Biblická kniha číslo 31 — Obadiáš
Pisateľ: Obadiáš
Zahrnuté obdobie: asi 607 pred n. l.
1. Z čoho vyplýva, že je dôležité posolstvo, a nie posol?
OBADIÁŠ, najkratšia kniha Hebrejských písiem, vynáša iba v dvadsaťjeden veršoch Boží súd, ktorého výsledkom bol koniec národa, a zároveň predpovedá konečné víťazstvo Božieho kráľovstva. Úvodné slová znejú prosto: „Videnie Obadiáša.“ Kedy a kde sa narodil, z ktorého bol kmeňa, podrobnossti jeho života — o tom sa nič nehovorí. Prorokova totožnosť zrejme nie je dôležitá; dôležité je posolstvo, a právom, veď Obadiáš sám vyhlásil, že to je ‚správa od Jehovu‘.
2. Na ktorú krajinu sa sústreďuje proroctvo a prečo sa jej obyvatelia cítili bezpeční?
2 Správa sústreďuje hlavnú pozornosť na Edom. Krajina Edom, známa tiež ako vrch Seir, je divoká krajina vysokých hôr a hlbokých roklín, rozkladajúca sa južne od Mŕtveho mora pozdĺž Araby. Horské pásmo východne od Araby dosahuje miestami výšku vyše 1 700 metrov. Témanský kraj bol známy múdrosťou a odvahou svojho ľudu. Samotné prírodné podmienky edomskej krajiny s prirodzenými obrannými valmi spôsobili, že sa jej obyvatelia cítili bezpeční a boli pyšní.a
3. Zaobchádzali Edomčania s Izraelitmi ako bratia?
3 Edomčania boli potomci Jakobovho brata Ezaua. Jakobovo meno bolo zmenené na Izrael, a tak boli Edomčania s Izraelitmi takí blízki príbuzní, že sa na nich pozeralo ako na ‚bratov‘. (5. Mojž. 23:7) Správanie Edomu však vôbec nebolo bratské. Krátko predtým, ako Izraeliti prišli do Zasľúbenej krajiny, Mojžiš poslal poslov k edomskému kráľovi a žiadal, aby dostali povolenie pokojne prejsť jeho krajinou. Ale Edomčania prejavili nepriateľstvo, chladne ich odmietli a svoje odmietnutie prejavili silou. (4. Mojž. 20:14–21) Hoci si ich Dávid podrobil, sprisahali sa neskôr za dní Jehošafata s Ammónom a Moábom proti Judsku, vzbúrili sa proti synovi Jehošafata, kráľovi Jehorámovi, zmocnili sa izraelských zajatcov z Gazy a Týru a podnikli nájazd na Judsko v dňoch kráľa Achaza, aby pobrali ešte viac zajatcov. — 2. Par. 20:1, 2, 22, 23; 2. Kráľ. 8:20–22; Ámos 1:6, 9; 2. Par. 28:17.
4. a) Aké zavrhnutiahodné konanie bolo zrejme dôvodom na to, aby Obadiáš odsúdil Edom? b) Čo naznačuje, že rok 607 pred n. l. bol najpravdepodobnejším dátumom písania?
4 Toto nepriateľstvo vyvrcholilo v roku 607 pred n. l., keď bol Jeruzalem spustošený babylonskými hordami. Edomčania nielenže sa so súhlasom prizerali, ale naliehali na dobyvateľov, aby dovŕšili skazu. „Obnaž ho! Obnaž ho až do základu v ňom!“ volali. (Žalm 137:7) Keď sa hádzal lós o korisť, boli medzi tými, ktorí sa delili o ukradnuté veci; a keď sa židovskí utečenci pokúšali uniknúť z krajiny, uzavreli cesty a vydali ich nepriateľovi. Práve táto násilnosť v čase zničenia Jeruzalema je zrejme dôvodom na odsúdenie, o ktorom píše Obadiáš. Bolo nepochybne napísané v čase, keď zavrhnutiahodný čin Edomčanov bol ešte v čerstvej pamäti. (Obad. 11, 14) Edom sám bol zrejme dobytý a vyplienený Nabuchodonozorom počas piatich rokov po zničení Jeruzalema, a tak musela byť kniha napísaná predtým; predpokladá sa, že najpravdepodobnejší dátum jej vzniku je rok 607 pred n. l.
5. a) Čo dokazuje, že Obadiášova správa je vierohodná a pravdivá? b) Ako splnil Obadiáš požiadavky na pravého proroka a prečo je jeho meno vhodné?
5 Obadiášovo proroctvo proti Edomu sa celé splnilo. Vrcholom proroctva je výrok: „Dom Ezaua [sa musí stať] akoby strniskom; a oni ich zapália a pohltia. A domu Ezaua nezostane žiaden prežijúci; lebo tak hovoril sám Jehova.“ (v. 18) Edom žil mečom a mečom zahynul, a po jeho potomkoch nezostalo ani stopy. Tak sa ukázalo, že správa je vierohodná a pravdivá. Všetko svedčí o tom, že Obadiáš bol pravým prorokom. Hovoril v mene Jehovu, jeho proroctvo prinášalo Jehovovi česť a splnilo sa, ako neskôr dokázala história. Jeho meno vhodne znamená „Jehovov sluha“.
OBSAH OBADIÁŠA
6. Ako Jehova hovorí o Edome a odkiaľ ho strhne?
6 Súd nad Edomom (verše 1–16). Na Jehovov príkaz Obadiáš oznamuje svoje videnie. Národy sú vyzvané, aby sa spojili vo vojne proti Edomu. „Povstaňte, ľudia, a povstaňme proti nemu v boji,“ prikazuje Boh. Potom adresuje svoje pripomienky priamo Edomu a hovorí o jeho postavení. Edom je len malý medzi národmi a opovrhovaný, a predsa opovážlivý. Cíti sa bezpečný vo svojom bydlisku medzi vysokými skalnatými útesmi, je si istý, že ho nikto odtiaľ nemôže zniesť dole. Jehova však vyhlasuje, že i keby prebýval tak vysoko ako orol, i keby hniezdil až medzi hviezdami, i odtiaľ ho strhne. Zaslúži si potrestanie. — verš 1.
7. Do akej miery má byť Edom spustošený?
7 Čo sa mu má stať? Keby vyplienili Edom zlodeji, vzali by si len to, čo by chceli. I zberači hrozna by zanechali nejaké paberky. Ale Ezauových synov čaká niečo horšie. Ich poklady budú úplne vykradnuté. Práve spojenci Edomu sa obrátia proti nemu. Tí, ktorí boli jeho blízkymi priateľmi, chytia ho do siete ako toho, kto nemá rozlišovaciu schopnosť. Edomskí muži, známi svojou múdrosťou, a bojovníci, preslávení svojou chrabrosťou, v čase nešťastia nepomôžu.
8. Prečo je trest Edomu taký prísny?
8 Prečo však tento prísny trest? Pre násilie, ktoré pôsobili svojim bratom, synom Jakoba. Radovali sa z pádu Jeruzalema, a dokonca sa pripojili k útočníkom pri rozdeľovaní koristi. Obadiáš vynáša dôrazné otvorené odsúdenie Edomu, akoby bol svedkom ich podlých skutkov, a hovorí: Nemal si sa radovať nad tiesňou svojho brata. Nemal si brániť v úteku tým, ktorí unikli, a vydávať ich nepriateľovi. Deň Jehovovho účtovania je blízko, a budeš volaný na zodpovednosť. Ako si robil ty, tak urobia tebe.
9. Aká obnova je predpovedaná?
9 Obnova Jakobovho domu (verše 17–21). Na rozdiel od toho Jakobov dom má byť obnovený. Ľudia sa vrátia k vrchu Sion. Pohltia dom Ezaua ako oheň strnisko. Zmocnia sa krajiny na juhu, Negebu, hornatého kraja Ezaua a Šefely; na severe budú vlastniť krajinu Efraima, Samáriu a kraj až do Carefatu; na východe získajú územie Gileádu. Pyšný Edom prestane existovať, Jakob bude obnovený a „kraľovanie bude Jehovovo“. — verš 21.
PREČO JE UŽITOČNÁ
10. Ktoré ďalšie proroctvá predpovedali skazu Edomu a prečo bude užitočné, keď ich preskúmame spolu s Obadiášom?
10 Jehova potvrdil, že splnenie tohto posolstva súdu nad Edomom je isté, lebo viedol iných svojich prorokov, aby vynášali podobné vyhlásenia. Vynikajú medzi nimi vyhlásenia zaznamenané v Joelovi 3:19, Ámosovi 1:11, 12, Izaiášovi 34:5–7, Jeremiášovi 49:7–22, Ezechielovi 25:12 až 14 a 35:2–15. Predchádzajúce vyhlásenia sa očividne týkali nepriateľských skutkov v minulých časoch, kým neskoršie vyhlásenia, tak ako ich podáva Obadiáš, sú zrejme obvinením Edomu z neodpustiteľného správania v čase, keď Babylončania dobyli Jeruzalem. Ak skúmame, ako predpovedané pohromy postihli Edom, posilní sa naša viera v Jehovovu prorockú moc. Bude sa budovať naša dôvera v Jehovu ako Boha, ktorý vždy uskutoční svoje stanovené predsavzatie. — Iz. 46:9–11.
11, 12. a) Ako sa stalo, že tí, ktorí boli „v mieri“ s Edomom, ho premohli? b) Ako bol Edom postupne „odrezaný na neurčitý čas“?
11 Obadiáš predpovedal, že „práve muži v zmluve“ s Edomom, tí, ktorí sú s ním „v pokoji“, získajú nad ním prevahu. (Obad. 7) Mier Babylonu s Edomom netrval dlho. Počas 6. storočia pred n. l. dobyli Edom babylonské vojská vedené kráľom Nabonidom.b Avšak sto rokov po Nabonidovom vpáde do krajiny sebaistý Edom ešte stále dúfal v obnovu. Malachiáš 1:4 o tom podáva správu: „Pretože Edom stále hovorí: ‚Boli sme roztrieskaní, ale vrátime sa a vystavíme spustošené miesta‘, toto povedal Jehova vojsk: ‚Oni budú stavať, ale ja, ja budem strhávať.‘“ Edomčania sa síce usilovali o obnovu, ale v 4. storočí pred n. l. sa v krajine pevne usadili Nabatejci. Edomčania boli vytlačení zo svojej krajiny, a tak prebývali v južnej časti Judska, ktorá sa začala nazývať Idumea. Nikdy sa im nepodarilo znovu dobyť krajinu Seir.
12 Podľa Josephusa bol v 2. storočí pred n. l. zvyšok Edomčanov podrobený židovským kráľom Jánom Hyrkánom I. Boli donútení k obriezke a postupne pohltení židovskou ríšou pod židovským miestodržiteľom. Keď Rimania v roku 70 n. l. zničili Jeruzalem, meno Edomčanov zmizlo z histórie.c Bolo to tak, ako predpovedal Obadiáš: „Budeš musieť byť odrezaný na neurčitý čas... A domu Ezaua nezostane žiaden prežijúci.“ — Obad. 10, 18.
13. Čo sa stalo Židom na rozdiel od Edomčanov?
13 Edom bol spustošený, ale Židia sa v roku 537 pred n. l. vrátili pod vedením miestodržiteľa Zorobábela do vlasti, kde obnovili chrám v Jeruzaleme a pevne sa usadili v krajine.
14. a) Akou výstrahou je osud Edomu? b) Čo by mali uznať všetci ako Obadiáš a prečo?
14 Ako názorne je tu ukázané, že pýcha a opovážlivosť vedú k nešťastiu! Nech je osud Edomu výstrahou pre všetkých, ktorí sa pyšne vyvyšujú a kruto sa radujú z ťažkostí, ktoré postihujú Božích služobníkov. Nech ako Obadiáš uznajú, že „kraľovanie bude Jehovovo“. Tí, ktorí bojujú proti Jehovovi a jeho ľudu, budú úplne odrezaní na neurčitý čas, ale Jehovovo vznešené kráľovstvo a večné kraľovanie bude navždy ospravedlnené! — verš 21.
[Poznámky pod čiarou]
a Insight on the Scriptures, zv. 1, strana 679.
b Insight on the Scriptures, zv. 1, strana 682.
c Židovské starožitnosti, XIII, 257, 258 (ix, 1); XV, 253, 254 (vii, 9).