Jeruzalem — je ,nad tvojím hlavným dôvodom na plesanie‘?
„Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie... keby som nepovýšil Jeruzalem nad svoj hlavný dôvod na plesanie.“ — ŽALM 137:6.
1. Aký postoj k Božiemu vyvolenému mestu mali mnohí židovskí vyhnanci?
UPLYNULO už takmer sedem desaťročí, odkedy sa v roku 537 pred n. l. prví židovskí vyhnanci vrátili do Jeruzalema. Boží chrám už bol znovu postavený, ale mesto ešte stále leží v troskách. Medzitým vo vyhnanstve vyrástla nová generácia. Mnohí z nich mali nepochybne rovnaké pocity ako žalmista, ktorý spieval: „Keby som mal zabudnúť na teba, Jeruzalem, nech je zábudlivá moja pravica.“ (Žalm 137:5) Niektorí na Jeruzalem nielen pamätali, ale aj skutkami dokázali, že ho povýšili „nad svoj hlavný dôvod na plesanie“. — Žalm 137:6.
2. Kto bol Ezdráš a ako bol požehnaný?
2 Všimnime si napríklad kňaza Ezdráša. Už predtým ako sa vrátil do svojej domovskej krajiny, horlivo pracoval na záujmoch čistého uctievania v Jeruzaleme. (Ezdráš 7:6, 10) Ezdráš bol za to bohato požehnaný. Jehova Boh podnietil srdce perzského kráľa, aby zveril Ezdrášovi výsadu viesť ďalšiu skupinu vyhnancov vracajúcich sa do Jeruzalema. Kráľ im navyše dal veľký príspevok zlata a striebra, ,aby skrášlili Jehovov dom‘. — Ezdráš 7:21–27.
3. Ako Nehemiáš dokázal, že Jeruzalem je jeho hlavným predmetom záujmu?
3 Asi o 12 rokov neskôr tu bol ďalší Žid, ktorý podnikol rozhodné kroky — Nehemiáš. Slúžil v perzskom paláci Šušan. Mal prestížne postavenie ako čašník kráľa Artaxerxa, ale to nebol Nehemiášov „hlavný dôvod na plesanie“. Naopak, túžil ísť do Jeruzalema a znovu ho vystavať. Nehemiáš sa o to celé mesiace modlil a Jehova Boh ho za to požehnal. Keď sa perzský kráľ dozvedel, čo Nehemiášovi leží na srdci, dal mu vojakov a listy, ktorými ho oprávňoval znovu postaviť Jeruzalem. — Nehemiáš 1:1–2:9.
4. Ako môžeme ukázať, že uctievanie Jehovu je vyvýšené nad akýkoľvek iný dôvod na plesanie, ktorý by sme mohli mať?
4 Ezdráš, Nehemiáš a mnohí Židia, ktorí s nimi spolupracovali, nepochybne dokázali, že uctievanie Jehovu s centrom v Jeruzaleme je pre nich dôležitejšie než čokoľvek iné — že je vyvýšené ,nad ich hlavný dôvod na plesanie‘ čiže nad čokoľvek iné, z čoho by sa mohli tešiť. Akým povzbudením sú takí jednotlivci pre všetkých dnes, ktorí sa na Jehovu, jeho uctievanie a jeho organizáciu vedenú duchom pozerajú rovnako! Je to tak aj v tvojom prípade? Ukazuješ svojou vytrvalosťou v zbožných skutkoch, že tvojím najväčším dôvodom na plesanie je výsada uctievať Jehovu s jeho oddaným ľudom? (2. Petra 3:11) Aby sme sa k tomu ešte viac povzbudili, pouvažujme o vynikajúcich výsledkoch Ezdrášovej cesty do Jeruzalema.
Požehnania a zodpovednosti
5. Aké bohaté požehnania získali obyvatelia Júdu za dní Ezdráša?
5 Skupina asi 6000 vyhnancov vracajúcich sa s Ezdrášom niesla pre Jehovov chrám príspevky zlata a striebra. Pri súčasných cenách by sa to rovnalo asi 35 miliónom dolárov. Bolo to približne sedemkrát viac zlata a striebra, ako sa podarilo priniesť prvým navrátencom. Akí vďační Jehovovi museli byť obyvatelia Jeruzalema a Judska, keď dostali celú túto ľudskú i hmotnú podporu! Ale bohaté požehnania od Boha prinášajú aj zodpovednosť. — Lukáš 12:48.
6. Čo zistil Ezdráš vo svojej domovskej krajine a ako na to reagoval?
6 Ezdráš čoskoro zistil, že mnohí Židia vrátane niektorých kňazov a starších prestúpili Boží Zákon tým, že si vzali pohanské manželky. (5. Mojžišova 7:3, 4) Právom bol pre takéto porušenie Božej zmluvy Zákona veľmi skľúčený. „Keď som o tom počul, roztrhol som svoj odev a svoj plášť bez rukávov... a sedel som ohromený.“ (Ezdráš 9:3) Potom, v prítomnosti znepokojených Izraelitov, si Ezdráš vylial srdce v modlitbe k Jehovovi. Pred všetkými pripomenul neposlušnosť Izraela v minulosti a Božie varovanie pred tým, čo by sa mohlo stať, keby uzatvárali manželstvá s pohanskými obyvateľmi krajiny. Na záver povedal: „Ó, Jehova, Bože Izraela, si spravodlivý, pretože sme boli ponechaní ako uniknuvší ľud, ako tohto dňa. Tu sme pred tebou v svojom previnení, lebo je nemožné obstáť pred tebou pre to.“ — Ezdráš 9:14, 15.
7. a) Aký vynikajúci príklad dal Ezdráš v riešení nesprávneho konania? b) Ako reagovali previnilci v Ezdrášovej dobe?
7 Ezdráš hovoril v prvej osobe množného čísla. Áno, zahrnul do toho aj seba, hoci on sám sa neprevinil. Ezdrášov hlboký zármutok a jeho pokorná modlitba sa dotkli sŕdc ľudí a motivovali ich ku skutkom zodpovedajúcim pokániu. Dobrovoľne sa rozhodli pre bolestivú nápravu: všetci, ktorí porušili Boží Zákon, pošlú svoje cudzozemské manželky spolu s deťmi, ktoré sa im narodili, späť do ich domovských krajín. Ezdráš súhlasil s týmto krokom a povzbudzoval previnilcov, aby ho urobili. Perzský kráľ zveril Ezdrášovi takú autoritu, že mal právo všetkých porušovateľov zákona popraviť alebo ich vypovedať z Jeruzalema a z Judska. (Ezdráš 7:12, 26) Ale zdá sa, že Ezdráš k niečomu takému nemusel pristúpiť. „Celé zhromaždenie“ povedalo: „Patrí sa nám konať presne podľa tvojho slova.“ Okrem toho priznali: „V tejto veci [sme sa] vzbúrili vo veľkej miere.“ (Ezdráš 10:11–13) Desiata kapitola Ezdráša uvádza mená 111 mužov, ktorí sa podriadili tomuto rozhodnutiu a poslali svoje cudzozemské manželky a ich deti preč.
8. Prečo bol radikálny krok, keď boli cudzozemské manželky poslané preč, v záujme celého ľudstva?
8 Tento krok bol nielen v záujme Izraela, ale aj celého ľudstva. Keby sa táto vec nedala do poriadku, Izraeliti by sa možno zamiešali medzi okolité národy. V tom prípade by sa znečistila rodová línia vedúca k Sľúbenému Semenu, ktoré malo priniesť požehnanie celému ľudstvu. (1. Mojžišova 3:15; 22:18) Bolo by ťažké určiť totožnosť Sľúbeného Semena ako potomka kráľa Dávida z kmeňa Júdu. Asi o 12 rokov neskôr bola tejto veľmi dôležitej veci opäť venovaná pozornosť, keď sa ,semeno Izraela oddelilo od všetkých cudzincov‘. — Nehemiáš 9:1, 2; 10:29, 30.
9. Akú dobrú radu dáva Biblia kresťanom, ktorí majú neveriaceho manželského partnera?
9 Čo sa môžu Jehovovi dnešní služobníci naučiť z tejto správy? Kresťania už nie sú pod zmluvou Zákona. (2. Korinťanom 3:14) Ale poslúchajú „Kristov zákon“. (Galaťanom 6:2) A tak pre kresťana, ktorého manželský druh je neveriaci, platí Pavlova rada: „Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa.“ (1. Korinťanom 7:12) Okrem toho, kresťania zosobášení s neveriacim majú biblickú povinnosť usilovať sa o úspešnosť svojho manželstva. (1. Petra 3:1, 2) Uplatnenie tejto vynikajúcej rady často vedie k požehnaniu, keď neveriaci manželskí druhovia zmenia svoj postoj k pravému uctievaniu. Niektorí sa dokonca stali vernými pokrstenými kresťanmi. — 1. Korinťanom 7:16.
10. Aké poučenie môžu kresťania získať od 111 izraelských mužov, ktorí poslali preč svoje cudzozemské manželky?
10 No príbeh Izraelitov, ktorí poslali preč svoje cudzozemské manželky, obsahuje znamenité poučenie aj pre slobodných kresťanov. Tí by nemali nadväzovať známosť s ľuďmi opačného pohlavia, ktorí nepatria k spoluveriacim. Vyhnúť sa takému vzťahu môže byť ťažké, dokonca bolestivé, ale je to najlepšia cesta k tomu, aby mal človek aj ďalej Božie požehnanie. Pre kresťanov platí príkaz: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ (2. Korinťanom 6:14) Každý slobodný kresťan, ktorý túži po manželstve, by mal plánovať vstúpiť do manželstva s úprimným spoluveriacim. — 1. Korinťanom 7:39.
11. Ako môžeme byť tak ako izraelskí muži skúšaní, pokiaľ ide o náš dôvod na plesanie?
11 Kresťania robia zmeny aj v mnohých iných ohľadoch, keď sú upozornení na to, že sa uberajú nebiblickým smerom. (Galaťanom 6:1) Z času na čas sa v tomto časopise píše o nebiblickom správaní, ktoré človeka diskvalifikuje ako člena Božej organizácie. Napríklad v roku 1973 Jehovov ľud v plnej miere pochopil, že užívanie drog a fajčenie tabaku sú vážne hriechy. Aby sme mohli kráčať zbožnou cestou, musíme sa očistiť „od každej poškvrny tela a ducha“. (2. Korinťanom 7:1) Mnohí si túto biblickú radu vzali k srdcu; boli ochotní zniesť počiatočné abstinenčné príznaky, aby zostali časťou Božieho čistého ľudu. Prichádzajú aj jasné biblické rady týkajúce sa sexuálnej morálky, oblečenia, úpravy zovňajšku a múdreho výberu zamestnania, zábavy a hudby. Nech sme upozornení na akékoľvek biblické zásady, kiež sa ukážeme ako pripravení ,dať sa usmerniť‘ tak ako tých 111 izraelských mužov. (2. Korinťanom 13:11) Tým sa ukáže, že výsada uctievať Jehovu v spoločenstve s jeho svätým ľudom ,prevyšuje náš hlavný dôvod na plesanie‘.
12. Čo sa stalo v roku 455 pred n. l.?
12 Po uvedení epizódy s cudzozemskými manželkami Biblia nehovorí, čo sa v Jeruzaleme dialo ďalších 12 rokov. Susedia Izraela boli pre zrušenie mnohých manželských zväzkov nepochybne viac nepriateľsky naladení. V roku 455 pred n. l. prišiel do Jeruzalema Nehemiáš s vojenskou eskortou. Bol ustanovený za miestodržiteľa v Judsku a od perzského kráľa priniesol listy, ktoré ho oprávňovali znovu postaviť mesto. — Nehemiáš 2:9, 10; 5:14.
Odpor závistlivých susedov
13. Aký postoj prejavili vyznávači falošných náboženstiev žijúci v susedstve Židov a ako na to reagoval Nehemiáš?
13 Okolitým vyznávačom falošných náboženstiev sa nepáčil účel Nehemiášovho príchodu. Ich vodcovia sa ho výhražne pýtali: „To sa búrite proti kráľovi?“ Nehemiáš s vierou v Jehovu odpovedal: „Boh nebies je Ten, kto nám dá úspech, a my, jeho sluhovia, vstaneme a budeme stavať; sami však nemáte nijaký podiel ani oprávnený nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.“ (Nehemiáš 2:19, 20) Keď sa začalo s opravou múru, tí istí nepriatelia sa posmievali: ,Čo to tí chabí Židia robia? Oživia kamene z hromád zaprášených trosiek? Keby proti tomu vyšla líška, určite ich kamenný múr zborí.‘ Nehemiáš neodpovedal na tieto poznámky, ale modlil sa: „Počuj, ó, náš Bože, veď sme sa stali predmetom opovrhnutia; a spôsob, aby sa ich pohana vrátila na ich vlastnú hlavu.“ (Nehemiáš 4:2–4) Nehemiáš stále dával vynikajúci príklad v tom, ako sa spoliehal na Jehovu! — Nehemiáš 6:14; 13:14.
14, 15. a) Ako Nehemiáš vyriešil hrozbu násilného útoku nepriateľov? b) Ako sa Jehovovým svedkom podarilo pokračovať v ich duchovnej stavebnej práci napriek silnému odporu?
14 Aj Jehovovi svedkovia sa dnes pri spĺňaní svojho dôležitého kazateľského pridelenia spoliehajú na Boha. Odporcovia sa snažia brzdiť toto dielo výsmechom. Niekedy sa jednotlivci, ktorí majú záujem o posolstvo o Kráľovstve, vzdávajú, lebo nedokážu zniesť výsmech. Keď je výsmech neúčinný, odporcovia sa v niektorých prípadoch rozhnevajú a vyhrážajú sa násilím. Práve to zažili stavitelia jeruzalemských múrov. Ale Nehemiáš sa nenechal zastrašiť. Naopak, ozbrojil staviteľov pre prípad nepriateľského útoku a posilnil ich vieru slovami: „Nebojte sa ich. Majte na mysli Jehovu, toho veľkého a bázeň vzbudzujúceho; a bojujte za svojich bratov, svojich synov a svoje dcéry, svoje manželky a svoje domovy.“ — Nehemiáš 4:13, 14.
15 Tak ako za dní Nehemiáša sú Jehovovi svedkovia dobre vyzbrojení pokračovať vo svojej duchovnej stavebnej práci aj napriek silnému odporu. „Verný a rozvážny otrok“ zabezpečuje duchovný pokrm posilňujúci vieru, ktorý umožňuje Božiemu ľudu, aby bol produktívny aj tam, kde je dielo zakázané. (Matúš 24:45) Preto Jehova ďalej žehná svoj ľud vzrastom na celej zemi. — Izaiáš 60:22.
Vnútorné problémy
16. Aké vnútorné problémy ohrozili ducha staviteľov jeruzalemského múru?
16 Ako práca na výstavbe jeruzalemského múru napredovala a múr rástol do výšky, práca bola stále ťažšia. A práve vtedy vyšiel na svetlo jeden problém, ktorý ohrozil ducha už i tak skúšaných staviteľov. Keďže bol nedostatok potravín, pre niektorých Židov bolo ťažké zabezpečiť jedlo svojim rodinám a zároveň platiť dane perzskej vláde. Bohatší Židia im požičiavali jedlo i peniaze. V rozpore s Božím Zákonom sa však chudobnejší Izraeliti museli zaručiť svojimi pozemkami a deťmi, že splatia peniaze aj s úrokmi. (2. Mojžišova 22:25; 3. Mojžišova 25:35–37; Nehemiáš 4:6, 10; 5:1–5) Teraz sa veritelia vyhrážali, že im vezmú pozemky a donútia ich, aby predali svoje deti ako otrokov. Nehemiáša veľmi rozhneval tento neláskavý, hmotársky postoj. Ihneď zasiahol, aby zaistil, že Jehova bude ďalej žehnať práci na znovuvýstavbe jeruzalemského múru.
17. Čo urobil Nehemiáš, aby zaistil, že Jehova bude aj ďalej žehnať staviteľskej práci, a aký bol výsledok?
17 Nehemiáš usporiadal „veľké zhromaždenie“ a bohatším Izraelitom jasne povedal, že to, čo urobili, sa Jehovovi nepáči. Potom vyzval vinníkov, medzi ktorými boli aj niektorí kňazi, aby vrátili všetok úrok, ktorý si vzali, a aby vrátili pozemky, ktoré nezákonne vzali tým, čo si nemohli dovoliť zaplatiť úrok. Je chvályhodné, že vinníci povedali: „Vrátime a nebudeme od nich žiadať nič späť. Urobíme presne, ako hovoríš.“ To neboli len prázdne slová, lebo Biblia uvádza, že „ľud urobil potom podľa [Nehemiášovho] slova“. A celý zbor chválil Jehovu. — Nehemiáš 5:7–13.
18. Akým postojom sú známi Jehovovi svedkovia?
18 Ako je to v našej dobe? Ani Jehovovi svedkovia nevyužívajú druhých, ale naopak, sú známi svojou štedrosťou voči spoluveriacim a iným, ktorých postihlo nešťastie. Tak ako v Nehemiášových dňoch vedie to k mnohým prejavom vďačnosti a chvály Jehovovi. „Verný a rozvážny otrok“ však zároveň považuje za potrebné dávať biblické rady v súvislosti s obchodnými záležitosťami a s tým, že sa treba vyhýbať chamtivému využívaniu druhých. V niektorých krajinách je bežné pýtať prehnanú cenu za nevestu, ale Biblia otvorene hovorí, že chamtivci a vydierači nezdedia Božie Kráľovstvo. (1. Korinťanom 6:9, 10) Pozitívna reakcia väčšiny kresťanov na takéto rady pripomína to, ako kedysi Židia pochopili, že je hriešne vykorisťovať svojich chudobnejších bratov.
Jeruzalemský múr dokončený
19, 20. a) Aký účinok malo dokončenie jeruzalemského múru na náboženských odporcov? b) Aké víťazstvo zažili Jehovovi svedkovia v mnohých krajinách?
19 Napriek všetkému odporu bol jeruzalemský múr za 52 dní dokončený. Aký účinok to malo na odporcov? Nehemiáš povedal: „Ihneď ako o tom počuli všetci naši nepriatelia, a všetky národy, ktoré boli okolo nás, to uvideli, stalo sa, že ihneď veľmi poklesli vo vlastných očiach a spoznali, že toto dielo bolo vykonané od nášho Boha.“ — Nehemiáš 6:16.
20 Dnes rôznymi spôsobmi a na rôznych miestach pretrváva nepriateľský odpor voči Božiemu dielu. No milióny ľudí si uvedomujú, že snahy zastaviť Jehovových svedkov sú zbytočné. Vezmime si napríklad niekdajšie pokusy skoncovať s kazateľským dielom v nacistickom Nemecku, vo východnej Európe a v mnohých krajinách Afriky. Všetky také pokusy zlyhali a mnoho ľudí dnes uznáva, že ,je to od Boha, že sa vykonáva toto dielo‘. Akou odmenou je to pre dlhoročných verných služobníkov Boha v týchto krajinách, ktorí uctievanie Jehovu ,povýšili nad svoj hlavný dôvod na plesanie‘!
21. O akých významných udalostiach budeme uvažovať v ďalšom článku?
21 V ďalšom článku sa budeme zaoberať dôležitými udalosťami, ktoré viedli k radostnému zasväteniu zrekonštruovaného jeruzalemského múru. Zamyslíme sa aj nad skutočnosťou, že sa blíži dokončenie oveľa veľkolepejšieho mesta na úžitok celého ľudstva.
Spomínaš si?
◻ Ako Ezdráš a iní plesali nad Jeruzalemom?
◻ V akých ohľadoch pomohli Ezdráš a Nehemiáš mnohým Židom, aby napravili svoje chyby?
◻ Aké poučenie si môžeš vziať zo správ o Ezdrášovi a Nehemiášovi?
[Obrázok na strane 15]
Pre Nehemiáša bol hlavným predmetom záujmu Jeruzalem, nie jeho prestížna práca v Šušane
[Obrázky na stranách 16, 17]
Tak ako Nehemiáš, aj my sa musíme modliť o Jehovovo vedenie a silu, aby sme mohli pokračovať v našom nadovšetko dôležitom kazateľskom pridelení