú úlohu z jednej oblasti do druhej. Preto mnoho starších ľudí dokáže vyriešiť tie isté duševné úlohy ako mladší, ale možno na to použijú iné časti mozgu. V niektorých ohľadoch sa starší mozog správa trocha ako starší tenista, ktorý nahrádza svoju ubúdajúcu rýchlosť tým, že sa zameriava na zručnosť, ktorá môže mladším hráčom chýbať. Teda aj napriek tomu, že starší hráč používa inú techniku ako tí mladší, predsa len skóruje.

Čo môžu starší ľudia urobiť, aby si udržali skóre? Po pozorovaní viac ako 1000 ľudí vo veku od 70 do 80 rokov výskumníčka v oblasti gerontológie Dr. Marilyn Albertová zistila, že duševné cvičenie je jedným z činiteľov rozhodujúcich o tom, ktorí starší ľudia si zachovajú svoju intelektuálnu zdatnosť. (Pozri rámček „Ako si udržať pružnú myseľ“.) Duševné cvičenie udržiava pri živote ‚telefónne linky‘ mozgu. Na druhej strane, odborníci hovoria, že duševný úpadok sa začína vtedy, „keď ľudia odchádzajú do dôchodku, rozhodnú sa zaháľať a hovoria, že už viac nemusia držať krok so svetom“. — Inside the Brain (Vnútri mozgu).

Teda dobrou správou, ako vysvetľuje gerontológ Dr. Jack Rowe, je to, že „faktory, ktoré sú pod našou kontrolou, alebo tie, ktoré môžeme zmeniť, by mali zväčšiť našu spôsobilosť žiť úspešným životom aj vo vysokom veku“. Okrem toho na vytváranie dobrých návykov nikdy nie je neskoro. „Dokonca ak ste aj mali zlé zdravotné návyky väčšinu svojho života a zmeníte to vo vyššom veku,“ hovorí jeden výskumník, „predsa by ste mali zbierať aspoň nejaké ovocie zdravého spôsobu života.“

Vplyv životného prostredia

Ak by sme dievčatko, ktoré sa narodilo v dnešnom Londýne, previezli späť do stredovekého Londýna, predpokladaná dĺžka jeho života by bola menšia než polovica dnešnej. Tento rozdiel by nespôsobila náhla zmena v telesnej kondícii dievčatka, ale skôr náhla zmena výšky ďalších dvoch prekážok — životného prostredia a zdravotnej starostlivosti. Najprv pouvažujte o životnom prostredí.

Fyzické prostredie. V minulosti bolo fyzické prostredie človeka — napríklad jeho domov — veľkým nebezpečenstvom pre zdravie. V posledných desaťročiach sa však nepriaznivý vplyv fyzického prostredia zredukoval. Lepšia hygiena, čistejšia voda a menej nežiaducich živočíchov v domácnostiach skvalitnili životné prostredie človeka, posilnili jeho zdravie a predĺžili jeho život. Výsledkom je to, že teraz je človek v rôznych častiach sveta schopný bežať na dlhšiu vzdialenosť.c Znížiť túto prekážku však zahŕňa viac než len urobiť domovú kanalizáciu. Vyžaduje si to tiež udržiavať zdravé spoločenské a náboženské prostredie.

Spoločenské prostredie. Vaše spoločenské prostredie tvoria ľudia — tí, s ktorými žijete, pracujete, jete, uctievate a zabávate sa. Vaše fyzické prostredie sa skvalitňuje, ak máte prístup k čistej vode; podobne vaše spoločenské prostredie sa môže zlepšiť, ak máte prístup k hodnotným spoločníkom, keď uvedieme len jeden z hlavných faktorov. Ak sa dokážete podeliť so svojimi radosťami a starosťami, životnými snami a sklamaniami s inými ľuďmi, znižuje to výšku prekážky v podobe prostredia a pomáha vám to, aby ste zabehli dlhšiu vzdialenosť.

Ale aj opak je pravdou. Nedostatok spoločenstva môže zapríčiniť osamelosť a spoločenskú smrť. Máme tendenciu chradnúť, ak žijeme bez toho, aby sme počuli vyjadrenia záujmu od ľudí okolo nás. Jedna žena, ktorá žije v domove dôchodcov, napísala známym: „Mám 82 rokov a žijem tu v domove už dlhých 16 rokov. Dobre sa tu o nás starajú, ale niekedy je ťažké znášať osamelosť.“ Je to smutné, ale situácia tejto ženy je typická pre mnohých starších ľudí, hlavne v západnom svete. Často žijú v spoločenskom prostredí, ktoré ich toleruje, ale sotva si ich cení. Následkom toho „osamelosť je jednou z hlavných okolností, ktoré neustále ohrozujú blaho starších ľudí v rozvinutých krajinách,“ hovorí James Calleja z Medzinárodného inštitútu pre výskum starnutia.

Je pravda, že azda nemôžete odstrániť okolnosti vedúce k osamelosti — ako je nedobrovoľný odchod do dôchodku, znižujúca sa pohyblivosť, strata dlhoročných priateľov alebo smrť manželského partnera —, ale môžete podniknúť nejaké kroky, aby ste znížili túto prekážku na výšku, ktorú môžete zvládnuť. Na začiatok pamätajte, že pocit osamelosti nezapríčiňuje vysoký vek; niektorí mladí ľudia sa tiež cítia osamelí. Príčinou tohto problému nie je to, že je niekto starý — je ňou to, že je spoločensky izolovaný. Čo môžete urobiť, ak chcete bojovať s tým, aby ste neupadli do izolácie?

„Snažte sa, aby sa ľudia s vami dobre cítili,“ radí jedna staršia vdova. „Málokto sa rád stretáva s mrzutým človekom. Potrebujete vynaložiť úsilie, aby ste boli srdečný. Je pravda, že to stojí veľa energie, ale energia, ktorú do toho dáte, sa vám vráti. Láskavosť plodí láskavosť.“ Dodáva: „Aby som sa uistila, že mám nejaké spoločné témy na rozhovor s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, starými alebo mladými, snažím sa držať krok s dobou tým, že čítam poučné časopisy a sledujem správy.“

Tu je niekoľko ďalších návrhov: Naučte sa zaujímať o to, čo sa páči iným ľuďom. Pýtajte sa. Podľa svojich možností buďte pohostinný. Ak máte nedostatok hmotných vecí, môžete dávať zo seba; dávanie prináša šťastie. Píšte listy. Venujte sa nejakej záľube. Prijímajte pozvania na návštevy k iným alebo niekam si s nimi vyjdite. Udržiavajte svoj domov radostný a príťažlivý pre návštevníkov. Približujte sa k núdznym a ponúkajte im pomoc.

Náboženské prostredie. Rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že účasť na náboženských činnostiach pomáha starším ľuďom nájsť ‚zmysluplný život, ktorý má význam‘, a zakúsiť „šťastie“, „pocit užitočnosti“, „väčšiu spokojnosť v živote“ a „pocit spoločenstva a blaha“. Prečo? Kniha Later Life—​The Realities of Aging vysvetľuje: „Náboženská viera poskytuje ľuďom životnú filozofiu, ako aj súbor postojov, hodnôt a náuk, ktoré im pomáhajú vysvetľovať si a chápať svet okolo seba.“ Navyše náboženské činnosti spájajú starších ľudí s inými, a tak „znižujú možnosť spoločenskej izolácie a osamelosti“.

Pre Louise a Evelyn, obe vdovy vo veku 80 rokov a členky zboru Jehovových svedkov, tieto štúdie len potvrdzujú to, čo vedeli už celé desaťročia. „Rada sa v našej sále Kráľovstvad zhováram s inými, starými aj mladými,“ hovorí Louise. „Zhromaždenia sú poučné. Aj sa schuti zasmejeme, keď pestujeme spoločenstvo po zhromaždení. Je to čas radosti.“ Aj Evelyn má úžitok zo svojich náboženských činností. „To, že vychádzam za ľuďmi vo svojom okolí, aby som sa porozprávala s nimi o Biblii,“ hovorí, „mi pomáha, aby som nebola izolovaná. Ale viac než to, prináša mi to šťastie. Pomáhať iným, aby spoznali skutočný zmysel života, je uspokojujúca práca.“

Louise a Evelyn majú jednoducho zmysel života. Z toho prameniaci pocit uspokojenia, ktorý zažívajú, znižuje druhú prekážku — prostredie — a pomáha im, aby sa udržali na dráhe. — Porovnaj Žalm 92:13, 14.

Účinná zdravotná starostlivosť s nízkymi nákladmi je dostupná

Pokroky v lekárskej vede v tomto storočí pozoruhodne — ale nie na celom svete — znížili tretiu prekážku, zdravotnú starostlivosť. The World Health Report 1998 poznamenáva, že v niektorých chudobných krajinách „predpokladaná dĺžka života v rokoch 1975–1995 v skutočnosti poklesla“. Generálny riaditeľ WHO povedal, že „tri štvrtiny ľudí v najmenej rozvinutých krajinách dnes zomierajú pred dovŕšením 50 rokov — čo bola celosvetová predpokladaná dĺžka života pred polstoročím“.

Jednako však rastúci počet starších i mladších ľudí v chudobných krajinách znižuje túto prekážku tým, že využíva dostupnú zdravotnú starostlivosť, ktorú si môže dovoliť. Vezmite si ako príklad nový prístup k liečbe tuberkulózy (tbc).

Na celom svete tbc zabíja viac ľudí než aids, malária a tropické choroby spolu — 8000 ľudí denne. Zo 100 pacientov chorých na tbc 95 žije v rozvojových krajinách sveta. Približne 20 miliónov ľudí teraz trpí na akútnu tuberkulózu a približne 30 miliónov by mohlo na ňu zomrieť v nasledujúcich desiatich rokoch — to je množstvo, ktoré sa rovná počtu obyvateľov Bolívie, Kambodže a Malawi dohromady.

Nie div, že v roku 1997 WHO s potešením oznámila, že vyvinula postup na vyliečenie tbc za šesť mesiacov bez potreby hospitalizácie alebo zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje vyspelú techniku. „Po prvý raz,“ ako je uvedené v publikácii WHO The TB Treatment Observer, „má svet vyskúšané prostriedky a postupy na odvrátenie epidémie tbc nielen v bohatých krajinách, ale aj v najchudobnejších krajinách sveta.“ Tento postup — niektorí ho opisujú ako „najväčší zdravotnícky prelom tohto desaťročia“ — sa nazýva DOTS.e

Hoci náklady na tento postup sú omnoho nižšie než náklady na obvyklú liečbu tbc, výsledky sú sľubné, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách. „Žiaden iný postup na kontrolu tbc nepriniesol takú vysokú účinnosť liečby,“ hovorí Dr. Arata Kochi, riaditeľ Celosvetového programu WHO na boj proti tbc. „DOTS dosahuje až 95-percentnú úspešnosť liečby, dokonca aj v najchudobnejších krajinách.“ Do konca roka 1997 prijalo postup DOTS 89 krajín. Tento počet sa do dnešného dňa zvýšil na 96. WHO dúfa, že tento postup sa dostane k mnohým ďalším miliónom chudobných ľudí v najmenej rozvinutých krajinách, čo im umožní znížiť tretiu prekážku v behu života.

Človek bol naozaj schopný predĺžiť svoju priemernú dĺžku života a predpokladanú dĺžku života tým, že zmenil svoje návyky, skvalitnil svoje životné prostredie a zlepšil svoju zdravotnú starostlivosť. Je tu však otázka: Podarí sa človeku jedného dňa predĺžiť aj maximálnu dĺžku života — azda žiť dokonca aj bez cieľovej čiary?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 6]

KOĽKO A AKÝ DRUH CVIČENIA?

„Dobrým cieľom je tridsať minút mierneho cvičenia každý deň,“ uvádza Národný inštitút pre výskum starnutia (NIA). Ale nepotrebujete cvičiť celých tridsať minút naraz. Hovorí sa, že ak cvičíte v troch krátkych desaťminútových sériách, prináša to ten istý úžitok, ako keď robíte tie isté cviky v jednej tridsaťminútovej sérii. Aký druh cvikov môžete robiť? Brožúrka Don’t Take It Easy: Exercise! (Nezaháľajte: Cvičte!), ktorú vydal NIA, odporúča: „Takými činnosťami v malom rozsahu, ako ísť hore schodmi namiesto výťahom alebo chodiť peši namiesto toho, aby ste sa viezli autom, môžete dosiahnuť tridsať minút cvičenia denne. Hrabať lístie, aktívne sa hrať s deťmi, pracovať v záhrade, a dokonca aj vykonávať drobné domáce práce, to všetko môžete robiť tak, že sa to zaráta do vášho denného súčtu.“ Samozrejme, že skôr než začnete s nejakým cvičebným programom, je múdre poradiť sa so svojím lekárom.

[Obrázok]

Mierna telesná činnosť môže pomôcť starším ľuďom opäť získať silu a vitalitu

[Rámček/obrázok na strane 7]

AKO SI UDRŽAŤ PRUŽNÚ MYSEĽ

Vedecké štúdie zamerané na tisíce starších ľudí odhalili niekoľko faktorov, ktoré pomáhajú, aby si človek udržal pružnú myseľ aj vo vyššom veku. Patrí medzi ne „aktívny záujem o čítanie, cestovanie, kultúrne udalosti, vzdelanie, kluby a profesionálne združenia“. „Robte čo najviac rôznych činností.“ „Pracujte. Nechoďte na odpočinok.“ „Vypnite televízor.“ „Zapíšte sa do nejakého kurzu.“ Predpokladá sa, že také činnosti nielen pozdvihujú ducha, ale aj aktivizujú mozog.

[Obrázok]

Duševné cvičenie pomáha udržať si pružnú myseľ

[Rámček/obrázok na strane 8]

TIPY PRE ZDRAVIE STARNÚCICH

Národný inštitút pre výskum starnutia, sekcia Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí v USA, uvádza, že „šance zostať zdravý a dlho žiť sa môžu zväčšiť“ uplatňovaním rozumných rád, ako napríklad:

● Jedzte vyváženú stravu vrátane ovocia a zeleniny.

● Ak pijete alkoholické nápoje, buďte striedmy.

● Nefajčite. Nikdy nie je neskoro prestať.

● Pravidelne cvičte. Pred začatím cvičebného programu sa poraďte s lekárom.

● Udržiavajte kontakt s rodinou a priateľmi.

● Buďte aktívny v práci, hre a spoločenstve.

● Pestujte si pozitívny postoj k životu.

● Robte veci, ktoré vás obšťastňujú.

● Choďte pravidelne na lekárske prehliadky.

[Rámček na strane 9]

NOVÝ POHĽAD NA MOZGOVÉ BUNKY

„Mysleli sme si, že každým dňom nášho života strácame mozgové bunky v celom našom mozgu,“ hovorí Dr. Marilyn Albertová, profesorka psychiatrie a neurológie. „Ale nie je to tak — nejaké síce strácame aj pri zdravom starnutí, ale nie tak výrazne, a aj to len vo veľmi vymedzených oblastiach mozgu.“ Okrem toho, nedávne zistenia poukazujú na to, že dokonca aj dlhodobé presvedčenie, že u ľudí sa nemôžu tvoriť nové mozgové bunky, je prinajmenšom „príliš zovšeobecňujúce“, podáva správu Scientific American z novembra 1998. Neurobiológovia hovoria, že zhromaždili dôkazy o tom, že aj u starších ľudí sa „tvoria stovky ďalších neurónov“.

[Rámček na strane 11]

STARŠÍ A MÚDREJŠÍ?

„Či nie je múdrosť medzi ľuďmi v rokoch a porozumenie v dĺžke dní?“ pýta sa Biblia. (Jób 12:12) Aká je odpoveď? Výskumníci pozorovali starších ľudí, aby vyhodnotili vlastnosti ako „pochopenie, zdravý úsudok, rozhľad a schopnosť zvážiť protichodné hodnoty a dospieť k dobrým postupom na vyriešenie problému“. Podľa U.S.News & World Report táto štúdia ukázala, že „starší ľudia jednoznačne zatieňujú mladších múdrosťou vo všetkých ohľadoch tým, že ponúkajú premyslenejšie a dômyselnejšie rady“. Štúdie tiež poukazujú na to, že „hoci starším ľuďom zaberie viac času, kým sa rozhodnú, než mladým ľuďom, zvyčajne je ich rozhodnutie lepšie“. Teda ako biblická kniha Jób naznačuje, múdrosť naozaj vekom pribúda.

[Obrázok na strane 5]

Ľudský život je ako beh plný prekážok

[Obrázok na strane 9]

„Snažte sa, aby sa ľudia s vami dobre cítili,“ radí jedna vdova

[Obrázky na strane 10]

„Pomáhať iným, aby spoznali skutočný zmysel života, je uspokojujúca práca.“ — Evelyn

[Obrázky na strane 10]

„Rada sa v našej sále Kráľovstva zhováram s inými, starými aj mladými.“ — Louise